Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Csp-126-2020.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Subarea
7Csp/126/2020
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobkyne: O. C., D.. X. X. XXXX, N. XXX XX G. XXX, právne zastúpená JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo XXXXXXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - I. Z. Z..F..P.., O. X., P. Y. X, XXX XX Z. D. S., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u je žalovaného, že na Okresný súd Spišská Nová Ves môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo XXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
III. Žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 31. 8. 2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd určil žalovanému povinnosť zdržať sa zmluvného ustanovenia označeného ako Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvoreného ako súčasť Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pod č. XXXXXXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - I. Z. Z..F..P.., O. X., P. Y. X, XXX XX Z. D. S., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Druhým výrokom navrhovala, aby súd poučil žalovaného, že na Okresný súd Spišská Nová Ves môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo XXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
2. V odôvodnení návrhu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 04.09.2007 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorý žalovaný eviduje vo svojej databáze pod evidenčným číslom XXXXXXXXXXXXXX. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v bode F zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s názvom: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“
3. Ďalej uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť
dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, k čomu citoval ustanovenie § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a následne § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, k čomu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s citovaným ustanovením, čo spôsobuje jej neplatnosť.
4. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá, ako žalobca vyššie uviedol, je súčasťou formulárovej zmluvy, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.
5. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Z.). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, S. O./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
6. Žalobca ďalej poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, nakoľko takáto nebola individuálne dojednaná.
7. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 15.07.2020 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia. V súčasnej dobe sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy na dôkaz čoho žalobca predložil výplatnú pásku. Žalobca má v závere zato, že zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia, a to v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. v spojení s § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 C.s.p.
8. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017. Taktiež Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 25Co/30/2018.
9. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené dôvody žiadal, aby súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a v prípade úspechu si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. K návrhu pripojil žalobca listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4. 9. 2017 pod č. XXXXXXXXXXXXXX, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15. 7. 2020 adresovaná žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne- I. Z., Z.. F.. P.., výplatnú pásku za mesiac júl 2020.
11. K pasívnej legitimácii žalovaného súd poukázal na oznámenie súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22. 7. 2016, na základe ktorého došlo s účinnosťou k 30. 6. 2016 k zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a. s. a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO so sídlom Panenská 7 v Bratislave. Uvedená spoločnosť je tak právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s., s ktorou žalobkyňa uzavrela predmetnú spotrebiteľskú zmluvu, pričom jej právny nástupca koná prostredníctvom organizačnej zložky totožného označenia ako pobočky zahraničnej banky s označením IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2 v Bratislave.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 4. 9. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 4. 9. 2007 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
14. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 4. 9. 2007 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
15. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ Zákona č. 250/2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 324 ods. 1 Cs.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
24. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
25. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
26. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
27 Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
28. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi, ktoré právny zástupca žalobkyne k predmetnému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložil a ktoré sú v odôvodnení vyššie popísané a dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia.
29. Z predložených dôkazov súd zistil, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného bola dňa 4. 9. 2007 uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver 3.319,40 Eur (100.000,- Sk), ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala splácať mesačne po 2.166,- Sk pri počte splátok 72 a pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 13,87 % a RPMN 18,09 % a úrokovou sadzbou ku dňu podpisu zmluvy vo výške 23,4 % ročne.
30. Súd má zato, že predmetná zmluva o úvere a zároveň Dohoda o zrážkach zo mzdy sú tzv. štandardné, alebo formulárové zmluvy, pričom pri úverovej zmluve ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd posudzuje v zmysle ustanovení § 52, § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa §§ 3, 37 a 39 Občianskeho zákonníka.
31. Súd má zato, že žalobkyňa bola donútený podpísať Dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko predmetná dohoda bola súčasťou zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru tak, ako je a ako vyplýva
z dôkaznej listiny predloženej žalobkyňou a ako je uvedené v bode f/ formulárovej zmluvy. Nakoľko sa jedná o vopred pripravenú predtlač zmluvy, súd má zato, že žalobkyni nebola poskytnutá možnosť alebo poučenie, že nie je povinná túto dohodu podpísať.
32. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 37 a 39 Občianskeho zákonníka analogicky aj v spojení s § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
33. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neplatný právny úkon.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neplatným právnym úkonom podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a v je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť k formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
35. Z ďalšej dôkaznej listiny predloženej žalobkyňou - žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorú vypracoval žalovaný dňa 15. 7. 2020 a doručil ju zamestnávateľovi žalovanej - firme I. Z., Z.. F.. P.., P.D. Y. X, Z. D. S. súd vzal za preukázané, že žalovaný, ako právny nástupca pôvodného veriteľa, pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy žalovanej na uspokojenie pohľadávky, ktorá bola zabezpečená predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, nakoľko žalobkyňa sa so splácaním predmetného úveru dostala do omeškania a veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku záväzku, ktorý ku dňu podania žiadosti predstavuje sumu 1.289,85 eur. S poukazom na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka veriteľ žiada zamestnávateľa, aby dlžníkovi, teda žalobkyni, vykonával zrážky z jej mzdy, alebo iného príjmu, a to v zákonom stanovenej výške v celkovej dlžnej sume. Ďalší dôkaz predložený žalobkyňou, a to výplatná páska za mesiac júl 2020, preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaná u zamestnávateľ poberá hrubú mzdu vo výške 788,18 eur a spláca pôžičku vo výške 71,90 eur. Zrážky zo mzdy v prospech veriteľa - žalovaného, podľa tejto výplatnej pásky odvádzané v mesiaci júl ešte neboli, čo však vzhľadom na dátum podania žiadosti o výkon zrážok zo mzdy je pochopiteľné. Súd má zato, že k realizácii predmetnej zrážky zo mzdy by zamestnávateľ pristúpil, pokiaľ by nebolo vyhovené tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v najbližšom mesiaci.
36. Uvedený zabezpečovací inštitút - dohoda o zrážkach zo mzdy, umožňuje v zmysle ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo v danom prípade na základe vyššie uvedených dôkazných listín predložených žalobkyňou sa aj uskutočnilo. Súd
je toho názoru, že takýto nezákonný postup žalovaného spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, takže z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a prvému výroku žaloby v celom rozsahu vyhovel.
37. Podľa žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 15. 7. 2020 je zrejmé, že veriteľ vo vzťahu k žalobkyni pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého zostatku úveru, z čoho vyplýva, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd druhým výrokom tak, ako navrhla žalobkyňa, poučil žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle ustanovení § 337 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého sa lehota na podanie tejto žaloby neurčuje.
38. S poukazom na vyššie uvedené súd má zato, že bola preukázaná dôvodnosť na vydanie neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení.
39. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
40. Toto neodkladné opatrenie je s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie vykonateľné doručením.
41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, preto jej súd v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p. priznal plnú náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.