Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-6-2019.pdf
PDF · 132.13 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci žalobcu: Sysmex Slovakia s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 31 345 433, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s. r. o., so sídlom Májkova 3, P.O. Box 76, 820 05 Bratislava, IČO: 36 855 545, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, P.O. BOX 52, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, za účasti ďalšieho účastníka: A. B. C. - D., s miestom podnikania E. XXX/X, XXX XX F. G., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: Moško a Gúčik advokáti, s. r. o., so sídlom Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 36 856 355, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného „Stanovisko k odvolaniu“ č. S10928-2018-ONAPP zo dňa 31.10.2018, takto
rozhodol:
I. Súd opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky „Stanovisko k odvolaniu“ č. S10928-2018-ONAPP zo dňa 31.10.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
III. Súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1. Po vrátení veci prvostupňovému orgánu na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/118/2015 zo dňa 03.12.2015 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/8/2016 zo dňa 28.06.2017 na ďalšie konanie oznámil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ďalej len „ŠÚKL“) ako prvostupňový orgán listom z 05.03.2018 pokračovanie v konaní v predmetnej veci „žiadosti o uskutočnenie zmeny v registrácii diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro“ žiadateľa A. B. C. – D. (v tomto súdnom konaní v postavení ďalšieho účastníka konania) vedenej pod spisovou značkou 3430/2012/600. Výzvou na doplnenie podania z 19.06.2018 ŠÚKL vyzval ďalšieho účastníka konania na doplnenie nedostatkov jeho žiadosti, a to označenia ZP – štítkov a technickej dokumentácie. Ďalší účastník konania v oznámení z 02.07.2008 uviedol, že zobral „žiadosť o predĺženie zmeny v registrácii diagnostických pomôcok in vitro“ späť a žiadal konanie zastaviť. ŠÚKL vydal rozhodnutie č. sp. 3430/2012/600 zo dňa 30.07.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým konanie vo veci „žiadosti o uskutočnenie zmeny v registrácii diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro“ žiadateľa A. B. C. – D., za účasti žalobcu, vedené pod č. sp. 3430/2012/600 zastavil, pretože žiadateľ na výzvu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania, a o možnosti zastavenia konania bol poučený.
2. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že prevádzka portálu H. e-mailovou správou od I. zo dňa 31.07.2018 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že do jeho elektronickej schránky, do priečinka prijaté správy, bola uložená nová správa od odosielateľa ŠÚKL. Z printscreenu (snímky obrazovky) elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu s históriou prihlásení vyplýva, že právny zástupca bol prihlásený do svojej elektronickej schránky naposledy pred prijatím uvedeného oznámenia dňa 18.07.2018 a následne dňa 03.08.2018, kedy žalobca uviedol, že z elektronickej schránky prevzal prvostupňové rozhodnutie.
3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 14.08.2018 (ďalej len „odvolanie“) dňa 20.08.2018 do elektronickej schránky ŠUKL. V odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred správnym orgánom, keďže nebol písomne vyzvaný na vyjadrenie sa k späťvzatiu žiadosti ďalšieho účastníka ani k možnosti zastavenia konania, pritom on ako účastník konania má na výsledku konania právny záujem, rozhodnutie sa ho bezprostredne týka, a podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“) má právo vyjadrovať sa k podkladu rozhodnutia, prípadne navrhnúť doplnenie. K predloženým dokladom ďalšieho účastníka konania v správnom konaní žalobca uviedol, že sa jedná o neoprávnené a nezákonné používanie známky zhody pri uvádzaní sporných IVD ZP (práva japonského Sysmex Corporation, výrobcu jedinečného certifikovaného systému IVD ZP - hematologické, krvinkové analyzátory, prístroje, špeciálne technologicky vyrobené a špecificky určené roztoky - reagencie, činidlá, zn. Sysmex, know-how technológia, ako aj kontrolné a ciachovacie materiály do nich, za účelom validných a bezpečných výsledkov rozboru krvi, včasnej diagnostiky, chránených právami duševného vlastníctva) na trh a distribúciu. Povinnosťou správneho orgánu je na základe predložených podkladov relevantných pre povolenie či nepovolenie registrácie, po ich vyhodnotení, vydať hmotnoprávne rozhodnutie vo veci samej (v danom prípade na základe nesplnenia zákonných podmienok ďalším účastníkom konania - registráciu diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro zrušiť), čím by sa upravili pomery a vzťahy medzi účastníkmi konania. Zdravotnícke pomôcky ďalšieho účastníka konania mali byť zneprístupnené na trh, prípadne stiahnuté z trhu, keďže nesplnil požiadavky a zákonom stanovené podmienky, avšak tieto boli uvedené na trh bez reálneho posúdenie zhody, v rozpore so zákonom, s vedomým ignorovaním zákona zo strany ďalšieho účastníka konania. Takýmto prístupom ŠÚKL - len zastavením konania - nedospel prvostupňový orgán k objektívnemu, komplexnému a spoľahlivému posúdeniu skutočného skutkového stavu prejednávanej veci tak, aby neboli dotknuté práva žalobcu.
