Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: Ing. M. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 740 951 proti žalovanému: Mesto Trstená, so sídlom Bernolákova 96/8, IČO: 00 314 897, zastúpenému Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. zo dňa 07. 10. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , , , , určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného podľa doručenou žalobkyni 24. 09. 2018 je neplatné a žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal preukázané, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili 30. 01. 2004 pracovnú zmluvu, na základe ktorej v znení doplnkov žalobkyňa vykonávala od 01. 07. 2011 u žalovaného prácu na pracovnej pozícii samostatný odborný referent na úseku územného plánovania stavebného poriadku na organizačnom útvare spoločný stavebný úrad, ktorý bol zriadený na základe zmluvy o zriadený spoločného obecného úradu. Spoločný stavebný úrad bol v organizačnej štruktúre postavený na úroveň oddelenia mestského úradu, pričom ho tvorili zamestnanci Mesta Trstená, ktorí za činnosť spoločného obecného úradu zodpovedali primátorovi mesta. Dňa 24. 09. 2018 bola žalobkyni na pracovisku doručená výpoveď zamestnávateľa podľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, pretože 31. 08. 2018 bola písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť 28. 08. 2018, a to neslušným správaním spočívajúcim v hrubých slovných urážkach voči zamestnávateľovi, ako aj voči ďalším dvom zamestnankyniam Mesta Trstená. Dňa 24. 09. 2018 bolo spolu s výpoveďou žalobkyne doručené ďalšie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 21. 09. 2018, ktorého sa mala dopustiť 31. 08. 2018 tým, že nesplnila pokyn zamestnávateľa, nakoľko neodovzdala spisy obci Suchá Hora a štatistické údaje o činnosti spoločného obecného úradu - stavebného úradu pre obec Suchá Hora za obdobie od januára 2018 až augusta 2018 a tiež nesplnila zadanú úlohu riadne ani vo vzťahu k Obciam Vitanová a Liesek, kde pri protokolárnom odovzdávaní spisov týmto obciam absentuje štádium rozpracovania spisového materiálu. Žalobkyňa k podanej výpovedi vo svojom písomnom stanovisku z 24. 09. 2018 uviedla, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ňou zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer, vníma ako účelové a vykonštruované. Dňa 30.

11. 2018 doručila žalovanému oznámenie, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával, na čo jej odpovedal listom z 11. 12. 2018, v ktorom uviedol, že trvá na dôvodoch, pre ktoré bol so žalobkyňou skončený pracovný pomer výpoveďou. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba vtedy, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, t. j. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny ( ) alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede písomne upozornený. Preto podrobil výpoveď zamestnávateľa kontrole z hľadiska splnenia zákonných predpokladov uvedených v ust. . Pokiaľ sa týka prvého upozornenia, toto nesúviselo bezprostredne s plnením pracovných úloh, týkalo sa nevhodného správania žalobkyne ako zamestnanca voči nadriadenému a ďalším dvom zamestnancom. Druhé písomné upozornenie malo spočívať v porušení pracovnej disciplíny, konkrétne v nesplnení pokynu primátorky Mesta Trstená. Pokiaľ bola žalobkyňa listom zo dňa 21. 09. 2018 upozornená na nesplnenie pokynu zamestnávateľa, tak ani samotný zamestnávateľ nepostupoval vo vzťahu ku nej ako zamestnankyni korektne a nevytvoril jej všetky potrebné podmienky a predpoklady na to, aby mohla písomný pokyn splniť. Aj keď samotná žalobkyňa nepoprela, že nesplnila pokyn a potvrdila, že neodovzdala spisy Obci Suchá Hora v stanovenej lehote, uviedla, že tak nemohla učiniť, nakoľko starosta obce v predmetnom týždni, t. j. do 31. 08. 2018 mal dovolenku a nemal inú zodpovednú osobu, ktorá by mohla spisy prevziať. Na túto skutočnosť žalobkyňa ako zamestnanec upozornila primátorku mesta s tým, že táto jej neposkytla potrebnú súčinnosť a neuviedla, čo má v takomto prípade robiť a obmedzila sa iba na konštatovanie, že úloha a pokyn boli dané jasne a odkázala ju na jej inteligenciu a na to, aby si poradila sama. Ak teda potom následne zamestnávateľ ju upozornil na porušenie pracovnej disciplíny z tohto dôvodu tým, že od 01. 