Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: U.. P. T. - súkromný podnikateľ, U.R.C.R. XX, XXX XX U., IČO: 17 303 672, právn. zast.: JUDr. Peter Krafčík, advokát so sídlom Námestie osloboditeľov 39, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. zo 20.11.2019, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave č. zo dňa 20.11.2019 vo výroku, ktorým zmenil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach č. I/0282/08/18 zo dňa 29.11.2018 v časti týkajúcej sa uloženia pokuty žalobcovi podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov z r u š u j e a m e n í rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach č. I/0282/08/18 zo dňa 29.11.2018, vo výroku o uložení pokuty vo výške 1.500,- eur tak, že u k l a d á žalobcovi pokutu vo výške 500,- eur.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd po prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým zmení napadnuté rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 20.11.2019 a to tak, že rozhodne o uložení nižšej peňažnej pokuty a žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Napadnutým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. zo dňa 20.11.2019 žalovaný správny orgán zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, č. I/0282/08/18 zo dňa 29.11.2018 a to tak, že podľa a o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložil žalobcovi pokutu, ale znížil ju na 1.000,- Eur. Ostatné časti výroku boli nezmenené.

3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. I/0282/08/18 zo dňa 29.11.2018 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- Eur pre porušenie zákazu hospodárskeho subjektu podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v

zmysle ktorého má hospodársky subjekt zákaz uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla VIN v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, keď účastník konania ponúkal na predaj na internetovej stránke www.pamigoauto.sk prepojenej na inzertný portál, www.autobazar.sk 14 druhov cestných motorových vozidiel (Alfa Romeo 166 2.0 T.S. á 2.700,- €, Audi A4 Avant 2.0 TDI Premium DPF multitronic á 5.700 €, Audi A6 Allroad 3.0 TDI quattro tiptronic á 12.000 €, BMW X3 xDrive, manuál, 150 KW á 8.450,- €, BMW X5 xDrive 30d á 15.500 €, BMW Rad 5 Touring 530 D á 3.400,- €, Citroën Xsara Break 1.4i X á 2.800 €, Ford Focus 1.6 TDCi Ghia FE á 3.450 €, Ford Focus Kombi 1.6 TDCi DPF Trend á 7.600,- €, Hyundai Santa fe 2.0 CRDi Elegance á 4.500,- €, Jeep Cherokee 2.8 CRD 16V Limited A/T á 8.100,- €, Jeep Cherokee Limited Automat, 2.8 CRD, 147 KW á 13.000,- €, Škoda Superb 2.0 TDI CR Elegance DSG á 9.800,- €, Volkswagen Passat Variant 1.6 TDI BMT Comfortline á 8.900,- €), bez uvedenia informácie o identifikačnom čísle.

4. Inšpektorát Slovenskej obchodnej spoločnosti ďalej vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.11.2018 uviedol, že:

„Porušenie vyššie uvedeného zákazu bolo vykonanou kontrolou spoľahlivo preukázané. Z podkladov pre rozhodnutie je zrejmé, že účastník konania ako hospodársky subjekt, ktorý ponukou a predajom sprístupňuje na trhu cestné motorové vozidlá na účely ich prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, ku dňu 29.05.2018 na internetovej stránke www.pamigoauto.sk prepojenej na inzertný portál www.autobazar.sk, 14 druhov cestných motorových vozidiel, a to bez uvedenia údaja o identifikačnom čísle VIN. Účastník konania skutkové zistenia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Správny orgán považuje za potrebné uviesť, že o prevádzke vozidiel v cestnej premávke nadobudol účinnosť odo dňa 13.04.2018. Účastník konania mal teda dostatok času sa s obsahom zákona oboznámiť, a zabezpečiť splnenie všetkých podmienok vzťahujúcich sa na výkon jeho činnosti, vyžadovaných uvedeným právnym predpisom. Správny orgán je toho názoru, že účastník konania ako predávajúci je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie pri výkone svojej činnosti. Ďalšie skutočnosti výsostne subjektívneho charakteru, poukazované vo vyjadrení účastníka konania, zákon neumožňuje zohľadniť ako okolnosti zbavujúce účastníka konania jeho objektívnej zodpovednosti na zistené porušenia zákona. V súvislosti s tvrdeniami účastníka konania správny orgán považuje za potrebné uviesť, že z obsahu inšpekčného záznamu je zrejmé, že účastník konania bol pri kontrole osobne prítomný a taktiež bol s jeho obsahom oboznámený a podal k nemu i vyjadrenie. Aj s poukazom na uvedené skutočnosti považuje správny orgán tvrdenia týkajúce sa okolnosti podpisovania inšpekčného záznamu za neopodstatnené. "

5. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca dňa 11.12.2018 odvolanie. V odvolaní uviedol, že z výšky, v akej mu bola uložená pokuta je zrejmé, že správny orgán v žiadnom prípade nezohľadnil spôsob, akým k protiprávnemu konaniu došlo, ba dokonca ani čas, počas ktorého protiprávny stav trval. Podľa názoru žalobcu, správny orgán považuje za nemožné zohľadniť v otázke zavinenia porušenie zákonnej povinnosti účastníkom tvrdené skutočnosti subjektívneho charakteru (choroba, výber kontrolovaných vozidiel), avšak má za to, že priestor na zohľadnenie tejto subjektívnej stránky sa naskytá práve pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, k čomu podľa žalobcu v tomto prípade nedošlo.

6. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí č. zo dňa 20.11.2019 zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, č. I/0282/08/18, zo dňa 29.11.2018 v časti výroku, ktorým bola uložená žalobcovi, podľa a o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov pokuta vo výške 1.000,- EUR. Ostatné časti výroku ostali bez zmeny.

7. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia dodal: „Vykonanou kontrolou inšpektormi SOI bolo zistené, že účastník konania porušil vyššie uvedenú povinnosť. K námietkam účastníka konania, v ktorých uviedol, že v prípade chýbajúceho identifikačného čísla vozidla VIN, sa mohli spotrebitelia o chýbajúcom údaji informovať u predávajúceho, odvolací správny

orgán uvádza, že uvedené tvrdenia nemožno zohľadniť, nakoľko z dikcie zákona jasne vyplýva, že ponuka cestných motorových vozidiel bez uvedenia predmetného identifikátora je zakázaná. Odvolací správny orgán k odvolaniu účastníka konania tiež uvádza, že v tomto prípade je pre určenie zodpovednosti účastníka konania podstatná skutočnosť, že uskutočnenou kontrolou (začatou dňa 29.05.2018 vytlačením ponuky vozidiel prezentovaných účastníkom konania prostredníctvom internetovej stránky www.pamigoauto.sk, prepojenej na inzertný portál www.autobazar.sk, pričom kontrola pokračovala dňa 31.05.2018 v prevádzkarni účastníka konania, kde bola ukončená spísaním, prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanej osobe) bola zistená ponuka na predaj pre spotrebiteľa cestných motorových vozidiel, pričom boli ponúkané na internetovom portáli bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN, čo správny orgán vyhodnotil ako porušenie zákazu podľa . Správny orgán k ďalšej argumentácií účastníka konania uvádza, že v prípade ponúkania cestného motorového vozidla vyžaduje, aby účastník konania zabezpečil uvedenie identifikačného čísla vozidla VIN v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch viažucich sa ku konkrétnemu ponúkanému vozidlu. Tento údaj však nebol prístupný na internetovom portáli, prostredníctvom ktorého boli vozidlá ponúkané, tak ako určuje to , čo správny orgán konštatoval vo svojom rozhodnutí. Zároveň odvolací správny orgán uvádza, že uvedené správne delikty partia medzi ohrozovacie delikty, a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku; stačí, že takýto protiprávny následok reálne hrozí, pričom zákon neumožňuje odvolaciemu správnemu orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty. Správny orgán je toho názoru, že účastník konania ako predávajúci pri výkone svojej činnosti je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie. Čo sa týka výšky pokuty samotný zákon pritom neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. Podľa č. sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - v uvedenom prípade zákon o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť. Po zvážení a vyhodnotení uvedených skutočností považuje orgán dozoru postih uložený na základe správnej úvahy vo výške stanovenej vo výroku tohto rozhodnutia za primeraný. Odvolací orgán má za to, že pokuta uložená vo výške určenej v tomto rozhodnutí je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona a od uloženej pokuty sa očakáva nielen represívno-výchovný, ale aj preventívny účinok.“

