Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-16-2020.pdf
PDF · 167.74 KB
No categories available
12P/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky: I.. F. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. X, zastúpená: EQUIDEM - advokátska kancelária, s. r. o., Hornopotočná 1, Trnava, o rozvod manželstva s I.. L. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., T. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Norbert Štrba, advokát, Radlinského 6, Trnava, a o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. P., nar. XX. XX. XXXX, Q. E. L., zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloletá J. P. sa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou J.:
- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 19.00 hod. do nedele bezprostredne nasledujúcej do 19.00 hod.,
- počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 01. 07. v čase od 09.00 hod. do 15. 07. do 19.00 hod. a od 01. 08. v čase od 09.00 hod. do 15. 08. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 16. 07. v čase od 09.00 hod. do 31. 07. do 19.00 hod. a od 16. 08. v čase od 09.00 hod. do 30. 08. do 19.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23. 12. v čase od 16.00 hod. do 26. 12. do 19.00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 09.00 hod. prvého dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR do 18.00 hod. posledného dňa prázdnin.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom čase v mieste svojho bydliska a otec je p o v i n n ý dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté dieťa v mieste bydliska matky.
Rodičia sa z a v ä z u j ú rešpektovať svoje práva na stretávanie a iné formy styku s maloletou (telefonická komunikácia, e-mail) podľa požiadaviek maloletej. V prípade, ak sa niektorý rodič rozhodne presťahovať, zaväzuje sa prekonzultovať v prvom rade otázku presťahovania s druhým rodičom tak, aby bol splnený účel najlepšieho možného režimu zmeny miesta pobytu dieťaťa. Každý z rodičov sa zaväzuje, že v prípade, ak nebude môcť zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú v čase, keď má byť v jeho starostlivosti, požiada v prvom rade druhého rodiča, aby ho zastúpil. Len v prípade, ak to nebude druhý rodič môcť urobiť, zariadi starostlivosť po dohode s druhým rodičom inak.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. sumou 260 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletej J. sumou 50 Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý je matka povinná zriadiť maloletej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s vinkuláciou do plnoletosti maloletej J..
V. Matka je p o v i n n á zriadiť maloletej J. osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a oznámiť písomne číslo účtu otcovi v lehote najneskôr do 3 dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletej je potrebný súhlas súdu.
VI. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 25. 02. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 27. 02. 2020, sa manželka (matka) domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej J. sumou vo výške 450 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, bez úpravy styku.
2. Manželka návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavreli asi po trojročnej známosti. Po uzavretí manželstva krátky čas bývali v podnájme v 1-izbovom byte (asi pol roka) a následne si kúpili 3-izbový byt (brali si hypotéku). Od začiatku roka 2008 bývali vo vlastnom spoločnom byte. Manželstvo prebiehalo bez väčších konfliktov, rozumeli si, mali si vždy čo povedať, vážili si jeden druhého a milovali sa navzájom. Približne asi v roku 2010 začali v manželstve problémy. Vzájomne sa odcudzili, nemali si čo povedať. Takto sa to ťahalo viac ako rok a intímne spolu nežili. Každodennou témou na rozhovor bola práca, spoločný pes, čo budú obedovať alebo večerať. Manžel zmenil prácu, kde mu ponúkli vyšší plat, vždy ho podporovala a stála pri ňom. Aj napriek tomu, že sa nemilovali, mala pocit, že sa stále správa k nej rovnako ako predtým. Nemala žiadne podozrenie, že sa niečo deje. Nikdy jej nepovedal, čo ho trápi. Podľa manžela mali komunikačný problém a obaja sa za to celé obdobie zmenili, a to nielen výzorom. V tom čase ešte nemali deti, pretože manžel vždy riešil niečo iné, raz neboli peniaze, potom zase zmenil prácu, potom čakali, kým mu predĺžia zmluvu na dobu neurčitú a potom, keď sa tak stalo, jej oznámil, že už s ňou nechce žiť. Povedal jej, že je tu niekto, s kým mu je dobre a začína k nemu niečo cítiť. Odsťahoval sa zo spoločnej spálne. V januári 2010 jej oznámil, že si nájde podnájom a odsťahuje sa. Vzájomne sa odcudzili, prestali komunikovať. V roku 2010 požiadala o rozvod manželstva. Začali navštevovať manželskú poradňu a dohodli sa, že to skúsia ešte zachrániť. Konanie o rozvod manželstva bolo prerušené. Dňa 28. 01. 2012 sa im narodila dcérka J.. Po jej narodení bolo všetko v poriadku. Tešili sa spolu z dcéry a pomáhali si navzájom. Časom sa ale vytratila vášeň medzi nimi. Pre veľa povinností okolo dcéry, v práci a vzájomnej únave nemali čas jeden na druhého. Išlo to dolu vodou a ich vzájomná túžba po sebe sa vytratila. Ich sexuálny život bol na bode mrazu. Prestali po sebe túžiť ako manželia a vzájomne sa odcudzili. Manžel chodieval neskoro z práce (pretože jej bolo stále viac a viac) a manželka bola na všetko sama. Riešili len problémy týkajúce sa dcéry a na svoje pozabudli. Manžel si našiel novú partnerku, s ktorou už zdieľa spoločné bývanie od 27. 12. 2018. To, že jej je neverný, zistila v októbri 2018. Chodieval domov len večer, z celého týždňa býval cca 2 - 3 dni preč a prišiel opäť v piatok večer a bol s nimi cez víkend, ktorý presedeli doma. Klamal jej a zavádzal ju. V decembri jej oznámil, že sa bude sťahovať, bolo to tesne pred lyžovačkou, ktorú mala zaplatenú s dcérou. Dohodli sa, že keď sa vrátia z lyžovačky, spolu to oznámia dcére, aby to lepšie znášala. Spolu jej vysvetlili ich situáciu, aby pochopila, že s ňou to nemá vôbec nič spoločné a že ju obaja veľmi ľúbia. Manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Nemôže pokračovať v klamstve a nevere. Manželovi viac nedôveruje, preto sa chce rozviesť.
3. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal (ďalej len „manžel“), k návrhu manželky v podaní zo dňa 12. 03. 2020 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Manželstvo sa nachádza v trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, je iba formálnym zväzkom a neplní žiadnu z funkcií manželstva.
V manželstve prišlo ku kompletnému odcudzeniu, nemajú žiadny intímny kontakt a nespája ich ani žiadne manželské spolužitie. V čase podania návrhu na rozvod už viac ako rok nebývajú v spoločnej domácnosti, žije v prenajatom byte v Q. so svojou novou partnerkou. Vo veciach súvisiacich so starostlivosťou a výchovou dcéry si dokážu plne vychádzať, byť si nápomocní a ústretoví. Navrhuje uzavretie dohody o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ktorá ich bude podporovať v kladnom prístupe k spoločnej výchove dcéry. Návrh navrhovateľky rozporuje v časti úpravy výživného na maloletú, ktorého vyčíslenie nie je založené na reálnych potrebách maloletej, ale čiastočne sa snaží substituovať výživné na nezaopatreného manžela, ktoré nemôže byť jeho súčasťou, nakoľko je navrhovateľka zaopatrená, má stabilný príjem, ktorý postačuje na udržanie jej životného štandardu a pokrytie každodenných potrieb jej domácnosti. Výživné na maloletú žiadal stanoviť na 200 Eur/ mesiac s tým, že všetky bežné náklady, ktoré maloletej vzniknú v čase, kedy bude v starostlivosti otca, budú hradené otcom, náklady na výdavky spojené s návštevou školského zariadenia a dohodnutých záujmových krúžkov maloletej si rodičia budú deliť v pomere 50 : 50 tak, že otec poukáže na vyzvanie predmetnú sumu na účet navrhovateľky. Ním navrhovaná suma výživného je stanovená objektívne, za zohľadnenia všetkých potrieb maloletej a tak, aby jej životný štandard zostal zachovaný, a aby neprišlo k jeho zníženiu na základe rozvratu manželského vzťahu. Rozdiel vo výpočte nákladov na výživné maloletej predostretý navrhovateľkou a ním argumentuje vecným rozporom „výdavkov“ stanovených navrhovateľkou s potrebami maloletej, a to okrem iného v položkách ako „hypotéka, poistenie auta, ročná diaľničná známka, servis auta 2x ročne + prezúvanie“, na položkách ako napríklad „lyžiarsky výcvik, plavecký výcvik“ ako aj na iných uvedených položkách, ktorej maloletej môžu vzniknúť opodstatnene, je ochotný participovať. Navrhuje, aby povinnosť úhrady výživného bola záväzná až odo dňa právoplatnosti rozsudku, nie počnúc dňom podania návrhu, nakoľko medzi ním a navrhovateľkou t. č. riadne funguje osobne dojednaná dohoda o úhrade nákladov, ktorú obaja riadne dodržiavajú.