09. 2018 bolo navyše ako zamestnankyni znemožnené, aby vykonávala svoju činnosť z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, keďže mala svoju kanceláriu do 31. 08. 2018 odovzdať, nebol postup zamestnávateľa v súlade so zákonom a voči žalobkyni bol diskriminačný. V konaní vyšlo najavo, že medzi primátorkou mesta a žalobkyňou existovala výrazná animozita, vzťahy boli narušené, primátorka uviedla, že na žalobkyňu bolo viacero sťažností zo strany starostov obcí, niektoré obce od nej odišli, niektoré žiadali jej výmenu, pričom aj predchádzajúci primátori mali so žalobkyňou problém. Na tieto skutočnosti resp., na takéto porušenie pracovnej disciplíny však žalobkyňa nebola v posledných 6 mesiacoch upozornená, tieto skutočnosti sa nepremietli do skutkového stavu, ktorý bol predmetom výpovede. Ak bol zamestnávateľ v tom, že so žalobkyňou boli problémy a viacnásobne porušovala pracovný poriadok, mal na tieto skutočnosti žalobkyňu upozorniť a na základe objektívnych skutočností mal byť s ňou skončený pracovný pomer. Ak tak neurobil a v rámci zlých vzťahov kládol v podstate zamestnancovi prekážky, aby tento nemohol úlohu splniť, nemožno tomuto pričítať zavinené porušenie pracovnej disciplíny ohľadom nesplnenia pokynu v lehote, keďže ju z objektívnych dôvodov splniť nemohol. Nakoľko zamestnávateľ neposkytol zamestnankyni potrebnú súčinnosť a pred lehotou na splnenie pokynu neuviedol iný spôsob, ako možno pracovný pokyn splniť, túto skutočnosť nemožno dávať za vinu zamestnancovi. Tým, že žalobkyňa nesplnila pokyn v lehote stanovenej zamestnávateľom, tomuto nespôsobila, takisto ako iným subjektom žiadnu škodu prihliadnuc k tomu, že samotný zamestnávateľ o nesplnení pokynu vedel, i napriek tomu jej neposkytol potrebnú súčinnosť a trval na tom, že pracovný pokyn má byť splnený bez výhrad. Preto hodnotenie konania žalobkyne ako porušenie pracovnej disciplíny je nedôvodné. Vzhľadom na uvedené bola výpoveď daná žalovaným žalobkyni neplatná. O trovách konania rozhodol podľa ust. a žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dňa 28. 08. 2018 sa za prítomnosti primátorky a dvoch zamestnankýň mesta konalo pracovné stretnutie za účelom prerokovania a oboznámenia žalobkyne s prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, ktorou bola nemožnosť zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi s účinnosťou od 01. 09. 2018 dohodnutú prácu z dôvodu organizačnej zmeny č. 04/2018 z 31. 05. 2018, na základe ktorej bol zrušený spoločný obecný úrad - stavebný úrad. Žalobkyňa na adresu primátorky mesta a oboch zamestnankýň slovne zaútočila a vyjadrovala sa hrubým spôsobom, čím porušila čl. 9 bod 3 písm. d/ Pracovného poriadku mesta. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku stroho konštatoval, že toto konanie nesúviselo s plnením pracovných úloh, a preto mu nevenoval náležitú pozornosť. V konaní bolo preukázané, že správanie žalobkyne je v rozpore s a ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nesmie požívať právnu ochranu, je v rozpore s dobrými mravmi, ustanoveniami a internými normami mesta, preto neobstojí právne posúdenie, podľa ktorého hrubé

správanie sa zamestnanca voči zamestnávateľovi a ďalším zamestnancom je prejavom jeho osobného názoru a zamestnancovi zaň nemožno pripisovať pre neho nepriaznivé následky aj v podobe neskoršej výpovede danej zamestnávateľom. Súd sa nevysporiadal s otázkou nezákonného dôkazu - zvukovej nahrávky, ktorú vyhotovila žalobkyňa bez súhlasu a vedomostí primátorky a prítomných zamestnankýň, pričom aplikáciou testu proporcionality vzájomne kolidujúcich práv, kde bola daná dôvodnosť použitia zvukovej nahrávky ako dôkazu, ktorý žalobkyňa účelovo v konaní využila na diskreditáciu primátorky, ktorá údajne uviedla, že nakoľko je žalobkyňa veľmi inteligentná a dokáže si poradiť s odovzdávaním spisov podľa jej písomného pokynu. Toto nepreukázané tvrdenie zo strany primátorky mesta na adresu žalobkyne si súd osvojil a v odôvodnení rozsudku ním odôvodňuje diskriminačný prístup žalovaného voči žalobkyni. Aj v prípade pripustenia zvukovej nahrávky a jej prepisu založeného v súdnom spise ako dôkaz je zrejmé, že údajná reakcia primátorky bola výsledkom vyprovokovania situácie zo strany žalobkyne. Samotné vyjadrenie o inteligencii žalobkyne bolo dôsledkom umelo vytvorených podmienok z jej strany, ktorá si účelovo pracovné stretnutie nahrala. Samotný výrok primátorky mesta nemožno izolovať a posudzovať ho bez ďalšieho kontextu celej situácie na pracovnom stretnutí. Ďalej uviedol, že žalobkyni bola primátorkou mesta emailom z 02. 