4. ŠÚKL oznámil žalobcovi listom z 24.08.2018, že nevyhovel jeho odvolaniu z 20.08.2018 a postúpil ho žalovanému, ktorý v ďalšom konaní rozhodne o odvolaní. Žalovaný vydal „Stanovisko k odvolaniu“ č. S10928-2018-ONAPP zo dňa 31.10.2018 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), doručené žalobcovi dňa 19.11.2018, v ktorom uviedol, že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2018, a keďže odvolanie žalobcu bolo doručené ŠÚKL dňa 20.08.2008, bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 54 ods. 2 správneho poriadku, teda po uplynutí 15 dní odo dňa oznámenia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že preskúmal odvolanie aj podľa § 60 správneho poriadku z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neodôvodňuje obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa príslušných ustanovení správneho poriadku.
II. Správna žaloba
5. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.01.2019, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého opatrenia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“, v nadväznosti na § 493e SSP v aktuálnom znení), a aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Teda z dôvodov, že napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nepoužitie správnych ustanovení právnych predpisov o doručovaní rozhodnutí v správnom konaní do vlastných rúk v rozpore s § 24 ods. 1 správneho poriadku a § 32 ods. 2, 4, 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (zákon o e-Governmente, ďalej len „zákon o e-Governmente“). Ďalej z dôvodov jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozporu s § 47 ods. 3 správneho poriadku, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keďže správny orgán nepreskúmal
reálne prevzatie prvostupňového rozhodnutia žalobcom, ďalej že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, t. j. nebol zistený celkový skutočný skutkový stav veci. V neposlednom rade z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia
- vady v konaní správneho orgánu, porušené základné zásady správneho konania, zásada zákonnosti, súčinnosti, materiálnej pravdy a presvedčivosti rozhodnutia, ako aj procesné pochybenia, postupom správneho orgánu odňatá možnosť žalobcu konať pred správnym orgánom i možnosť na prejednanie podaného odvolania.
6. Žalobca namietal, že ako účastník administratívneho konania bol oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu a napriek podaniu odvolania, o tomto nebolo vôbec rozhodnuté na základe prijatia nesprávneho právneho záveru o včasnosti podania odvolania. Podotkol, že v Slovenskej republike je jediným autorizovaných predajcov hematologických analyzátorov Sysmex, ako aj originálnych roztokov do týchto prístrojov, pričom roztoky ďalšieho účastníka konania boli uvádzané na trh bez splnenia zákonných podmienok a nezákonne používané do týchto prístrojov. Nesprávnym postupom bez rozhodnutia o merite veci v správnom konaní sa správny orgán vyhýbal náprave závadného stavu a napadnutým opatrením bolo žalobcovi odňaté právo konať pred správnym orgánom.
7. Žalobca uviedol, že napadnutým opatrením bolo nepriamo rozhodnuté o odvolaní žalobcu negatívnou formou, a pre žalobcu je tzv. konečným rozhodnutím s následkami z toho plynúcimi. Ergo je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve podľa § 3 ods. 1 písmena c) SSP.
