Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-8Er-72-2017.pdf
PDF · 72.02 KB
Case nature
Subarea
KK-8Er/72/2017
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Reedukačné centrum, so sídlom Námestie Štefana Kluberta 1, 054 01 Levoča, IČO: 00163376, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., o vymoženie dlžného výživného vo výške 813,90 eur od 08/2014 do 01/2017, bežného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima od 02/2017 mesačne a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok pod spisovou značkou EX 12/2017
rozhodol:
I. Exekúcia s a z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnená 27.01.2017 podala na Exekútorskom úrade JUDr. Máriou Hlaváčovou so sídlom Hlavné námestie 34, 06001 Kežmarok, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie dlžného výživného vo výške 813,90 eur od 08/2014 do 01/2017, bežného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima od 02/2017 mesačne a trovy exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 6P 21/2014-18 zo 21.05.2014.
2. Súdna exekútorka podala 13.02.2017 žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie. Okresný súd Kežmarok 20.02.2017 vydal vyššie uvedenej súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703 062265, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti.
3. 06.02.2024 súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie dôvodila tým, že povinný nie je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec s pravidelným príjmom, čo znamená, že nemá žiaden postihnuteľný príjem. Nie je poberateľom žiadnej dôchodkovej dávky, dávky nezamestnanosti, či nemocenskej dávky. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku a zároveň nemá bankový účet, podúčet a ani terminovaný vklad. Povinný má evidované nedoplatky na zdravotnej poisťovni vo výške 1.816,24 eur. Majetkové pomery povinného boli opakovane preverované a počas vedenia exekúcie sa nezmenili. Z toho dôvodu žiadala o zastavenie exekúcie. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdna exekútorka predložila i špecifikáciu trov exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným dôkazom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10. Súdna exekútorka oznámila súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Bolo zistené, že povinný nie je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec s pravidelným príjmom, čo znamená, že nedisponuje žiadny postihnuteľným príjmom. Zároveň nie je poberateľom žiadnej dôchodkovej dávky, dávky v nezamestnanosti, či nemocenskej dávky. Povinný taktiež nie je vlastníkom nehnuteľného majetku a nedisponuje ani bankovým účtom, podúčtom a terminovaným vkladom. Povinný má evidované nedoplatky na zdravotnej poisťovni vo výške 1.816,24 eur. Majetkové pomery povinného sa počas vedenia exekúcie nezmenili.
11. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech oprávnenej, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 9a EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávnených a povinného tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.
16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ustanovenie § 200 ods.
5 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie priamo v rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavil. Preto súd o trovách exekúcie rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom a po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.