Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobkyne A. D., E.. X.X.XXXX, J. I. J. XXX proti žalovanej P. D.D., E.. X.X.XXXX, J. I. J. XXX, W. E. B. A., A. T. X, v konaní o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á vrátiť žalobkyni dar - spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území J., zapísaných v liste vlastníctva č. XXX, a to rodinného domu súpisné č. 211 s príslušenstvom (garáž a hospodárska budova) a súčasťami, ktorý stojí na pozemku parc. č. 266/7 a pozemku parcely registra „C“ č. 266/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2 .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2019 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť vrátiť žalobkyni dar, a to spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. J., a to parcele C KN č. 266/7 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 765 m2 a rodinnom dome súpisné číslo 211 s príslušenstvom a súčasťami, ktorými sú garáž a hospodárska budova, postavenom na parcele C KN č. 266/7, aby uložil povinnosť ONV S. E. K., odboru katastrálnemu previesť zápis na liste vlastníctva, vyznačiť prevod nehnuteľností v 1/2 na žalobkyňu a aby žalovanej uložil nahradiť trovy konania žalobkyni.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe notárskej zápisnice N 162/2013 bola spísaná darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený 12.6.2013 pod číslom V 1124/2013. Išlo o darovaciu zmluvu, ktorou žalobkyňa a jej vtedy ešte žijúci manžel A. D. darovali svojej dcére - žalovanej polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. J., a to parcely C KN č. 266/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 765 m2 a rodinného domu súpisné číslo 211 postavenom na parcele C KN č. 266/7 (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosti“). Druhú polovicu nehnuteľností darovali tou istou zmluvou synovi A. D., E.. XX.X.XXXX. V tejto zmluve tiež zriadili vecné bremeno spočívajúce v tom, že vlastníci nehnuteľností budú trpieť doživotné právo rodičov žalobkyne - L. L. W. A. L. rod. Č.. Manžel žalobkyne ako darca zomrel dňa 18.12.2018. Od darovania nehnuteľností začala žalovaná v predmetnom dome bývať spolu s deťmi, pričom spočiatku bolo jej správanie v medziach normy. Po čase sa zmenilo, pretože do rodinného domu sa nasťahoval aj dcérin priateľ Z. A., ktorý nikde nepracuje. Po čase sa začali k žalobkyni a jej rodičom, ktorí v dome naďalej bývajú, správať neprístojne. Dcéra, jej druh a X. A. začali žalobkyňu aj jej rodičov asi pred rokom vydierať tým, že údajne X. A. mal požičať žalovanej peniaze, ktoré oni museli vrátiť. Nepovedali však o akú sumu ide, ani to, prečo by peniaze mali vrátiť oni a vyhrážali sa, že

