Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41Cpr/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: Y.Z., R..K..S.., A.: XX XXX XXX, Ť. XX/A, XXX XX F., F. C.: H. Y., J..S..L. V. XX, XXX XX F., J. Ž.: H.. G. X., O. J. X, XXX XX F. - F., zastúpenému JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.109,65 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne na Okresnom súde Košice I. žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2018 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.109,65 eur na tom skutkovom základe, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.6.2018 ako podnikový právnik - absolvent bez praxe. Dňa 1.7.2018 prevzal žalovaný od konateľa sumu 1.100 eur a dňa 10.8.2018 sumu 1.000 eur ako súčet mzdy a zálohy na predpokladané služobné výdaje. Na základe výplatných pások , ktoré boli žalovanému doručené a vlastnoručne podpísané, mu prináležala mzda na základe pracovnej zmluvy 06/2018: 371,65 eur + 07/2018: 404,36 eur + 08/2018 : 214,34 eur. Čistá mzda za uvedené obdobie bola vyčíslená na sumu 990,35 eur, pričom žalovaný prijal sumu 2.100 eur. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 1.109,62 eur, ktorú do dňa podania žaloby nevrátil. Dňa 3.10.2018 žalobca žalovaného na toto nedopatrenie upozornil, súčasne bol požiadaný o navrátenie preplatenej čiastky do troch dní od prijatia výzvy. Žalovaný odmietol vyplatenú čiastku vrátiť s tvrdením, že čiastka bola vyplatená ako odmena. Toto vyjadrenie sa nezakladá na pravde, pretože na žiadnu odmenu nárok nemal, nebola mu sľúbená a ani priznaná konateľom. O tejto skutočnosti žalovaný vedel. Proti jeho tvrdeniu je i fakt, že úmyselne skončil pracovný pomer, pracovný pomer po dni keď prevzal druhú hotovosť naproti podpisu, využil tieseň konateľa, ktorý nežije v Košiciach a firmu riadi operatívne z Bratislavy tak, aby nemusel alebo fingovane nemohol vyrovnať zverenú hotovosť , keď bol konateľ mimo pracoviska v Košiciach, náhle oznámil skončenie pracovného pomeru telefonicky a odmietol odovzdať veci, o čom svedčia telefonické nahrávky, úmyselne vytváral konflikty, odkladal povinnosť vrátiť hodnoty, kľúče od kancelárie, telefón a notebook. Dokonca žalovaného oznámenie o skončení pracovného pomeru nemalo písomný charakter a nebolo písomne doručené druhej strane , zamestnanec ohrozil chod prevádzky. Tiež prevzatie ďalších vecí ktoré mal v hmotnej zodpovednosti bolo komplikované a vykonané prostredníctvom tretích osôb. K tvrdeniu vie navrhnúť aj svedkov, ktorí konateľa zastupovali na základe poverenia, a to Ing. Martin Štrbík a Ing. Ladislav Petráš , prípadne telefonické nahrávky rozhovoru konateľa so žalovaným, ktoré dokazujú, že žalovaný žalobcu dostal do tiesne v úmysle neoprávnene sa obohatiť. Nevylučuje ani možnú trestnoprávnu zodpovednosť.