4. Procesný opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
5. V podaní zo dňa 14. 09. 2020 navrhovateľka uviedla, že zo strany manžela jej bol predložený návrh na uzatvorenie dohody o výkone práv a povinností, s ktorého obsahom, s výnimkou časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti, súhlasí. Zároveň navrhovateľka uviedla podstatný obsah uzavretej rodičovskej dohody v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
6. Manžel/otec sa v podaní zo dňa 23. 09. 2020 vyjadril k obsahu rodičovskej dohody o zverení maloletého dieťaťa a úpravy styku s maloletým dieťaťom a súčasne namietol výpočet nákladov matky na maloletú, a to v bode DDP - 20 Eur/mesiac, poistka auto 55 Eur/mesiac, ročná diaľničná známka 50 Eur/ rok - 4 Eurá/mesiac, servis auta 2x ročne + prezúvanie 640 Eur/rok - 53Eur/mesiac, cestovné náklady 150 Eur/mesiac, keď sa nejedná o položky výživného na dieťa, ale položky substituujúce príspevok na výživu rozvedeného manžela. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že položka cestové náklady je opätovne účtovaná aj na maloletú ako cestovné náklady na krúžky, do školy - 10 Eur, s ktorou položkou otec súhlasí a jej opodstatnenosť nenamieta. Položky lyžiarska výstroj, lyžovačka, plavecký výcvik a lyžiarsky výcvik namieta, nakoľko sa jedná o neperiodické položky, ktoré sa neopakujú ročne. Tiež hypotekárny úver a spoločenstvo vlastníkov predstavujú náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode. Ostatné položky spojené s nákladmi na bývanie plne akceptuje, avšak považuje za podstatné uviesť ich reálnu spotrebu oproti zálohovým platbám, pričom výsledkom zúčtovania za rok 2019 bol preplatok vo výške 522,22 Eur, ktorého ponechanie považuje za prenesenú tvorbu zálohového fondu pre dcéru J.. Otec má za to, že náklady na dcéru predstavujú 549 Eur mesačne oproti matkou proklamovaných 852 Eur mesačne. Navrhuje preto uzatvorenie rodičovskej dohody v otázke výživného, a to v sume 275 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. Otec opätovne namietal účinnosť uloženia povinnosti prispievať na výživu maloletej, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 24CoP/18/2017, a súdu predložil na komparáciu tabuľky percentuálnych výpočtov výživného v Českej republike a v Nemecku (Düsseldorf).
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, rozpisom mesačných nákladov na bývanie matky a starostlivosť (č. l. 6), lustráciami účastníkov konania v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni, mzdovými listami navrhovateľky, vyjadrením manžela zo dňa 12. 03. 2020, rozpisom výdavkov manžela na domácnosť a na maloletú, výplatnými páskami otca, rozpisom
nákladov navrhovateľky (č. l. 62), psychologickou správou zo dňa 27. 07. 2020, vyjadrením manžela zo dňa 19. 08. 2020, vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 02. 09. 2020, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 14. 09. 2020, vyjadrením manžela zo dňa 23. 09. 2020, Düsseldorfskou tabuľkou, východiskom pre vytvorenie tabuľky pre určovanie výšky výživného v ČR, vyjadrením právnych zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, vyúčtovacou faktúrou za elektrinu, bankovým potvrdením, vyjadrením procesného opatrovníka na pojednávaní, výsluchom navrhovateľky a manžela (otca), ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 05. 05. 2007, u oboch manželov ide v poradí o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú slovenskú. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese F. X. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - J. P., nar. XX. XX. XXXX.
9. Čistý zárobok matky v mesiaci 1/2019 dosiahol sumu 1.167,52 Eur, v mesiaci 2/2019 sumu 1.129,41 Eur, v mesiaci 3/2019 sumu 1.120,81 Eur, v mesiaci 4/2019 sumu 1.154,70 Eur, v mesiaci 5/2019 sumu 1.132,75 Eur, v mesiaci 6/2019 sumu 2.185,15 Eur, v mesiaci 7/2019 sumu 1.200,32 Eur, v mesiaci 8/2019 sumu 1.240,83 Eur, v mesiaci 9/2019 sumu 1.160,28 Eur, v mesiaci 10/2019 sumu 1.126,53 Eur, v mesiaci 11/2019 sumu 2.180,59 Eur, v mesiaci 12/2019 sumu 1.164,03 Eur. V mesiaci 1/2020 dosiahol čistý zárobok matky sumu 1.279,05 Eur, v mesiaci 2/2020 sumu 1.250,26 Eur.
10. Otec v mesiaci 2/2019 dosiahol čistý príjem vo výške 2.867,27 Eur, v mesiaci 3/2019 vo výške 2.597,68 Eur, v mesiaci 4/2019 vo výške 2.605,60 Eur, v mesiaci 6/2019 vo výške 2.587,25 Eur, v mesiaci 7/2019 vo výške 2.636,96 Eur, v mesiaci 8/2019 vo výške 2.623,99 Eur, v mesiaci 9/2019 vo výške 2.594 Eur, v mesiaci 10/2019 vo výške 2.610,29 Eur, v mesiaci 11/2019 vo výške 2.597,73 Eur a v mesiaci 12/2019 vo výške 2.599,07 Eur. Za mesiac 1/2020 činil čistý príjem otca 2.614,24 Eur, za mesiac 3/2020 činil 2.617,93 Eur, za mesiac 4/2020 činil 2.622,13 Eur, za mesiac 5/2020 činil 2.608,70 Eur, za mesiac 6/2020 činil 2.620,82 Eur, za mesiac 7/2020 činil 2.641,08 Eur, za mesiac 8/2020 činil 2.574,47 Eur.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 02. 09. 2020 je zrejmé, že rodičia sa v záujme maloletej J. dohodli na jej zverení do osobnej starostlivosti matky a tiež na úprave stretávania sa otca s dcérou. V otázke výšky vyživovacej povinnosti do budúcnosti k zhode rodičov nedošlo.
12. Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. XXXXXXXXXX vyplýva, že za obdobie od 06. 08. 2019 do 03. 08. 2020 vznikol otcovi preplatok za elektrinu v sume 188,40 Eur a výsledkom zúčtovania plynu bol preplatok v sume 333,82 Eur, ktorá suma bola pripísaná na účet otca dňa 24. 06. 2020.
13. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Manželstvo považuje za plne rozvrátené, bez možnosti obnovenia jeho fungovania. Poukázal na dohodu rodičov, pričom spornou zostala výška vyživovacej povinnosti. Je toho názoru, že matka si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní svojím osobným vkladom, keďže o maloletú sa stará tak, že jej varí, perie, pripravuje sa s ňou do školy. Matkou navrhovaná suma výživného 450 Eur mesačne je primeraná príjmovým pomerom manžela, ktorý má čistý mesačný príjem až vo výške 2.630 Eur, čo preukazuje nadštandardnú životnú úroveň otca a maloletá má nárok sa podieľať na jeho životnej úrovni.
14. Právny zástupca manžela na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. S plnením dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súhlasí a trvá na nej. Rozporuje návrh navrhovateľky v rozsahu výšky výživného, a to z dôvodu, že navrhovateľkou vyčíslené náklady v širšom rozsahu nezohľadňujú náklady na výživu maloletej, avšak substituujú príspevok na výživu rozvedeného manžela, na ktorý navrhovateľka nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Ním navrhované výživné považuje za dostatočné na udržanie životného štandardu maloletej tak, aký by bol v prípade, že by sa maloletá ďalej nachádzala v harmonickom manželstve a nad rozsah pripomína záujem otca na udržaní tohto štandardu, a to aj platbou poistného produktu so sporením viazaného v prospech maloletej, k čomu sa otec zaväzuje pokračovať. Taktiež namieta návrh navrhovateľky v rozsahu, v ktorom žiada, aby sa súdom určené výživné vyplácalo spätne odo dňa podania návrhu, nakoľko v súčasnosti existuje spôsob uhrádzania nákladov na maloletú Alexandru, v ktorom rodičia našli dočasnú dohodu.
15. Navrhovateľka/matka na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu. Prvé problémy v manželstve začali ešte pred narodením dieťaťa, asi 3 roky po svadbe. Manžel si našiel priateľku a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. Po 3 mesiacoch začali navštevovať manželskú poradňu, chceli obnoviť manželské spolužitie. Bol podaný aj návrh na rozvod, ale požiadali o zastavenie konania. Po roku sa im narodila dcéra a asi 2 - 3 roky dozadu sa problémy začali opakovať. Nemali na seba čas, ako manželia sa vzájomne odcudzili a boli už len spolubývajúcimi. Dôvodom rozpadu manželstva bolo podľa nej zlyhanie komunikácie medzi nimi. Obnovenie manželského spolužitia podľa navrhovateľky nie je možné. Žije v spoločnej domácnosti len s dcérou. Od 01. 10. 2014 pracuje u zamestnávateľa Z&T, a. s., ako účtovníčka a jej čistý mesačný príjem je 1.200 Eur. Poberá tiež rodinné prídavky na maloletú v sume cca 24 Eur. Iný príjem nemá. Náklady na domácnosť predstavujú hypotéka 153 Eur mesačne, elektrika 50 Eur mesačne, plyn 65 Eur mesačne, voda 8 Eur mesačne, fond opráv 38 Eur mesačne, spoločná elektrika 3 Eurá/mesačne, daň z nehnuteľnosti + poistenie bytu 2,30 Eur mesačne, mobil 20 Eur mesačne, DDP 20 Eur mesačne, internet 15 Eur mesačne, RTVS 5 Eur mesačne, Skylink 7,30 Eur mesačne, poistka na auto 27 Eur mesačne, ročná diaľničná známka 2 Eurá mesačne, servis auta 27 Eur mesačne, cestovné náklady 150 Eur mesačne, vianočné darčeky 100 Eur/rok, darčeky pre dcéru 100 Eur/rok, strava 150 Eur mesačne, oblečenie 100 Eur mesačne, voľný čas 50 Eur mesačne, dovolenka 125 Eur/rok, cvičenie 50 Eur mesačne, drogéria 30 Eur mesačne, zimná dovolenka 200 Eur/rok. Na dovolenku chodí v lete aj v zime, každý rok. Vlastní v BSM len auto zn. Volkswagen golf v hodnote 16.000 - 17.000 Eur, tiež vlastní nehnuteľnosť v BSM, a to byt, v ktorom býva aj s maloletou. Maloletá J. má 8 rokov, je žiačkou 3. ročníka základnej školy, jej zdravotný stav je dobrý. Náklady na dieťa sú elektrika 25 Eur mesačne, voda 6 Eur mesačne, spoločenstvo 15 Eur mesačne, spoločná elektrika 1,50 Eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 2,50 Eur mesačne, internet 7 Eur mesačne, RTVS 2 Eurá mesačne, Skylink 4 Eurá mesačne, zimné oblečenie 45 Eur mesačne, letné oblečenie 37 Eur mesačne, školské potreby 16 Eur mesačne, literárny krúžok 5,80 Eur mesačne, družina 110 Eur/10 mesiacov, strava v škole 2,50 Eur mesačne, krúžok plávanie 25 Eur mesačne, kultúra 40 Eur mesačne, cestovné náklady na krúžky a do školy 10 Eur mesačne, veci na lyžovanie 100 Eur/rok, lyžovačka 200 Eur/rok, plavecký výcvik v škole 12,50 Eur/rok, lyžiarsky výcvik v škole 16,50 Eur/rok, strava 150 Eur, drogéria 30 Eur mesačne, okuliare 14 Eur mesačne, lieky a zdravotná starostlivosť 10 Eur mesačne, krúžok veselá veda 110 Eur/10 mesiacov. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