08. 2018 a zo 07. 08. 2018 písomne uložená povinnosť odovzdať spisy jednotlivým obciam do 30. 08. 2018, pričom svoju povinnosť nesplnila vo vzťahu k Obci Suchá Hora s odôvodnením, že starosta obce je posledný augustový týždeň na dovolenke, a preto k odovzdaniu spisov nemohlo dôjsť a zároveň neodovzdala ani štatistické údaje za činnosť spoločného Obecného úradu - Stavebného úradu pre Obec Suchá Hora za obdobie a úlohu nesplnila riadne ani vo vzťahu k obciam Vitanová a Liesek, kde pri protokolárnom odovzdávaní spisov týmto obciam absentuje štádium rozpracovania spisového materiálu. Vo vzťahu k uvedenému neobstojí argumentácia súdu, že nakoľko išlo o zrušenie spoločného stavebného úradu, nie je jednoduché ukončiť jeho činnosť v priebehu niekoľkých týždňov, pričom žalobkyni nebolo umožnené od 01. 09. 2018 pokračovať vo výkone pracovnej činnosti, že nesplnenie pokynu nespôsobila zamestnávateľovi alebo iným subjektom škodu, a preto takéto hodnotenie konania žalobkyne nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, poukázal na to, že ust. nevyžaduje, aby zamestnávateľ určoval zamestnancovi v prípade konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny lehotu na nápravu, resp. mu dával šancu na napravenie daného porušenia disciplíny. Neakceptoval právny názor súdu, v ktorom konštatuje, že takéto konanie žalobkyne je prípustné, pričom zodpovednosť za plnenie pracovnej úlohy prenáša aj na zamestnávateľa, ktorý jej mal poskytnúť súčinnosť, či dokonca určiť iný spôsob, ako možno pracovný pokyn splniť, pretože žalobkyňa počas celej doby trvania pracovného pomeru pracovala samostatne bez toho, aby vyžadovala od svojho zamestnávateľa súčinnosť, či ďalšie pokyny, tak ako to vyplýva aj z jej pracovnej náplne a opisu pracovných činností. Žalobkyňa vykonávala pracovnú pozíciu samostatného odborného referenta na úseku územného plánovania a stavebného poriadku na spoločnom obecnom úrade - stavebnom úrade nevyžadujúc pokyny primátorky k splneniu pracovných úloh, pričom pri svojej pracovnej činnosti spolupracovala s konkrétnymi starostami obcí, pre ktorých vykonávala funkciu pracovníčky spoločného obecného úradu - stavebného úradu, a preto nepodliehala priamo pokynom primátorky. Pokyn zamestnávateľa sa stal obligatórnou súčasťou obsahu pracovného pomeru so zamestnávateľom a jeho porušenie prípadne neplnenie sa hodnotí ako porušenie pracovnej disciplíny. Pokyn v sebe neobsahoval časovo náročné činnosti vo vzťahu k ukončeniu činnosti spoločného obecného úradu - stavebného úradu, keďže jeho obsahom bolo protokolárne odovzdanie spisov obciam v stave, v akom sa nachádzajú a tiež odovzdanie štatistických údajov vyplývajúcich z činností úradu, na čo bola lehota troch týždňov nepochybne primeraná a splniteľná. Odovzdaniu spisov nebránilo, že starosta obce bol na dovolenke, keďže ich mohla odovzdať zástupcovi starostu, ktorý ho v zmysle zákona o obecnom zriadení zastupuje v jeho neprítomnosti, resp. prevzatie spisov mohla zabezpečiť akákoľvek osoba, ktorá je zamestnancom obecného úradu a žalobkyni nič nebránilo, aby si so starostom obce dohodla odovzdanie spisov aj v inom termíne ako v poslednom augustovom týždni. Žalobkyňa zároveň okrem protokolárneho odovzdania spisov neodovzdala ani štatistické údaje Obce Suchá Hora, k splneniu ktorej povinnosti jej žiadnym spôsobom neprítomnosť starostu nebránila, keďže ich bola povinná odovzdať priamo primátorke mesta, ktorá ich potrebovala pre účely tvorby rozpočtu spoločného obecného úradu - stavebného úradu, pričom je zrejmé, že primátorka by jej požadovanú súčinnosť poskytla, avšak zo strany žalobkyne by musela vzísť vlastná iniciatíva. Preto nemožno prijať argumentáciu súdom, že v danom prípade išlo skôr o neuspokojivé plnenie pracovnej úlohy. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ je oprávnený pristúpiť k výpovedi podľa za predpokladu, že zamestnanec v priebehu 6 mesiacov dvakrát poruší pracovnú disciplínu, pričom toto porušenie sa nemusí týkať tej istej povinnosti zamestnanca, ani nemusí medzi dvomi porušeniami pracovnej disciplíny existovať súvislosť. Pritom zamestnanec, ktorý neplní svoje pracovné povinnosti, porušuje pracovnú disciplínu. Na rozdiel od neuspokojivého

