Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_78P-26-2024.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
78P/26/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. L., U.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: B. L., U.. XX.X.XXXX, R. X.Á. XX, XXX XX L. K. G. D., U.. XX.X.XXXX, X. XX, XXX XX L., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie:
I. Dočasne zveruje mal. G. L., U.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. II. Návrh maty na nariadenie neodkladného opatrenia platiť výživné a upraviť styk otca s mal. dieťaťom z a m i e t a . III. Matka je povinná podať návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G. L., U.. XX.X.XXXX na Mestský súd Košice do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Košice dňa 21.2.2024, matka žiadala neodkladným opatrením zveriť mal. G. do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200 eur mesačne a upraviť styk dieťaťa s otcom 2 x mesačne počas víkendu za prítomnosti matky.
2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne: S otcom mal. dieťaťa sa matka spoznala, keď mala matka 18 rokov, kedy odišla do R. do resocializačného zariadenia z dôvodu užívania alkoholu a drog, takisto ako aj otec maloletej. Po tomto náročnom období sa rozhodli vrátiť späť do L., kde sú už skoro 3 roky. Rozhodli si založiť rodinu, zobrali si hypotéku a kúpili si 3-izbový byt. V auguste 2023 sa narodila mal. G.. Rodina spolu bývala do januára 2024, neskôr sa za pomoci Nadácie N. matka sa presťahovala do bytu v H. aj s dcérou, keďže sa s otcom zmenila situácia. Spolužitie rodičov bolo spočiatku harmonické, aj keď matka začala pociťovať zo strany otca klamstvá a nedôveru. Konflikty vznikali, keď otec užíval alkohol a drogy, tieto situácie sa opakovali cca každé 2 týždne. Počas jednej vyhrotenej situácie matku dokonca chytil pod krk, nadával jej a urážal ju. Častokrát bol pod vplyvom alkoholu agresívny. V septembri 2023 matka podala na otca trestné oznámenie, keďže dlhoval matke veľa peňazí. Otec v minulosti mal 5 ročnú podmienku s probačným dohľadom najmä kvôli alkoholu a patologickému hráčstvu. Bol trestaný aj za vydieranie ženy. Počas tehotenstva matky sa chcel zmeniť, prestal užívať alkohol a takisto drogy, avšak ten stav vydržal iba do pôrodu mal. G.. Vzťah rodičov je narušený, matka nedokáže mu viac dôverovať. Otec nepomáha matke so starostlivosťou o mal. G., neprispieva finančne. Od kedy matka začal riešiť situáciu, otec psychicky ju týra a vydiera. Neustále matku kontaktuje a sa jej vyhráža, že si ublíži na zdraví. 30.12.2023 matka volala policajnú hliadku, pretože otec jej oznámil, že sa chce zabiť. Bol prevezený na psychiatriu, avšak odišiel na reverz. Každý deň matka posiela otcovi fotky maloletej, ale má obavy zo stretnutia, keďže otec je stále pod vplyvom omamných látok. Veľakrát matka našla v spoločnej domácnosti drogy, prevažne išlo o kryštály pervitínu. Otec do spoločného bytu nosí rôznych ľudí, ktorí tam s ním užívajú drogy a alkohol.
3. Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa zo dňa 19.3.2024 vyplýva nasledovné: Maloletá G. pochádza zo vzťahu matky B. L., U.. XX. X. XXXX K. O. G. D., U.. XX. X. XXXX. Rodičia dieťaťa od februára 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, túto opustila spolu s dieťaťom matka a to z dôvodu, že sa spolužitie stalo už neúnosné a ohrozujúce život a zdravie matky aj dieťaťa. Matka uviedla, že podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia z obavy, že ak nebude mať čím skôr rozhodnuté o zverení dcéry do jej starostlivosti, môže si otec začať na dieťa nárokovať, uplatňovať si svoje rodičovské práva dcéru jej vziať. Matka na margo osobnosti otca uviedla, že ak by nebol pod vplyvom drog, bol by z neho dobrý otec, žiaľ sa zase dostal do štádia, kedy je na drogách a pod ich vplyvom je jeho správania nevyspytateľné a všetky situácie, ktoré vo svojom podaní uviedla, svedčia o tom, že je tu naliehavá potreba upraviť rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu vydaním neodkladného opatrenia, na ktorom trvá a žiada dieťa zveriť do jej starostlivosti, aj s ohľadom na nízky vek dieťaťa, kedy dieťa je na matku silne citovo naviazané, je jej primárnou vzťahovou osobou a matka ju chce chrániť. Na dôkaz toho, že otcovi nemieni brániť môcť byť s dcérou v kontakte, navrhla úpravu stretávania sa otca s dieťaťom každú druhú sobotu od 15:00 hod do 17:00 hod, výlučne však za jej prítomnosti do doby, kým si nebude istá, že otec nie je pod vplyvom žiadnych drog a že sa tak dieťaťu v jeho prítomnosti nič nestane. Výživné žiadala v návrhu určiť vo výške 200 eur, bude však nateraz súhlasiť aj s výškou 100 eur, je si vedomá toho, že na to, aby súd určil primerané výživné je potrebné dokazovanie. Matka skrz náročnej finančnej situácie sa od 1.3. 2024 zamestnala, pracuje ako asistent predaja v spoločnosti T. v Košiciach. V čase, keď je v práci, jej zo starostlivosťou o dieťa vypomáha jej mama. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok, rodinné prídavky a príjem z práce. Zo svojho príjmu hradí podnájom v byte kde teraz s dcérou žije vo výške 250 eur. Je to 1,5 izbový byt, kde má matka pre seba a dieťa vytvorené vhodné podmienky. Okrem toho hradí náklady na bývanie v byte na X., ktorý je spoločným vlastníctvom jej a otca dieťaťa. Momentálne sa realizuje predaj tohto bytu, podľa udania matky, otec spočiatku s predajom bytu súhlasil, teraz robí obštrukcie, no jej na predaji bytu záleží, nemajú z čoho obaja financovať úver, ktorý na tento byt brali, otec tento záväzok už asi dva mesiace neuhradil, pričom tým, že má rôzne dlhy a exekúcie matka má obavy o to, aby neprišli o tento byt bez možnosti ho predať a splatiť dlh. Matka uviedla, že situácia je dosť vážna, ona na podanom návrhu trvá, žiada súd o zverenie dieťaťa do jej starostlivosti, v blízkej dobe nevidí reálnu šancu na to, aby otec sa dal dokopy, podstúpil opakovane liečenie. Predajom ich spoločnej nehnuteľnosti bude bez bývania, matka však uviedla, že svoj odchod zo spoločnej domácnosti zvažovala dosť dlho, otcovi aj s ohľadom na to, aby mala G. úplnú rodinu, dávala dosť veľa šancí na to, aby sa spamätal a žili spolu normálny, harmonický, rodinný život. Otec však toho času nie je schopný reálne uvažovať. Maloletá G. je zdravá, ošetrujúcou lekárkou je G.. M.. Dieťa je plienkované, prijíma už riadnu stravu, ale je kŕmené aj náhradou materského mlieka, pričom mesačne na kúpu tohto mlieka minie matka sumu cca 40 eur, na plienky a hygienu 50 eur, svojej mame za stráženie dcéry v čase keď je v práci dáva sumu 250 eur, na stravu pre seba a dieťa v domácnosti minie cca 200 eur a zvýšené náklady má aj s cestovným, PH hradí mesačne vo výške cca 150 eur (dochádzka zo H. k starej mame na J., kde nosí dieťa a do práce do O. a späť). Otec videl naposledy dieťa minulý týždeň keď bola spolu s dcérou na obhliadke bytu. Matka opakovanie uviedla, že nechce nijakým spôsobom očierňovať otca dieťaťa, keď spolu žili v R. aj krátko po návrate do L. bol to normálny, šikovný človek, ktorý si vedel zarobiť, postarať sa o rodinu, žiaľ podľahol zase drogám a pod ich vplyvom môže dôjsť u neho ku skratovej situácii, preto ona chce aj týmto návrhom ochrániť dcéru. V zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky neboli úradom zistené žiadne nedostatky. S otcom dieťaťa sa úradu nepodarilo skontaktovať. Podľa udania matky je toho času práceneschopný, inak pracuje v spoločnosti F., toho času žije v ich spoločnom 3 izbovom byte na adrese X. č. XX, L., byt je však v štádiu predaja. Vzhľadom na zistené skutočnosti, ktoré síce vyplývajú iba z vyjadrenia matky, ale túto jej výpoveď nemožno brať na ľahkú váhu, má úrad za to, že návrh matky je opodstatnený a rodinná situácia si vyžaduje neodkladnú naliehavosť súdneho rozhodnutia, ktorým sa môže docieliť zabránenie možného ohrozenia dieťaťa.
