Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/57/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hlavatá - Janík s. r. o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 55 066 291, za ktorú koná JUDr. Miroslav Janík, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102335310/2023 zo dňa 13.09.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.11.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 16.11.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102335310/2023 zo dňa 13.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s daňovou exekučnou výzvou Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101186683/2023 zo dňa 03.05.2023 (ďalej len „daňová exekučná výzva“), ktorým žalovaný podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňovú exekučnú výzvu potvrdil. Správca dane daňovou exekučnou výzvou podľa Daňového poriadku vyzval žalobcu ako daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške X XXX,XX Eur.

2. Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, finančná škoda a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Výkonom rozhodnutia by došlo k poškodeniu práv žalobcu, čím by podľa neho mohlo dôjsť aj k závažnej ujme na majetku, ktorú by si v prípade úspechu v konaní vyčíslil ako škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa osobitných predpisov a túto by si voči príslušným orgánom uplatňoval. Konštatoval, že odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia budú chránené nielen súčasné podnikateľské aktivity žalobcu, ale v konečnom dôsledku môže dôjsť k preventívnemu pôsobeniu umožňujúcemu predísť zbytočným škodám na majetku.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.02.2024, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalobca daňový nedoplatok v plnom rozsahu uhradil a správca dane daňové exekučné konanie zastavil. Mal za to, že priznanie odkladného účinku preto nie je dôvodné a navrhol návrh žalobcu zamietnuť.

4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 22.02.2024.

5. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

8. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

9. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Správny súd konštatuje, že dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, sú všeobecné, nekonkrétne až vágne, a žalobca ich neodôvodnil, ani nepodložil žiadnymi relevantnými a konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi, preto súd v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením . Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej škody, hospodárskej škody, či iných vážnych nenapraviteľných následkov, a nepreukázal ani svoju aktuálnu majetkovú situáciu, ktorá by tvrdenú hrozbu preukazovala. Navyše správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že daňové exekučné konanie, v rámci ktorého bola vydaná aj predmetná daňová exekučná výzva, bolo správcom dane zastavené rozhodnutím č. 103076283/2023 zo dňa 11.12.2023, právoplatným 12.12.2023, z dôvodu úhrady daňového nedoplatku v celom rozsahu. Daňová exekučná výzva sa tak stala bezpredmetnou a žalobcovi z napadnutého rozhodnutia nehrozí žiaden následok.

11. Správny súd v neposlednom rade podotýka, že žalobca v rámci svojho návrhu neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci

sa verejný záujem týka včasného a riadneho platenia daňových nedoplatkov, čo je účelom napadnutého rozhodnutia.

12. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].