Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-169-2023.pdf
PDF · 97.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/169/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa (manžela): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, D. E. F., štátny občan SR, proti manželke: G. B., A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, D. E. F., štátna občianka SR, zastúpenej: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, o návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.10.2022, č.k. 37Pc/3/2022-89, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 16.01.1988 v Bratislave II, zapísané v knihe manželstiev - sobášnej matrike Obvodného národného výboru v Bratislave II, vo zväzku 29, ročník 1988, na strane 56, pod poradovým číslom 20 a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 16.01.1988, z ktorého sa narodili dve, t.č. plnoleté deti (H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX) a manželia od roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní vzhľadom na pasivitu manželky, ktorá sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadrila, opakovane sa nedostavovala na pojednávania (neprítomnosť ospravedlňovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu), prejednal a rozhodol vec dňa 11.10.2022 v neprítomnosti manželky a jej právneho zástupcu (právny zástupca manželky dňa 10.10.2022 zaslal do spisu písomné ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti). Súd prvej inštancie si s poukazom na vyhýbavý postoj manželky, osvojil tvrdenia manžela nepopreté manželkou uvedené v návrhu o tom, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií, je len formálnym zväzkom, manželia intímne spolu nežijú, citovo sa odcudzili, od 02.10.2017 nežijú v spoločnej domácnosti potom ako manželka manželovi vysťahovala veci zo spoločnej domácnosti, pre neschopnosť riadnej komunikácie manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom príčinou nezhôd a konfliktov boli názorové odlišnosti v otázkach riadneho fungovania manželstva, rozdielne názory na spoločný život a spoločné trávenie času. Na pojednávaní manžel uviedol, že trvá na svojom návrhu, s manželkou sa nedá skontaktovať ani komunikovať, navyše je hysterická, našiel si novú známosť. Poukazujúc na uvedené, manželkou nepopreté skutočnosti, dospel súd prvej inštancie
k záveru, že manžel dostatočne osvedčil príčiny niekoľkoročného rozvratu manželstva, spôsobené najmä vyhýbavým postojom manželky a odmietaním komunikácie a jeho návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“). Odvolateľka vyslovila zásadný nesúhlas s právnym názorom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna, a to aj vzhľadom na absolútne odmietavý postoj manželky a jej hlboké citové odcudzenie. Rozsudok označila za nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený, keď súd o rozvode manželstva rozhodol bez jej vypočutia, a to napriek tomu, že neúčasť na pojednávaniach vždy ospravedlnila a svoju neúčasť odôvodnila závažnými skutočnosťami. Manžel mal v čase podania návrhu na rozvod manželstva vedomosť, že manželka s návrhom nesúhlasí, manželom jej bolo prisľúbené, že návrh zoberie späť, čo bol aj dôvod, prečo k návrhu na rozvod manželstva nezaslala žiadne vyjadrenie. Prijaté rozhodnutie vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem, súd prvej inštancie svoj právny názor prijal na základe domnienok a dohadov a nie na základe skutočne preukázaných skutočností. Súd prvej inštancie sa neriadil zásadami uvedenými v § 69 ods. 1, 2 C.m.p., podľa ktorých mal viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu, mal sa usilovať o ich zmierenie a vyzvať ich, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Manželka uviedla, že s rozvodom manželstva naďalej nesúhlasí, nakoľko manželstvo ešte spĺňa biologickú, spoločenskú aj ekonomickú funkciu a podmienky na rozvod manželstva neboli splnené. S manželom intímne žila ešte v roku 2021, avšak ďalšie intímne spolužitie podmienila ukončením mimomanželského pomeru manžela, keďže o jeho mimomanželskom vzťahu mala vedomosť a emočne ju to likvidovalo. Manžel za ňou chodil, sľuboval jej, že mimomanželský pomer ukončí, no k milenke sa stále vracal. V čase podania návrhu na rozvod (január 2022) ich novorodený vnuk bojoval v nemocnici o život, preto v tomto období manžel z vlastnej vôle návrh na rozvod manželstva určite nepodal. Zo spoločnej domácnosti ho nikdy nevyhodila, manžel z nej odišiel sám, viackrát jej povedal, že sa rozvádzať nechce. S manželom mali a majú spoločné záujmy, aj po podaní návrhu absolvovali spolu niekoľko lyžovačiek, pobytov aj so spoločnými kamarátmi pri mori a na horách, trávia čas so spoločnými deťmi.