ak im tieto peniaze nebudú vyplatené, tak polovičku nehnuteľnosti predajú. Išlo o vyhrážky telefonické, osobné, tieto trvajú dlhšiu dobu a mali za následok, že medzi žalobkyňou, jej rodičmi a žalovanou začali vznikať nedorozumenia. Žalovaná vyhrážky svojho druha a X. A. podporovala. Uvedené vyústilo do toho, že dcéra sa z rodinného domu odsťahovala, avšak do domu dcéra, jej druh a jej priateľ naďalej chodia a vyhrážky voči žalobkyni a jej rodičom pretrvávajú. Dcéra sa k žalobkyni zle správa, robí tak dobrovoľne, rešpektuje svojho druha, ktorý sa tiež hrubo a vulgárne správa voči žalobkyni a jej rodičom. Prakticky všetky náklady v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti znáša žalobkyňa a jej rodičia. Od augusta (2019) dávali žalovanej na tieto úhrady peniaze, tá však poplatky za elektrinu a plyn neuhrádzala a nedoplatky v sume 137 Eur a 437,10 Eur museli uhradiť žalobkyňa a jej rodičia. Následne si dali faktúry zasielať už na meno otca žalobkyne. Z dôvodu vyhrážok žije žalobkyňa a jej rodičia v neustálom strachu, tieto nepriaznivo pôsobia na ich zdravotný stav, kde rodičia žalobkyne sú osobami vyššieho veku a žalobkyňa je po vážnom poškodení zdravia, ktoré utrpela v apríli 2019, v dôsledku čoho ostane telesne postihnutá. Aj preto je konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa sa domáha vrátenia daru. Žalovanú žiadala, aby dar vrátila dobrovoľne, čo ona odmietla a nebola ochotná podpísať žiadnu listinu týkajúcu sa takejto žiadosti žalobkyne.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 3.1.2020. Potvrdila, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach získala darom v roku 2013 s tým, že druhú polovicu vlastní jej brat A. D.. Uviedla, že darovanie iniciovali jej rodičia a ona dar prijala, pretože na chod domácnosti finančne prispievala, aj keď sa stará o dve maloleté deti. Uviedla, že časť finančných zdrojov získala aj založením svojho podielu na nehnuteľnostiach v prospech tretej osoby. Spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1/2 je aj jej brat, ktorý má prednostné právo na kúpu. S predajom svojho podielu však žalobkyňa neuvažovala a plne rešpektuje vecné bremeno zaznamenané na liste vlastníctva. Zo strany starých rodičov bola žalovaná neustále aj fyzicky napádaná a túto situáciu riešila aj políciou. Situácia dospela do štádia, ktoré bolo pre ňu neúnosné a z rodinného domu odišla a platí si podnájom. Argumenty uvádzané žalobkyňou v žalobe žalovaná označila za výplod fantázie žalobkyne a vzhľadom na nepravdivý obsah žaloby navrhla túto zamietnuť.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nechcela vyjadriť, zotrvala na vrátení veci a vylúčila možnosť zmierneho riešenia sporu. Žalovaná sa tak vyjadrila dňa 4.2.2020 v súvislosti s nariadeným predbežným prejednaním sporu, ktoré sa však z dôvodu nedoručeného predvolania žalovanej neuskutočnilo.

5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 23.6.2020 (predchádzajúce dva termíny boli z dôvodu prijatých opatrení v súvislosti s COVID 19 zrušené), na ktoré predvolal žalobkyňu a žalovanú. Napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (telefonicky dňa 7.5.2020) sa žalovaná na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto podľa Zákona č. 160/05 Z.z. (ďalej aj iba ako „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalovanej. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 23.6.2020 bolo toto odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania na 27.8.2020. Žalovaná sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (prostredníctvom OO PZ dňa 28.6.2020) nedostavila ani na toto pojednávanie, svoju neúčasť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto podľa aj predmetné pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovanej.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou žalobkyne, svedeckými výpoveďami svedkov L. D. (syna žalobkyne), L. L. W. A. L. (rodičov žalobkyne) a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a síce notárskou zápisnicou N 162/2013 Nz 16608/2013 zo dňa 20.5.2013 obsahujúcou darovaciu zmluvu, výpismi z LV č. XXX k.ú. J. zo dňa 7.3.2008, 7.1.2020, ako aj aktualizovaným ku dňu pojednávania súdu, úmrtným listom A. D.D., E.. XX.XX.XXXX, zomr. 18.12.2018, uznesením tunajšieho súdu č.k. -99 zo dňa 24.7.2019 o zastavení dedičského konania po poručiteľovi A. D., zomr. 18.12.2018 a vydaní majetku nepatrnej hodnoty manželke poručiteľa A. D. (žalobkyni), faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 21.10.2019 odberateľa P. D., J. XXX a dodávateľa VSE, a.s. a Innogy Slovensko, s.r.o. na sumy 137 Eur a 437,10 Eur, sms správami, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vrátane dodatku V 926/2015 zo dňa 10.6.2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

7. Z tvrdenia žalobkyne potvrdeného žalovanou, v spojení s notárskou zápisnicou a priebežnými výpismi z LV č. XXX k. ú. J. bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako darca (spolu s t.č. už nebohým manželom A. D., zomr. 18.12.2018) uzatvorila dňa 20.5.2013 so žalovanou a s A. D.Á., E.. XX.X.XXXX

ako obdarovanými darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený 12.6.2013. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti v k. ú. J., zapísané na LV č. XXX, a to rodinný dom súpisné č. 211 s príslušenstvom (garáž a hospodárska budova) a súčasťami stojaci na pozemku parc. č. 266/7 a pozemok parcely registra „C“ č. 266/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2 v celosti. Nehnuteľnosti boli každému z obdarovaných darované rovnakým dielom, to znamená každému z nich s podielom po jednej polovici v pomere k celku. Obdarovaní vzali na vedomie vyhlásenie darcov, že na LV č. XXX k.ú. J. je vyznačené vecné bremeno spočívajúce v tom, že vlastníci nehnuteľnosti budú trpieť doživotné právo L. L. W. A. L. užívať dom s.č. 211 a parcelu č. 266/7 podľa V 165/2008.

