Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoCsp-72-2020.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/72/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, ČR, IČ: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05, Bratislava, proti žalovanému O. G., G.. XX.X.XXXX, bývajúcemu Z. G. M., v konaní o zaplatenie 100 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28. januára 2020 č. k. 17Csp/112/2018- 50, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 100 € s úrokmi z omeškania 5,05 % z dlžnej sumy ročne od 25.6.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 12 € a nahradiť mu trovy konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa žalobcom predloženej zmluvy o úvere zo dňa 20.5.2015, ktorá nie je podpísaná stranami sporu, mal byť žalovanému poskytnutý krátkodobý bezúčelový úver v sume 100 €, ktorý mal žalovaný vrátiť v lehote do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia v celkovej výške 128 €. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver prevodom na účet spotrebiteľa bez zbytočného odkladu odo dňa uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie prijal záver, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom, sa vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky finančných prostriedkov, čo v konaní považoval za nepreukázané. Vo veci rozhodol podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania dôvodiac, že hodnota sporu neprevýšila sumu 1.000 €, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, a išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že žaloba doručovaná žalovanému na adresu pobytu evidovanú v registri obyvateľov sa vrátila neprevzatá, pričom súd pri doručovaní ďalších písomností postupoval v súlade s § 116 ods. 2 CSP o doručovaní žaloby na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu, keďže šetrením zistil, že žalovaný je bezdomovec. Následne postupoval podľa § 111, § 112 CSP vychádzajúc z účinnosti doručenia písomnosti žalovanej vrátením nedoručenej zásielky súdu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásad zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania vyplývajúci z § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako procesne neúspešnej sporovej strane nepatrí nárok na náhradu trov konania, a žalovanému, ktorá mala v konaní úspech, nevznikli žiadne trovy, preto rozhodol, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca podľa povahy odvolania uplatňujúc odvolacie dôvody vymedzené § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie a rozhodnutie. Uviedol, že záver súdu o nepreukázaní nároku vyvracia obsah listinných dôkazov pripojených k žalobe, a to najmä zmluvou o úvere č. 466473 zo dňa 20.5.2015, ktorou preukázal poskytnutie krátkodobého bezúčelového úveru žalovanému vo výške 100 €. K odvolaniu
pripojil tiež výpis z účtu z ktorého vyplýva, že sumu úveru poukázal na účet žalovaného dňa 20.5.2015. Mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný.
3. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (387 CSP) ani na zmenu (388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.
6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
7. Odvolacie dôvody boli v posudzovanom prípade naplnené. Súd prvej inštancie vo veci konal bez nariadenia pojednávania, aj keď preto neboli splnené podmienky, lebo nepovažoval skutkové tvrdenia žalobcu nepopreté žalovaným za nesporné. Žalobcovi pritom neposkytol možnosť označiť dôkazy na preukázanie tých skutkových tvrdení, ktoré nepovažoval za preukázané. Súd prvej inštancie tiež opomenul vyhodnotiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplývali z povahy ním posudzovanej zmluvy, ako zmluvy uzavretej na diaľku výlučne prostredníctvom elektronickej komunikácie, v dôsledku čoho nesprávne aplikoval zodpovedajúce právne predpisy, najmä ustanovenia zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
8. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
9. Podľa § 150 ods.1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
10. Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné.
11. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
12. Podľa § 186 ods.2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada.
13. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil „zmluvu o úvere č. 466473“, podľa obsahu ktorej sa zaviazal, že na žiadosť žalovaného mu poskytne krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 100 €, ktorý žalovaný vráti v lehote 28 dní od jeho poskytnutia s odplatou 28 €, z povahy ktorej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená elektronickou formou. K zmluve boli pripojené tiež všeobecné obchodné podmienky definujúce uzavretie zmluvy, podmienky poskytnutia a vrátenia úveru, odkazujúce okrem
iného na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (zákon č. 129/2010 Z.z.) a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (zákon č. 266/2005 Z.z.).