8. Žalobca k prevzatiu prvostupňového rozhodnutia argumentoval, že reálne fakticky prevzal dotknuté prvostupňové rozhodnutie z elektronickej schránky dňa 03.08.2008, teda lehota 15 dní na podanie odvolania uplynula dňom 20.08.2018, pričom v tento posledný deň žalobca podal odvolanie včas, v zákonom stanovenej lehote. Žalobca výpisom z portálu H. - história prihlásení - preukázal, že až do 03.08.2018 od zaslania prvostupňového rozhodnutia nebol vôbec do elektronickej schránky prihlásený, a teda nemohol rozhodnutie skôr prevziať. Na základe reklamácie sa žalobca dozvedel, že ŠÚKL prvostupňové rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu vôbec nedoručoval do vlastných rúk, k čomu predložil e-mail od F. z 22.11.2018 s informáciou, že správa nebola zaslaná do vlastných rúk, ale len ako všeobecná agenda - rozhodnutie. V administratívnom spise sa nemôže nachádzať notifikácia o doručení
- doručenka do vlastných rúk žalobcovi k prvostupňovému rozhodnutiu, preto nemožno aplikovať ani ustanovenie o fikcii doručenia, keďže tá by nastala až vtedy, ak by žalobca zásielku do vlastných rúk neprevzal v úložnej lehote. ŠÚKL evidentne pochybil pri nedoručovaní prvostupňového rozhodnutia do vlastných rúk, čím postupoval v rozpore s § 24 ods. 1, § 51 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 29, § 30, § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, a tým aj v rozpore so základnými pravidlami konania podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 správneho poriadku. Rovnako tak žalovaný pochybil, keď si takýto postup vo svojom nezákonnom rozhodnutí (napadnutom opatrení) vedome osvojil.
9. Žalobca namietal záver žalovaného o oneskorenom podaní odvolania, nakoľko žalovaný sa vôbec nezaoberal, neodôvodnil, nevysvetlil existenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali ústup od podmienky podľa § 24 správneho poriadku, t. j. doručovania iným spôsobom ako do vlastných rúk. V tomto smere iba konštatoval právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia dňom 15.08.2023 bez akéhokoľvek vysvetlenia, akýchkoľvek súvislostí a bez toho, aby sa zaoberal reálnym doručením žalobcovi. Zároveň žalobca vyzdvihol výlučnú povinnosť správnych orgánov doručovať rozhodnutia do vlastných rúk podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 29 ods. 2, 3 zákona o e-Governmente. Aj z tohto dôvodu považoval žalobca opatrenie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný mal relevantne preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky doručovania prvostupňového rozhodnutia do vlastných rúk, a to aj z dôvodu, že porušenie ustanovení zákona o doručovaní účastníkovi konania môže zakladať vážnu vadu správneho konania - odňatie žalobcovi možnosti konať pred správnym orgánom. Tým bolo porušené aj žalobcovo právo na spravodlivý proces, právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
10. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne považoval za deň doručenia deň nasledujúci po uložení rozhodnutia do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu a tiež žalobcu nesprávne, nedostatočne poučil a zaviedol, keď prvostupňový orgán v poučení prvostupňového rozhodnutia uviedol,
že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Z uvedeného mal žalobca za to, že lehota na podanie odvolania začína plynúť až od okamihu prevzatia rozhodnutia, keďže je to v poučení tak s absolútnou jasnosťou uvedené. Mal za to, že konanie žalovaného je možné charakterizovať ako šikanózne, so zásahom do ústavných práv žalobcu, s cieľom znemožniť mu ako účastníkovi konania prístup k účinnej obrane proti nezákonnému a nesprávnemu postupu v správnom konaní. Napokon napadnuté opatrenie postráda údaje o zistení skutočného stavu veci a o náležitom zaobstaraní podkladov potrebných pre rozhodnutie. Žalovaný tiež neuviedol, akými úvahami bol vedený pri právnom posúdení veci, a nezaoberal sa so žiadnou z podstatných námietok žalobcu uvedených v odvolaní. Napadnuté opatrenie sa preto žalobcovi javilo ako svojvoľné, prijaté bez opory v právnych predpisoch, nepreskúmateľné, čo podľa neho zakladá dôvod na jeho zrušenie správnym súdom.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania
11. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe z 21.03.2019 a z 10.04.2019 uviedol, že žalobca podľa neho uplatnil žalobu prostredníctvom nesprávneho procesného inštitútu, keď žaloba mala byť podaná podľa § 242 a nasl. SSP (t. j. ako žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy), pretože právne postavenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania nemôže byť priamo dotknuté oznámením o vybavení odvolania ako oneskoreného, ak odvolanie bolo podané včas, a právne postavenie odvolateľa je v takom prípade dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej moci. Zrušením napadnutého opatrenia - oznámenia by sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo a nečinnosť orgánu verejnej správy by trvala naďalej. Ďalej mal za to, že žalobca nepreukázal včasné doručenie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, a preto postup žalovaného a napadnuté opatrenie považuje za správne. K dôkazom predloženým žalobcom uviedol, že sú právne irelevantné a nepreskúmateľné. Z dôkazu označeného ako e-mail od F. z 22.11.2018 nevyplýva, že by súvisel akokoľvek s predmetom konania a dôkaz označený ako história prihlásení do elektronickej schránky nie je hodnoverným dôkazom, keďže sa jedná o printscreen (snímku obrazovky) z elektronickej schránky.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 18.04.2019, v nadväznosti na list z 25.03.2019, uviedol, že po oboznámení sa so žalobou a s prílohami, s administratívnym spisom a s notifikáciou o prevzatí prvostupňového rozhodnutia zaslanou helpdeskom Úradu vlády Slovenskej republiky - ÚPVS, Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, predkladá súdu v zmysle ustanovenia § 101 ods. 1 SSP návrh na uspokojenie žalobcu. Tento návrh mal spočívať vo vydaní nového stanoviska, ktorým sa napadnuté opatrenie zruší a v ktorom žalovaný zároveň uvedie, že po právoplatnosti nového stanoviska v zmysle § 101 ods. 6 SSP rozhodne novým rozhodnutím o odvolaní žalobcu zo 14.08.2018.
13. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1S/6/2019 z 17.06.2019 vydal súhlas s návrhom žalovaného na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť vydať nové rozhodnutie a oznámiť ho krajskému súdu v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
14. Žalovaný listom z 26.06.2019 predložil krajskému súdu nové rozhodnutie - Stanovisko č. S06736-2019-ONAPP-9 z 26.06.2019, ktorým zrušil napadnuté opatrenie a uviedol, že po právoplatnosti tohto nového stanoviska rozhodne v zmysle § 101 ods. 6 SSP o odvolaní žalobcu.
15. Na výzvu krajského súdu z 06.09.2019 podľa § 101 ods. 3 SSP o oznámenie, či bol žalobca novým stanoviskom žalovaného uspokojený, žalobca v oznámení z 18.09.2019 uviedol, že novým stanoviskom žalovaného z 26.06.2019 nebol uspokojený, a to pre jeho nesúlad so skutočnosťami, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Konkretizoval, že nové stanovisko žalovaného neobsahuje správnym poriadkom predpísanú základnú náležitosť - odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku, čo ho robí nepreskúmateľným. Žalovaný teda novým nezrozumiteľným stanoviskom nedosiahol nápravu svojich porušovaných práv, toto sa javí ako svojvoľné, neobhájiteľné, prijaté bez opory v právnych predpisoch. Žalobca mal za to, že aj nové stanovisko žalovaného, ako každé iné rozhodnutie správneho orgánu, musí splniť požiadavky zákonnosti a musí byť odôvodnené v súlade s právnym poriadkom. Postup žalovaného považoval žalobca za znepokojivý a nezákonný, pričom žalobca vzhľadom na takýto postup správnych orgánov stratil dôveru v spravodlivosť, preto mal záujem na tom, aby súd vyslovil nezákonnosť napadnutého opatrenia a postupu žalovaného, čo bude relevantnou oporou pre žalobcu v ďalšom budúcom priebehu správneho konania.
16. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný a ďalší účastník konania nevyjadrili.
IV. Relevantná právna úprava
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, „Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, „správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“.
19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“
21. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) a ods. 4 SSP: „(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“ (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.“
22. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, „konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
23. Podľa § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku (v relevantnom znení účinnom od 01.09.2018): „(1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.“
24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku: „(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“
25. Podľa § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku: „(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“
26. Podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku: „Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.“
27. Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku: „Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.“
28. Podľa § 29 ods. 2 a 3 zákona o e-Governmente (v relevantnom znení účinnom od 01.04.2018 do 31.12.2018) „(2) Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. (3) Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.“
29. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente: „Elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.“
30. Podľa § 32 ods. 2, 4, 5 zákona o e-Governmente: „(1) Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. (2) Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. (3) Ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty. (4) Ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia. (5) Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, a) ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy,
b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, c) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.“
31. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom
32. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).
33. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté opatrenie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 21.03.2024 na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (ktorí mali doručenie predvolania včas vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie podľa § 108 ods. 2 SSP bola zachovaná, ale na pojednávanie sa nedostavili), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
34. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov. Spornou otázkou bolo posúdenie včasnosti podania odvolania žalobcom, zákonnosti s tým súvisiaceho postupu žalovaného, a teda aj posúdenie, či došlo alebo nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom a možnosti prejednať jeho odvolanie.
