Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/23/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: Z.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Q. XXX/X, M., zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, IČO: 00212008, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o nariedenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:

„Súd pozastavuje účinnosť pracovnoprávneho úkonu - personálneho rozkazu č. XXX zo dňa 03.07.2020 o prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, daného zo strany zamestnávateľa Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, IČO: 00 212 008, zamestnancovi Z.. H. X.Ú., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX M., a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu zo dňa 16.07.2020 proti tomuto personálnemu rozkazu č. XXX“.

II. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.08.2020, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2020 ako kauzálne a miestne príslušnému súdu, sa žalobca domáhal, aby súd neodkladným opatrením pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu - personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa 03. 07.2020 o prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže daného zo strany zamestnávateľa Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, IČO: 00 212 008, zamestnancovi Z.. H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX M..

2. Návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 03.07.2020 bol generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže pod č. XXX vydaný personálny rozkaz, ktorým bol v zmysle žalobca prepustený zo štátnej stálej služby z funkcie Vedúci odborný referent špecialista III., pričom služobný pomer skončil dňom doručenia rozhodnutia. Tomuto prepusteniu predchádzalo niekoľko skutočností. Dňa 26.03.2020 oznámil žalobca cez online internetovú aplikáciu „napíšte pani ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej“ sťažnosť na možné zanedbanie povinnosti nadriadených Zboru väzenskej a justičnej stráže, konkrétne na zanedbanie povinností zo strany generálneho riaditeľa pri výkone zverenej funkcie, pričom predmetom bolo pripustenie možnosti rozšírenia pandémie COVID-19 a obáv z jeho šírenia vo väzenskom prostredí na základe podnetov,

ktoré mu príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže a zamestnanci Zboru väzenskej a justičnej stráže oznamovali ako hlavnému inšpektorovi telefonicky a e-mailom a upozornenie na problémy na pracovisku. Okrem uvedeného sa k návrhom na zlepšenie fungovania Zboru väzenskej a justičnej stráže počas pandémie vyjadril počas predchádzajúcich dní aj na sociálnej sieti Facebook na stránke Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na základe týchto skutočností bol so žalobcom vykonaný dňa 26.03.2020 pohovor s generálnym riaditeľom ZVJS a dňa 27.03.2020 bola vydaná žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. To bolo následne vykonané dňa 14.04.2020 a 21.05.2020 so záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 10.06.2020 v zložení komisie J.. J.. D. D., R.. R.. J. Y., J.. R.. F. W. a R.. J.. U. Š., pričom ich záverom bolo, že žalobca nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Následne dňa 03. 07. 2020 podal žalobca na Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, oznámenie nekalej praktiky, kde poukázal na skutočnosť, že kontrolné psychologické vyšetrenie môže generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 9 ods. 1 Rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 21/2020 o psychologických činnostiach v Zbore väzenskej a justičnej stráže nariadiť u príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby. Poukázal pritom na skutočnosť, že toto kontrolné psychologické vyšetrenie mu bolo telefonicky avizované v čase jeho práce neschopnosti a zároveň po zaslaní sťažnosti na generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú adresoval ministerke spravodlivosti SR. V oznámení taktiež poukázal na nezrovnalosti týkajúcich sa samotného vyšetrenia, ktoré okrem iného obsahovalo bez iného len informáciu, že nie je duševne spôsobilý na výkon činnosti v štátnej službe a to bez presnejšej špecifikácie akou chorobou resp. akú diagnózu žalobca má. O to viac je taktiež pochybné samotné zloženie komisie, ktorá je tvorená podriadenými generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Dňa 03.07.2020 podal žalobca telefonicky a prostredníctvom e-mailu oznámenie o predmetnej protispoločenskej činnosti v zmysle Protikorupčného programu Ministerstva spravodlivosti SR na protikorupčnú linku uvedenú na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Proti uvedenému personálnemu rozkazu bolo zároveň podané dňa 16.07.2020 odvolanie, pričom do dnešného dňa o ňom zatiaľ nebolo rozhodnuté nadriadeným správnym orgánom. Žalobcovi bolo z Inšpektorátu práce Bratislava doručené Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu zo dňa 07.08.2020, kde Inšpektorát práce Bratislava pozastavil účinnosť pracovnoprávnemu úkonu

- personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa 03.07.2020 o prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže daného zo strany zamestnávateľa Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže zamestnancovi Z.. H. X.. V poučení bol oznamovateľ poučený o skutočnosti, že pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia tohto potvrdenia oznamovateľovi (zamestnancovi), pričom má v tejto lehote oznamovateľ možnosť podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca si dovolil poukázať na to, že vykonáva odborné úlohy v oblasti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a pri práci a ministrom spravodlivosti bol delegovaný ako zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako člen Koordinačného výboru pre BOZP, ktorý je zriadený ako poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a má zároveň poverenie jeho člena od generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce. Z toho podľa žalobcu vyplývalo, že poukazovanie na nedostatky vo fungovaní Zboru väzenskej a justičnej práce sú zároveň jeho odborným zameraním. Záverom tohto poukázania však nebolo zlepšenie situácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže, ale prepustenie žalobcu zo stálej štátnej služby. Záverom žalobca zhodnotil, že zo skutkového stavu je zrejmá potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, pričom poukázal najmä na rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava, ktorý pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu žalovaného, čo taktiež zakladá dôvodnosť návrhu žalobcu, nakoľko v opačnom prípade by k takémuto pozastaveniu nedošlo.

3. Na osvedčenie nároku žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny, a to: odvolanie proti personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa 03.07.2020, oznámenie nekalej praktiky zo dňa 03.07.2020, mail zo dňa 03.07.2020, personálne rozkazy zo dňa 03.07.2020, potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu Inšpektorátu práce zo dňa 07.08.2020, závery z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru zo dňa 10.06.2020, záznam z pohovoru so žalobcom zo dňa 26.03.2020, žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 27.03.2020, stručné hodnotenie príslušníka zboru, screenshot komentára žalobcu na facebooku, screenshot oznámenia ministerke spravodlivosti, na základe ktorých mal osvedčený nasledovný skutkový stav.

4. Žalobca ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v presne neurčenom čase zverejnil na sociálnej sieti Facebook komentár, ktorým sa vyjadril k protipandemickým opatreniam v súvislosti s vírusovým ochorením Covid-19 a navrhol, aby vo vnútri ústavu (zrejme na výkon trestu odňatia slobody/ väzby) ostali len tí, ktorí sa podieľajú na výrobe rúšok, dezinfekčných prostriedkov a výrobkov pre potreby ústredného krízového štábu. Navrhol aby sudcovia pojednávali prostredníctvom telemostu a aby sa obojky ESMO dali na nohy ľudom v karanténne a nezneužívali sa mobilní operátori na sliedenie občanov.

5. Dôsledkom uvedeného vyjadrenia na sociálnej sieti, prebehol dňa 26.03.2020 na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave pohovor so žalobcom, pri ktorom boli prítomní aj ďalší príslušníci zboru, a to gen. Z., plk. Y., pplk. T. a mjr. N.. Generálny riaditeľ zboru žalobcu upozornil, že ako príslušník zboru je povinný dodržiavať služobnú disciplínu a v prípade, že zistí nedostatky, je povinný ich oznámiť najskôr bezprostredne nadriadenému. Podľa záznamu z pohovoru vyplývalo, že žalobca oponoval zvýšeným hlasom, skákal do reči, odvolával sa na Ústavu (na právo sa slobodne vyjadrovať), na čo mu bolo opätovne vysvetlené, že ako príslušník zboru musí zvoliť inú vhodnú formu a spôsob prezentácie. Žalobca pôsobil rozrušene, odbočoval od témy, zvyšoval hlas a neprimerane gestikuloval smerom ku generálnemu riaditeľovi. Následne bol viackrát generálnym riaditeľom upozornený na dodržiavanie pravidiel služobnej zdvorilosti, na čo žalobca reagoval podráždene a zvýšeným hlasom. Žalobca uviedol, že podá na generálneho riaditeľa sťažnosť, na čo generálny riaditeľ ukončil pohovor.

6. Nasledujúci deň (27.03.2020) bola podaná žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu v súlade s RGR č. 50/2015 o psychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Zo záverov z kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 10.06.2020 vyplývalo, že žalobca nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, pričom mu bola odporučená odborná starostlivosť s dôrazom na psychoterapeutické a v prípade potreby aj psychiatrické vedenie. Uvedené závery boli žalobcovi oznámené dňa 03.07.2020, kedy bol zároveň personálnym rozkazom generálneho riaditeľa č. XXX zo dňa 03.07.2020 prepustený s odkazom na zo služobného pomeru v štátnej službe z dôvodu záverov služobného klinického psychológa zo dňa 10.06.2020, keďže nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Zároveň generálny riaditeľ personálny rozkazom zo dňa 03.07.2020 oznámil žalobcovi skončenie služobného pomeru vedúceho odborného referenta špecialista III orgán dozoru ZVJS pre BOZ.