plnenia pracovných úloh takýto zamestnanec podáva riadne pracovné výkony, no porušil aspoň jednu pracovnú povinnosť. rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny (podmienka výpovede a závažným porušením pracovnej disciplíny (podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru), pričom absentuje presnejšia špecifikácia pravidiel pri určovaní stupňa intenzity porušovania pracovnej disciplíny v , v dôsledku čoho je úlohou súdu, aby z vykonaného dokazovania skúmal všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny, pričom prihliadne na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh na dobu porušovania pracovnej povinnosti, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru zavinenia zamestnanca, ako aj na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa. V súvislosti s uvedeným súd ani sčasti nebral do úvahy produkované dôkazy o porušovaní pracovnej disciplíny žalobkyňou v predošlom období, t. j. viac ako 6 mesiacov pred skončením pracovného pomeru výpoveďou. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané jednoznačné naplnenie zákonných požiadaviek na podanie výpovede zamestnávateľom zamestnancovi podľa ust. .

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť stotožňujúc sa s jeho odôvodnením. Ďalej uviedla, že na nikoho slovne nezaútočila a už vôbec sa nevyjadrila na osobu primátorky a kolegýň v hrubých slovných urážkach, pretože z prepisu zvukovej nahrávky je nepochybné, že nešlo o slovné urážky, ale o slovné spojenia, ktoré boli na stretnutí použité ako prirovnania. Po oboznámení sa so skutočnosťou, prečo vlastne bola zavolaná 28. 08. 2018 na mestský úrad, a to konkrétne podpísať prekážky na strane zamestnávateľa, to znamená zamedzenie jej vstupu do zamestnania a s tým spojený zákaz vykonávať činnosť samostatného odborného referenta spoločného obecného úradu - stavebného úradu a taktiež podpísať odobratie aj zvyšku osobného príplatku v hodnote 100,- eur, pred ich samotným podpisom vyjadrila len svoj názor na veci, ktoré tomu všetkému predchádzali. To, že to primátorka a ostatné dve zamestnankyne subjektívne vyhodnotili ako urážku, resp. slovný útok na ich osobu ešte jednoznačne nepreukazuje, že išlo o konanie s cieľom niekoho uraziť, osočiť alebo inak poškodiť. K použitiu týchto slovných spojení predchádzala tá skutočnosť, že žalovaný robil od konca roka 2017, ako aj v priebehu roka 2018 všetko pre to, aby sa sa jej zbavil a ukončil s ňou pracovný pomer. Keďže neoprávnene „fiktívne“ zrušil spoločný obecný úrad - stavebný úrad v rozpore so zákonom a platnou zmluvou o zriadení spoločného obecného úradu - stavebného úradu, aby mohol voči žalobkyni uplatniť výpovedný dôvod podľa . Nakoľko však primátorka v čase zrušenia spoločného obecného úradu - stavebného úradu nedisponovala súhlasom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, aby mohla skončiť pracovný pomer s ňou ako osobou so zdravotným postihnutím a navyše Spoločný obecný úrad - stavebný úrad bol na základe jednostranného rozhodnutia bez akéhokoľvek oznámenia štatutárom jednotlivých obcí v ňom združených od 01. 09. 2018 zrušený, hľadala účelovo iné spôsoby skončenia pracovného pomeru s ňou. Žalovaný jej v priebehu roka znížil osobný príplatok o 200,- eur na sumu 100,- eur a v auguste 2018 jej ho odobral v plnej výške a neumožnil jej čerpanie dovolenky na jar, či v lete roku 2018 a rozdielne s ňou zaobchádzal v porovnaní s kolegyňou na tom istom pracovisku a zakázal jej výkon zárobkovej činnosti ako odborne spôsobilej osoby pre obraz stavebníctva pri prenesenom výkone štátnej správy. V kontexte uvedeného tvrdenie žalovaného o tom, že ako zamestnanec vo vzťahu k zamestnávateľovi môže v zásade všetko a zamestnávateľ voči zamestnancovi nič je ironické a dá sa polemizovať o tom, koho konanie voči komu je v rozpore s dobrými mravmi a kto zneužíval svoje práva z pracovnoprávneho vzťahu. Z pohľadu ochrany osobných údajov neporušila žiadny