Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-138-2020.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/138/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne Strednej odbornej školy, so sídlom Košice, Učňovská 5, IČO: 17050367, proti žalovanému SBD Šaca, a.s., so sídlom Bratislava - Ružinov, Ivanská cesta 30/B, IČO: 47820403, zast. Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Košice, Tajovského 17, o zaplatenie 1.500 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 17C/324/2016-184 z 24.1.2020 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením zamietol návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne.
2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd rozsudkom sp. zn. 17C/324/2016-166 z 20.11.2019 pre zmeškanie žalobkyne (§ 279 CSP) žalobu o zaplatenie sumy 1.500 € s prísl. zamietol a žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak po zistení, že boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 278 CSP. Rozsudok súd doručoval advokátovi žalobkyne, JUDr. M. S., ktorý ho prevzal dňa 19.12.2019. Podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019 navrhol JUDr. M. S. rozsudok pre zmeškanie žalobkyne zrušiť z dôvodu, že zdravotné dôvody - akútne zažívacie problémy, mu neumožňovali zúčastniť sa dňa 20.11.2019 pojednávania a v daný deň bol vyšetrený v odbornej ambulancii, o čom súdu predložil lekársku správu zo dňa 20.11.2019 o vyšetrenom - JUDr. M. S., s odporúčaním domáceho pokoja. Uviedol tiež, že zo strany žalobkyne mu bola plná moc vypovedaná už v júli 2019 a pripojil „Výpoveď Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci“ spísanej žalobkyňou dňa 8.7.2019.
3. Súd po právnom posúdení veci podľa § 281 ods. 1, 2 CSP návrh žalobkyne zamietol pre nesplnenie zákonných podmienok pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne, keď absentoval ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci.
4. Konštatoval, že dôvod neprítomnosti predvolaného advokáta žalobkyne na pojednávaní 20.11.2019 (zdravotné ťažkosti) by mohol byť vyhodnotený ako ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti na pojednávaní, ak by ospravedlnenie adresoval advokát súdu v súlade s pravidlami stanovenými v Civilnom sporovom poriadku (teda včas pred konaním pojednávania). Nepochybne však nejde o ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania a neoznámenia takej okolnosti v deň pojednávania so začiatkom o 13.00 hod. Advokát nepochybne mohol a mal, v zmysle svojej procesnej povinnosti a zodpovednosti vo vzťahu k svojmu klientovi - žalobkyni, oznámiť náhlu prekážku jeho účasti na pojednávaní súdu. Dôvod, prečo tak neurobil, neuviedol M.. M. S. ani v návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, keď oboznámil súd len s dôvodmi, ktoré mu bránili v účasti na pojednávaní, nie s dôvodmi ich včasného a riadneho neoznámenia.
5. K okolnosti ukončenia právneho zastupovania žalobkyne ešte pred doručením predvolania advokátovi žalobkyne súd uviedol, že ukončenie zastupovania má vo vzťahu k súdu účinky až odo dňa oznámenia takej skutočnosti (§ 92 ods. 3 CSP), teda v danom prípade až od 27.12.2019. Vzhľadom na to treba, navyše, popri nedôvodnosti návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, taký návrh považovať za podaný neoprávnenou osobou.
6. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, h/ CSP, navrhla ho zrušiť vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s argumentáciou, že jej rozsudok zo dňa 20.11.2019 nebol doručený a bol doručený iba JUDr. S., ktorý v čase doručovania nebol jej advokátom. Nebolo jej preto dané ústavné právo na spravodlivý proces a nemohla v zákonnej lehote podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP ) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
8. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu privodili priaznivé rozhodnutie, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne a ani námietky uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.
9. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
10. Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že strana zmeškala pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je strana povinná preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1001 až 1007).
11. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany [porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1001; (ďalej len „Komentár“)].
12. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobkyňa nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (porovnaj Komentár str. 1008).
13. V danej veci súd prvej inštancie predvolal na pojednávanie advokátov strán, ktoré nariadil na 20.11.2019 o 13.00 hod.. V predvolaní strany poučil aj v zmysle § 274 až § 278 CSP, teda „ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie“. JUDr. M. S., ktorého súd predvolal ako advokáta žalobkyne predvolanie prevzal 7. augusta 2019 (č. l. 158 spisu), na pojednávanie konané 20.11.2019 o 13.00 hod. sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Súd prvej inštancie po otvorení pojednávania konštatoval, že na pojednávaní nie je prítomná žalobkyňa ani jej právny zástupca, preto vyhlásil uznesenie, že sa bude pojednávať v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného, vzhľadom k tomu, že sa žalobkyňa ani jej advokát na pojednávanie nedostavili a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili, navrhol súdu prvej inštancie, aby postupoval v zmysle § 278 CSP a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne. Na to bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobkyne.
14. JUDr. M. S. v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie doručenom súdu 27.12.2019 uviedol, že je si vedomý, že súdu neoznámil rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je vypovedanie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci žalobkyňou, ktorá skončila po uplynutí výpovednej lehoty, t.j. 31.10.2019 (priložil výpoveď zmluvy). Túto rozhodujúcu skutočnosť chcel oznámiť súdu na pojednávaní dňa 20.11.2019, ale akútne zažívacie problémy, pre ktoré bol v uvedený deň vyšetrený v odbornej ambulancii, mu neumožnili zúčastniť sa pojednávania (predložil doklad o vyšetrení).
15. Nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu alebo jej advokáta môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané advokátom žalobkyne (zistené súdom), ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť). Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré nastali neočakávane, boli príčinou, že sa strana alebo jej advokát nemohli na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobkyni resp. jeho advokátovi bola známa (nutnosť využiť lekársku pomoc v predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
16. V intenciách uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že pokiaľ JUDr. M. S. navštívil lekára ráno o 8.00 hod., ako je uvedené v lekárskej správe, do 13.00 hod. na ktorý čas bolo vytýčené pojednávanie vo veci, mal dostatočný časový priestor, aby zabezpečil včasné oznámenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom súdom, resp. aby oznámil žalobkyni, že je potrebné, aby sa zúčastnila pojednávania. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách toho - ktorého prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Vážnosť okolností, ktorými sa ospravedlňuje neprítomnosť na pojednávaní, je teda na posúdení a voľnej úvahe súdu (porovnaj Komentár str. 1008) a v tomto prípade súd dospel k správnemu záveru, že JUDr. M. S. žiadne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil alebo zabezpečil na ňom účasť žalobkyne. K tvrdeniu JUDr. M. S., že o skutočnosti, že mu žalobkyňa vypovedala plnú moc, chcel súd informovať práve na pojednávaní, ktorého sa pre akútne zdravotné problémy nemohol zúčastniť, odvolací súd odkazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie v odôvodnení jeho uznesenia (bod 10), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd má za to, že postup JUDr. M. S. vo veci nemožno vyhodnotiť inak ako účelový, už aj vzhľadom na to, že lekársku správu, ktorou ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 20.11.2019, nedoručil súdu obratom, ale až po obdržaní rozsudku pre zmeškanie.
17. Podľa § 110 ods. 1 CSP ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo
vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
18. Podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
19. Podľa § 92 ods. 3 CSP odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
20. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje zánik splnomocnenia, ani jednotlivé. spôsoby, ako k nemu môže dôjsť. Ustanovenie § 92 ods. 3 CSP v súvislosti s účinkami zániku splnomocnenia voči súdu predpokladá odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom, čo zodpovedá úprave obsiahnutej v § 33b ods. 1 písm. b/ a c/ Občianskeho zákonníka. Aj pre procesnoprávne vzťahy v zásade platí, že strana ako splnomocniteľ sa nemôže vzdať svojho práva kedykoľvek splnomocnenie odvolať (§ 33b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Tým nie sú dotknuté prípadne hmotnoprávne následky odvolania splnomocnenia, ktoré vyplývajú z dohody o zastúpení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Pre advokáta a jeho oprávnenie jednostranne vypovedať splnomocnenie vyplývajú osobitné obmedzenia zo zákona o advokácii a z interných predpisov Slovenskej advokátskej komory. Ak je obsahom zmluvy o poskytovaní právnych služieb záväzok advokáta zastupovať klienta v spore na základe procesného splnomocnenia, má advokát z povahy veci právo vypovedať splnomocnenie iba v prípade, ak sú splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zmysle § 22 zákona o advokácii. Odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré sú adresované druhému účastníkovi dohody o zastúpení. V dôsledku právnych účinkov niektorých z týchto úkonov splnomocnenie zaniká. Súd a iné subjekty v rámci prebiehajúceho sporového konania, ktoré sa nachádzajú mimo zaniknutého vzťahu zastúpenia nemajú o reálnom zániku pôvodne predloženého splnomocnenia vedomosť a sú oprávnené legitímne konať s dôverou v platnosť a záväznosť pôvodne predloženého splnomocnenia. Zákon z tohto ustanovuje, že odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Pre súd nie je teda relevantné, kedy zaniklo splnomocnenie odvolaním alebo výpoveďou, ale kedy došlo k oznámeniu tejto skutočnosti do konania (pozri Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.).
21. V preskúmavanej veci súd rozsudok pre zmeškanie z 20.11.2019 sp. zn. 17C/324/2016-166 určený žalobkyni, doručoval jej advokátovi JUDr. M. S., ktorý ho prevzal 19.12.2019. Skutočnosť, že JUDr. M. S. žalobkyňu nezastupuje od 1.11.2019, sa súd dozvedel až z jeho oznámenia (tvoriaceho súčasť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie) doručeného súdu prvej inštancie 27.12.2019 (teda až po doručení rozsudku pre zmeškanie). V čase nariadenia pojednávania na deň 20.11.2019 (súd dal pokyn na vytýčenie pojednávania dňa 15.7.2019), v deň doručenia predvolania advokátovi žalobkyne t.j. 7.8.2019 JUDr. S. žalobkyňu riadne zastupoval. Listom z 8.7.2019 mu žalobkyňa dala výpoveď zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, ktorá mala skončiť dňom 31.10.2019. Advokát žalobkyne mal teda dostatočný časový priestor, aby oznámil jednak súdu, že na pojednávaní, ktoré je nariadené na deň 20.11.2019 už nebude mať plnú moc na zastupovanie, preto má súd predvolať priamo žalobkyňu a jednak mohol upozorniť žalobkyňu, že vo veci je nariadené pojednávanie. V neposlednom rade však obaja, teda JUDr. M. S. a žalobkyňa mohli včas oznámiť súdu, že došlo k vypovedaniu splnomocnenia na zastupovanie žalobkyne v konaní. Súdu však bola táto skutočnosť oznámená až 27.12.2019, preto do tohto času súd dôvodne a v súlade so zákonom konal s JUDr. M. S. ako advokátom žalobkyne a doručoval mu rozsudok pre zmeškanie. Zo žiadneho procesného ustanovenia totiž nevyplýva, že súd je povinný rozsudok doručovať advokátovi a zároveň strane, ktorú tento v konaní zastupuje. Argument odvolateľky, že jej nebol doručený rozsudok, preto nie je dôvodný.
22. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému žiadne
preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).