7. Žalobca dňa 03.07.2020 oznámil Inšpektorátu práce nekalú praktiku, ktorá podľa žalobcu spočívala v tom, že na základe jeho oznámenia zo dňa 26.03.2020 adresovaného ministerke spravodlivosti, týkajúceho sa zanedbania povinnosti jeho nadriadených v súvislosti s vírusom Covid-19, bol žalobca podrobený psychologickému vyšetreniu, na základe ktorého bol následne prepustený. Žalobca uviedol, že predmetné psychologické vyšetrenie bolo avizované v čase jeho práceneschopnosti a až po tom, ako podal sťažnosť na generálneho riaditeľa. Konštatoval, že výsledok psychologického posúdenia mu bol oznámený až dňa 03.07.2020, pričom o odporúčaniach, ktoré boli v záverom posúdenia uvedené, nebol jeho služobný lekár vôbec uzrozumený.

8. Žalobca dňa 16.07.2020 podal proti personálnemu rozkazu o jeho prepustení odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že z rozkazu nebolo zrejmé, či generálny riaditeľ dodržal postup podľa rozkazu č. 21/2020, čím zdôvodnil potrebu vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia, či boli doložené všetky požadovaného prílohy k vykonaniu vyšetrenie. Zároveň podľa žalobcu nebolo zrejmé, na základe akých skutočností dospela komisia k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti a ako sa služobný orgán vysporiadal s tvrdením o odporúčaní odbornej starostlivosti s dôrazom na psychoterapeutické vedenie. Žalobca namietol aj procesné pochybenie spočívajúce v nedodržaní § 9 ods. 5 rozkazu č. 21/2020, kde záver kontrolného psychologického vyšetrenia mal byť doručený nadriadenému spolu s prílohou č. 4, pričom záver psychologického vyšetrenia nebol doručený ani všeobecnému lekárovi žalobcu. Žalobca navyše uviedol, že dňa 03.07.2020 mu bola udelený personálnym rozkazom generálneho riaditeľa č. XXX odmena vo výške 1 180,- eur za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací orgán napadnutý personálny rozkaz zrušil a umožnil žalobcovi riadny výkon štátnej služby.

9. Inšpektorát práce dňa 07.08.2020 vydal potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu - personálneho rozkazu č. XXX zo dňa 03.07.2020, a to až na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto potvrdenia žalobcovi. Zároveň bol žalobca poučený o možnosti podľa na súd návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej lehote, čím sa doba pozastavenia účinnosti predmetného personálneho rozkazu predĺži až do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

10. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“) policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

15. Podľa proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podľa oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

16. Podľa odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. Podľa odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

17. Podľa o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ ), tento zákon upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

18. Podľa ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Podľa úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi. Podľa pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť. Podľa úrad oznamovateľa pri doručení potvrdenia podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podľa odseku 6.

Podľa pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

19. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre jeho nariadenie je existencia a) potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo b) obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené v čase, keď sporné právo ešte nebolo právoplatne priznané. Predpokladom je vždy to, že danosť nároku je aspoň osvedčená a táto povinnosť spočíva na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktorý má povinnosť opísania rozhodných skutočností (tvrdení), ktorých hodnovernosť zakladá legálnosť (potrebu, naliehavosť a primeranosť) požadovaného neodkladného opatrenia, v záujme rýchleho a pružného riešenia situácie, vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy a tomu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, tzn. spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je síce potrebné vykonávať dokazovanie, avšak záver o jeho dôvodnosti a o trvaní nároku, tzn. o potrebe úpravy pomery alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie, nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je povinný tieto tvrdenia osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pri jeho nariadení musí súd zároveň uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma a jeho nariadením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

20. V danom prípade mal súd na základe priložených listinných dôkazov k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčený skutkový stav tvrdený žalobcom, a teda že žalobca bol personálnym rozkazom generálneho riaditeľa č. XXX zo dňa 03.07.2020 prepustený na tom skutkovom základe, že podľa záveru psychologického posúdenia nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, čo podľa § 192 ods. 1 písm. c) predstavovalo dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru.