právny predpis pri zhotovení zvukovej nahrávky, preto nemožno hovoriť o jej nezákonnosti, pritom z pohľadu práva na ochranu osobnosti zatiaľ čo do súkromia osôb a teda aj do predmetu ochrany osobnosti ( ) patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy, prejav osobnej povahy). Pri výkone ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti, ide o diametrálne odlišné otázky verejnej a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie, pričom zvuková nahrávka je práve kľúčová pre objasnenie celej situácie, t. j. pre údajný slovný útok - použitie tzv. hrubých slovných urážok. To, že tvrdenie žalovanej, že aplikáciou testu proporcionality vzájomne kolidujúcich práv nie je daná dôvodnosť použitia zvukovej nahrávky ako dôkazu je potrebné odmietnuť v celom rozsahu. To, že vopred žiadala primátorku o dodatočnú radu/pokyn ako postupovať v prípade odovzdania spisov obciam, ktorých starostovia sú na dovolenke vyplýva nielen zo zvukovej nahrávky, ale aj z výpovede JUDr. K. X., ktorá potvrdila, že dvakrát vyzývala primátorku, aby jej uviedla, komu má odovzdať spisy, keď je starosta na dovolenke, na čo jej odpovedala, že nech si poradí sama alebo že je dostatočne rozumná, aby si vedela poradiť. Takže nejde o nepreukázané tvrdenie zo strany primátorky a ani o snahu o diskreditáciu jej osoby, ale

konštatovanie faktov, ktoré mal súd prvej inštancie v plnom rozsahu preukázané. Konanie, ktoré bolo žalovaným považované za závažné porušovanie pracovnej disciplíny, nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko nesplnenie pokynu žalovaného objektívne nezavinila a z výpovede svedka starostu Obce Suchá hora bolo potvrdené, že spisy mu boli odovzdané 03. 09. 2018, o čom písomne informoval žalovaného emailom z 06. 09. 2018, t. j. v čase vyhotovenia druhého upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ako aj pri vyhotovení samotnej výpovede už primátorka mala vedomosť, že pokyn bol splnený. Napriek tejto vedomosti však za hlavný dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny uvádza práve jeho nesplnenie. Spisy dotknutým obciam odovzdala termíne do 31. 08. 2018 ako bolo uložené v pokyne, pričom spisy Obci Suchá Hora boli odovzdané po dohode s jej štatutárom po návrate z jeho dovolenky. O splnení pokynu svedčia odovzdávacie a preberacie protokoly o odovzdaní spisovej agendy podpísané medzi žalobkyňou a starostami jednotlivých obcí a zároveň aj protokol o odovzdaní a prevzatí z 31. 08. 2018 spísaný medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorom je uvedené pri obci Liesek, Vitanová, Podbiel a Oravský Biely Potok, že pokyn bol splnený a protokol bol okrem nej podpísaný aj tromi zamestnancami Mesta Trstená. Svedeckou výpoveďou starostu Obce Suchá Hora bolo potvrdené, že odovzdanie spisovej agendy na tretí deň po termíne nevznikla obci žiadna škoda, teda absentuje aj jeden zo základných predpokladov, a to intenzita porušenia pracovnej disciplíny kvalifikovaná vznikom reálnej škody. Žalovaný pritom sám uvádza vo svojom vyjadrení, že zadanú úlohu nesplnila riadne, pričom aj primátorka pri výsluchu uznala, že išlo o úlohu, ktorá je podľa jej vyhodnotenia nebola splnená v zmysle jej pokynu, a preto nemôže ísť o porušenie pracovnej disciplíny, keďže išlo o uloženie pracovnej úlohy, na ktorej splnenie žalobkyňa vynaložila maximálne úsilie a snahu ju splniť. Vo vyjadrení žalovaný pritom sám uviedol, že nepodliehala priamo pokynom primátorky, a preto nesplnenie žiadneho pokynu primátorky nie je možné považovať za jej protiprávne konanie. Nepodložené je tvrdenie žalovaného o tom, že súd prvej inštancie vytvoril precedens aj v tom zmysle, že zamestnanec nie je povinný splniť pokyn zamestnávateľa, keďže uvedené je v rozpore s tým, čo uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ďalej poukázala na to, že spisy nemohla objektívne odovzdať nikomu inému okrem starostu obce, nakoľko tento by musel niekoho na tento úkon poveriť, čo neurobil a uvedené potvrdil pri svojom výsluchu, pretože činnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy nie originálnou kompetenciou obce, kde v prípade absencie starostu zastupuje zástupca starostu (originálna kompetencia). Štatistické údaje bola povinná predkladať podľa z. č. o štátnej štatistike Štatistickému úradu SR - pracovisko Košice, a to len v elektronickej podobe. Preto tvrdenie žalovaného, že bola povinná odovzdať štatistické údaje priamo primátorke, ktorá ich potrebovala pre účely tvorby rozpočtu spoločného obecného úradu - stavebného úradu sa nezakladá na pravde, keďže tento bol od 01. 