Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-46-2024.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/46/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlo Ádorská 41, Dunajská Streda, deti rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. a otec G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, E., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.11.2023, č.k. 5P/186/2023- 15, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 20.11.2023, ktorým otec žiadal maloleté deti zveriť do jeho starostlivosti, zaviazať matku platiť výživné vo výške 90 eur, upraviť styk matky s maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci starostlivosti o maloleté deti a o trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 4 C.m.p. konštatujúc, že otec v návrhu poukázal na dlhodobé ignorovanie matky, že je riadnym druhým rodičom ich spoločných detí, s nestotožnením sa matky s rovnocennou rolou oboch rodičov, keď matka chce sama rozhodovať o všetkých veciach týkajúcich sa detí, naučila deti vnímať a hovoriť, že majú dvoch otcov, odmieta mu opakovane deti riadne pripraviť a odovzdať minimálne na súdom stanovený čas. Deti s ním mali pekný a vrúcny vzťah, vie sa o nich riadne postarať, čo matka ignoruje, snaží sa vplývať na deti aj na všetkých okolo spôsobom, ako keby otca deti nemali radi a nechceli s ním byť. Rozhodnutie matky o tom, že otec je nežiaduci, pochádza z obdobia, kedy sa rodičia nedokázali zhodnúť ohľadne vysporiadania BSM, matka mu dala na výber, že sa buď odsťahuje z vlastného domu (a do domu sa nasťahuje jej priateľ), alebo už deti neuvidí. Matka ho neuznáva ako riadneho rodiča, čo potvrdzuje výhovorkami, klamstvami, ignoráciou žiadostí o informácie, tvrdením, že deti s otcom nemôžu tráviť viac času. Matka rozhoduje o tom, koľko času s ním budú deti, chorobne vplýva na deti, nevie ich pripraviť na stretnutia s otcom, deti dlhodobo prejavujú známky správania, ktoré sa vymykajú zo zdravého správania dieťaťa. Deti majú v čase, kedy sú pod kontrolou svojej matky nezvyčajné správanie, čo potvrdzuje matka, a aj pracovníčky úradu práce pri opakovaných šetreniach u matky. Ak deti hovoria, že nechcú ísť niekam, pričom je zrejmé, že im je tam niekde výborne, ak deti nevedia, prečo to hovoria, ak deti tvrdia, že nechcú so otcom niekedy odísť, je zrejmé, že ide o nenormálne správanie detí a treba ho napraviť. V čase, kedy sú deti u neho a matka nemá na ne dosah, sú úplne normálne v časti správania, vnímania, premýšľania. Matka
detí dlhodobo podáva návrhy na zúženie styku otca s deťmi (posledný návrh bol zamietnutý), v minulosti sa matka pokúšala obmedziť jeho styk s deťmi na 2 hodiny v sobotu a 2 hodiny v nedeľu každý druhý víkend pod jej dozorom. Deti sú na matku nezdravo naviazané, čo skonštatoval aj Krajský súd v Trnave. Otec uviedol, že sa dokáže o deti postarať po všetkých stránkach, dokáže zniesť ich občasné frflanie, alebo nechuť napríklad si robiť domáce úlohy, alebo ísť spať, dokáže im jasne stanoviť pravidlá a hranice, ak niečo odmietajú, alebo niečo chcú, ale nemôžu to dostať. Podľa názoru otca matka deti nezvláda rolu rodiča v zmysle zákona a Ústavy, etických noriem, nenapĺňa najlepší záujem dieťaťa, odmieta návrhy na zlepšenie, odmieta zmeniť svoj prístup voči nemu, nerešpektuje ho ako rovnocenného rodiča a svojim spôsobom rodičovstva už vytvorila u detí narušenie ich priaznivého vývoja. Ak nechce meniť stav znamená to, že deti sa dostávajú do regresu vývinu namiesto napredovania, a preto je ich zdravý vývin ohrozený.
