Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Csp-44-2020.pdf
PDF · 115.78 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Bc. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, K., o zaplatenie 1 698,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 698,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 625,76 eur od 29.11.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 698,26 eur s príslušenstvom, pričom v žalobe uviedol, že dňa 27.06.2016 bola uzatvorená zmluva o úvere č. 0000000000320741, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 2 200 eur s tým, že ju mala splácať v pravidelných mesačných splátkach do 25.06.2024. Zmluva má podľa žalobcu všetky náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. k) , neskôr písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z.) a pri jej uzatváraní postupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1. zák. č. 129/2010 Z. z., keď vzal do úvahy údaje zo Spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií, report zo Sociálnej poisťovne, ako aj údaje poskytnuté samotnou žalovanou v žiadosti o úver. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 28.11.2019, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia zo dňa 25.09.2019. Pohľadávka žalobcu ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1 825,41 eur, pozostáva z istiny 1 625,76 eur (z požičanej sumy uhradila len 574,24 eur; 2 200 - 574,24), úrokov 71,39 eur (dohodnutý úrok 13,9% p. a. do predčasného zosplatnenia), úrokov z omeškania 1,11 eur, poplatkov 127,15 eur (za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru). Po zosplatnení úveru žalovaná neuskutočnila žiadnu platbu. Žalobca si okrem dlžnej istiny 1 625,76 eur uplatnil ale iba zmluvný úrok z nezaplatenej istiny, naakumulovaný do predčasného zosplatnenia v sume 71,39 eur a úroky z omeškania z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia v sume 1,11 eur. Poukázal na súdnu prax, podľa ktorej môže žalobca požadovať aj úrok z omeškania z navýšenej istiny, teda z dohodnutých (zmluvných) úrokov za poskytnutý úver, zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení až do vrátenia požičanej sumy.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 08.01.2020 pod sp. zn. 21Up/1934/2019, proti ktorému podala žalovaná odpor, z dôvodu čoho bola na základe návrhu žalobcu na pokračovanie konania, vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu.
3. Žalovaná v odpore uviedla, že považuje platobný rozkaz za nedôvodná, zmätožný a protiústavný. Poukázala v ňom na §52 - §54, Občianskeho zákonníka a na to, že v zmluve sú neprijateľné zmluvné podmienky: poplatok za poskytnutie úveru, za upomienku, za výzvu na splatenie úveru, skrytú prenesenie dôkazného bremena vo veci oboznámenia sa spotrebiteľa s obchodnými podmienkami. Podľa nej ide o formulárovú zmluvu, ktorá neobsahuje náležitosti, ako to má na mysli § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. (výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov,..., dobu trvania zmluvy), preto má byť bezúročný a bez poplatkov (napr. rozh. KS Trnava sp. zn. 10CoE/313/2010, rozs. ESD C-42/15).
4. Žalobca v rámci repliky uviedol, že samotný zákon pripúšťa vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, a to aj v prípade, ak je žalovaným spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že súd platobný rozkaz vydal, súd mal za to, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. K námietkam ohľadom formulárovej povahy zmluvu uviedol, že žalovaná preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdila svojim podpisom na zmluve. Záväzok zo zmluvy prevzala ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať, že k dohode pristúpila so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak aj z hľadiska formy je právny úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej predtlače, takýto spôsob uzatvárania zmluvy nie je právom zakázaný a automaticky neznamená, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami uvedenými v predtlači osobne potvrdil svojim podpisom (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Co/37/2018-185). Zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., a teda úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Doba trvania zmluvy je uvedená v samotnej zmluve, v čl. 1 bod 1.2. - splatnosť úveru 25.6.2024, počet splátok 96. V tomto smere žalobca odkázal na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu ohľadne splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne vo veciach žalobcu. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom úhrada poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola priamo v texte zmluvy uvedená jasne a určito. Ide o poplatok, ktorého právny základ vyplýva z § 499 Obchodného zákonníka, okrem toho žalobca má poskytovanie úverov v predmete podnikania. Nejde o žiadny úrok a pod., ale len o zákonnú, riadnu a tradičnú súčasť ceny úveru. Žalobca poskytnutím úveru poskytol žalovanej plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak - v podobe zmluvných (obchodných) úrokov a jednak - v podobe výslovne, jasne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutého poplatku, čo vyplýva zo zákonných ustanovení, v ktorých majú obe formy odplaty dokonca svoju samostatnú zákonnú úpravu. Táto pritom reflektuje fakt, že s poskytnutím úveru pritom žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru je cenou hlavného predmetu plnenia a z tohto dôvodu nie je v zmysle § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pokiaľ je uplatňovaný v súlade s právnymi predpismi, teda v súlade s § 499 Obchodného zákonníka, a je uvedený v zmluve spôsobom a vo výške podľa § 9 ods. 1 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 1 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Poplatok za vystavenie upomienky je v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom. Pri posúdení výšky poplatku za upomienku a výzvu pritom nemožno vychádzať iba z reálnych nákladov spojených s daným úkonom (napr. vyhotovenie a vytlačenie upomienky, poštovné). Úlohou poplatku za upomienku je (okrem iného) zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby neplnenie jeho povinností bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Opačný názor, ktorý vedie k absolútnemu odbremeneniu spotrebiteľa od úhrady poplatku za upomienku je neprijateľný a znamená spochybnenie funkcií, ktoré má takýto druh poplatku plniť. Žalobca uviedol, že si v konaní poplatky za upomienky a výzvu neuplatňuje. K úprave zmluvného vzťahu formou Všeobecných obchodných podmienok uviedol, že tieto sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na - text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaná oboznámila a vyslovila súhlas svojím podpisom a jednak tiež s odkazom na -rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre O., podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V neposlednom rade tento záver vyplýva aj zo samotného § 273 Obchodného zákonníka v spojení s povahou úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Jeden podpis žalovanej na konci zmluvy je postačujúci a kvantita podpisov neznamená a ani nezaručuje „vyššiu právnu silu“ resp. „silnejšie“ vyjadrenie prejavu vôle žalovanej o tom, že sa oboznámila s VOP, OP, a že sa ich zaväzuje dodržiavať. Žalovaná jedným podpisom na konci zmluvy vyjadrila súhlas s podmienkami zmluvy a teda aj súhlas s obsahom VOP, OP a ak nesúhlasila s podmienkami, nemusela zmluvu podpísať.
5. Žalovaná v duplike poukázala na to, že zmluvu považuje za formulárovú, bezúročnú a bez poplatkov a obsahujúcu neprijateľné podmienky. Nesúhlasila s vystavovaním upomienok, ktoré žalobca vystavoval v priebehu mesiaca niekoľkokrát po uhradení nedoplatku si žalobca pričítal platbu na úhradu upomienok a dochádzalo k neuhrádzaniu úveru. od žalobcu žiadal poslať písomne rozpis všetkých uhradených splátok, ale odmietol to.
6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej a konštatoval, že nemá povinnosť zasielať klientovi výpisy z úverového účtu. O výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky má klient právo požiadať na ktorejkoľvek pobočke banky prostredníctvom žiadosti. Za vyhotovenie amortizačnej tabuľky v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov si banka neúčtuje žiaden poplatok. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, ich lehoty a podmienky úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca poznamenal, že výpis z úverového účtu nie je totožným dokumentom ako amortizačná tabuľka. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku NBS1-000-023-304 zo dňa 07.05.2018 konštatuje, citujem: „....aktuálne platná a účinná právna úprava nepozná výpis zo spotrebiteľského úveru , tak ako je tomu v prípade z výpisu z bežného účtu. Výpis z účtu k spotrebiteľským úverom zákon ustanovuje len pri spotrebiteľských úveroch formou povoleného prečerpania. Z uvedeného vyplýva, že zákon neustanovuje veriteľovi v prípade iného typu spotrebiteľského úveru povinnosť predkladať finančnému spotrebiteľovi takýto dokument, ktorý by mal charakter výpisu z úverového účtu.“ Žalovaná sa mylne domnieva, že je zákonnou povinnosťou banky výpisy z úveru poskytovať. Žalobca takúto zákonnú povinnosť nemá. Zároveň má žalobca za to, že rovnaký názor zdieľa Národná banka Slovenska (viď. stanovisko vyššie), ako aj regulátor a legislatívec, nakoľko zakázal bankám účtovať poplatok za správu úveru s odôvodnením, že za tento poplatok finančný spotrebiteľ nedostáva žiadnu protihodnotu. Z tohto poplatku sa v minulosti financovali práve výpisy z účtu, tzv. audit letter. Z uvedeného teda vyplýva, že výpis z účtu je regulátorom a zákonodarcom považovaný za dokument bez pridanej hodnoty pre finančného spotrebiteľa.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany sporu, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie, na ktorom posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, žiadosťou žalovanej o úver, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, prehľadom splácania úveru, upozornením žalobcu zo dňa 25.09.2019, výzvou na predčasné splatenie úveru, výpis z účtu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
9. Dňa 20.06.2016 bola podaná žalovanou žiadosť o spotrebný úver s požadovanou výškou 5 000 eur, lehota splatnosti 8 rokov, typ úveru: nákup na splátky a spotrebný úver. Súčasťou žiadosti boli údaje o príjmoch a ekonomickej situácii žalovanej. Udelila ňou súhlas na overenie príjmu a údajov u tretích osôb, a to tak cez SRBI (spoločný register bankových informácií) a NRKI (nebankový register klientskych informácií).