4. Manžel sa k riadne doručenému odvolaniu manželky písomne nevyjadril. V podaní zo dňa 15.01.2024 žiadal o urýchlené rozhodnutie uvádzajúc, že má 8 rokov nový vzťah, chce si založiť novú rodinu a obnovenie manželského spolužitia nie je možné očakávať.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania manželky (podľa § 65 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného manželkou.
6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
12. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (vychádzajúc z obsahu rozhodnutia) za príčinu hlbokého a trvalého rozvratu manželského vzťahu ustálil neschopnosť riadnej komunikácie manželov, názorové odlišnosti v otázkach riadneho fungovania manželstva, rozdielne názory na spoločný život a spoločné trávenie voľného času, odsťahovanie sa manžela v októbri 2017 zo spoločnej domácnosti a nadviazanie iného partnerského vzťahu, citové odcudzenie manželov, v dôsledku čoho manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a je len formálnym zväzkom, neplniacim si svoj účel. Pri rozhodovaní s poukazom na pasívny postoj manželky, ktorá sa do rozhodnutia k návrhu na rozvod manželstva nevyjadrila, v priebehu konania podaniami z 26.04.2022, 13.05.2022, 07.06.2022, 29.06.2022, 06.09.2022 opakovane ospravedlnila neúčasť na pojednávaniach nariadených na dni 28.04.2022, 19.05.2022, 09.06.2022, 30.06.2022, 06.09.2022 (z dôvodov na strane jej právneho zástupcu) a v písomnom podaní z 10.10.2022 ospravedlnila svoju neúčasť a neúčasť jej právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 11.10.2022 bez uvedenia dôvodu a zároveň súhlasila, aby sa pojednávalo aj v ich neprítomnosti, správne vychádzal z premisy osvojenia si tvrdení manžela uvedených v návrhu a produkovaných v priebehu pojednávania dňa 11.10.2022 a po zohľadnení viacročného rozvratu manželstva dospel k záveru o splnení zákonných podmienok pre rozvod manželstva. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje a naviac dodáva, že v danej veci sa jedná o manželstvo manželov v strednom veku, pri rozhodovaní o ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem maloletých detí (dve deti narodené z manželstva sú plnoleté). Z výsluchu manžela (keď práve tento dôkazný prostriedok bol pri pasivite a nečinnosti manželky v čase rozhodovania spôsobilý čo najobjektívnejšie objasniť skutkový základ rozhodnutia) je bez akejkoľvek pochybnosti, že manželia od októbra 2017 nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, komunikujú spolu len v minimálnej miere, nežijú spolu intímne, manžel nadviazal mimomanželský pomer, k manželke citovo ochladol (k manželke cíti „hnev a ľútosť“) a v konaní (aj v odvolacom) jednoznačne a opakovane deklaroval vôľu nezotrvať v takomto manželskom zväzku, už dlhodobo neplniacom základné funkcie rodiny. Odvolací súd poznamenáva, že tieto skutočnosti samy osebe nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva a i o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania, minimálne zo strany manžela. Pokiaľ bola manželka v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nečinná a prvé, len všeobecne formulované námietky proti rozvodu manželstva produkovala až v podanom odvolaní, kde deklarovala svoj citový vzťah k manželovi a nesúhlasila s rozvodom manželstva, tieto vyjadrenia, v kontexte skutkových okolností danej veci, zistených súdom prvej inštancie, nemali na skutkové a právne posúdenie zákonných podmienok pre rozvod manžela žiaden význam. Je treba si uvedomiť,
že pokiaľ by manželka mala skutočne úprimný záujem o obnovenie manželského spolunažívania a základných funkcií manželstva, je dôvodným predpokladať nielen jej aktívny prístup v súdnom konaní o rozvod manželstva, ale najmä vo vzťahu k vykonávaniu krokov z jej strany vo vzťahu k manželovi, smerujúcich k úvahe o jej aktívnej a úprimnej snahe obnoviť manželské spolunažívanie (za takéto nie je možné považovať až nepochopiteľnú pasivitu manželky, s ktorou sa podľa vyjadrenia manžela na pojednávaní dňa 11.10.2022 „nedá skontaktovať a komunikovať“). Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne zo strany manžela (vychádzajúc z jej postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie a aj v podaní zo dňa 15.01.2024, v ktorom žiadal o rozhodnutie vo veci) jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade).