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie neboli v tomto prípade splnené. Mal za to, že otcom navrhované neodkladné opatrenie nemá charakter naliehavosti, nakoľko z predloženého tvrdenia nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí sú vážne ohrozené. Otec totiž v tomto smere nepredložil súdu relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať také porušenie alebo ohrozenie práv maloletých detí, ktoré by odôvodnili dočasnú úpravu formou neodkladného opatrenia a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy. Dôvody uvádzané otcom v návrhu sú v podstate obdobné, ako tomu bolo v predchádzajúcich návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia (napr. sp. zn. 10P/92/2022), a to predovšetkým nedostatok komunikácie s matkou maloletých, osobitne poukazujúc na nerešpektovanie súdneho rozhodnutia matkou maloletých detí. Súd prvej inštancie usúdil, že prvoradým problémom v predmetnom prípade nie je realizácia styku otca s maloletými deťmi v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia alebo vzťah rodičov k deťom, či vzťah detí k rodičom, ale najmä rozvrátený vzťah a zlá komunikácia medzi rodičmi, dôstojný prístup oboch rodičov k spoločným deťom, schválne obmedzovanie sa navzájom, nerešpektovanie jeden druhého, ako aj uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami a potrebami maloletých, ktorých takto vyhrotená situácia a negatívne vzťahy medzi rodičmi len zaťažujú. Vzhľadom na uvedené mal tiež za to, že keby boli splnené zákonné podmienky na nariadenie navrhovaných neodkladných opatrení, tieto by boli v konečnom dôsledku kontraproduktívne, nakoľko by mohli spôsobiť vyhrotenejší vzťah medzi rodičmi maloletých detí, ktorý by sa mohol vystupňovať až do neúnosnosti, čo by bolo jednoznačne v neprospech maloletých. Konštatoval, že styk otca s maloletými deťmi bol upravený v dostatočnej miere, a to i s prihliadnutím na vzájomné vzťahy medzi rodičmi, ako aj na názor maloletých detí. Na oboch rodičov apeloval, aby sa zdržali akéhokoľvek negatívneho pôsobenia na maloleté deti, ako aj vo vzťahu samotných rodičov navzájom. V nadväznosti na uvedené uzavrel, že otec dostatočne neosvedčil neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia .
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Pokiaľ ide o konštatáciu súdu , že prvoradým problémom v danom prípade je najmä rozvrátený vzťah a zlá komunikácia medzi rodičmi konštatoval, že mu nie je jasné z akých informácií súd vychádzal. Dlhodobo upozorňuje, že zovšeobecňovanie, tak ako to robia prakticky všetci od psychológov cez kolízneho opatrovníka až po súd, je kontraproduktívne a nič nehovoriace. Je vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý pracoval viac ako 20 rokov, komunikoval s nespočetným množstvom ľudí a nikdy nebol označený ako ten, ktorý nevie komunikovať. Podľa názoru otca súd bagatelizuje a zľahčuje aktuálnu situáciu, ktorá je alarmujúca tým, že deti sa s ním ako s otcom nestretávajú, pričom práve absencia jedného rodiča sa výrazne podpisuje na psychickom zdraví maloletých detí.
5. Matka v písomnom vyjadrení sa k písomnostiam doručeným jej podľa § 329 ods. 1 C.s.p. navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil. Uviedla, že otec podal na súdy od roku 2019 viac ako 40 návrhov vo veciach maloletých detí, na základe ktorých boli deti 33 x vypočuté pred súdom, kolíznym opatrovníkom, psychológmi z CDR v I. J. a CPPPaP v I. J.. Viac ako tri roky sa v týchto konaniach domáhala nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, ktorého by sa zúčastnili obidvaja rodičia a maloleté deti, pričom k pribratiu znalca z odboru psychológia do konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10P/92/2022 o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
došlo až na pojednávaní nariadenom na deň 26.02.2024. Otec sa na uvedenom pojednávaní vyjadril, že sa znaleckého dokazovania nezúčastní.
6. Kolízny opatrovník sa k písomnostiam doručeným mu súdom podľa § 329 ods.1 C.s.p. písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného otcom.