2. Okresný súd Košice I, ktorému bola žaloba pôvodne doručená, dňa 22.1.2019

postúpil vec Okresnému súdu Košice II. ako súdu kauzálne príslušnému podľa na ďalšie konania z dôvodu, že sa jedná o spor vyplývajúci z individuálneho pracovnoprávneho vzťahu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 15.5.2019, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. K okolnostiam prípadu uviedol, že u žalobcu pracoval na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 2.6.2018 na pozícii podnikového právnika s minimálnou praxou a nie tak, ako uvádza žalobca - absolvent bez praxe, čo preukazuje kópiou pracovnej zmluvy so zamestnávateľom F. V. C..R.. So žalobcom sa pri uzatváraní zmluvy dohodli na mzde, ktorá bola tvorená pevnou zložkou, a to tak ako je uvedené v pracovnej zmluve vo výške 490 eur brutto a variabilnou zložkou , ktorá mala byť vyplácaná v hotovosti a bola závislá od počtu vykonania osobných auditov. Žalobca nebol ochotný uviesť v pracovnej zmluve výšku mzdy tak, aby zodpovedala skutočnosti, ale trval na doplácaní časti mzdy neoficiálne. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný predkladá mailovú komunikáciu medzi žalobcom a pánom A.. Š., ktorý pre žalobcu vykonával informačno - technologickú podporu, z ktorej je zrejmé, že výška odmeny žalovaného ako i jeho kolegyne závisí od žalobcu. Dňa 29.6.2018 žalovaný prevzal sumu vo výške 1.100 eur ako čistú mzdu a odmenu za mesiac jún 2018 a dňa 10.8.2018 prevzal žalovaný sumu 1.000 eur ako čistú mzdu a odmenu za mesiac júl 2018, a to z dôvodu spokojnosti žalobcu za odvedenú prácu žalovaným. Žalovanému nebola do dnešného dňa uhradená mzda za mesiac august 2018 a nebola ani doručená výplatná páska za mesiac júl a august 2018. Žalobca v žalobe neustále klame a zavádza, o čom svedčí aj fakt, že žalobca uvádza, že žalovanému boli doručené výplatné pásky a taktiež boli vlastnoručne podpísané žalovaným, pričom toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Na základe vyššie uvedených skutočností dňa 1.10.2018 žalovaný vyzval žalobcu na úhradu mzdy za mesiac august 2018 a zároveň žalobcu upozornil na to, že si v odbernej lehote neprevzal poštu s účtovnými dokladmi, zvyšnou hotovosťou a taktiež skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 13.8.2018. Žalobca na túto výzvu zareagoval obzvlášť hrubým a urážlivým spôsobom , kde žalovaného prirovnal k „hajzlovi“, a to na základe toho, že žalovaný skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, na čo má podľa právo. Žalobca opätovne v žalobe zavádza tvrdením, že listom zo dňa 3.10.2018 vyzval žalovaného na vrátenie sumy, nakoľko k takému konaniu žalobcu došlo len v príčinnej súvislosti s výzvou žalovaného na zaplatenie mzdy za mesiac august 2018. Taktiež žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mu nebola sľúbená odmena, ani s tvrdením, že využil tieseň konateľa žalobcu, ktorý riadil spoločnosť operatívne z Bratislavy. Žalobca spoločnosť neriadil vôbec, všetky záležitosti obstarával žalovaný s kolegyňou, a to konkrétne telefonáty, nákup kancelárskych potrieb, oprava multifunkčného zariadenia, plánovanie služobných ciest, vykonávanie auditov, rezervácie ubytovania počas služobných ciest. V spoločnosti žalobcu to fungovalo tak, že žalovaný platil za výdavky zo svojich finančných prostriedkov a následne po opakovaných žiadostiach mu boli refundované. Žalovaný skončil pracovný pomer ku dňu 15.8.2018 v rovnaký deň ako aj jeho kolegyňa, čo samo o sebe vypovedá o fungovaní spoločnosti žalovaného ako aj o komunikácii s konateľom žalovaného, a to z nasledovných dôvodov: Žalovaný financoval fungovanie spoločnosti z vlastných finančných prostriedkov (služobné cesty, PHM), o čom prikladá mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, žalovanému neboli poskytnuté stravné lístky za celé obdobie trvania pracovného pomeru, žalovanému neboli poskytnuté diéty za služobné cesty, žalovaný vykonával služobné cesty vlastným motorovým vozidlom, kde v úhrne najazdil viac ako 2.000 kilometrov, za čo mu nebola vyplatená suma rovnajúca sa amortizácii. Čo bolo však najhoršie, konateľ žalobcu klamal o fungovaní spoločnosti, písal emaily v mene Ing. E. R., ktorý mal byť obchodný zástupca. Nikdy však nedvíhal telefón, ani neodpovedal na otázky. Taktiež písal emaily, pod ktoré sa podpisoval ako kolegyňa žalovaného. Konateľ žalobcu žiadal o nahratie podpisov žalovaného a jeho kolegyne do systému, aby nimi mohol podpisovať dokumenty v mene spoločnosti, čo žalovaný a jeho kolegyňa striktne odmietali. Zároveň vyžadoval i spracovanie súhlasu na použitie týchto podpisov. Žalobca úmyselne klame aj o odovzdaní vecí žalovaným, kde tvrdí, že žalovaný vytváral konflikty, odkladal povinnosť vrátiť hodnoty a odmietol vrátiť odovzdať veci, ktoré prebral dňa 2.6.2018, a to kľúče od kancelárie, Notebook lenovo Thinkpad 15, myš a služobný telefón nokia 3310 2017 a SIM kartu. Žalobca do preberacieho protokolu zo dňa 2.6.2018 perom svojvoľne dopísal aj hotovosť podľa evidencie, čo je v jasnom rozpore s predloženým dôkazom. Na vyvrátenie tohto tvrdenia ďalej žalovaný uvádza, že dňa 13.8.2018 odoslal prostredníctvom e-mailovej komunikácie a pošty skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, toto skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe oznámil konateľovi žalobcu aj telefonicky v ten istý deň, pričom 17.10. pán A.. H. Š. B. J. J. A.. Z. J. J. B. P., Č. J. Š. potvrdil svojim podpisom. Žalovaný odovzdal všetky zverené predmety aj za kolegyňu, o čom svedčí preberací protokol. Všetky tvrdenia žalovaného môže potvrdiť bývalá kolegyňa žalovaného.