8. Žalobkyňa je tak oprávnená domáhať sa vrátenia daru, nakoľko tento v čase darovania tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podľa R 42/2014 vrátenia daru podľa , ktorý v čase darovania tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa po smrti jedného z manželov môže domáhať pozostalý manžel).

9. Záložnou zmluvou zo dňa 22.4.2015 v znení jej dodatku zo dňa 2.6.2015 žalovaná založila darované nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa X. A., E.. XX.X.XXXX na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalovanej ako dlžníčke na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22.4.2015 vo výške 4.000 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť záložnému veriteľovi spolu s úrokom vo výške 15 % ročne najneskôr do 22.4.2017.

10.1 Žalobkyňa vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 23.6.2020 uviedla, že dom aj s pozemkom darovali spolu s manželom v roku 2013 svojim v tom čase dvom plnoletým deťom. Ich tretí syn v tom čase ešte nebol plnoletý, preto nebol obdarovaný. Dcéra (žalovaná) vtedy žila s nimi v spoločnej domácnosti aj so svojim maloletým synom. Rovnako tam žili aj rodičia žalobkyne, ktorí tam žijú doteraz a majú právo tieto nehnuteľnosti užívať do smrti. Vzťahy v rodine boli vtedy dobré. Niekedy v r. 2015 sa dcéra dala dokopy so súčasným partnerom Z. A.. Ten má na ňu zlý vplyv a jej správanie sa zmenilo. Dcéra svoju polovicu domu zapredala X. A., je to kamarát Z. A., ktorý bol aj viackrát treste stíhaný. Dozvedeli sa to z iných zdrojov, nie od dcéry, tá im to síce potvrdila, ale nič viac im o tom nepovedala. X. A. sa 13.10.2019 u nich v dome vyhrážal žalobkyni aj jej rodičom, že polovica domu patrí jemu, že tam nebudú, že tam nasáčkuje svojich ľudí, keď mu nevyplatia peniaze. X. A. sa otcovi žalobkyne vyhrážal aj cez sms-ky, ktoré posielal na mobil syna žalobkyne L., v ktorých otcovi navrhovateľky vulgárne nadával a pýtal ho, aby peniaze poslal na účet žalovanej. Sumu ale neuviedol. O uvedenom predložila žalobkyňa prepis sms správy (č.l. 4 spisu). Dcéra sa im ohľadne týchto záležitostí nevyhrážala. 10.2 Žalobkyňa ďalej uviedla, že založenie polovice domu dcérou poza jej chrbát považuje za konanie, pre ktoré sa domáha vrátenia daru. Ďalším konaním, pre ktoré žiada vrátenie daru spočíva v správaní sa žalovanej po tom, čo žalobkyňa v apríli 2019 utrpela ťažkú autonehodu, po ktorej bola prevezená do košickej nemocnice vrtuľníkom, bola 4 týždne na JIS-ke a 1 týždeň na riadnej izbe. Domov sa vrátila ako nechodiaca, mala polámané obe nohy aj panvu. Dcéra ju bola v nemocnici pozrieť 1x, pričom jej vtedy zobrala bankomatovú kartu. Žalobkyňa keď to zistila, dala kartu zablokovať. Keď sa na to dcéry opýtala, tak priznala, že kartu zobrala. Pri tomto rozhovore bol prítomný syn žalobkyne L.. Bolo to už v čase po jej prepustení do domácej liečby. Keď dcéru žiadala, aby jej kartu vrátila, povedala jej, že bankomat jej ju vtiahol, keďže ju medzičasom zablokovala. Počas hospitalizácie jej dcéra poslala sms správu, že ju zbaví svojprávnosti a skončí v Levoči. Aj odoslanie tejto správy žalovaná neskôr žalobkyni priznala pred synom L.. Žalobkyňa tiež poukázala aj na konanie žalovanej, ktorej ona spolu s rodičmi dávali peniaze na zaplatenie elektriny a plynu v dome (v čase keď tam žalovaná s nimi žila), pričom potom zistili, že žalovaná od nich peniaze 4 mesiace brala, ale platby za plyn a elektrinu neplatila a tieto nedoplatky musela vyrovnať žalobkyňa s rodičmi. Išlo asi o 700 Eur. Dcéra sa z domu odsťahovala v auguste 2019 po tom, čo ju o to žalobkyňa požiadala práve z dôvodu jej nevhodného správania. Potom ju vyzvala, aby si prišla po veci, čo urobila 13.10.2019. Vtedy ju dcéra napadla. Dcéra jej raz tiež z peňaženky zobrala 50 Eur, počas toho ako boli na káve a ona odišla na WC. K uvedenému sa jej dcéra priznala po tom, čo jej personál potvrdil existenciu kamerového záznamu. Napokon žalobkyňa poukázala na správanie sa dcéry k nej po tom, čo bola po úraze prepustená do domácej liečby. V tom čase bola žalobkyňa imobilná a dcéra jej vykrikovala, že sa o ňu nebude starať, hovorila jej, aby zdochla, že nebude okolo nej chodiť a podobne. Svedkom toho bol rovnako syn žalobkyne L.. Žalovaná nadávala nielen žalobkyni, ale aj jej rodičom, ktorí bývajú hore na poschodí.

