Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-46-2016.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Prima Banka Slovensko,a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. Z., I. XX.XX.XXXX, Z.: V. M. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 180,26 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 180,26 eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 180,26 eur od 01.05.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 14.04.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 180,26 eur spolu s úrokom vo výške 28 % zo sumy 180,26 eur od 01.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa11.04.2011 v súlade s § 269 ods.2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a všeobecnými obchodnými podmienkami banky Zmluvu č XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako to preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis „ Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola uhradená v plnej výške podal žalobca žalobu na súd. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili. Svoju neúčasť ospravedlnil žalobca, súhlasil s tým aby súd rozhodol bez jeho účasti na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil , súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 11.04.2011, výpisom z účtu žalovaného, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky Slovensko. a.s, , úrokovými sadzbami produktov, a zistil tento skutkový stav veci:
5. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 11.04.2011 uzatvorenou medzi žalobcom (vtedy vystupujúcim pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a žalovaným súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie osobného účtu číslo XXXXXXXXXX. Z článku VI. bodu 4 zmluvy vyplýva, že banka je oprávnená za poskytovanie produktov/služieb účtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. V článku VII bod 2 zmluvy žalovaný ako majiteľ účtu vyhlásil, že obdržal obchodné podmienky, ktorú sú súčasťou Zmluvy/príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich dodržiavať. Banka je oprávnená meniť obchodné podmienky, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi banka zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia banky v lehotách podľa obchodných podmienok. 6. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 29.03.2013 do 30.04.2013 súd zistil, že žalovaný sa dostal do debetu vo výške žalovanej istiny . Podľa zverejnených úrokových sadzieb žalobcu bolo nepovolené prečerpanie úročené sadzbou 28 % ročne . Podľa bodu 3.11.5 VOP , banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byt odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť. Podľa písm. b/ tohto bodu VOP sa za podstatné porušenie zmluvných povinností považuje aj skutočnosť, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal. Podľa bodu 3.12 VOP, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. 7. Podľa § 2 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy , v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. 8. Podľa § 52 ods. 1, 2 z. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 9. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 30.11.2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 14. Podľa § 1 ods. 3, písm. q) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok. 15. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2). 16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné . 17. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 18. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 19. Posudzovaný právny vzťah medzi zmluvnými stranami založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb pre charakter a spôsob poskytovania úveru nie je spotrebiteľským úverom, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré sa netýkajú spotrebiteľských úverov. 20. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 11.04.2011 záväzkový vzťah zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému osobný účet. Žalobca na základe tejto zmluvy vydal žalovanému platobnú kartu k danému účtu. K účtu poskytoval žalovanému služby elektronického bankovníctva. Súd má z priložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania vo výške 180,26 eur, pričom svoj dlh voči žalobcovi neuhradil a z tohto dôvodu žalobca zatvoril účet žalovanému ku dňu 30.04.2013. Na základe vyššie uvedených dôvodov, súd priznal žalobcovi sumu vo výške 180,26 eur. 21. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nezúčastnil sa pojednávania a ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Žalovaný nepredložil dôkazy, že by pohľadávku uhradil, ani že by pohľadávka zanikla iným spôsobom. 22. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, tak ako mu vyplývalo zo zmluvy a obchodných podmienok, súd dospel k názoru, že žalobcovi patrí aj zmluvne dohodnutý ročný úrok vo výške 28 % z nepovoleného prečerpania vo výške 180,26 eur a z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok vo výške28 % ročne zo sumy 180,26 eur od 01.05.2013 až do zaplatenia. 23. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. a žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.