4. V predmetnej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 15.1.2020. Pojednávania dňa 15.1.2020 sa žalobca nezúčastnil, pričom žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 2.11.2019, ktorá skutočnosť vyplynula z doručenky na čl. 107 spisu. Preto dňa 15.1.2020 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Ďalšie pojednávanie vo veci súd vytýčil na deň 18.3.2020, ktoré pojednávanie sa neuskutočnilo a bolo odročené na deň 27.5.2020 z dôvodu ochrany verejného zdravia v súvislosti so zvýšeným rizikom respiračného ochorenia spôsobeného novým koronavírusom 2019-n- CoV v justičnej budove. Z dôvodu ochrany verejného zdravia sa nepojednávalo ani dňa 27.5.2020 a pojednávanie bolo odročené na deň 25.9.2020. Dňa 25.9.2020 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi riadne doručené dňa 26.5.2020 (č.l. 148).

5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (Žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, Výzvou na odstránenie vád podania, Potvrdením žalovaného o prevzatí sumy 1.000 eur dňa 10.8.2018, Pracovnou zmluvou č. 1/2018 zo dňa 2.6.2018, Preberacím protokolom č. 1/2018 zo dňa 2.6.2018, Vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 9.5.2019, Výplatnou páskou za mesiac 6/2018, Doručenkami, Preberacím protokolom č. 2/2018 zo dňa 2.6.2018, e-mailovou komunikáciou, Vyúčtovaním 2. pracovná cesta, Oznámením o nevyplatení mzdy a o neprevzatí pošty, Oznámením žalovaného o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 13.8.2018, Pracovnou zmluvou medzi F. V. C..R.. a žalovaným zo dňa 8.2.2018, Odpoveďou žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 10.10.2018, Výzvou žalobcu zo dňa 3.10.2018, ostatným spisovým materiálom), výsluchom žalovaného a výsluchom R. E.. X., pričom zistil tento skutkový stav :