II.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika žalobcu

8. Správna žaloba zo dňa 10.01.2020, doručená Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 13.01.2020, obsahovala námietky obsahovo zhodné s odvolacími námietkami obsiahnutými v odvolaní zo dňa 11.12.2018. Žalobca konkretizoval svoje námietky nasledovne:

„Žalovaný sám vo svojom napádanom rozhodnutí uvádza, že žalobca sa porušením svojej zákonnej povinnosti spočívajúcej v neuvedení identifikačného čísla VIN v inzercii pri ním ponúkaných motorových vozidlách, dopustil tzv. ohrozovacieho deliktu. Je preto nevyhnutné, aby pri tomto správnom delikte pri úvahe správneho orgánu o uložení výšky pokuty pri nezistení škodlivého následku /ale iba tzv. ohrozenia/ bola pokuta prirodzene ukladaná v dolných sadzbách rozpätia pokuty, pretože tie nadpolovičné sadzby by mali byť rezervované pre delikty so zisteným škodlivým následkom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán popisuje cieľ dohľadu nad zakotveným zákazom uvádzania údajov o vozidle bez VIN, ktoré má mať informačnú hodnotu z hľadiska preverenia základných údajov o tom, kedy a kde bolo auto vyrobené, s akou výbavou, s akým originálnym motorom a v akej farbe, kompletnú servisnú históriu vozidla a nakoniec aj to, či predmetné vozidlo nepochádza z trestnej alebo inej nelegálnej činnosti. Za stavu prihliadnutia na toto kritérium je zrejmé, že v prípade akým je žalobcov, nebol v období trvania tohto nedostatku uvedenia VIN u žalobcu /čiastočného, nie u všetkých vozidiel/ v trvaní jedenásť dní realizovaný žiaden predaj vozidla, ani žiaden dopyt, na čo možno prihliadnuť v zmysle, že žiaden konkrétny spotrebiteľ nebol vystavený tomu, aby pri reálnej kúpe vozidla / keďže sa žiadna nerealizovala/, vychádzal z nedostatku informácií /z absencie údaja VIN na web stránke/, ktoré mohli zaviesť, či uviesť do omylu s nejakým ekonomickým dôsledkom.