8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
17. Zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
18. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
19. V posudzovanej veci sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.11.2023 domáha zveriť maloleté deti do jeho starostlivosti, uložiť matke povinnosť platiť výživné vo výške 100 eur mesačne (na maloletú A.), resp. 90 eur mesačne (na maloletého B.), upraviť styk matky s maloletými deťmi, zastaviť účinnosť rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č. k. 9P/5/2019-688 v časti výroku II. prvej vety a výroku III. upravujúceho zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a výroku upravujúceho vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom s tým, že platnosť rozhodnutia potrvá do skončenia konania vo veci samej .
20. Z obsahu návrhu otca a navrhovaného výroku rozhodnutia je zrejmým, že otec sa domáha okamžitej zmeny výkonu rodičovských práv a povinností upravených rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č. k. 9P/5/2019-688 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021, č.k. 26CoP/62/2020-1147, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou 200 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti ďalej známe, že na Okresnom súde Dunajská Streda sa aktuálne pod sp. zn. 10P/92/2022 vedie konanie o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom , a to v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, v časti výživného rodiča ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi (konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené a podľa oznámenia matky je v ňom nariadené znalecké dokazovanie).
21. Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu, sa odvolací súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, smerujúceho k okamžitej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom. V tejto súvislosti dodáva, že v súčasnosti existuje široká zhoda (aj v medzinárodnom práve) k podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci, týkajúcom sa detí, musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie Charta základných práv Európskej únie, z ktorej čl. 24 ods. 2 vyplýva, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami týkajúcich sa detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako nevhodné, na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj a potrebnú úroveň starostlivosti v zdravom rodinnom prostredí, v ktorom rodičia nesmú profitovať z krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie, zdravý vývoj dieťaťa a uspokojovanie jeho potrieb (porovnaj Neulinger ans Shuruk v. Švajčiarsko č. 41615/07, Elsholz v. Nemecko č. 25735/94, Maršálek v. Česká republika č. 8153/04). Aj pre rozhodovanie súdov platí, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa (uvedené vyplýva o.i. aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
22. Zdôrazňuje, že vyhovením návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k okamžitej zmene osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti nastavenej v ostatnom rozhodnutí súdu, majúceho charakter rozhodnutia vo veci samej. Otcovi dáva do pozornosti, že rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021, č.k. 26CoP/62/2020-1147, ktorým boli upravené pomery rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin bol v roku 2022 tento rozsudok zmenený), je pre účastníkov a aj pre súd záväzný a vec nemôže byť v tomto rozsahu prejednávaná znova (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 228 ods. 1, § 230 C.s.p.). Keďže sa však jedná o rozsudok upravujúci výchovu a výživu maloletých detí do budúcnosti, je možné ho zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú pre už raz upravené práva a povinností rodičov rozhodujúce (§ 121 C.m.p., § 78 ods. 1 Zákona o rodine), avšak len postupom zákonom predvídaným, teda zmenou tohto rozsudku v riadnom konaní, v ktorom má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci a povinnosť postupovať pri prejednaní a rozhodnutí veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (čl. 5 ods.2 C.m.p.). Uvedené znamená, že v prejednávanom prípade, v ktorom otec v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil v záujme ochrany života, zdravia a najlepšieho záujmu oboch maloletých detí, nutnosť okamžitého zásahu súdu do pomerov nastavených v ostatnom rozhodnutí súdu, neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu otca na okamžitú zmenu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti. Aj podľa odvolacieho súdu, otec vo vzťahu k všeobecne formulovaným tvrdeniam o ohrození života, zdravia a zdravého a riadneho vývoja detí zo strany matky (poukazujúc na neštandardné správanie sa maloletých detí, ohrozenie ich duševného vývoja) a vo vzťahu k opísanému správaniu sa maloletých detí voči nemu dňa 28.06.2023, tvrdené skutočnosti neosvedčil v miere, ktorá by vyústila do vážnych pochybností o úrovni starostlivosti matky o maloleté deti a k úvahe o bezprostrednom ohrození výživy, výchovy, resp. iného dôležitého záujmu maloletých detí.
23. V nadväznosti na uvedené pri zohľadnení, že ďalšie otcom navrhované výroky (o uložení povinnosti matke platiť na výživu maloletých detí a o pozastavení účinnosti časti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688) sú výrokmi závislými od rozhodnutia o návrhu na okamžitú zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 , § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).