Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6S-101-2018.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/101/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, C., 2. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, C., 3. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, C., právne zastúpených JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice, o uloženie povinnosti doručiť žalobcom rozhodnutia č. A/2016/12785-03/IV/GAR zo dňa 28.06.2016 a č. MK/A/2017/07510-3 zo dňa 02.03.2017, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu podali správnemu súdu dňa 24.08.2018 žalobu, ktorou žiadali, aby súd uložil povinnosť žalovanému doručiť žalobcom rozhodnutia č. A/2016/12785-03/ IV/GAR zo dňa 28.06.2016, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „O. L., C.“ na pozemok registra „R.“ s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/XX v k.ú. A. a č. MK/A/2017/07510-3 zo dňa 02.03.2017, ktorým žalovaný, ako správny orgán, povolil realizáciu stavby „ O. L., C.“ na pozemok registra „R.“ s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/XX Z. C..Ú.. A.. Zároveň žiadali, aby súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V žalobe uviedli, že postupom a rozhodnutiami žalovaného bolo porušené právo žalobcov domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom orgáne Slovenskej republiky, čomu korešponduje povinnosť štátneho orgánu postupovať a konať v súlade so zákonmi, ktorá je zakotvená v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy. Žalobcovia v prvom rade zdôrazňovali, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku registra „R.“ C. A. O.. Č.. XXXX/XX a stavby so súp. č. XXXX, ktorá sa nachádza čiastočne aj na vyššie uvedenom pozemku, v katastrálnom území A.. Vychádzajúc z katastrálnej mapy je nesporne zrejmé, že pozemok, ktorého sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi (a na ktorom sa nachádza stavba, ku ktorej majú žalobcovia taktiež spoluvlastnícky podiel), bezprostredne susedí s pozemkom (s parc. č. XXXX/XX), na ktorom má byť, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, realizovaná stavba „O. L., C.“. Poukázali na ustanovenia § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), z ktorých je podľa ich názoru jednoznačne zrejmé, že účastníkom územného, ako aj stavebného konania, sú okrem iného aj tie fyzické osoby, ktorých vlastnícke právo k susedným pozemkom a stavbám môže byť rozhodnutím o umiestnení stavby, resp. povolení realizácie priamo dotknuté.
3. Žalobcovia vychádzajúc z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2012 sp. zn. 8 Sžp/20/2012 konštatovali, že pre posúdenie otázky účastníctva v územnom, resp. stavebnom konaní, je primárne rozhodujúce, či umiestnením, resp. uskutočnením stavby, existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať
reálny faktický zásah do týchto práv. Podstatnou okolnosťou je výlučne len možnosť (potencionalita) ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, a to vzhľadom na charakter, resp. účel umiestňovanej, resp. uskutočňovanej stavbe.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukazujú aj na to, že účelom stavby, ktorej umiestnenie, resp. uskutočnenie, bolo povolené rozhodnutiami žalovaného, je zabezpečenie parkovacej plochy pre motorové vozidlá, dôjde nielen k redukcii verejnej zelene v okolí obytnej zóny, ale taktiež aj k zvýšeniu množstva exhalátov z motorových vozidiel v tesnej blízkosti obytnej zóny, t.j. pozemku a stavby, ktorých spoluvlastníkmi sú aj žalobcovia.
5. Žalobcovia poukázali aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.02.2016 sp.zn. 5Sžp/35/2014 v nadväznosti ktorého tvrdia, že bez akejkoľvek pochybnosti je zrejmé, že možnosť vylúčiť osobu, ktorá má vlastnícke právo k susednému pozemku alebo stavbe z územného, resp. stavebného konania, je možná iba vo veľmi výnimočnom prípade.
6. Žalobcovia neboli účastníkmi územného a ani stavebného konania, žalovaný s nimi, ako účastníkmi konania, nijakým spôsobom ani nekonal. Žalovaný im rozhodnutia vo veci nedoručil, v dôsledku čoho im neumožnil podať opravné prostriedky voči týmto rozhodnutiam.
7. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sú žalobcovia toho názoru, že im bola odňatá možnosť podať proti rozhodnutiam odvolanie, preto žiadali správny súd, aby v zmysle ustanovenia § 179 Správneho súdneho poriadku ich žalobe v celom rozsahu vyhovel.
8. Krajská prokuratúra vo svojom oznámení zo dňa 17.12.2018 uviedla, že podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nestačí len existencia vlastníckeho, či iného práva individuálneho subjektu k susednej nehnuteľnosti, ale zároveň musí existovať aj potencionálna možnosť, že toto právo môže byť rozhodnutím stavebného úradu priamo dotknuté, ovplyvnené. Práve táto podmienka nebola v konaní preukázaná a ani stavebným úradom zistená a preto nebolo vlastníkom bytov na susedných pozemkoch priznané zo strany stavebného úradu postavenie účastníka územného konania. V tejto súvislosti zdôraznila, že pre vyriešenie otázky účastníctva územného konania skutočne nie je podmienkou preukázanie existencie priameho dopadu rozhodnutia na vlastnícke právo tretích osôb, ale čo je rozhodujúce, aj táto možnosť musí byť preukázaná, nie len domnelým účastníkom tvrdená a namietaná, t.j. musí existovať možnosť priameho vplyvu rozhodnutia stavebného úradu na vlastnícke, či iné práva tretích osôb. Podstatným a relevantným pre posúdenie, či bude vlastnícke právo (resp. iné právo) tretích osôb rozhodnutím stavebného úradu priamo dotknuté a teda kto bude účastníkom konania, je vždy charakter plánovanej stavby a účel jej využitia. Práve tento je určujúcim aspektom, ktorý musí stavebný úrad zohľadniť a od ktorého sa odvíja, či už potencionálny alebo reálny zásah do práv tretích osôb.