35. Správny súd ako prvú vyhodnotil otázku, či je stanovisko žalovaného k odvolaniu z 31.10.2018, v tomto prípade zažalované ako opatrenie, spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní. Súd s poukazom na § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 a § 2 SSP konštatuje, že predmetné stanovisko žalovaného, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie nebolo podané včas, predstavuje individuálny správny akt, ktorý je výsledkom administratívneho postupu správneho orgánu v odvolacom konaní podľa správneho poriadku (ktorý sa na dané konanie vzťahuje), a ktorým mohli byť dotknuté subjektívne práva žalobcu, konkrétne právo na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom, ergo právo konať pred odvolacím správnym orgánom. Vzhľadom na uvedené ide preto o opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré podlieha správnemu súdnemu prieskumu.
36. Pre objasnenie širšieho kontextu výkladu opatrení, keďže ďalší účastník konania vyjadril nesúhlas s prieskumom napadnutého opatrenia podľa § 177 a nasl. SSP, súd uvádza, že z hľadiska procesu prijatia je opatrenie podobne ako rozhodnutie výsledkom administratívneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov sú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí. Pokiaľ ide o formu opatrení orgánov verejnej správy, možno použiť negatívne vymedzenie, a za tieto považovať všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Podporne sa na ne vzťahujú základné pravidlá správneho
konania § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku, malo by byť z ich obsahu zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú. Nevyhovujúce opatrenia by mali obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie tak, aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní. Pri nevyhovujúcich opatreniach je ich právnym následkom nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s vykonaním predmetného opatrenia. Právne účinky dopadajú predovšetkým na adresáta opatrenia. Fyzická osoba alebo právnická osoba je opatrením priamo dotknutá na svojich právach, vo všeobecnosti je to pri nevyhovujúcom opatrení jeho navrhovateľ (z Komentára k Správnemu súdnemu poriadku, Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol., 2018, C. H. Beck, k § 3). Aj vyššie uvedené potvrdzuje, že stanovisko žalovaného k odvolaniu z 31.10.2018 je opatrením v zmysle SSP, keďže správny orgán druhého stupňa nebol nečinným, naopak, konal vydaním napadnutého opatrenia, ktoré je výsledkom administratívneho konania, ktorým sa ukončilo odvolacie administratívne konanie, a zároveň je nevyhovujúcim opatrením, ktorým bolo znemožnené žalobcovi prejednanie jeho odvolania čo do merita veci, a teda došlo ním k zásahu do subjektívnych práv žalobcu.
37. Čo sa týka samotnej otázky včasnosti podaného odvolania, správny súd z napadnutého opatrenia zistil, že žalovaný k tejto otázke uviedol jedinú vetu, a to že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.08.2018, a keďže odvolanie žalobcu bolo doručené do elektronickej schránky ŠÚKL dňa 20.08.2018, bolo podané po uplynutí lehoty pätnástich dní na podanie odvolania odo dňa oznámenia rozhodnutia v zmysle § 54 ods. 2 správneho poriadku. Vzhľadom na žalobné body, v rámci ktorých žalobca vysvetlil všetky dôležité skutočnosti ohľadom doručovania prvostupňového rozhodnutia, a to spôsob jeho doručovania správnym orgánom, vykázanie doručovania, absenciu doručenky, deň skutočného prevzatia prvostupňového rozhodnutia, správny súd musel dať za pravdu žalobcovi ohľadom nezákonnosti napadnutého opatrenia a postupu správnych orgánov, pretože zo strany správnych orgánov došlo k viacerým pochybeniam.
38. Z preskúmania napadnutého opatrenia ako aj administratívneho spisu a súdneho spisu vyplynulo, že žalovaný svoje závery o oneskorene podanom odvolaní žalobcu v podstate nijako relevantne neodôvodnil (ani neskúmal), respektíve nepopísal žiadne skutočnosti ohľadom doručovania predmetných písomností, a ani nevyzval žalobcu v rámci zásady súčinnosti na vyjadrenie sa k včasnosti podania odvolania. Záver žalovaného v napadnutom opatrení nemožno preto považovať za dostatočne odôvodnený, ani jeho postup za súladný s vyššie citovanými právnymi predpismi. Naproti tomu, žalobca v žalobe jednoznačne vysvetlil a preukázal, že prvostupňový orgán mu nedoručoval prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 24 ods. 1 správneho poriadku do vlastných rúk, preto sa dopustil porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a preto nemožno považovať deň nasledujúci po dni uloženia prvostupňového rozhodnutia do elektronickej schránky žalobcu za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi, ani s ním spájať právne účinky. V zmysle žalobcom predložených dôkazov: e-mailu o I. z 31.07.2008 o uložení novej správy do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu od odosielateľa ŠÚKL, e-mailu od F. z 22.11.2018 s informáciou, že správa nebola zaslaná do vlastných rúk, ale len ako všeobecná agenda - rozhodnutie a print srceenu (snímky obrazovky) histórie prihlásení do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu z relevantného obdobia, je zrejmé, že žalovaný tieto skutočnosti, odôvodňujúce včasné podanie odvolania, neskúmal, nevyhodnotil, a preto jeho postup v správnom konaní a následne vydané napadnuté opatrenie nespĺňajú základné zákonné požiadavky na postup v danom administratívnom konaní ani na odôvodnenie jeho stanoviska.
39. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti aj vyjadrenia žalovaného v tomto súdnom konaní, v ktorých samotný žalovaný nijako nespochybnil argumentáciu žalobcu. Dokonca dal za pravdu žalobným bodom a žalobnému návrhu, keď jeho jediná reakcia na žalobu spočívala v predložení návrhu na uspokojenie žalobcu, a teda zrušení napadnutého opatrenia a vydaní nového stanoviska a následne nového rozhodnutia o odvolaní. Žalovaný uviedol, že tento návrh podáva po oboznámení sa so žalobou a jej prílohami, osobitne notifikáciou o prevzatí prvostupňového rozhodnutia žalobcom. Súd preto vychádzajúc z uvedeného vyjadrenia žalovaného v súdnom konaní považoval žalobcom tvrdené a preukázané doručovanie prvostupňového rozhodnutia a včasnosť podania odvolania za nesporné. Tieto skutočnosti a závery nespochybnilo ani vyjadrenie ďalšieho účastníka konania, ktorý síce uviedol, že žalobca nepreukázal včasné doručenie odvolania a predložené dôkazy nie sú hodnoverné, pretože tieto jeho vyjadrenia nie sú ničím podložené, predstavujú skôr len domnienky/ želania žalobcu.
40. Napriek tomu, že v tomto súdnom konaní došlo k iniciovaniu inštitútu uspokojenia žalobcu žalovaným podľa § 101 SSP a s tým súvisiacemu vydaniu uznesenia krajského súdu sp. zn. 1S/6/2019 z 17.06.2019 o súhlase s návrhom žalovaného na uspokojenie žalobcu, aj vydaniu nového stanoviska žalovaného č. S06736-2019-ONAPP-9 z 26.06.2019, správny súdu bez ďalšieho pokračoval v správnom súdnom konaní po tom, ako žalobca oznámil, že k jeho uspokojeniu nedošlo. V danom prípade nebol správny súd oprávnený preskúmavať, či bol žalobca novo-vydaným stanoviskom uspokojený, ale žalobca má za danej situácie nárok na vecné preskúmanie jeho žaloby. Zároveň v danom prípade sa na novo- vydané stanovisko žalovaného neprihliada, a toto ani nenadobudne právne účinky, keďže nedošlo ani k zastaveniu správneho súdneho konania v zmysle § 101 ods. 6 a 4 SSP.
41. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu netýkajúcich sa doručovania prvostupňového rozhodnutia a odvolania, ale týkajúcich sa podstaty sporu medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania, či požadovaného rozhodnutia prvostupňového orgánu vo veci samej, súd podotýka, že tieto nesúvisia priamo s napadnutým opatrením, keďže toto bolo vydané na posúdení výlučne jednej otázky - včasnosti podania odvolania, preto tieto informácie/ námietky boli pre posúdenie zákonnosti napadnutého opatrenia a jemu predchádzajúceho konania žalovaného irelevantné.
42. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami vytýkanými správnym súdom, najmä so spôsobom doručovania prvostupňového rozhodnutia, z neho plynúcimi právnymi účinkami, vyhodnotením žalobcom predložených dôkazov k doručovaniu predmetných písomností, a v tejto súvislosti s vyhodnotením včasnosti doručenia odvolania žalobcu. A teda, keď žalovaný dospeje k záveru, že odvolanie bolo podané včas, následne bude povinný vysporiadať sa v novom rozhodnutí so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalobcu.
43. Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia a vyhodnotení priebehu administratívneho konania v rámci žalobných bodov dospel k záveru, že v predmetnom správnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo/mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd vec zároveň v zmysle § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ktorý má zákonné prostriedky na to, aby vykonal nápravu. V novom konaní bude žalovaný postupovať v súdom naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.
44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zároveň správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností uložených súdom, resp. súd mu žiadnu povinnosť v konaní neuložil, náhradu trov konania si ani neuplatnil, a napokon účastník konania - žalovaný, ktorého podporoval, bol v konaní pred správnym súdom neúspešný.
45. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.