11. Svedok L. D. - syn žalobkyne a brat žalovanej vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 23.6.2020 uviedol, že ako svedok má vedomosť o tom, že žalovaná odcudzila žalobkyni platobnú kartu počas toho

ako bola mamka hospitalizovaná v nemocnici po úraze. Žalovaná z toho obvinila jeho, preto si zavolal sestru do izby k mamke a otvorene sa jej na to opýtal. Sestra sa vtedy priznala, že to bola ona, ktorá kartu zobrala. Za nevhodnú svedok považuje komunikáciu žalovanej s mamkou v čase, keď táto bola po úraze prepustená domov. Žalobkyňa bola vtedy ležiaca a potrebovala starostlivosť. Keď o čokoľvek žalovanú požiadala, aby jej napr. niečo podala, tak táto mala vždy okolo toho tisíc rečí, zvyšovala hlas a nadávala mame v tom smere, že „kto sa tu o teba bude starať, ty kalika“, tiež mame nadávala aj do kuriev. Táto situácia trvala v podstate až dovtedy, kým žalovaná bývala v dome, čiže nejaké 3-4 mesiace. Tieto nadávky a štýl komunikácie boli na dennom poriadku. V ich rodine nie je bežné, aby si takto navzájom nadávali. Mamka na to reagovala tým, že bola ticho. Svedok uviedol, že má vedomosť aj o tom, že sestra niekoľko mesiacov dostávala od mamy a starých rodičov peniaze, ktoré jej dávali s tým, že bude uhrádzať platby za plyn a elektrinu na základe ich dohody. Neskôr však vyšlo najavo, že sestra tieto peniaze nepoužila na zaplatenie týchto vecí, ale ich minula niekedy inde a doteraz ich nevrátila hoci o to bola požiadaná. Vo vzťahu k svedkovi sa žalovaná ničoho závažného nedopustila, okrem toho, že mu vykrikovala, že je v jej polovici domu, že tam nič nemá a podobne. Vo vzťahu k starým rodičom však bol viackrát svedkom toho, že od nich sestra pýtala peniaze a keď jej ich nedali, tak im vulgárne nadávala, napr. stará piča, starý kokot. Rovnako nevhodné SMS posielala dedovi aj na jeho mobil, napr. že prídu s policajtmi a že ich odpoja od plynu a podobne. Dôvod, prečo mu tieto sms chodili, nevedel uviesť.