4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), sú postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
5. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Podľa ust. § 336 ods. 1 až 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
14. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu ( lex generalis). Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
15. Vzhľadom k tomu, že CMP v jeho tretej časti obsahuje len úpravu niektorých ustanovení o neodkladných a iných opatreniach súdu, keď v zmysle ustanovení § 365 až 368 CMP je možné nariadiť neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého, výživného, osobnej starostlivosti maloletého a vo veci povolenia súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, na neodkladné opatrenie o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, je preto treba aplikovať aj právnu úpravu o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach uvedených v CSP v § 324 a nasl.
16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
17. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a spisu súd považuje návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný v časti dočasného zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Súd má za to, že existujú zákonné podmienky pre jeho nariadenie, t.j. existuje potreba bezodkladného zásahu súdu z dôvodu ohrozenia najlepšieho záujmu maloletej. Súd pri tom prihliadol na okolnosti, ktoré matka opísala v návrhu ako aj na závery správy úradu a vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia mal. G. do jej osobnej starostlivosti, pretože mal za to, že je osvedčená potreba tejto úpravy pomerov, čím zároveň deklaruje stav skutočný, faktický so stavom právnym.
18. V časti nariadenia neodkladného opatrenia a to určenia výživného a úpravy styku otca s maloletou, súd návrhu matky nevyhovel a zamietol ho. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúceho zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je zabezpečovaná. Podstatným je preukázanie, že rodič zabezpečujúci starostlivosť o dieťa individuálne nie je schopný uspokojovať jeho potreby ani v nevyhnutnom rozsahu. Matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali ohrozenie výživy dieťaťa, čo je podstatou inštitútu neodkladného opatrenia. Konečné určenie vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča vyžaduje vykonanie dokazovania, čo presahuje rámec inštitútu neodkladného opatrenia. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti úpravy styku otca s mal. posúdil ako nedôvodný, matka neosvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace mal. dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným, súd v konaní o jeho návrhu nevykonáva dokazovanie, nevypočúva účastníkov konania a rozhoduje len na základe osvedčenia relevantných skutočností bez pojednávania.
19. Napriek tomu však súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorú je povinný si plniť každý rodič dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť ( ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine „ZoR“). Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Súd určuje len rozsah (výšku ) výživného.
20. Pre úplnosť súd dodáva, že neodkladné uznesenie nie je konečným rozhodnutím a má len dočasný charakter. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci, nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako ich bude hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených účastníkmi konania. Súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj nevyhnutnosť vykonania pojednávania a procesného dokazovania.
21. Všetky matkou uvádzané skutočnosti sú relevantné pre konanie vo veci samej a budú predmetom dokazovania v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu,
nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie, vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o návrhu, nie je vytvorený dostatočný priestor na vykonanie dokazovania za účelom posúdenia, či tento konkrétny návrh matky je v najlepšom záujme maloletej. Najlepší záujem dieťaťa je možné zistiť len dôkladným preskúmaním tvrdení rodičov a to v rámci dokazovania v riadnom konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže takýto návrh vo veci samej ešte nebol podaný a nariadené neodkladné opatrenie v prejednávanej veci je neodkladným opatrením pred začatím konania vo veci samej, preto súd v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP uložil navrhovateľke - matke povinnosť podať v určenej lehote návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G.. Toto neodkladné opatrenie má dočasný charakter, pričom súd zaviazal matku na podanie riadneho návrhu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
22. Z uvedeného dôvodu súd o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súdu Košice.
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust.§ 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust.§ 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust.§ 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.