16. Manžel/otec na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že v zásade súhlasí s tým, čo povedala manželka. Prvú krízu mali asi po troch rokoch od uzavretia manželstva v čase, keď ešte dcéra nebola na svete. Nezhoduje sa však s tým, že on odišiel z domu, ale odišla manželka. Po 3 alebo 4 mesiacoch začali navštevovať poradňu a vrátili sa k sebe. Následne sa im narodila dcéra, žili spolu, ale celý čas sa odcudzovali, a to až na toľko, že si našiel novú partnerku. Pred dvomi rokmi sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a žije v podnájme s priateľkou. Obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Čo sa týka spoločného hospodárenia, s manželkou majú dohodu o krytí výdavkov na domácnosť aj dcéru. Priateľka je asistentka, resp. recepčná a jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 700 Eur. Od 01. 07. 2009 pracuje u zamestnávateľa IBM Slovensko, spol. s r. o., a jeho čistý priemerný mesačný príjem je 2.614,20 Eur. Iný príjem nemá. Náklady na domácnosť sú hypotéka 153 Eur mesačne, nafta 120 Eur mesačne, poplatok za používanie služobného auta 100 Eur mesačne, poplatok za používanie auta zo zákona 70 Eur mesačne, DDP 66 Eur mesačne, karta multisport 23 Eur mesačne, zrážky na stravné 20 Eur mesačne, diaľničné nálepky 4 Eurá mesačne, mobil 20 Eur mesačne, darčeky P.Š. (narodeniny, meniny) 13 Eur mesačne, nájomné 285 Eur mesačne, voda 20 Eur mesačne, lieky 40 Eur mesačne, granule pre psa 23 Eur mesačne, daň z nehnuteľností 2 Eurá mesačne, poplatok za smeti 4 Eurá mesačne, ročné cestovné poistenie 3 Eurá mesačne, dovolenka 167 Eur mesačne, eset antivírus 4 Eurá mesačne, poistenie bytu ASP 3 Eurá mesačne, vianočné darčeky 13 Eur mesačne, okuliare 21 Eur mesačne, bežné zariadenie domácnosti 200 Eur mesačne, strava 300 Eur mesačne, ošatné 150 Eur mesačne, voľný čas 100 Eur mesačne, drogéria 30 Eur mesačne, iné bežné náklady 150 Eur mesačne. Náklady na dieťa predstavujú poistka 32 Eur mesačne, výživné 100 Eur mesačne, plávanie 15 Eur mesačne, poplatky škola 6 Eur mesačne. Časť nákladov ako sú dane, krúžky, náklady na školu si delí s manželkou na polovicu. Tento ani minulý rok na dovolenke nebol, v auguste 2019 aj 2020 bol so P. na 3 dni na Balatone. Okrem auta v BSM má firemné auto, za ktoré platí 100 Eur mesačne. Má tiež nehnuteľnosť v BSM ako uvádzala manželka. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mrzí ho, že sa nevedia dohodnúť. Od marca 2020 prispieva na výživu maloletej zhruba 100 Eur. Platby za byt odchádzajú z jeho účtu a manželka mu posiela polovicu na účet, krátenú o 100 Eur ako výživné na P.. Ak vzniknú náklady na P.,
napr. so školou, uhrádzajú tieto v polovici. Neriešia jedine ošatenie, ktoré kupuje P. každý rodič sám. Daňový bonus poberá on, lebo je to efektívnejšie, ale nemá problém to dať na manželku.
17. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletej a v časti výživného odporúča súdu zaviazať otca k plateniu s ohľadom na potreby maloletej a primerane jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam.
18. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
30. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
38. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.
39. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.
40. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia
rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
41. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
42. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel, je len formálnym zväzkom.
43. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, v spoločnej domácnosti nežijú asi dva roky, pokiaľ ide o spoločné hospodárenie, o krytí výdavkov na dcéru aj na domácnosť existuje medzi účastníkmi konania dohoda. Obaja manželia nemajú záujem zachovať manželstvo a vylúčili možnosť jeho obnovy. Súd potom dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku rozviedol.
44. Nakoľko súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
45. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
46. Vzhľadom k osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktorú matka riadne vykonáva, je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, keď obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.
47. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom súd musí vychádzať predovšetkým so záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že otec je s maloletou J. v pravidelnom kontakte, s maloletou sa stretáva podľa dohody, matka mu styk s maloletou umožňuje.
48. Súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletého dieťaťa nad svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na budovaní vzťahu k maloletej. Rodičia by mali prihliadnuť aj na názor maloletej v tomto smere, do ničoho ju nenútiť a jej názor rešpektovať.
49. Nakoľko rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletého dieťaťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku a v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, súd rodičovskú dohodu na pojednávaní vo výroku II. rozsudku schválil, keď táto je v súlade so zákonom a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
50. V prejednávanej veci sa rodičia na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby rozsah vyživovacej povinnosti upravil súd svojím rozhodnutím.
51. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
52. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
53. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné
právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.
54. Maloletá J. má 8 rokov, je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Vychádzajúc zo súdnej praxe, za odôvodnený výdavok maloletej na stravu súd považoval sumu 130 Eur mesačne, ktorá suma vzhľadom na vek J. je primeraná (aj s prihliadnutím na výdavok matky na stravu v sume 150 Eur). V súvislosti s návštevou školy má J. výdavky vo výške 32,74 Eur mesačne (strava 2,50 Eur mesačne, školské potreby 16 Eur mesačne, plavecký výcvik 150 Eur ako jednorazový poplatok za dobu trvania základnej školy (150 Eur : 108 mesiacov = 1,39 Eur/mesiac), lyžiarsky výcvik 200 Eur ako jednorazový poplatok za dobu trvania základnej školy (200 Eur : 108 mesiacov = 1,85 Eur/mesiac), družina 110 Eur/10 mesiacov (110 Eur : 10 mesiacov = 11 Eur/mesiac)). Ďalšie odôvodnené mesačné výdavky J. sú oblečenie vo výške 70 Eur mesačne (letné 35 Eur/mesiac a zimné 35 Eur/mesiac), drogéria vo výške 10 Eur mesačne, lieky a zdravotná starostlivosť vo výške 10 Eur mesačne, ktorých výška je primeraná veku J.. Pokiaľ ide o krúžky, súd považoval za odôvodnené výdavky spojené s literárnym krúžkom vo výške 5,80 Eur mesačne, plaveckým krúžkom vo výške 25 Eur mesačne, krúžkom veselá veda vo výške 11 Eur mesačne (110 Eur/10 mesiacov). Za ďalšie odôvodnené výdavky (hoci v upravenej výške) súd považoval cestovné výdavky na krúžky a školu vo výške 10 Eur mesačne, na okuliare vo výške 14,20 Eur mesačne (170 Eur/rok), na voľný čas vo výške 10 Eur mesačne, na zimnú dovolenku vo výške 16,70 Eur mesačne (200 Eur/rok), na veci na lyžovačku vo výške 8,30 Eur mesačne (100 Eur/rok). Uvedené výdavky nie sú nadštandardné a sú súčasťou bežného študentského života. Súd poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné, ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto preukazovať (napr. potvrdeniami, rozhodnutia, výpismi z účtu, faktúrami, pokladničnými dokladmi...), nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe. Matka síce poskytuje Alexandre bývanie a s ním spojené výhody, na druhej strane si matka uplatnila náklady na domácnosť do výdavkov na J.. Súd za odôvodnené výdavky J. spojené s bývaním uznal náklady na elektriku vo výške 25 Eur/mesiac, vodu vo výške 6 Eur/mesiac a daň z nehnuteľnosti vo výške 2,50 Eur/mesiac. Ostatné výdavky na domácnosť ako internet vo výške 7 Eur/mesiac, RTVS vo výške 2 Eurá/mesiac, Skylink vo výške 4 Eurá/mesiac, spoločenstvo vo výške 15 Eur/mesiac a spoločná elektrika vo výške 1,50 Eur/mesiac súd nepovažoval za odôvodnený výdavok J., nakoľko je zrejmé, že matka by tieto náklady na domácnosť uhrádzala aj v prípade, že by J. nežila s ňou v spoločnej domácnosti. Odôvodnené výdavky maloletej J. tak podľa názoru súdu predstavujú sumu 387,24 Eur mesačne, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného 260 Eur mesačne bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka starostlivosť o J. riadne nezabezpečovala.
55. K pojmu „odôvodnené“ potreby J. súd uvádza, že tento je potrebné vykladať úmerne ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného platiť výživné. Pokiaľ sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné nízke, napr. na hranici minimálnej mzdy, za odôvodnené potreby oprávneného na výživné sa potom považujú len základné, k životu nevyhnutné, výdavky oprávneného, napr. strava, bývanie. Pokiaľ však sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného dobré, zarátavajú sa do odôvodnených potrieb oprávneného aj ďalšie výdavky ako napr. na kultúru, šport a v prípade nadštandardných možností povinného sú odôvodnenými potrebami oprávneného aj nadštandardné potreby, napr. dovolenky a podobne.
56. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti s maloletou J.. Jej priemerný čistý mesačný príjem je 1.264,66 Eur (január 2020 vo výške 1.279,05 Eur, február 2020 vo výške 1.250,26 Eur), poberá tiež rodičovský príspevok na maloletú vo výške 24,95 Eur, pričom výdavky na domácnosť matky predstavujú celkom sumu 1.016,40 Eur (hypotekárny úver 153 Eur/mesiac, elektrika 50 Eur/mesiac, plyn 65 Eur/mesiac, voda 8 Eur/mesiac, fond opráv 38 Eur/mesiac, spoločná elektrika 3 Eurá/mesiac, daň z nehnuteľnosti + poistka 2,30 Eur/mesiac, mobil 20 Eur/mesiac, DDP 20 Eur/mesiac, internet 15 Eur/mesiac, RTVS 5 Eur/mesiac, Skylink 7,30 Eur/mesiac, poistka auto 27 Eur/mesiac, ročná diaľničná známka 2 Eurá/mesiac, servis auta 27 Eur/mesiac, cestovné 150 Eur/ mesiac, vianočné a iné darčeky 16,70 Eur/mesiac, strava 150 Eur/mesiac, oblečenie 100 Eur/mesiac, voľný čas 50 Eur/mesiac, dovolenka 10,40 Eur/mesiac, cvičenie 50 Eur/mesiac, drogéria 30 Eur/mesiac, zimná dovolenka 16,70 Eur/mesiac). Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
57. Otec býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorej priemerný čistý mesačný príjem činí cca 700 Eur. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti vo výške 2.614,20 Eur (január 2020 vo výške 2.614,24 Eur, marec 2020 vo výške 2.617,93 Eur, apríl 2020 vo výške 2.622,13 Eur, máj 2020 vo výške 2.608,70 Eur, jún 2020 vo výške 2.620,82 Eur, júl 2020 vo výške 2.641,08 Eur, august 2020 vo výške 2.574,47 Eur). Iný príjem nemá. Náklady otca na domácnosť činia 2.104 Eur/ mesiac (hypotéka 153 Eur/mesiac, nafta 120 Eur/mesiac, poplatok za užívanie auta fix 100 Eur/mesiac, poplatok za používanie auta zo zákona 70 Eur/mesiac, DDP 66 Eur/mesiac, multisport karta 23 Eur/ mesiac, zrážky stravné 20 Eur/mesiac, diaľničné nálepky 4 Eurá/mesiac, mobil 20 Eur/mesiac, darčeky 26 Eur/mesiac, nájomné 285 Eur/mesiac, voda 20 Eur/mesiac, lieky 40 Eur/mesiac, granule pre psa 23 Eur/mesiac, daň z nehnuteľností 2 Eurá/mesiac, poplatok za smeti 4 Eurá/mesiac, ročné cestovné poistenie 3 Eurá/mesiac, dovolenka + príslušné náklady 167 Eur/mesiac, eset antivírus 4 Eurá/mesiac, poistenie bytu 3 Eurá/mesiac, okuliare 21 Eur/mesiac, bežné zariadenie domácnosti 200 Eur/mesiac, strava 300 Eur/mesiac, ošatné 150 Eur/mesiac, voľný čas 100 Eur/mesiac, drogéria 30 Eur/mesiac, iné bežné náklady 150 Eur/mesiac), náklady otca na maloletú predstavujú 153 Eur/mesiac (poistka 32 Eur, výživné 100 Eur, plávanie 15 Eur, poplatky škola 6 Eur). Rovnako otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
58. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov maloletej Alexandry, ktoré súd ustálil na 387,24 Eur, z ktorej sumy uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. sumou vo výške 260 Eur, čo predstavuje dve tretiny odôvodnených výdavkov maloletej, na ktorých je otec povinný sa podieľať (2/3 z 387,24 Eur = 258,16 Eur, po zaokrúhlení 260 Eur). Pokiaľ ide o náklady na maloletú, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na deti, ktoré poberá matka maloletej v sume 24,95 Eur mesačne, je potrebné, aby sa na nich podieľala aj matka, avšak z dôvodu poskytovania starostlivosti o J. v nefinančnej forme zabezpečovaním bývania a ďalšími činnosťami spojenými s bývaním (pranie, žehlenie, varenie...) sa má na nákladoch dieťaťa podieľať v nižšej miere ako otec, v tomto prípade sumou 102,29 Eur (387,24 Eur -260 Eur - 24,95 Eur = 102,29 Eur). Súd však pritom opätovne zdôrazňuje, že matka síce poskytuje J. bývanie a s ním spojené výhody (čo súd v konečnom dôsledku zohľadnil pri rozdelení povinnosti rodičov prispievať na výživu maloletej), na druhej strane si ale matka uplatnila náklady na domácnosť do výdavkov na maloletú.