12. Svedok L. L. - otec žalobkyne a starý otec žalovanej vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 27.8.2020 uviedol, že vnučka sa správa tak, že klame, berie im peniaze, nadáva im všetkým. Svedok, jeho manželka aj dcéra sú z toho už psychicky na dne. Dňa 18.10.2019 vnučka (žalovaná) jemu osobne ukradla z peňaženky, ktorú mal vo svojej izbe sumu 300 Eur. Bol to manželkin dôchodok. Boli vtedy s manželkou v kuchyni a okrem nich a žalovanej nebol nikto doma. Videl žalovanú vojsť do ich izby, potom z nej vyšla a keď si následne išiel pre peniaze a chcel ich podeliť (vyčleniť na zaplatenie elektriky, na nákup a podobne) tak zistil, že celý dôchodok bol preč. Hneď sa na to žalovanej opýtal, že prečo tie peniaze zobrala, na čo ona uviedla najprv, že nič nezobrala, no potom povedala, že áno, že čo má byť a že keď ju udá, tak ho dá zlikvidovať. Bol aj na polícii a policajt K. mu povedal, či o tom má nejaký dôkaz, že je to ťažko preukázať, preto to napokon nechal tak. Vnučka tiež brala od neho s manželkou a od žalobkyne peniaze s tým, že ich bude vyplácať ako platby za elektrinu a plyn. Konkrétne jej svedok s manželkou dávali 40 Eur a žalobkyňa 100 Eur mesačne. Sama žalovaná s tým prišla, že to bude ona uhrádzať, že má cestu do mesta. Peniaze jej takto dávali niekoľko mesiacov, možno aj pol roka, až zistili, že tieto platby vôbec neuhrádzala a im chodili upomienky. Išli sa potom s manželkou aj dcérou na to opýtať a zistili, že majú nedoplatky, už ich chceli aj odpojiť. Preto museli všetko uhradiť. Žalovaná im tieto peniaze už nikdy nevrátila, hoci ju o to žiadali. Tento nedoplatok bol v sume okolo 700 Eur, museli sa naň poskladať z úspor. Vnučka tiež v čase, keď bývala v dome, tak im bežne brala rôzne veci z kuchyne a tieto si prisvojovala, išlo o rôzne potraviny, ktoré si potom museli zamykať. Vnučka svedkovi aj jeho manželke často nadávala. Bežne, keď ich zbadala, tak povedala, že ide starý kokot, stará piča. Vnučka už u nich nebýva asi rok a pol, odišla práve skrz týchto problémov, vedela už koľko im dlhuje. Jej správanie sa takto zmenilo a začala byť taká negatívna po tom, čo k nim prišla bývať aj so svojim súčasným priateľkom, čo bolo tak asi 2 - 2,5 roka dozadu. Svedok tiež uviedol, že žalovaná sa nevhodne správala aj voči svojej matke. Sám bol svedkom toho ako žalovaná sotila do svojej matky. Bolo to v období, keď žalobkyňa bola po autonehode, preto mala problém stáť na nohách. Vnučka vtedy do nej sotila a keďže ona bola taká slabá, tak spadla do radiátora. Bolo to kvôli peniazom, ktoré vnučka od žalobkyne pýtala a jej ich nedala. Videl to na vlastné oči a zastal sa vtedy žalobkyne. Vnučka situáciu otočila a jeho udala na polícii, že ju napadol, pričom sa ukázalo, že to nebola pravda. V čase, keď bola žalobkyňa doma po úraze a požiadala žalovanú o pomoc, aby jej niečo podala a podobne, tak žalovaná jej stále nadávala. Nadávala jej aj vtedy keď jej žalobkyňa odmietla dať ďalšie peniaze, ktoré ju neustále žalovaná pýtala. Nadávala jej vulgárne, do kuriev a podobne. Stávalo sa to v tom období často, aj niekoľkokrát denne. Vnučka tiež posielala svedkovi SMS-ky na vnukov mobil, kde ho pýtala aby vyrovnal jej dlh.

13. Svedkyňa A. D. - matka žalobkyne a stará matka žalovanej vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 27.8.2020 uviedla, že ku nej sa žalovaná správala nevhodne keď na ňu hocikedy hrešila, nadávala jej do starých píč. Takto jej nadávala hocikedy ju videla, iba tak bez príčiny. Za všetkým boli peniaze, ktoré od nich pýtala a oni jej ich nedali. Tiež ju aj manžela vydierala aj cez SMS-ky. Žiadala ich, aby jej dali peniaze a že ak nie, tak im do domu nasťahuje do podnájmu cigánov. Po tom čo mala žalobkyňa ťažkú autonehodu, tak sa vnučka rozčuľovala, že ona sa o matku starať nebude, že ju dá zbaviť svojprávnosti, že ju môže dať aj do ústavu. Vnučka hreší a nadáva aj na jej manžela a tiež na svoju matku. Svedkyňa

býva hore, žalobkyňa dole, preto veľakrát počula ako vnučka žalobkyni nadáva a kričí na ňu. Bolo to v období, keď dcéra ležala po tom, čo prišla z nemocnice.