6. Z Pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 2.6.2018 mal súd preukázané, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.6.2018, pričom z obsahu pracovnej zmluvy vyplynulo, že pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa vzniká dňom 4.6.2018 a ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň 5.6.2018. Žalovaný mal u zamestnávateľa vykonávať práce: Podnikový právnik, ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté Moyzesova 36, Košice a mesačná mzda bola dohodnutá v čl. 4 bod 1 vo výške 490 eur brutto. Podľa čl. 4 bod 2 pracovnej zmluvy, tento platový systém vystavuje a mení zamestnávateľ na základe prehodnocovania výsledkov a výkonov zamestnanca a to jednostranným rozhodnutím. Podľa čl. 4 bod 4 pracovnej zmluvy, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do 31. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa). Podľa čl. 4 bod 6 pracovnej zmluvy, zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli, že zamestnávateľ bude poukazovať zamestnancovi mzdu bezhotovostným prevodom na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa článku 5 pracovnej zmluvy sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli na skúšobnej dobe , ktorá je tri mesiace, pričom v skúšobnej dobe možno pracovný pomer kedykoľvek zrušiť, môže ho zrušiť ktorákoľvek zo strán, ale vždy písomne. Podľa článku 6 pracovnej zmluvy, pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa uzatvoril na dobu neurčitú.

7. Z dôkazu predloženého žalovaným - a to listom zo dňa 13.8.2018 mal súd ďalej preukázané, že žalovaný skončil tento pracovný pomer u žalobcu v skúšobnej dobe ku dňu 15.8.2018 v zmysle .

8. Mailom zo dňa 1.10.2018 upozornil žalovaný žalobcu, že mu nebola vyplatená mzda za polovicu mesiaca august 2018 (t.j do skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe), na ktorú skutočnosť žalobca obratom reagoval mailom zo dňa 1.10.2018. Z obsahu mailu žalobcu zo dňa 1.10.2018 vyplynulo, že podľa žalobcu tento voči žalovanému eviduje preplatok, ktorý presne vyčísli na základe výplatnej pásky a odpočíta poslednú mzdu a rozdiel bude požadovať vrátiť, pričom uviedol, že žalovaný svojim podpisom prevzal v júli 1.000 eur a v auguste 1.000 eur.

9. Následne listom zo dňa 3.10.2018 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 1.109,65 eur, ktorá suma zodpovedá rozdielu medzi sumou 2.100 eur , ktorú žalovaný podľa žalobcu prijal ako súčet mzdy a zálohy na služobnú cestu a sumou, ktorá predstavovala čistú mzdu žalovaného vo výške 990,35 eur. Žalobca uviedol, že na základe žalovaným podpísaného potvrdenia zo dňa 1.6.2018 žalovaný prevzal v hotovosti sumu 1.100 eur a 10.8.2018 sumu 1.000 eur. Na základe výplatných pások, ktoré boli žalovanému doručené, žalovanému prináleží mzda na základe pracovnej zmluvy za 06/2018 vo výške 371,65 eur , za 07/2018 vo výške 404,36 eur a za 08/2018 vo výške

214,34 eur , čo je v súhrne 990,35 eur. Keďže podľa žalobcu žalovaný prijal sumu 2.100 eur, rozdiel predstavuje suma 990,35 eur.

10. Na výzvu žalobcu zo dňa 3.10.2018 (uvedenú pod bodom 9) reagoval žalovaný listom zo dňa 10.10.2018, v ktorom pohľadávku žalobcu voči žalovanému poprel v celom rozsahu a uviedol, že dňa 29.6.2018 potvrdil prevzatie sumy 1.100 eur ako čistú mzdu a odmenu za mesiac 06/2018 a dňa 10.8.2018 potvrdil prevzatie sumy 1.000 eur ako čistú mzdu a odmenu za mesiac 07/2018 vzhľadom na spokojnosť žalobcu s prácou žalovaného. Uvedené sumy prebral v hotovosti po vzájomnej dohode so žalobcom. Okolnosti, za akých mu žalobca peniaze odovzdal, vie potvrdiť aj bývalá kolegyňa pani JUDr. Monika X.. Zároveň žalovaný žalobcu upozornil , že mu nebola doručená výplatná páska za mesiace 07/2018 a 08/2018.

