Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-76-2020.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, H., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. M. XXXX/ X, H., zastúpenej STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 4.657,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 7C/69/2018-94 zo dňa 28. novembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.657,50 € z dôvodu, že žalovaná prenajala nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX, kat. územie H., nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. V danej veci mal preukázané, že žalovaná nedala do prenájmu celý rodinný dom č. XX., časť rodinného domu č. XX prenajala žalovaná K. M., ktorý tam prevádzkoval pohostinstvo a časť rodinného domu č. XX prenajala žalobkyňa H. A., ktorý tam prevádzkoval obchod Drobnochov - akvaristika a dospel k záveru, že hoci žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej podiel 9/16 predstavuje výmeru 45 m2 a žalovanej podiel 7/16 predstavuje 35 m2, pričom žalovaná prenajíma priestor o výmere 80 m2, tieto tvrdenia žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazom. Žalobkyňa v priebehu konania netvrdila, aká je celková výmera priestorov rodinného domu č. XX, aká výmera priestorov je v časti, ktorú prenajala žalovaná K. M. a aká výmera priestorov je v časti, ktorú prenajala žalobkyňa H. A. a ani nepreukázala, že by žalovaná užívala rodinný dom č. XX tým, že prenajala časť rodinného domu č. XX K. M., nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vo výmere 45 m2. Na základe uvedeného uzavrel, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bez žalovanej, uzavrela nájomnú zmluvu s H. A. a na druhej strane žalovaná sama, bez žalobkyne, uzatvorila nájomnú zmluvu s K. M., ktorými prenajali priestory v rodinnom dome č. XX, pričom žalobkyňa nepoberala nájomné od K. M. a žalovaná nepoberala nájomné od H. A. a tento stav trval dlhodobo od roku 2012 až do roku 2018, videl v tom dohodu medzi žalobkyňou a žalovanou ako podielových spoluvlastníkov o užívaní rodinného domu č. XX, ktorá bola uzavretá konkludentne. Vo vzťahu k argumentom žalobkyne, že ona prenajala H. A. len podiel prislúchajúci žalobkyni 9/16 a primerane tomuto podielu poberala nájomné od H. A. uviedol, že reálne nebol prenajatý len jej podiel v tejto časti rodinného domu č. XX, pretože nie je možné reálne prenajať len podiel v nehnuteľnosti, ale bola prenajatá celá časť rodinného domu č. XX o výmere 46,40 m2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v spore tak, že žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie, eventuálne vyhovel žalobnému návrhu a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania a právneho zastupovania v rozsahu 100%. Poukazovala na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré považoval za absolútne nedôsledné a vnútorne rozporné. Skutkové tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a najmä nie v opise zápisnice. Namietal, že samotná žalovaná priznala, že si prenajímala nehnuteľnosť a v akej výmere túto nehnuteľnosť prenajímala (užívala pohostinstvo, ktoré malo výmeru 80 m2), preto bolo nepochopiteľné doplnenie predbežného právneho názoru sudkyne na pojednávaní zo dňa 05.09.2019, keď oboznámila predbežné právne posúdenie, že doposiaľ nebolo preukázané, že by žalovaná užívala tieto nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu o výmere 45 m2. Išlo o nesporné tvrdenie žalovanej a nevidela dôvod, prečo sa sudkyňa s týmto nestotožnila. Jej spoluvlastnícky podiel 9/16 a spoluvlastnícky podiel žalovanej 7/16 boli skutočne ideálne podiely, nakoľko v rodinnom dome č. XX mala podiel 9/16 a v rodinnom dome č. X mala taktiež podiel 9/16. S p. A. uzavrela nájomnú zmluvu v dome č. XX, kde žiadala vyplatiť iba do výmery jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná prenajala pohostinstvo sama (užívala nehnuteľnosť nad svoj spoluvlastnícky podiel) a ju z toto nijakým spôsobom nevyplácala. V danej veci bolo nesporným, že žalovaná uzatvorila nájomnú zmluvu s treťou osobou na prenajímanie spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu druhého vlastníka, v dôsledku čoho musí byť predmetná nájomná zmluva aj neplatná.
3) Žalovaná k podanému odvolaniu uviedla, že s týmto nesúhlasí a žiadala potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Mala za to, že žalobkyňa nepreukázala užívanie žalovaných nehnuteľností nad rozsah jej podielového spoluvlastníctva a v rozpore s uzavretou dohodou medzi všetkými podielovými spoluvlastníkmi. V roku 2006 došlo k opätovnej dohode o užívaní nehnuteľností, kedy bola časť nehnuteľností prenajatá matkou žalobkyne p. A. a ňou p. M.. S uvedeným užívaním nehnuteľností nikto neprejavil nesúhlas. Žalobkyňa následne nielenže užívala časť nehnuteľností, ktoré prenajímala p. A., ale užívala aj celý mliečny bar, ktorý jednu dobu aj prenajímala.
4) Žalobkyňa vyjadrenie žalovanej považovala za rozporné s jej predošlými tvrdeniami. Dohoda o reálnom užívaní nehnuteľnosti alebo jej rozdelení nikdy nebola, pretože v tom čase nebola podielovou spoluvlastníčkou a teda nemohla byť účastná žiadnej dohody. Čo sa týka mliečneho baru tak tento bol vždy zavretý, nemala v ňom nič prenajaté ani túto časť nehnuteľnosti nevyužívala.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6) Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - žalobkyňa, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery, ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť dokazovanie iným spôsobom, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie.
7) Prvoinštančný súd správne prihliadol na okolnosti konkrétnej veci tak, ako ich vyhodnotil v bodoch 18. a 19. dôvodov keď konštatoval, že účastníčky samotné svojím vzájomným konaním (prenajatím nehnuteľnosti) vytvorili situáciu, z ktorej nemožno jednoznačne vyvodiť, v akom rozsahu boli nehnuteľnosti reálne využívané.
8) Pri ustálení výšky, resp. existencie samotného bezdôvodného obohatenia nemožno vychádzať len zo samotného textu nájomných zmlúv, ale ako opätovne správne konštatoval súd prvej inštancie z reálneho využívania, a preto sa odvolací súd tak, ako je vyššie uvedené, v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie potvrdil.
9) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.
10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).