9. Žalovaný doručil výzvu krajského súdu Mestu Košice, pracovisku Košice - Juh, Smetanova 4, Košice, ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu I. stupňa podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, na túto výzvu bola doručená dňa 29.07.2020 krajskému súdu odpoveď, v ktorej žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby je rozhodnutím, ktorým sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby. Na základe územného rozhodnutia sa stavba nerealizuje, preto územné rozhodnutie o umiestnení stavby parkoviska nemôže mať žiadny vplyv na stavbu bytového domu na susednom pozemku a vlastníkov jednotlivých bytov. Poukázali na § 34 ods. 2 stavebného zákona, pri ktorom zdôraznili, že zákon pre účastníctvo v územnom konaní vyžaduje možnosť priameho dotknutia na právach osôb, ktoré majú vlastnícke a iné práva k susedným pozemkom, pričom zdôraznili najmä slovo priameho dotknutia, ktoré žalobcovia vo svojej žalobe vypustili, ale zákon je formulovaný práve takto. Postačuje možnosť, ale priameho dotknutia na právach susedov. Nepriamy alebo sprostredkovaný vplyv nepostačuje. A práve priame dotknutie na právach vlastníkov susedných pozemkov a stavieb na nich územným rozhodnutím tu možné nie je, preto po logickej úvahe vybavujúceho referenta v územnom konaní žalobcovia neboli zahrnutí do okruhu účastníkov územného konania, pretože nimi nemali byť.
10. Stavba „O. L., C.“ na pozemku registra „R.“ s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/ XX v k.ú. A. bola dokončená, užívaniaschopná a právoplatne skolaudovaná rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu zo dňa 26.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2019.
11. Správna žaloba opomenutých účastníkov je osobitným typom všeobecnej správnej žaloby. Aktívnu legitimáciu na jej podanie má len fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Správny súd pri tejto správnej žalobe skúma dve skutočnosti (§ 179 ods. 1 SSP): a. či žalobcom patrí postavenie opomenutých účastníkov, b. či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.
12. Pre aktívnu legitimáciu (ad a/) musí konkrétny subjekt kumulatívne spĺňať tri podmienky: (i) ide o účastníka administratívneho konania, (ii) orgán verejnej správy s ním nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, (iii) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne alebo konečné rozhodnutie. Účastníci administratívneho konania sú predovšetkým charakterizovaní dotknutím na ich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach vyplývajúcich z právnych noriem, ďalej výslovným pomenovaním v zákone alebo uvedením ich právneho postavenia. Pod nekonaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy, ktorý protiprávne neumožnil konkrétnemu subjektu uplatniť v administratívnom konaní jeho práva ako účastníka konania a nedoručil mu rozhodnutie, hoci tak mal urobiť.
13. Ďalšou obligatórnou podmienkou pre postup správneho súdu podľa § 179 ods. 1 SSP (ad b/) je neuplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej od vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedená zákonná podmienka chráni právnu istotu spojenú s vydaním rozhodnutia, pri ktorých by v dôsledku chybného doručovania mohla byť následne spochybnená ich právoplatnosť, resp. účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia inštančného administratívneho postupu alebo súdneho prieskumu. Ak by správny súd zistil, že od vydania napadnutého rozhodnutia už uplynuli tri roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcom malo patriť v administratívnom konaní postavenie účastníkov konania. Toto zisťovanie by v takom prípade bolo len akademického charakteru bez reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcov (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/14/2011 zo dňa 17.8.2011, sp. zn. 5Sžp/3/2012 zo dňa 29.2.2012).
14. Správny súd sa zaoberal aj otázkou, či sa podaním správnej žaloby opomenutého účastníka trojročná prekluzívna lehota prerušuje. Z hľadiska systematického výkladu ustanovení § 179 a § 71 SSP správny súd dospel k záveru, že podaním žaloby opomenutého účastníka sa trojročná prekluzívna lehota neprerušuje, ani nespočíva, tak ako je to v prípade priestupkov, kárnych, disciplinárnych a iných správnych deliktov, daní, ciel, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov a žiadosti o ustanovenie advokáta adresovanej Centru právnej pomoci. Ani o jeden z uvedených prípadov v predmetnej veci nejde. Preto nemožno konštatovať, že podaním žaloby opomenutých účastníkov sa trojročná prekluzívna lehota prerušila alebo neplynula.
15. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, už nebol daný dôvod zaoberať sa otázkou účastníctva žalobcov v administratívnom konaní, pretože by to ich právne postavenie v tomto procesnom štádiu pozitívne neovplyvnilo. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty od vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného je dôvodom na zastavenie konania podľa § 179 ods. 4 druhá veta SSP.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí uviesť ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.