11. Na základe výzvy súdu, aby žalobca predložil dôkazy k žalobe, žalobca doručil súdu potvrdenie - rukou napísané: 1000 eur podpis - prevzal dňa 10.8.2018.

12. Listom zo dňa 6.5.2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 5 dní predložil súdu listinný dôkaz o prevzatí sumy 1.100 eur dňa 1.7.2018, výplatné pásky za 07 a 08/2018 a výpis z účtu resp. iný dôkaz - výdavkový pokladničný doklad o vyplatení mzdy žalobcovi za 06/07 a 08/2018. Zároveň súd vyzval žalobcu, aby obratom súdu oznámil, či trvá na podanej žalobe.

13. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 15.1.2020 vyplynulo, že od júna 2018 pracoval u žalobcu ako podnikový právnik .Spolu s ním nastúpila do zamestnania aj E.. H. X., pričom obidvaja ako právnici vykonávali práce pre pána Y. - konateľa žalobcu. Pán Y. mal trvalý pobyt buď v Bratislave alebo v Nitre, riadil spoločnosť len elektronicky, mailom, a raz za dva-tri týždne prišiel do Košíc. Žalobca je na trhu od roku 2013 a spoločnosť sa zaoberala predajom bezpečnostných kamier a systémov. Vzhľadom na účinnosť zákona o ochrane osobných údajov, spoločnosť vykonávala aj túto činnosť. Mesiac jún bol bezproblémový, obidvaja s kolegyňou boli spokojní, komunikácia bola na požadovanej úrovni. Spokojnosť bola zavŕšená tým, že koncom júna prevzali od p. Y. mzdu v hotovosti, prvá výplata bola 1.100 eur, ktorú odôvodnil tým, že je to základná zložka mzdy plus odmena, lebo s ich prácou bol spokojný. S kolegyňou fungovali tak, že sami si zariaďovali osobné audity, chodili na služobné cesty, hľadali klientov. Keďže nemali služobné vozidlo, používal vlastné motorové vozidlo, financoval služobné cesty a všetko s tým spojené (PHM, amortizácia, strava, ubytovanie) a po absolvovaní služobnej cesty zasielal emailom p. Y.X. vyúčtovanie a on to vyplatil. Dohoda medzi nimi bola taká, že základná zložka mzdy je v pracovnej zmluve a pred uzavretím pracovnej zmluvy sa ústne dohodli, že to bude 600 eur ( pričom v zmluve uviedol 490 eur) , zvyšok mala byť variabilná zložka mzdy. Táto nebola určená s tým, že sa bude pohybovať podľa spokojnosti a počtu vykonaných auditov. Prvý problém nastal po prvom mesiaci, začali sa diať v spoločnosti také veci, že v mene kolegyne žalobca písal emaily a išlo o emaily, ktoré boli zasielané klientovi a prišli na to tak, že JUDr. X. sa správne píše s „yi“ a tieto emaily boli písané len s jedným „i“. Taktiež pani doktorka vedela, že e-mail s takým obsahom nikdy neposielala. Nadobudli tak pochybnosti o osobe J.. Y., nakoľko sa vydával za E.. X.S.Y. a taktiež písal emaily za pána R., F. H. L. U. C. H. R.. B. V. V., Ž. F. R. R.A. X. X. J. R., X. A. X. V. C. Š. U. J. R. C. J. Y. L. K.. J. J. Y. H. X. J. Č. U. C. Y. V. Č. L. B.É. U. C. S. J. R.. X. S. , Č. E. R. J. R., A. J. Y. J., Ž. N. X. E. B. R. Y.C., pričom stále im od neho chodili emaily. Keďže pán Vicián k nim nebol úprimný, stratili pocit stability. Pritom všetky prevádzkové potreby si museli zabezpečovať sami, počnúc tlačiarňou, papier, toner, všetko. Väčšinou to hradili z vlastného vrecka. Najväčším problémom bolo to, že chcel, aby do nejakého systému nahrali svoje podpisy , následne chcel tieto podpisy používať v rámci komunikácie so zákazníkmi, čo však principiálne odmietli. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu poskytol peňažnú čiastku 1.000 eur a 1.100 eur. Raz to bolo koncom júna a raz v auguste. Odôvodnil to pán Y., že ide o mzdu a variabilnú zložku mzdy za jeho spokojnosť. Poukázal aj na to, že E.. X., keď preberala mzdu, napísala, že ide o mzdu plus variabilnú zložku mzdy, on to však neurobil. Žalovaný ďalej uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok. Za mesiac august mu žalobca mzdu neuhradil, výplatné pásy nedostal ani za júl, ani za august, žalobca s nim korektne nekomunikoval. Žalobcovi účtovné doklady poslal poštou, aj hotovosť, ktorá tam zostala.