09. 2018 zrušený, primátorka nepotrebovala od Obce Suchá Hora, ani od iných obcí počet vydaných rozhodnutí, ktoré si mylne zamenila za štatistické údaje pre tvorbu rozpočtu na rok 2019, a preto neposkytnutie týchto informácií nemalo žiadne dopady na činnosť Mestského úradu v Trstenej a uvedené údaje žalovaný k ničomu ani nepotreboval. Je nepochybné, že zo strany žalovaného išlo len o vykonštruovanú úlohu, ktorej nesplnenie účelovo a dezinterpretujúco používa na odôvodnenie skončenia pracovného pomeru.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v odvolaní. Ďalej odmietol tvrdenia o akýchkoľvek snahách o zbavenie sa žalobkyne od konca roka 2017. Zníženie osobného príplatku bolo vykonané na základe písomnej sťažnosti starostu Obce Hadovka z 1/2018 a zároveň žiadosti o zmenu zamestnanca pri výkone prác týkajúcich sa stavebných konaní. Takto sa znížil počet obcí, pre ktoré vykonávala žalobkyňa svoju prácu a vzhľadom na uvedené došlo k zníženiu osobného príplatku z 300,- eur na 100,- eur opodstatnene. Keďže 31. 08. 2018 zanikol spoločný obecný úrad - stavebný úrad a žalobkyňa nebola v dôsledku prekážky práce na strane zamestnávateľa v práci, neexistoval dôvod na vyplácanie osobného príplatku vo výške 100,- eur. Tvrdenia o úmyselnom neumožnení čerpania dovolenky žalobkyne sú ničím nepreukázané a zavádzajúce. Napriek tomu, že žalobkyňa bola neustále zamestnancom žalovaného, vykonávala v mesiacoch 9, 10, 11/2018 bez jeho súhlasu zárobkovú činnosť pre iné subjekty v rozpore s platným pracovným poriadkom žalovaného, z čoho vyplýva, že jeho pokyny a nariadenia nerešpektovala. Protokolom o odovzdaní spisov Obci Suchá Hora do dnešného dňa žalovaný nedisponuje, pričom išlo o preukázateľné odovzdanie spisov všetkých obcí združených pod spoločným obecným úradom

- stavebným úradom a jednoduchá veta starostu, že spisy boli odovzdané, je nepostačujúca, pretože ide o spisy ku stavebným konaniam rôznych fyzických osôb a právnických osôb týchto obcí, a preto je z jeho strany nevyhnutné disponovať takýmto protokolom. Starosta obce nekonal pri preberaní spisov v rámci preneseného výkonu štátnej správy, nakoľko prenesený výkon štátnej správy vykonával iba samotný spoločný obecný úrad - stavebný úrad, ktorého štatutárom bol primátor Mesta Trstená, ale

starosta konal v pozícii svojej originálnej kompetencie, v rámci ktorej je zastupiteľný zástupcom (§ 13d zákona o obecnom zriadení). Úlohou zamestnanca nie je posudzovať, na aké účely zamestnávateľ požaduje štatistické údaje, pričom preukázateľnou skutočnosťou je, že v písomnom pokyne takúto úlohu žalobkyňa dostala a nesplnila ju. Zamestnankyne každoročne odovzdávali na konci kalendárneho roka požadované údaje a z toho dôvodu ich žalovaný vyžadoval aj pri ukončení fungovania spoločného obecného úradu - stavebného úradu, pretože slúžil okrem prípravy rozpočtu aj na posúdenie vyťaženosti jednotlivých zamestnancov a tiež na porovnanie nárastu/poklesu stavebných konaní, pričom ďalším dôvodom, prečo ich požadoval, bolo, že sa chcel korektne finančne vyrovnať so všetkými obcami združení v ich spoločnom obecnom úrade - stavebnom úrade z dôvodu jeho zániku a tiež z dôvodu vyriešenia jeho dofinancovania za rok 2018, keďže bol financovaný aj z rozpočtu obcí v ňom združených a údaje boli vyžadované za účelom rozúčtovania financií na základe skutočne vydaných rozhodnutí danej obce.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

6. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli i spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že ust. patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k takým, ktorých hypotéza nie je priamo stanovená právnym predpisom a ktoré ponechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v spore sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností. Súd tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca a funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa.