Závažnosť protiprávneho stavu je tiež v posudzovanom prípade žalobcu navyše znížená oproti možným situáciám naplnenia skutkovej podstaty deliktu aj tým, že skutková podstata deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel obsahuje viaceré možné skutkové porušenia, neuvedenie VIN na webe, na tovare, zmluvách, propagačných predmetoch, a tiež neuvedenie počtu kilometrov na webe, na tovare, zmluvách, propagačných predmetoch, pričom žalobca je postihovaný iba za neuvedenie VIN na webe. Uvedená okolnosť rovnako posúva logickými kritériami a úvahami zákonnú pokutu k spodnej hranici zákonnej sadzby pokuty. Vo vyššie naznačenej časovej súvislosti trvania nedostatku si preto žalobca dovoľuje poukázať na moment nadobudnutia účinnosti novelizovaného zákona o prevádzke vozidiel, a to na deň 20.05.2018, a napokon na priebeh kontroly zameranej na dodržiavanie povinnosti žalobcu v zmysle § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, ktorá sa uskutočnila v dňoch 29-31.05.2018. Ak teda žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že porušením povinnosti žalobcu došlo k hrozbe porušenia práv záujemcov o kúpu ako spotrebiteľov garantovaných im zákonom, opomenul však podrobiť správnej úvahe čas trvania hrozby takéhoto porušenia, ktorú pre krátkosť trvania možno rátať iba na dni. Žalobca poukazuje aj na to, že na tú skutočnosť, že ust. ustanovuje kritéria, na ktoré sa pri ukladaní pokuty prihliada len príkladmo, demonštratívne, čo je založené slovným výrazom „...sa prihliada najmä...“, čo dáva správnemu orgánu možnosť zohľadniť v konkrétnom prípade aj osobitné okolnosti, ktorými možno zmierniť tvrdosť zákona, a prihliadnuť aj na významné subjektívne okolnosti, najmä u fyzickej osoby podnikateľa, ako tomu bolo v prípade žalobcu, kedy tento v rozhodnom období s 12% ejekčnou frakciou srdca) čakal na darcu pre transplantáciu srdca. Spolu s prihliadnutím na akútne zhoršenie zdravotného stavu žalobcu v čase pred účinnosťou novelizovaného zákona o prevádzke vozidiel, je preto možné vyvodiť záver o tom, že proces zosúlaďovania stavu inzercie s požadovaným zákonným stavom prebiehal, bol však prerušený, a to už spomínaným zhoršením zdravotného stavu, preto aj táto, ojedinelý situácia v živote človeka by úplne opodstatnene mohla viesť k uloženiu sankcie na jej spodnej hranici. Napokon stojí za zmienku aj tá skutočnosť, že žalobca v priebehu trvania hrozby porušenia práv a záujmov spotrebiteľov /11- dní/ nezaznamenal z ich strany žiaden dopyt o poskytnutie informácii o identifikačnom čísle VIN k jednotlivým kontrolovaným vozidlám. Ak by aj takýto dopyt zo strany spotrebiteľov žalobca zaznamenal, bola by týmto záujemcom táto informácia obratom poskytnutá. Žalobca preto s konštatovaním žalovaného o ohrození ekonomických záujmov spotrebiteľov nesúhlasí. Má za to, že žiadna hrozba a ani škodlivý následok v podobe porušenia alebo ohrozenia práv záujemcov ako spotrebiteľov za tak krátke obdobie nastať nemohla. Napriek tomu, že žalobcovi bola rozhodnutím žalovaného pokuta znížená, žalobca má za to, že jestvujú ako objektívne, tak aj subjektívne okolnosti, preto nestotožňuje s konštatovaním žalovaného o tom, že pokuta uložená žalobcovi vo výške 1.000,- EUR je pri zvážení a vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu, a v kontexte existencie „len“ hrozby porušenia a ohrozenia práv spotrebiteľov, je primeraná. Protiprávny stav, ktorý vyústil len k hrozbe akéhosi poruchového následku, trvajúci počas 11-ich dní po účinnosti novely zákona o prevádzke vozidiel, ktorá povinnosť uvádzať identifikačného čísla VIN v inzercii zaviedla, s prihliadnutím na dôvod, kvôli ktorému k porušeniu povinnosti došlo, zakladá podľa žalobcu relevantný skutkový stav pre uloženie nižšej pokuty, ako je uložená pokuta 1.000, - EUR, podľa okolností až k spodnej hranici /500,- EUR/ sadzby v zmysle zákona.“

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 28.01.2020 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky argumentoval obdobne ako vo svojom rozhodnutí č. zo dňa 20.11.2019. Žalovaný správny orgán uviedol, že protiprávny skutkový stav bol zo strany SOI spoľahlivo preukázaný a správne právne posúdený. Žalobca podľa žalovaného v podanej žalobe uvádza skutočnosti, ktoré nemajú žiaden vplyv na spoľahlivo zistené porušenie zákona a tieto nie sú dôvodom ani pre prehodnotenie výšky uloženej sankcie a preto nesúhlasíme so znížením uloženej sankcie, preto navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať.

10. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa dňa 03.04.2020 vyjadril žalobca. Žalobca sa vyjadril zhodne so svojimi žalobnými námietkami uvedenými v odvolaní, ako aj v správnej žalobe.

III.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa ( účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná, a to vo vzťahu k uplatneniu nároku žalobcu na moderáciu výšky uloženej pokuty.

12. V danej veci Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. -31 zo dňa 05.03.2020 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 20.11.2019.

13. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je žalovaným - Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave zo dňa 20.11.2019 vydané rozhodnutie, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, č. I/0282/08/18 zo dňa 29.11.2018 a to tak, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu, ale znížil ju na 1.000,- Eur.

14. Podľa Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

15. Podľa Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

16. Podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov dohľadom nad trhom sú činnosti a opatrenia orgánov dohľadu nad trhom, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vozidlá, systémy, komponenty, samostatné technické jednotky, nebezpečné časti alebo vybavenia alebo spaľovacie motory necestných pojazdných strojov, ktoré sú uvedené na trh alebo sprístupnené na trhu, boli v súlade s požiadavkami ustanovenými týmto zákonom a príslušnými regulačnými aktmi a aby neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani inú oblasť ochrany verejného záujmu.

17. Podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom sa zakazuje uvádzať, sprístupňovať alebo ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN a bez uvedenia údaja o celkovej prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch.

18. Podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 500 eur do 3 000 eur tomu, kto poruší niektorý zákaz podľa .

19. Podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

20. Vychádzajúc z kompletného spisového materiálu dospel Krajský súd v Košiciach k záveru, že správny orgán prvého stupňa a žalovaný správny orgán vykonali v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní správne orgány oboch stupňov vychádzali. Žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie podľa o správnom konaní, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o uložení pokuty pre žalobcu.

21. Úlohou súdu bolo preskúmaním zákonnosti a postupu správneho orgánu posúdiť, či orgán verejnej správy príslušný na výkon inšpekcie v oblasti Z. z o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, a či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená aj zákonnosťou postupu správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na individualitu danej veci. Zároveň správny súd skúmal aj podmienky procesnoprávneho postupu podľa , v právnom režime plnej jurisdikcie.

22. Krajský súd však vzhľadom na hore uvedené okolnosti upriamil pozornosť na námietku žalobcu smerujúcu voči výške uloženej pokuty. Podľa o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 500,- eur do 3.000,- eur tomu, kto poruší niektorý zákaz podľa Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500,- eur a následne odvolací orgán znížil pokutu na 1.000,- eur.

23. Vychádzajúc z dikcie o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. V danom prípade správny súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď je určenie výšky pokuty výsledkom správneho uváženia, neznamená to, že správny orgán môže postupovať ľubovoľne. Je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad úvahy vymedzuje, zadovážiť si potrebné dôkazy, vyvodiť z nich skutkové zistenia a právne závery a až potom na základe zákonom povoleného správneho uváženia pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a hraníc, ktoré vymedzuje, dospieť pri dodržaní zásad logického uvažovania k určeniu výšky pokuty.