14. Z výsluchu svedkyne JUDr. H. X. na pojednávaní dňa 25.9.2020 vyplynulo, že taktiež bola zamestnaná u žalobcu a so žalovaným boli kolegovia, obidvaja pracovali na rovnakej pozícii ako právnici a ich úlohou bolo vypracovávať projekty k ochrane osobných údajov. U

žalobcu pracovala dva a pol mesiaca, so žalovaným nastúpili do zamestnania v jeden deň a v jeden deň aj obaja ukončili pracovný pomer u žalobcu. Nevie uviesť, ako mal E.. X. upravenú pracovnú zmluvu, avšak predpokladá, že rovnako ako ona, že bola dohodnutá minimálna mzda a boli dohodnuté odmeny , ako navýšenie základnej mzdy, výška odmien bude závisieť od toho, aký výkon podáme, koľko zmlúv pripravíme. Zmluvy neuzatvárali, mali zabezpečovať písomné plnenie plus školenia. Prvýkrát, kedy jej bola mzda vyplatená, pán Y. pred ňu položil papierik , tam napísal vlastnou rukou, „že som prevzala 1.000 eur, mala som to podpísať, že je to moja výplata, tak som to podpísala,, bola som rada, že tie peniaze mi odovzdal. Vtedy sme boli sami v miestnosti, kolegu poslal von. Asi dva týždne na to sme sa s ním stretli, keď boli služobne v Bratislavskom kraji, boli sme na obede , on mi tam odovzdal výplatnú pásku. Na tej výplatnej páske bola uvedená len základná mzda, neboli tam uvedené náhrady za cestovné, príspevok na stravu, len tá minimálna mzda a nechal si to odo mňa podpísať, že som to prevzala, čiže mal odo mňa dva doklady, ten čo som prevzala tú sumu ktorú mi skutočne odovzdal a druhú ako mzdu som podpísala. Považovala som to za nekorektné, ako mi môže dať podpísať výplatnú pásku, keď som podpísala doklad o prevzatí sumy 1.000 eur. Na druhý mesiac som povedala kolegovi, že mám tu základnú mzdu, verím že som schopná vyrobiť viac, ale nepáči sa mi to, že on si dáva potvrdzovať dva doklady, jeden skutočný a jeden fiktívny. Preto na ďalší mesiac som sa rozhodla, že ukončím mesiac a ukončím pracovný pomer s tým, že opäť prišiel ten spôsob výplaty. Opäť to bolo v neprítomnosti pána Nováka, nepamätám si to presne, možno aj sedel v miestnosti, dal mi prázdny papier na podpis, kde ja som napísala mzda + plus odmena prevzatá v sume a podpísala som to. Keďže som bola rozhodnutá skončiť ten pracovný pomer a to už sme začali tretí mesiac, povedala som si dobre, tie projekty kde sme kontaktovali zákazníkov sme chceli ukončiť a odoslať, ale nemali sme dostatočný kredit na poštovej karte, takže sme ukončené práce spolu s technikou odovzdali poverenému zástupcovi a oznámili sme ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tým, že za druhý mesiac som už výplatnú pásku nedostala a za tretí polmesiac žalobca už vôbec neriešil žiadnu mzdu. Už som len s účtovníčkou komunikovala e-mailom, potrebovala som podklady k ukončeniu pracovného pomeru, k daňovému priznaniu“. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že minimálna mzda + odmeny boli dohodnuté písomne. Ďalej svedkyňa uviedla, „že tie dve listiny, čo jej dal podpísať žalobca, keby k niečomu došlo, môže to brať ako jej neoprávnený prospech. V tom prvom doklade, čo vypisoval žalobca bolo len prevzatie sumy 1.000 eur, v druhom doklade už ja som celý lístok vypísala, ako som už uviedla, nebol to pokladničný doklad, len kúsok papiera“. Predpokladá, že pán Y. použil rovnaký postup aj voči žalovanému. „To je ten zlý pocit, že nechal nás všetko platiť, kolega objednával ubytovanie, platil ho vopred, aj tankoval, po návrate následne dostával žalovaný preplatené. Ja som len raz urobila nákup, lebo bol problém s platením, kupovala som kancelársky papier, už kolega nechcel kupovať a dobre urobil, lebo ani ja som za ten papier nedostala zaplatené . To sú dôvody, prečo sme stratili dôveru v žalobcu“.

15. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :

16. Podľa ust. ods. l , ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

17. Podľa ust. , bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa ust. , vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

20. Právna úprava bezdôvodného obohatenia má vo vzťahu k právnej úprave

zodpovednosti subsidiárnu povahu. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení sa použijú vtedy, keď nie je možné založiť konkrétny druh zodpovednosti za škodu. Účelom bezdôvodného obohatenia je postihnúť všetky také prípady, ktorých vyrovnanie neumožňujú iné ustanovenia upravujúce jednotlivé právne vzťahy. Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov bezdôvodného obohatenia je, že niekto sa obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. K vzniku záväzku vrátiť bezdôvodné obohatenie sa nevyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané protiprávnym úkonom. Nárok zamestnávateľa na vrátenie mzdových preplatkov závisí najmä od dobromyseľnosti zamestnanca, či vedel alebo z okolností prípadu musel predpokladať , že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. 21. Podľa ust. , , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Podľa ust. ods. l , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa ust. ods., 4 , mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa ust. , pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Podľa ust. , zamestnávateľ je povinný poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike , ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnanec so zamestnancom dohodne.

21. Podľa ust. ods. l, 2 , v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. 22. Predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.109,65 eur, ktorá suma podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami žalovanému vo výške 2.100 eur ako súčet mzdy a zálohy na predpokladané služobné výdaje a sumou 990,35 eur ako čistej mzdy žalovaného za obdobie 06/2018 až 08/2018. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie, súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe napriek výzve súde na predloženie dôkazov, nepreukázal. Žalobca ako zamestnávateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd pritom vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli v tomto konaní najavo a pri rozhodovaní z nich vychádzal, dôkazy a tvrdenia strán hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a zistil tento skutkový stav. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.6.2018, od 5.6.2018 , so skúšobnou dobou tri mesiace, na dobu neurčitú, podľa pracovnej zmluvy pri brutto mzde 490 eur mesačne, pričom z pracovnej zmluvy vyplýva, že mzda mala byť žalovanému ako zamestnancovi vyplácaná na konkrétny účet uvedený v pracovnej zmluve. Taktiež bolo v pracovnej zmluve dohodnuté (čl. 4), že dohodnutý platový systém vystavuje a zmení zamestnávateľ na základe prehodnocovania výsledkov a výkonov zamestnanca a to jednostranným rozhodnutím a že ostatné mzdové nároky budú zamestnancovi poskytované v súlade so . Taktiež z výsluchu žalovaného a nepriamo aj svedkyne E.. H. X. vyplynulo, že žalobca sa so žalovaným dohodli ústne na základnej zložke mzdy 600 eur (pričom v zmluve však žalobca uviedol inú sumu a to 490 eur) a na variabilnej zložke mzdy , ktorá bola závislá od výkonov žalovaného a od posúdenia žalobcu. Taktiež mal súd preukázané, že žalovaný ukončil pracovný pomer u žalobcu v skúšobnej dobe, teda legitímnym spôsobom, ktorú skutočnosť súdu preukázal Oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a doručenkou. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný dňa 29.6.2018 prevzal od žalobcu v hotovosti sumu 1.100 eur a dňa 10.8.2020 v hotovosti sumu 1.000 eur, sporný je však účel , na ktorý boli resp. mali byť finančné prostriedky poskytnuté. Podľa žalobcu účelom poskytnutia finančných prostriedkov v hotovosti bola mzda a záloha na predpokladané výdaje, podľa žalovaného išlo o vyplatenie mzdy za mesiac jún a júl 2018 a odmena za výkon žalovaného v uvedených mesiacoch, nakoľko žalobca bol s prácou žalovaného spokojný.