8. Vo vzťahu k dobe a situácii, za ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, z obsahu spisu a výpovede samotného štatutárneho zástupcu žalovaného, t.j. primátorky, vyplýva, že bola mnohokrát ústne upozornená starostami na nespokojnosť s pracovnou činnosťou žalobkyne, avšak nechceli to dať písomne, takže to riešila zrušením Spoločného obecného úradu - stavebného úradu organizačnou zmenou č. 4/2018 z 31.05.2018, ku ktorej došlo z dôvodu odstúpenia žalovaného ako jedného z účastníkov od zmluvy o jeho zriadení s účinnosťou od 01.09.2018, z dôvodu ktorej organizačnej zmeny by bola daná žalobkyni výpoveď pre nadbytočnosť podľa , ku ktorej však potreboval podľa súhlas z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže žalobkyňa je zamestnancom so zdravotným postihnutím, o ktorého vyžiadaní a zámere sa žalobkyňa dozvedela nie od žalovaného, ale od úradu, pričom k 31.08.2018 žalovaný tento súhlas ešte nemal, pretože aj keď Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo svojim rozhodnutím z 02.07.2018 udelil žalovanému predchádzajúci súhlas, nebolo jeho rozhodnutie z dôvodu odvolania žalobkyne ešte právoplatným a následne bolo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, pretože úrad pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z rozhodnutia primátorky, ktorým došlo k zrušeniu Spoločného obecného úradu - stavebného úradu bez toho, aby pri svojom rozhodovaní posudzoval samotnú otázku oprávnenosti a zákonnosti obce Mesto Trstená ho zrušiť, ako aj zrušiť dve funkčné miesta, a to samostatný odborný referent na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku, z ktorých jednu zastávala žalobkyňa. Malo za to, že primátorka Mesta Trstená nebola oprávnená zrušiť Spoločný obecný úrad - stavebný úrad, ani zrušiť dve funkčné miesta bez

účasti jednotlivých starostov obcí ako účastníkov zmluvy o zriadení Spoločného obecného úradu - stavebného úradu, nakoľko zákonným predpokladom platnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj zákonným predpokladom platnosti vypovedania zmluvy je, že toto odstúpenie, prípadne výpoveď, ako právne úkony sú relevantným spôsobom doručené všetkým účastníkom zmluvy, čo v danom prípade nebolo žiadnym listinným dôkazom preukázané, pričom naviac odstúpiť od zmluvy je možné výlučne za predpokladu, ak je to zákonom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté, avšak takúto formu možnosti zániku zmluvy neupravuje žiadny právny predpis a nie je ani dohodnutá v predmetnej zmluve, na ktorú nezákonnosť poukazovala vo svojom vyjadrení z 22.06.2018 žalobkyňa a z ktorého ústredie pri svojom rozhodovaní vychádzalo. Za tejto situácie, kedy žalovaný chcel umelou a nezákonnou organizačnou zmenou a nie pre porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne, ktorú navyše pri výsluchoch potvrdili len traja z na výsluch navrhnutých šiestich starostov, pretože ostatní žiadne nedostatky v jej práci nezistili, jej bola 28.08.2018 primátorkou oznámená prekážka v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu nemožnosti jej prideľovať od 01.09.2018 dohodnutú prácu z dôvodu organizačnej zmeny. Za danej situácie vyjadrenie žalobkyne adresované primátorke nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v neslušnom správaní predstavujúcom hrubé slovné urážky, keď navyše ani v upozornení ani vo výpovedi nie je konštatované, o ktoré hrubé urážky sa má jednať a prečo a v upozornení ani vo výpovedi vôbec nie je uvedené, akého neslušného správania sa mala dopustiť voči ďalším dvom zamestnankyniam tak, aby dôvod výpovede nebolo možné zameniť ( ), pričom použité prirovnania, vzhľadom na situáciu, ani hrubými urážkami primátorky nie sú.