14. Žalobkyňa potvrdila pravdivosť výpovedí aj to, že žalovaná sa vyhrážala jej rodičom tým, že do domu nasťahuje podnájomníkov cigánov, ktorých budú musieť trpieť, ak nevyplatia jej pôžičku (žalobkyňa to osobne počula). Dodala, že s dcérou bola v kontakte prostredníctvom sms správ v auguste (2020), keď ju dcéra žiadala o papier zo Sociálnej poisťovne, ktorý jej bol doručený na jej adresu, kde má dcéra trvalý pobyt. Vydanie papiera žalobkyňa podmienila tým, že jej dcéra odovzdá kľúč od izby v dome, ktorú zamkla. Táto izba je prázdna, nemôžeme do nej vstúpiť, sú v nej staré okná a keď silnejšie prší, tak voda tam steká aj dovnútra. Dcéra aj vtedy komunikovala vulgárne, keď jej poslala sms s textom „Ta si pojeb ten papier, vybavím si nový“. Uvedené žalobkyňa preukázala predložením telefónu s touto správou, ktorá je zo dňa 15.8.2020. Uviedla, že aj týmto preukazuje vulgárne správanie sa dcéry k nej.

15. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

16. Citované ustanovenie upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba bez akýchkoľvek pochybností považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti. Uvedené ustanovenie tak umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti a vrátenie daru považuje za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.

17. Ustanovenie vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný právny úkon obsahuje v sebe i silný morálny záväzok pre obdarovaného byť vďačný za poskytnutý dar. Každé konanie obdarovaného, ktoré je v rozpore s týmto záväzkom sa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Judikatúra súdov však ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, napríklad vo forme fyzického násilia, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci a podobne. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu.

18. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je teda jednostranný právny úkon darcu na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v . Domáhanie vrátenia sa daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Pre daný úkon nie sú predpísané formálne náležitosti, pričom tento úkon môže byť obsiahnutý aj v texte žaloby. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalobkyňa nielen tvrdila, ale aj preukázala také pokračujúce alebo opakované správanie sa žalovanej ako obdarovanej voči nej, ale aj voči jej rodičom, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.

20. Z výpovede žalobkyne, potvrdenej svedeckou výpoveďou L. D., ale aj svedeckými výpoveďami L. W. A. L. vyplynulo, že v čase vážnych zdravotných problémov žalobkyne, keď táto bola istý čas aj imobilná, jej žalovaná vulgárne nadávala, zvyšovala na ňu hlas a vyhrážala sa jej, že sa o ňu nebude starať, že ju zbaví svojprávnosti a umiestni do ústavu. Takéto správanie žalovanej malo pretrvávať až dovtedy, kým žalovaná spoločnú domácnosť so žalobkyňou neopustila (cca 3 až 4 mesiace). Vulgárnych nadávok sa žalovaná voči matke dopúšťala aj zakaždým, keď jej matka odmietla dať peniaze, ktoré od nej neustále žiadala. Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovedí svedkov, ktorí vypovedali o udalostiach tak ako ich sami vnímali, nakoľko v danom čase žili v spoločnej domácnosti spolu so žalobkyňou aj

žalovanou. Naopak žalovaná, ktorá okrem písomného vyjadrenia sa k žalobe, v ktorom označila tvrdenia žalobkyne za nepravdivé, bola v konaní nečinná, na pojednávania sa bez ospravedlnenie nedostavovala a na popretie tvrdení žalobkyne neoznačila a ani nepredložila žiaden dôkaz.

21. Už len samotné takéto správanie žalovanej k darkyni v čase, keď táto bola pre zdravotné problémy spôsobené ťažkou autonehodou odkázaná na pomoc iných, nezodpovedalo z hľadiska etického a morálneho všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu dcéry k matke a hrubo narúšalo dobré mravy v zmysle . Naopak za samozrejmé a zodpovedajúce dobrým mravom je potrebné považovať, že dcéra je v takejto životnej situácii matke oporou a aj bez vyzvania (a bez pripomienok, nadávok a vyhrážok) jej poskytne potrebnú pomoc.