59. Súd v súvislosti s určením výšky výživného poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 25 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pri príjme otca 2.614,20 Eur je to potom výživné v rozpätí od 522,84 Eur do 653,55 Eur. Hoci príjem otca by teda umožňoval výživné aj vo vyššej sume (suma 260 Eur ako bežné výživné do rúk matky predstavuje len necelých 10 % z jeho čistého príjmu), vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletej nebolo potrebné, aby sa otec na výžive maloletej podieľal vyššou sumou.
60. Nakoľko to však príjem otca dovoľuje, súd mal za to, že je dôvodný postup podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine a určenie časti výživného vo výške 50 Eur mesačne (ktoré výživné by maloletá nebola schopná za mesačné obdobie spotrebovať) na tvorbu úspor pre maloletú, ktoré bude prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Takto určené výživné otca (260 Eur + 50 Eur) spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletej a zároveň umožní vytvoriť pre maloleté dieťa úspory, ktoré môžu byť použité napr. na jej štúdium. Hoci matka požadovala pôvodne výživné vo výške 450 Eur mesačne, a to len ako bežné výživné, súd nebol návrhom matky viazaný a bol oprávnený určiť výživné nielen ako bežné výživné, ale aj ako výživné určené na tvorbu úspor. Na druhej strane súd pri takto
určenom výživnom ponechal priestor pre prípadné zvýšenie výživného do budúcna, keď maloletá ešte len pôjde na druhý stupeň základnej školy, na strednú, prípadne vysokú školu.
61. Bežné výživné na maloletú vo výške 260 Eur mesačne, určené vo výroku III. rozsudku, a výživné na tvorbu úspor pre maloletú vo výške 50 Eur mesačne, určené vo výroku IV. rozsudku, považuje súd za spravodlivé a primerané jednak potrebám maloletej, ako aj vzhľadom k jej veku, k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, a s prihliadnutím na to, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorá tým, že sa o maloletú osobne stará, je povinná sa finančne podieľať na výžive maloletej iba v minimálnej miere. Súd nemal pochybnosti o tom, že v možnostiach a schopnostiach otca je takto určenú vyživovaciu povinnosť si plniť.
62. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
63. Splatnosť bežného výživného aj výživného na tvorbu úspor určil súd na 15. deň v mesiaci z dôvodu, že bol takto matkou navrhnutý a otec ho nenamietal. Bežné výživné bude otec uhrádzať priamo matke a výživné určené na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej v banke.
64. Pokiaľ aj matka vo svojich vyjadreniach v súvislosti s určením výšky výživného poukazovala na zachovanie práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, súd uvádza, že pri výške výživného určeného súdom (bežného aj na tvorbu úspor) bude toto právo maloletej zachované, keď podieľanie sa na životnej úrovni rodičov neznamená, že povinný rodič, ktorý má do istej miery nadštandardný príjem, by sa mal o tento príjem s maloletou „deliť“. Výška výživného by sa mala stanoviť tak, aby dieťa vyrastalo v takých majetkových podmienkach, v akých by žilo v prípade úplnej rodiny, t. j. ak by jeho rodičia tvorili spoločnú domácnosť. Otec pritom uvádza (a matka tieto skutočnosti ani nesporovala), že s maloletou chodí aj na dovolenku, kupuje jej oblečenie, darčeky, prispieva na výdavky spojené so školou a pod., pričom súd mal z nepopretého skutkového tvrdenia otca i preukázané, že otec nad rámec finančne zabezpečuje maloletú, a to platením poistenia maloletej so sporiacim účtom vo výške 32 Eur mesačne. Naviac súd uvádza, že styk otca s maloletou je pomerne široko upravený, čo znamená, že v prípade, že sa bude tento zo strany otca riadne realizovať, rovnako bude spojený s výdavkami otca na maloletú.
65. Matku súd zároveň vo výroku V. rozsudku zaviazal povinnosťou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v prospech maloletej osobitný účet v banke na príjem časti výživného na tvorbu úspor a písomne oznámiť otcovi číslo účtu v lehote najneskôr 3 dní od jeho zriadenia s tým, že s finančnými prostriedkami uloženými na účte maloletej pritom nebude môcť matka maloletej voľne nakladať, ale na nakladanie s nimi bude potrebný súhlas súdu.
66. Nakoľko matka požadovala výživné na maloletú v sume 450 Eur mesačne, pričom súd určil ako bežné výživné sumu 260 Eur mesačne a výživné na tvorbu úspor vo výške 50 Eur mesačne, súd vo výroku VI. tohto rozsudku návrh matky vo zvyšku ako nedôvodný zamietol, a to aj v časti, v ktorej matka požadovala uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť počnúc dňom podania návrhu, t. j. 27. 02. 2020, keď v danom prípade ide o konanie o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP), teda súd mohol v súdenej veci uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť len s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, nie spätne ku dňu podania návrhu, ako by to bolo v prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu.
67. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
68. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
69. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
70. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VII. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Proti výrokom I., III., IV., V., VI. a VII. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I., II., III., IV., V., VI. a VII. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané otcom a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko otec a procesný opatrovník sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.