9. Vo vzťahu k ďalšiemu upozorneniu a nadväzne na to výpovedi danej žalobkyni podľa ust. , krajský súd dopĺňa, že 02. a .08.2018 počas čerpania dovolenky žalobkyne (do 13.08.2018) bol tejto doručený mail žalovaného obsahujúci pokyn, aby z dôvodu ukončenia fungovania Spoločného obecného úradu - stavebného úradu zabezpečila do 30.08.2018 odovzdanie spisov jednotlivým obciam, odovzdanie preukázala vzájomným podpísaním odovzdajúceho a preberajúceho protokolu obsahujúceho názov spisu, spisovú značku a štádium rozpracovania, podpísaného starostom príslušnej obce a do 31.08.2018 tieto protokoly odovzdať aj so štatistickými údajmi za činnosť úradu za jednotlivé obce za 1/2018 - 8/2018, pričom v prípade nejakých nejasností sa mala informovať u primátorky mesta. Z vykonaných dôkazov, a to odovzdávacieho a preberacieho protokolu obcí Vitanová a Liesek vyplýva, že pokyn bol splnený (vrátane štatistických údajov), čo vyplýva aj z protokolu o odovzdaní a prevzatí medzi stranami sporu z 31.08.2018, kde sa konštatuje taktiež splnenie pokynu, ktorý protokol je podpísaný tromi zamestnancami žalovaného. Z vykonaných dôkazov, a to výsluchov starostu obce Suchá Hora a žalobkyne, ktoré neboli žalovaným rozporované, vyplýva, že posledný augustový týždeň sa s ním za účelom odovzdania spisov žalobkyňa telefonicky spojila, keďže z pokynu žalovaného výslovne, a teda jednoznačne vyplýva, že odovzdanie spisov je potrebné preukázať vzájomným podpísaním odovzdávajúceho a preberacieho protokolu starostom a nie nikým iným, pričom tento jej povedal, že je na dovolenke, preto nech spisy uschová a on si ich preberie po návrate 03.09.2018, čo sa aj stalo, o čom informoval žalovaného na základe jeho požiadavky z 03.09.2018 mailom zo 06.09.2018. Navyše z vykonaných dôkazov, a to výpovede žalobkyne, primátorky a právničky mesta bolo preukázané, že žalobkyňa sa na stretnutí 28.08.2018 v zmysle výslovného, a teda jednoznačného pokynu žalovaného, podľa ktorého v prípade nejasností sa má informovať u primátorky, opýtala, ako má odovzdať spisy starostovi, ktorý je na dovolenke, resp. čo má s nimi urobiť, na čo jej primátorka v rozpore so svojim pokynom uviedla, že je dosť inteligentná a že si poradí a keď sa jej opýtala opätovne, povedala, že ju to nezaujíma, že v piatok nechce v kancelárii vidieť žiadne spisy. Z výpovede primátorky navyše vyplynulo, že následne za účelom protokolárneho odovzdania spisov starostu nekontaktovala napriek tomu, že nástupcovi chcela veci odovzdať v poriadku a za tejto situácie dala žalobkyni následne druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a výpoveď. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že štatistické údaje za Obec Suchá Hora potreboval pre účely vyhotovenia rozpočtu, tieto tvrdenia neobstoja, keďže úrad zanikol a ďalšie skutočnosti uvádzané žalovaným zostali v pozícii ničím nepodložených tvrdení, keď navyše tieto neboli uvedené ani v upozornení ani vo výpovedi, ktorý nedostatok nemôže byť v priebehu konania dokazovaním odstraňovaný ( ). Vychádzajúc z uvedeného žalobkyňa nezavinene nemohla splniť výslovný, a teda jednoznačný pokyn primátorky, ktorá navyše, aj keď to vyslovene, a teda jednoznačne vo svojom pokyne vyžadovala, informáciu žalobkyni, ako má spisy z dôvodu čerpania dovolenky neprítomnému starostovi odovzdať, neuviedla, čím porušila nielen vlastný pokyn, ale aj povinnosť ustanovenú v a .

Vychádzajúc z uvedeného potom neboli splnené zákonné predpoklady na danie výpovede žalovaným žalobkyni podľa ust. pre opätovné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol zamestnanec v priebehu posledných šiestich mesiacov upozornený a postup žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako umelé vytváranie podmienok pre danie výpovede žalobkyni za účelom rozviazania jej pracovného pomeru, tak ako to bolo správne konštatované aj súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k ďalšej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd dopĺňa, že ako vyplýva z hore uvedeného, žalobkyňou vyhotovená zvuková nahrávka, resp. jej prepis, neboli podstatné pre skutkové zistenia súdu, keď navyše za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy v zmysle u verejného činiteľa nemožno považovať výkon jeho zákonom upravenej právomoci, preto musí zvýšenú kontrolu strpieť.

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného, či už v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalobkyni vzhľadom na jej plný úspech vo veci podľa ust. priznaný v plnom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žalobkyni ako plne úspešnej aj v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, taktiež v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).