22. Okrem uvedeného správania žalovanej k žalobkyni bolo v konaní tiež preukázané (výpoveďou žalobkyne v spojení s výpoveďou svedka L. D.), že žalovaná matke bez jej vedomia, v čase jej hospitalizácie (apríl 2019), odcudzila platobnú kartu. Rovnako bolo preukázané (výpoveďou žalobkyne v spojení so svedeckými výpoveďami a faktúrami), že žalovaná si ponechala finančnú hotovosť, ktorú prevzala od žalobkyne a jej rodičov za účelom zaplatenia preddavkových platieb za plyn a elektrinu, čím vznikol nedoplatok, ktorý napokon museli uhradiť žalobkyňa a jej rodičia. Uvedené konania žalovanej síce neboli predmetom trestného ani priestupkového konania, avšak nepochybne vykazujú znaky protiprávneho konania a sú tak v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

23. Výpoveďou žalobkyne a svedeckými výpoveďami svedkov bolo preukázané, že žalovaná sa nevhodným spôsobom správala aj vo vzťahu k starým rodičom (rodičom žalobkyne), A. W. L. L., na adresu ktorých tiež používala vulgarizmy, vyhrážky a vyjadrovala sa mimoriadne neslušne a urážlivo. Dôvodom tohto konania žalovanej bola skutočnosť, že jej starí rodičia odmietli dať peniaze, ktoré od nich bez dôvodu žiadala, či skutočnosť, aby za žalovanú zaplatili pôžičku, ktorej plnenie je zabezpečené záložným právom k spoluvlastníckemu podielu žalovanej k darovaným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým patrí rodičom žalobkyne vecné bremeno doživotného užívania. Žalovaná im pritom odmietla uviesť akékoľvek podrobnosti o samotnej pôžičke vrátane jej výšky. Takéto správanie žalovanej nemožno hodnotiť ako vhodné správanie sa vnučky k starým rodičom a je naopak potrebné ho vyhodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy.

24. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by správanie sa samotnej darkyne bolo príčinou nevhodného správania sa obdarovanej voči nej.

25. V zmysle vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalovaná svojim správaním sa vo vzťahu k žalobkyni a jej rodičom hrubo porušila dobré mravy, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty vrátenia daru v zmysle ustanovenia a preto súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vrátiť dar žalobkyni.

26. V časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti ONV S. E. K., odboru katastrálnemu previesť zápis - vyznačiť prevod nehnuteľností v 1/2 na žalobkyňu, súd žalobu zamietol. Súd tak rozhodol z dôvodu, že uvedený subjekt nebol stranou sporu a tiež z dôvodu, že správnemu orgánu nie je možné v civilnom sporovom konaní ukladať akúkoľvek povinnosť týkajúcu sa jeho činnosti.

27. Pre úplnosť súd dodáva, že ustanovenie , ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004). Z uvedeného dôvodu sa súd bližšie nezaoberal správaním sa druha žalovanej, ani jej záložného veriteľa, na ktoré žalobkyňa v priebehu konania taktiež poukazovala. Pokiaľ sa týka založenia spoluvlastníckeho podielu žalovanej, toto samo osebe nie je možné posúdiť ako odporujúce dobrým mravom, nakoľko ide o realizáciu čiastkového oprávnenia vlastníka resp. spoluvlastníka veci.

28. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou spisu (č.l. 33a) je podanie označené ako „späťvzatie návrhu“, ktorým podpísaná A. D. berie žalobu vedenú pod spisovou značkou v celom rozsahu späť. K predmetnému podaniu žalobkyňa uviedla, že o ňom nemá vedomosť, žalobu späť nebrala a neberie a podpis na predmetnom podaní nie je jej, ale zodpovedá podpisu jej dcéry

- žalovanej. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie žalovanej, ako aj po porovnaní predmetného podania

(späťvzatie žaloby) s podaním žalovanej (vyjadrenie k žalobe na č.l. 27) súd pokračoval v konaní na podklade žaloby a o tejto rozhodol. Z porovnania uvedených dvoch podaní je totiž veľmi pravdepodobné, že ich vyhotovila tá istá osoba, teda osoba odlišná od žalobkyne (napr. zhodne zvolený druh a veľkosť písma, zhodne zvýraznené časti podaní, či dokonca zhodne opakujúca sa chyba v spisovej značke). Rovnako aj laickým porovnaním podpisu na žalobe a podpisu na podaní označenom ako späťvzatie žaloby možno dospieť k záveru, ktorý zodpovedá vyjadreniu žalobkyne, a síce že nejde o jej podpis.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení a vo veci úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.