10. Dňa 27.06.2016 došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000320741 - pôžička s nasledovnými podmienkami: bezúčelový úver, suma 2 200 eur, úroková sadzba 13,90% ročne fixná do splatnosti, úrok z omeškania 5%, výška anuitnej splátky 38,33 eur, splatnosť úveru do 25.06.2024, počet splátok 96, poistenie 0,94 eur, poplatok za poskytnutie úveru 110 eur, RPMN 16,87%, priemerná RPMN 15,19%, celková čiastka, ktorú musí žalovaná vrátiť 3 789,68 eur. V čl. 8 bod 8.12 všeobecných obchodných podmienok bolo upravené predčasné splatenie úveru (ak sa klient dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov). Podpisom na zmluve spotrebiteľ potvrdil, že prevzal obchodné podmienky, VOP a sadzobník poplatkov platný v čase podpisu zmluvy.
11. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, na čo bola opakovane upozornená listom žalobcu zo dňa 25.09.2019, podľa ktorého výška dlžných splátok
činila sumu 112,82 eur. Zároveň bola upozornená, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy do 30.09.2019, si žalobca uplatní zaplatenie celej dlžnej sumy podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
12. Výzvou na predčasné splatenie úveru žalobcu zo dňa 28.11.2019 bolo žalovanej oznámené, že napriek jeho snahe o obnovenie plnenia povinnosti podľa zmluvy, rozhodol žalobca o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 28.11.2019. Celý dlh predstavoval sumu 1 795,41 eur plus príslušenstvo.
13. Z predloženého prehľadu splácania úveru vyplýva, že žalovaná čerpala úver v celom rozsahu, na istinu uhradila sumu 574,24 eur, neuhradená istina predstavuje rozdiel medzi 2 200 eur a 574,24 eur, tj. 1 625,76 eur. Žalovaná splácala splátky v rôznych sumách, do omeškania sa dostala so splátkami rôzne, napr. 4/2019,6/19,8/19, pričom o tejto skutočnosti bola upovedomená. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 71,39 eur, ako dohodnutého zmluvného úroku vo výške 13,90 %, zo splátok poskytnutého úveru splatných do predčasného zosplatnenia, tj. do 28.11.2019 (čl. 51). Okrem toho si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 1,11 eur za omeškania splátok do vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (čl. 52). Žalovaná po zosplatnení úveru žalobcovi neuhradila žiadnu sumu.
14. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona), účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 7 ods. 2 zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), k) l) zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
28. Zmluva bola uzavretá písomne, obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, preto súd nepovažoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol úver žalovanej, preukázateľne žalovaná čiastočne úver hradila, keď následne prestala splácať úver pravidelne vždy k 25. dňu toho - ktorého mesiaca, pričom zo zmluvy lehota splatnosti vyplývala. Rovnako bola splnená aj podmienka uvedenia dátumu trvania zmluvy, výška splátok, počet splátok. Rovnako zmluva obsahuje zákonom požadované údaje, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a priemerné ročné percentuálne
náklady (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017,sp. zn. 4 Cdo/211/2017).