14. K manželkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci nie je uvedený odvolací dôvod naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vo vzťahu k rozvodu manželstva vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Pokiaľ manželka v podanom odvolaní namieta, že v odôvodnení rozhodnutia „chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke ustálenia trvalého rozvratu spolužitia manželov, ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva“, tieto námietky vyhodnotil vo vzťahu k otázke ustálenia trvalého rozvratu manželstva súdom prvej inštancie (vychádzajúc pri pasivite a nečinnosti manželky najmä z tvrdení manžela uvedených v návrhu a zo skutočností uvedených manželom v priebehu pojednávania dňa 01.10.2022) za nedôvodné. Všeobecne formulované námietky tykajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva považuje odvolací súd v posudzovanej veci za právne a aj skutkovo nepodložené, keďže z manželstva účastníkov sa narodili dve deti, ktoré boli v čase podania návrhu na rozvod manželstva už plnoleté.
15. K námietkam manželky o riadnom nezistení skutočného stavu veci uvádza, že v posudzovanej veci sú manželia v strednom veku, kedy začína postupne ustupovať biologická funkcia manželstva a do popredia sa pri skúmaní existencie rozvratu manželstva a jeho intenzity dostávajú iné funkcie, ako je vzájomná pomoc a podpora, vzájomná zhoda manželov v podstatných otázkach, existencia vzájomného citového vzťahu, spoločné trávenie voľného času, spoločné aktivity manželov pri udalostiach rodiny a pod.. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Je preto v prvom rade povinnosťou účastníkov konania o rozvod manželstva, aby vo vzťahu k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre rozvod manželstva, využili svoje právo tvrdenia a preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ v danej veci bola
v konaní pred prvoinštančným súdom manželka pasívna a vykonaným dokazovaním neboli v spolužití manželov cca od roku 2017 zistené (ani len v náznakoch) žiadne prvky vzájomného citového vzťahu, vzájomnej pomoci a podpory, vzájomnej zhody manželov pri podstatných otázkach (manžel uvádzal, že takéto prvky v ich spolužití neexistujú, manželka ich na posúdenie ani neponúkla), tieto skutočnosti, posudzované v kontexte skutkových zistení o odchode manžela zo spoločnej domácnosti v októbri 2017, mimomanželskom vzťahu manžela, spoločnom nehospodárení, absencie vzájomnej komunikácie, neochoty manžela obnoviť manželské spolunažívanie, bez akýchkoľvek pochybností smerujú k záveru, že úvaha o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu manželstva, ku ktorej dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je skutkovo plne podložená.
16. S odkazom na obsah odôvodnenia uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku manželky o tom, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.) majúc za to, že konajúci súd vykonal všetky dôkazy, smerujúce k zisteniu skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu manžela na rozvod manželstva, a odôvodnenie jeho rozhodnutia je súladné s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Postup podľa § 96 ods. 1 C.m.p. súd prvej inštancie nemohol v zásade ani aktívne uplatniť, a to pre nečinnosť a pasívny postoj manželky ku súdnemu konaniu. Pri zistenom stave veci a jednoznačne prezentovanom postoji manžela k ďalšiemu trvaniu manželstva, nie je možné prisvedčiť odvolateľke ani v tom, že okolnosti danej veci nasvedčovali tomu, že je tu priestor pre zmierne riešenie mediáciou. Pre úplnosť mu nedá neuviesť, že úlohou mediátora nie je zachraňovať manželstvo, ale vytvárať vhodné podmienky na komunikáciu manželov a na zmierlivé riešenie, ktoré bude zohľadňovať ich záujmy, a to pri rešpektovaní názorov manželov. Pokiaľ v posudzovanom prípade neboli zistené ani len náznaky možnosti a úprimnej snahy o obnovenie manželského spolunažívania zo strany oboch manželov (manžel možnosť obnovenia manželského spolunažívania opakovane a jednoznačne odmietol, manželka bola v konaní pred súdom prvej inštancie pasívna a nečinná a v podanom odvolaní síce deklarovala citový vzťah k manželovi, avšak bez ponúknutia aspoň náznakov konania, smerujúceho k úvahe o jej snahe reálne obnoviť manželské spolunažívanie), trvanie na tom, aby manželia využili intervenciu mediátora by bolo neúčelné, neefektívne a najmä, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
17. K námietke odvolateľky, vyplývajúceho z obsahu odvolania, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu manželstva neplniaceho si svoj účel a o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia, vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis a namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p., § 396 ods. 1 C.s.p..
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je dovolanie prípustné (§ 2 ods. 1, § 76 C.m.p.).