24. Podľa správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

25. Podľa správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

26. Vychádzajúc z hore uvedeného znenia , súd ďalej uvádza, že pod neprimeranosťou pokuty k povahe skutku je nutné rozumieť takú pokutu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie pokuty, t.j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh pokuty, alebo jej výška. V zásade rozhodnutie moderačným spôsobom prichádza do úvahy iba v prípade, keď orgán verejnej správy pri ukladaní sankcie nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, teda druh a výška pokuty navonok nie sú v rozpore so zákonom, teda vo všeobecnosti za príslušné protiprávne konanie v širšom zmysle bolo možné takúto pokutu v predmetnej výške uložiť. Dôvody pochybenia zo strany žalovaného orgánu verejnej správy môžu byť rôzne, ale primárne sú založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej pokuty vo vzťahu k spáchanému skutku. Neprimeranosť pokuty k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý od okolností konkrétneho prípadu.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2011 k právnej otázke výšky uloženej pokuty uviedol : „...v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavky represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.“

28. Aj keď správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný v tejto veci pri svojom rozhodovaní pri ukladaní pokuty nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, povinnosťou správneho súdu bolo pri využití

procesnoprávnych oprávnení v režime plnej jurisdikcie prihliadať aj na osobné pomery žalobcu - vážny zdravotný stav žalobcu (preukázaný Lekárskymi správami), protiprávny stav nastal v krátkom časovom úseku od účinnosti zákona, a tak isto bolo potrebné prihliadať na okolnosti spáchaného priestupku - a to, že žalobca sa k spáchaniu protiprávneho konania priznal a nedostatok napravil.

29. Právne závery správneho súdu navodzujúce potrebu sankčnej moderácie, ku ktorej súd pristúpil, aplikujúc procesný postup podľa až 5 vyplývajú zo zistení obsiahnutých v administratívnom spise správnych orgánov oboch stupňov, ale aj z výsledkov súdom vykonaného dokazovania, ktorého obsah vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 24.09.2020. Predovšetkým výsluch žalobcu zaznamenaný na č.l. 42-43 spisu potvrdil výrazné pochybnosti správneho súdu o primeranosti uloženej sankcie. Žalobca objasnil súdu právny mechanizmus uzatvárania zmlúv so zákazníkmi a tým aj prakticky neexistujúci negatívny materiálnoprávny dopad chýbajúcich údajov na internetovej stránke na možných zákazníkov ako budúcich zmluvných partnerov žalobcu. Správne orgány (napriek zníženiu pokuty v odvolacom konaní) nezohľadnili náležite ani ďalšie kritéria pre uloženie sankcie. Závažnosť porušenia právnych predpisov má byť od samého počiatku existencie, t.j. účinnosti právnej normy totiž vyhodnocovaná v aplikačnej praxi správnych orgánov tak, aby aj v budúcnosti pri ukladaní sankcii zostal právny „priestor“ pre spravodlivé sankcionovanie subjektov, ktoré porušia právne povinnosti vymedzené v skutkovej podstate správneho deliktu, avšak vo väčšom a v niektorých prípadoch aj vo výrazne závažnejšom rozsahu, než to bolo v preskúmavanej veci.

30. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že protiprávny stav u žalobcu trval len 11 dní. V ustanovení o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k jeho zákonnej úprave, keď: „Právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom sa zakazuje uvádzať, sprístupňovať alebo ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN a bez uvedenia údaja o celkovej prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch.“ Predmetné zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 20.05.2018 a k jeho porušeniu zo strany žalobcu došlo dňa 31.05.2018, kedy u neho bola vykonaná kontrola. Na základe uvedeného má správny súd za to, že išlo o dobu počas ktorej žalobca nestihol aj vzhľadom na svoj zdravotný stav vhodne zareagovať a upraviť údaje potrebné pri predaji motorových vozidiel.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietku žalobcu o výške pokuty považoval za dôvodnú, zohľadnil závažnosť porušenia zákonom uložených povinností, jeho následky a dobu protiprávnosti tak, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie ale aj preventívny účel s prognózou pozitívneho správania sa žalobcu v budúcnosti a uloženú pokutu zrušil a uložil pokutu vo výške 500,- eur v rámci sankčného rozpätia stanoveného v ust. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že správny súd považoval uloženie sankcie správnym orgánom prvého stupňa ako aj žalovaným vo výške 1000,- eur za neprimerané k povahe skutku.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím ( ).

33. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).