29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná požiadala banku dňa 20.06.2016 o poskytnutie úveru, účel úveru bol vymedzený ako pôžička, tj. bezúčelový úver. Banka preverila dostatočným spôsobom jej bonitu ako klienta, dopytom v jednotlivých registroch, výpisom z účtu, a až na základe takto získaných informácií došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Veriteľ v tomto prípade posúdil podľa súdu s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vzal do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa. Z dôvodu, že banka si svoje povinnosti splnila, nedošlo k zneužitiu práva ani ku konaniu v rozpore so zákonom.
30. V súlade s obchodnými podmienkami žalovaná musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky, ktoré jej poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Istina úveru sa spláca anuitným spôsobom, to znamená, že sa spláca v pravidelných mesačných splátkach. Súd zistil, že zo strany žalobcu bol dodržaný postup, ktorý vymedzuje zákon pri vyhlásení predčasného splatenia úveru, tj. žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie dlžnej splátky a upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Pretože dlžnú sumu 112,82 eur, uvedenú v upozornení zo dňa 25.09.2019, nezaplatila, vzniklo žalobcovi oprávnenie rozhodnúť o predčasnej splatnosti celého úveru, a to ku dňu 29.11.2019. Súd nepovažoval za spornú skutočnosť ohľadne doručenia upozornenia ako aj výzvy žalovanej. Z jej strany nebola v priebehu konania táto skutočnosť namietaná a tak ako v súčasnosti, tak v čase výziev, žalovaná bývala na tej istej adrese. Žalovaná sama vo vyjadreniach uviedla, že žalobca vystavoval upomienky. V tomto smere súd uvádza, že obchodné podmienky (čl. 8) obsahujú ustanovenia o právach a povinnostiach strán a dôsledkoch ich porušenia. Ak aj žalobca úpravu predčasnej splatnosti úveru nezahrnul priamo do zmluvy a odkazuje na listiny ako VOP a obchodné podmienky, je v zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok. Spravidla si zmluvné strany dohodnú obsah práv a povinností priamo v zmluve, ale nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. V danej veci žalobca postupoval podľa zmluvy a obchodných podmienok, keď z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom dodržal tak podmienky zmluvne dojednané ako aj zákonom stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
31. Na základe toho, že mal súd preukázané, že žalovaná z požičanej istiny uhradila len sumu 574,24 eur, zaviazal ju na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1 625,76 eur. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania zo zmluvného úroku, vyčíslený ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 71,39 eur, ako aj zákonný úrok z omeškania, vyčíslený sumou 1,11 eur. V tejto časti súd uvádza, že ak dôjde k predčasnému zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikol (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, ako aj zákonných úrokov z omeškania, uplatnených do predčasného zosplatnenia istiny. Tým, že sa dostala žalovaná do omeškania, priznal súd žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny od zosplatnenia až do zaplatenia, a to odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti úveru, teda od 30.11.2019, a to podľa ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č.87/1995 Z. z.
32. Pokiaľ išlo o námietky žalovanej vo vzťahu k neprijateľným podmienkam ohľadne jednotlivých poplatkov, tak súd uvádza, že sa nestotožňuje s jej názorom. V prvom rade poukazuje súd na to, že žalobca síce v žalobe uviedol, že žalovaná má voči nemu záväzok vo výške 127,15 eur, titulom poplatkov za upomienky a výzvu, ale tento nárok si voči nej v žalobnom návrhu neuplatnil. Okrem toho k poplatku za poskytnutie úveru súd uvádza, že právo na odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky (úver) upravuje § 499 Obchodného zákonníka. Preto súd, ktorý vyhlasuje dojednanie tejto odplaty v spotrebiteľskej zmluve, hoci odplata je vyjadrená určito, jasne, zrozumiteľne, prípadne bola individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, rozhoduje protiprávne (www.najpravo.sk <http://www.najpravo.sk> - odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver). Vzhľadom na to, že odplata bola dohodnutá v súlade so zákonom, súd nemal dôvod považovať
tento poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek tomu, že žalovaná navrhla ako dôkaz vykonať výpis z úverového účtu, ako aj iné dokumenty (čl. 128), súd tieto dôkazy nevykonal. Mal za to, že z predložených dokladov žalobcom dostatočne vyplývajú údaje o úvere, ktorý bol medzi stranami sporu uzatvorený, ako aj prehľad jeho splácania, a s poukazom na stanovisko Národnej banky Slovenska z 07.05.2018 NS1-000-023-304, výpis zo spotrebiteľského úveru právna úprava nepozná.
33. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.