Keďže medzi stranami sporu je sporný účel, na ktorý boli poskytnuté žalobcom finančné prostriedky žalovanému v celkovej výške 2.100 eur, pričom v konaní vyšlo najavo, že cestovné náklady a réžijné náklady na chod kancelárie vyúčtovával žalovaný žalobcovi osobitne, listom zo dňa 6.5.2020 súd vyzval žalovaného , aby predložil listinné dôkazy o prevzatí sumy 1.100 eur , výplatné pásky za 07 a 08/2018, výpis z účtu resp. iný dôkaz - výdavkový pokladničný doklad o vyplatení mzdy žalobcovi za 06, 07 a 08/2018 (keďže podľa pracovnej zmluvy mala byť mzda žalovaného vyplácaná priamo na konkrétny účet uvedený v pracovnej zmluve), na základe ktorých by žalobca preukázal súdu skutočnosť, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne skutočne obohatil a v akej výške. Žalobca na výzvu súdu nereagoval, tvrdenia uvedené v žalobe ohľadom bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu nepreukázal, čím je nepochybné, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno. Naproti tomu žalovaný svoje tvrdenia preukázal jednak svojou účastníckou výpoveďou, predloženými listinnými dôkazmi , ako aj svedeckou výpoveďou E.. X., ktorá bola zamestnankyňou žalobcu na rovnakej pozícii ako žalovaný, v rovnakom čase a za rovnakých podmienok, pričom na pojednávaní menovaná svedkyňa zo svojho pohľadu popísala súdu spôsob komunikácie a spôsob riadenia spoločnosti konateľom spoločnosti, ktorý popis zodpovedá popisu spôsobu komunikácie a spôsobu riadenia spoločnosti popísaným žalovaným. Súd taktiež dodáva, že pracovná zmluva (čl. 4) nevylučuje popri základnej mzde poskytnutie i variabilnej zložky mzdy. Tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným sa javia súdu ako dôveryhodné, pretože je nepravdepodobné, aby žalovaný a svedkyňa E.. X. ako osoby s vysokoškolským vzdelaním právnického smeru na pozícii právnik, pracovali v pracovnom pomere u zamestnávateľa za brutto mzdu vo výške 490 eur mesačne. Taktiež súd považuje za potrebné ešte dodať, že spôsob, akým žalobca vyplácal mzdu žalovanému, považuje za neštandardný, v rozpore so a v rozpore s princípmi, na ktorých je založený. Keďže žalobca tvrdenia v žalobe o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného na úkor žalobcu súdu hodnoverne nepreukázal, teda žalovaný nepreukázal súdu, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a v akej výške, tým žalobca neuniesol dôkazné bremeno bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva na žalobcovi, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ods. l tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

24. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).