Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_5Csp-49-2020.pdf
PDF · 95.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/49/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: I. P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. C. I. XX, XXX XX X.Y., proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o určení dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy včlenená v Zmluve o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2008 je neplatná.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2020 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy včlenená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2008 (ďalej len ako „Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru“) je neplatná. Spolu so žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.10.2008 zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Okresný súd Martin uznesením č. k. 5Csp/49/2020 - 17 zo dňa 07.07.2020 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v čl. II. bod 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 28.10.2008, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť, aby v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - Blaguss Slovakia s.r.o. , so sídlom Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, IČO: 35 796 251, aby zastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v čl. II. bod 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 28.10.2008 a vo výroku III. rozhodol, že o trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v končenom rozhodnutí vo veci samej.
2. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy, napriek tomu, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, pričom mu už bola strhnutá splátka s tým, že žalobca si sám určí výšku dlhu bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľ žalobcu už vykonal zrážku za máj 2020 vo výške 302,56 eur na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobca ako spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení a má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pričom pred podpisom zmluvy nemohol ovplyvniť zmluvné dojednania a zmluvu mal predpripravenú, ktorú podpísal jedným podpisom, a teda zmluvné dojednania neboli dojednané individuálne. Žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú pre rozpor s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou, a preto je v predmetnej veci neplatná (§39 Občianskeho zákonníka), pričom pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora EÚ. Ďalej uviedol, že
zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Žalobca zároveň poukázal na niekoľko rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, v ktorých zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej koncentrácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Systém ochrany spotrebiteľov zavedených Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Zároveň žalobca poukázal na jednotlivé články Smernice 93/2013/EHS týkajúce sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a na jednotlivé rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Ďalej uviedol, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy veriteľa nemá istotu, že v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, žalobca uviedol, že deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým neprípustnosť tejto dohody, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem. Žalobca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy včlenená v Zmluve o poskytnutí spotrebného je neplatná, pre neurčitosť zabezpečovanej pohľadávky podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, ktorá nebola dojednaná individuálne.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poukázal na právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1040/2018 zo dňa 29.04.2019, vykonateľný dňa 21.05.2019, ktorý súd vydal v súvislosti s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenou dňa 28.10.2008, a ktorý žalobca dobrovoľne neplnil. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy nie s cieľom poškodiť žalovaného, ale s cieľom zbytočne nenavyšovať náklady na strane žalobcu.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.09.2020, ktorého sa zúčastnil žalobca osobne. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom písomne ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žaloba, žiada určiť neplatnou dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola včlenená do zmluvy o úvere medzi ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, čo je neprijateľné. 5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to Zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2008, Výzvou žalovaného žalobcovi č. l. 9, Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1040/2018 zo dňa 29.04.2019 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 28.10.2008 uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, súčasťou ktorej bola v článku II., bod 6. Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej bola zo mzdy žalobcu vykonávaná zrážka vo výške 302,56 eur. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre neurčitosť zabezpečovanej pohľadávky podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň sa podľa žalobcu jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, ktorá nebola dojednaná individuálne. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1040/2018 zo dňa 29.04.2019 súd zaviazal žalobcu (v spore vedenom na OS BB žalovaného) zaplatiť žalovanému (v spore vedenom na OS BB žalobcovi) pohľadávku vo výške 536,27 eur s príslušenstvom.
6. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
12. Podľa čl. 3 odsek 2, prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
13. Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13/EHS, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupom stanovenými v článku 7.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Podľa čl. II bod 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššia ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanoveného osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávky banky z úveru zabezpečovaná ručiteľom.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca vystupoval pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzavretá zmluva je v zmysle citovaného ust. § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, zmluvou spotrebiteľskou.
Súd sa v intenciách podanej žaloby zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2008. Súd sa najskôr zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Z podanej žaloby, súčasťou ktorej bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z vykonaného dokazovania, mal súd preukázané, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, vykonal zamestnávateľ žalobcu zo mzdy žalobcu zrážku, pričom výška pohľadávky, ktorá mala byť zrážkami zo mzdy uspokojená nebola v Dohode o zrážkach zo mzdy jasne špecifikovaná a rovnako nebola špecifikovaná, resp. určená ani výška zrážok zo mzdy, v dôsledku čoho, by mohlo dôjsť k uspokojovaniu nárokov žalovaného, na ktoré by v zmysle uzavretej zmluvy nemal nárok. V zmysle uvedeného mal súd existenciu naliehavého právneho záujmu na určení Dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú, v zmysle ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) preukázaný.
18. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spočíva v tom, že dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a poukazoval ich veriteľovi. Od ostatných zabezpečovacích prostriedkov sa líši tým, že slúži nielen na zabezpečenie, ale aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávky veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s ním dohodol, a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Touto dohodou môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, a platia pre ňu všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch vyplývajúce z ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o ktorej zabezpečenie ide, ako aj výšku dojednaných zrážok, označenia veriteľa a dlžníka. Pri uzatváraní dohody dlžník, teda spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy, ale aj pohľadávku v akej výške dohoda zabezpečuje. Pohľadávka, ktorá mala byť zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy je v tomto prípade identifikovaná ako pohľadávka veriteľa tvorená poskytnutým úverom, pričom výška zrážok zo mzdy je v zmysle článku II., bodu 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru určená ako výška mesačnej splátky úveru podľa úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanoveného osobitným predpisom. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy tak, v zmysle uvedeného, neobsahovala náležitosti právneho úkonu vyplývajúce z ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie o výške zabezpečovanej pohľadávky a výške zrážok, ktoré majú byť zo mzdy žalobcu vykonávané nemožno považovať za dostatočne určité. V danom smere ide o typicky naformulované všeobecné ustanovenie o uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy, pričom až z kontextu celej zmluvy je možné vyvodiť podstatné náležitosti ako označenie veriteľa a dlžníka, označenie zabezpečenej pohľadávky a samotnú výšku zrážok zo mzdy, teda uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy len odkazuje na uzavretú Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru.
Pokiaľ ide o určenie dohody za neplatnú, a to s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, základným princípom spotrebiteľských zmlúv, je že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje jej neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na predtlačenom formulári ako súčasť Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, pričom žalovaný počas konania nepreukázal, že by tieto zmluvné ustanovenia boli so žalobcom dojednané individuálne. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017 uviedla: „Z uvedených dôvodov Dohodu o zrážkach zo mzdy, dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu zmluvných podmienok, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy bez predchádzajúcej súdnej kontroly, považujeme za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože zakladá hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“. Žalobca nemohol ovplyvniť obsah samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ani Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca nemohol odmietnuť uzatvorenie tejto Dohody, preto má súd za to, že predmetná zmluvná podmienka nebola so žalobcom dojednaná individuálne, nakoľko tento nemohol ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým za neplatnú, nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť, a to v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z pomeru úspechu, resp. neúspechu strán konania vo veci. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy poskytnutí spotrebného úveru , nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol a žalobca si v priebehu konania trovy konania neuplatnil a ich vznik nemal súd v priebehu konania preukázaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.