21. Uvedený personálny rozkaz generálneho riaditeľa bol v súlade s žalobcom dňa 16.07.2020 napadnutý odvolaním, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom v prípade rozhodovania o podanom odvolaní pripadajú do úvahy podľa dve situácie, a to, že o odvolaní rozhodne samotný generálny riaditeľ v rámci autoremedúry tak, že mu vyhovie alebo najneskôr do 30 dní odo dňa podania odvolania predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorý následne, spravidla do 60 dní od predloženia veci, o odvolaní rozhodne. Hoci s podaným odvolaním zákon v zmysle nespája odkladný účinok, tento bol dosiahnutý tým, že Inšpektorát práce Bratislava dňa 07.08.2020 pozastavil účinnosť napadnutého personálneho rozkazu generálneho riaditeľa na dobu 30 dní od doručenia potvrdenia Inšpektorátu práce Bratislava s tým, že táto lehota sa z dôvodu podaného neodkladného opatrenia predĺžila do momentu vykonateľnosti rozhodnutia súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení, tzn. do dňa jeho doručenia ( C.s.p).

22. Súd ku dňu vydania rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení, nedisponoval informáciou, či o žalobcom podanom odvolaní voči personálnemu rozkazu, už bolo rozhodnuté.

23. Na základe daných skutkových zistení ku dňu rozhodovania súdu v tomto prípade, je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným pretrváva stav právnej neistoty, ktorý je riešený v prebiehajúcom správnom konaní - o odvolaní žalobcu voči spornému personálnemu rozkazu. Ako vyplýva z v znení neskorších predpisov, podanie odvolania nemá odkladný účinok. Rovnako je zrejmé, že tento stav právnej neistoty môže byť vyriešený výlučne v tomto správnom konaní, prípadne v súdnom správnom konaní na základe žaloby podľa ustanovení .

24. Posúdením daných skutkových zistení, ktoré mal súd za dostatočne osvedčené predloženými listinami, súd považoval za potrebné a v súlade s účelom inštitútu neodkladného opatrenia, dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, a to v záujme zabráneniu vzniku škody v prípade zrušenia

predmetného personálneho rozkazu odvolacím správnym orgánom. Preto považoval súd za účelné po nevyhnutnú dobu zachovať daný stav, a to navrhovaným pozastavením účinnosti personálneho rozkazu generálneho riaditeľa č. XXX, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, bez odkladného účinku.

25. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, spočívajúcej v zachovaní súčasného právneho stavu a to, dočasným pozastavením účinnosti personálneho rozkazu č. XXX zo dňa 03.07.2020, vyplývala aj zo skutočnosti, že súd týmto zároveň „nadviazal“ na predchádzajúce rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava o dočasnom pozastavení účinnosti predmetného personálneho rozkazu do doby vykonateľnosti rozhodnutia súdu (o predmetnom neodkladnom opatrení) v zmysle Z .z., ktorým sa sledovala ochrana žalobcu ako oznamovateľa závažnej protispoločenskej činnosti. Citované ustanovenie zákona umožňuje predĺžiť pozastavenie účinnosti sporného personálneho rozkazu, avšak len do momentu nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, ktorá nastáva doručením, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak ( ).

26. Preto súd vyhovel návrhu a účinnosť personálneho rozkazu č. 242 z 03.07.2020 pozastavil tak, aby od momentu vykonateľnosti tohto rozhodnutia bol zachovaný daný stav až do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté o odvolaní proti predmetnému personálnemu rozkazu. Z toho dôvodu súd pozastavenie účinnosti predmetného personálneho rozkazu časovo ohraničil do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu zo dňa 16.07.2020 proti personálnemu rozkazu. Nakoľko žalobca žiadal pozastavenie účinnosti personálneho rozkazu bez časového obmedzenia, v tejto zvyšnej časti súd návrhu nevyhovel a zamietol ho.

27. Súd v tomto prípade, keď nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, neuložil žalobcovi podľa povinnosť podať vo veci samej žalobu, nakoľko nie je zrejmé akým spôsobom bude rozhodnuté v odvolacom správnom konaní, pričom sporná vec nespadá do právomoci súdov podľa , ale do právomoci správnych súdov podľa a nasl. za predpokladu, že žalobca v rámci správneho konania vyčerpá všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu osobitné predpisy umožňujú použiť.

28. O nároku na náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa tak, že vo veci úspešnému žalobcovi, priznal súd v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.