15. Civilný sporový poriadok v § 150 CSP zakotvuje povinnosť tvrdenia, nesplnenie ktorej procesnej povinnosti zákon spája s nespornosťou nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.1 CSP) alebo neúčinnosťou nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods.2 CSP), čo v konečnom dôsledku znamená neúspech v sporovom konaní. Postihovaním procesnej pasivity strany sporu zákonodarca zvýraznil kontradiktórnosť procesného sporového konania. Ustanovenie § 186 ods. 2 CSP s prihliadnutím na zásady kontradiktórnosti konania, umožňuje konajúcemu súdu, aby si osvojil také skutkové zistenia, ktoré vychádzajú zo zhodného tvrdenia strán. Výnimka je daná len v prípadoch, ak súd nemôže považovať za preukázané zhodné tvrdenia strán, lebo existujú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti.
16. Za nesporné sa teda považujú tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, avšak súd nie je povinný vychádzať z týchto zhodných tvrdení, ak má dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. V danom spore žalovaný výslovne nepoprel tvrdenia uvedené v žalobe, pretože sa k žalobe nevyjadril, preto za situácie, že súd prvej inštancie považoval za sporné poskytnutie finančných prostriedkov, bolo jeho povinnosťou vo veci nariadiť pojednávanie a vytvoriť žalobcovi priestor na označenie, navrhnutie dôkazov, resp. ho pred nariadením pojednávania vyzvať na doplnenie ďalších skutkových tvrdení (§ 150 CSP). Pokiaľ takto súd prvej inštancie nepostupoval, porušil práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
17. Aj keď súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby tvrdením, že nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému zo zmluvy o pôžičke ako tzv. reálneho kontraktu, lebo zmluva o pôžičke nie je stranami podpísaná, nevysporiadal sa s elektronickou formou uzavretej zmluvy, v ktorej je zaznamenané elektronické podpísanie zmluvy 20.5.2015 o 16:16 hod.. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nepostupoval pri ustálení skutkového stavu a jeho právnom posúdení v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z § 297 písm. b/ CSP, § 151, § 186 CSP, § 215 CSP, jeho konanie nesie znaky nepredvídateľnosti a rozhodnutie má povahu neúplne odôvodneného a prekvapivého súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené neostala odvolaciemu súdu iná možnosť ako napadnutý rozsudok zrušiť v súlade s § 389 ods.1 písm. b/ CSP.
18. V opätovnom konaní pri nezmenenom skutkovom stave bude súd prvej inštancie vychádzať zo záveru, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky ako to dokladuje zmluva uzavretá na diaľku č. 4466473 a výpis z bankového účtu o poukázaní finančných prostriedkov. Zohľadňujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä o forme a náležitostiach právnych úkonov a o spotrebiteľských zmluvách), ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z. vyhodnotí, či možno žalobcovi priznať žiadané plnenie v celom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom spĺňajúcim zásady vyplývajúce z § 220 ods.2, 3 CSP tak, aby bolo zrejmé, z akých nesporných skutočností vychádzal, resp. ako hodnotil sporné okolnosti, podľa akých právnych ustanovení nárok žalobcu posudzoval, a ako tieto právne normy interpretoval.
19. V opätovnom konaní súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP), dbajúc na úplnosť a správnosť výroku súdneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, musí byť z výroku o trovách konania zrejmé, že bolo rozhodnuté o trovách konania každej sporovej strany. Neurčitosť výroku rozhodnutia nemôže byť nahrádzaná jeho odôvodnením. Z uvedených dôvodov nepostačuje, aby obsahom výroku bolo len vyjadrenie o (ne)existencii nároku na náhradu trov konania len u niektorej sporovej strany bez toho, aby z výroku rozhodnutia súčasne nevyplývalo, voči ktorému subjektu taký nárok na náhradu trov konania vznikol, resp. kto je povinný náhradou trov, či prípadne, že nárok na náhradu trov konania nemá žiadna sporová strana.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).