Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_37P-227-2018.pdf
PDF · 127.84 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/227/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
D. T., nar. XX.X.XXXX,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a otec C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XS, X., právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Návrh matky na zvýšenie výživného na mal. D. z a m i e t a .
II. Návrh otca na zverenie mal. D., nar. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z a m i e t a .
III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. D.
- v nepárnom týždni od stredy od 10. hod. do nedele do 18. hod.
- počas letných prázdnin o od 1.7. od 10. hod. do 15.7. do 19. hod. a o od 1.8. od 10. hod. do 15.8. do 19. hod.
- počas jarných prázdnin, ak pripadnú o na nepárny týždeň, od stredy od 10. hod. do nedele do 18. hod. o na párny týždeň, od predchádzajúcej nedele od 18. hod. do stredy do 10. hod.
- počas vianočných prázdnin o v párnom roku od 26.12. od 18. hod. do 2.1. do 10 hod. od 2.1. od 10. hod. do 6.1. do 18. hod. o v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10. hod. do 26.12. do 18. hod. IV. Otec mal. dieťa prevezme v dňoch školského vyučovania v školskom zariadení a v dňoch pracovného voľna v bydlisku.
V. Matka je p o v i n n á mal. dieťa na stretnutie pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi v stanovenom čase a mieste.
VI. Ak sa z dôvodov na strane matky alebo dieťaťa niektorý styk neuskutoční, m á otec p r á v o na náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu podľa dohody rodičov; ak sa nedohodnú, otec má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky.
VII. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/81/2013 - 160 zo dňa 20.7.2016 vo výroku ohľadne úpravy styku; v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený.
VIII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 4. 9. 2018 sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou s odôvodnením, že maloletá navštevuje predškolské zariadenie a matka podľa pôvodnej úpravy nemá ani jeden ucelený víkend na styk s ňou, preto žiadala styk otca len cez víkend v párnom týždni od piatka do nedele. Ďalej poukázala na to, že medzi rodičmi je zlá komunikácia, otec nedodržiava liečebný režim maloletej, ak mu v prípade choroby dieťa neodovzdá, matku šikanuje prostredníctvom polície, ktoré podnety boli vždy zamietnuté. Vo veci sa vedie aj výkon rozhodnutia.
2) Protinávrhom sa otec domáhal zmeny osobnej starostlivosti na striedavú osobnú starostlivosť s odôvodnením, že matka sa dlhodobo snaží obmedziť styk maloletej s ním. Pokiaľ dieťa predtým do škôlky nevodil, keď mal právo styku v pondelok, bolo to preto, že v tom čase nebola školská dochádzka povinná. Ak podával trestné oznámenia, bolo to z dôvodu, že matka nerešpektovala rozsudok. Matka mu zatajuje informácie o zdravotnom stave dieťaťa. Keďže otec má v domácnosti vytvorené podmienky, žije v stabilnom vzťahu, je v záujme dieťaťa, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov. Výživné v prípade striedavej osobnej starostlivosti žiadal neupraviť.
3) K uvedenému návrhu matky uviedla, že stretávaniu otca s maloletou nikdy nebránila, konania otca voči nej je šikanózne, neustále jej nadáva, je arogantný a vyhráža sa jej. Otec sa od narodenia o zdravotný stav dcéry nestaral, zrazu má záujem o všetkom vedieť, vyvoláva ošetrujúcemu detskému lekárovi a aj mu vulgárne nadáva, pretože lekár odporučil, aby v prípade choroby dieťa nestriedalo domáce prostredie.
4) K uvedenému otec uviedol, že s vekom sa situácia dieťaťa prirodzene zmenila, on má o striedavú osobnú starostlivosť záujem a mal aj v minulosti, ku konfliktom s matkou nedochádza v principiálnych otázkach, pričom je otec schopný si organizovať svoj pracovný čas výrazne flexibilnejšie ako matka. Matka vynakladá aktívne úsilie, aby otec s dieťaťom trávil čo najmenej času.
5) Kolízny opatrovník preskúmal pomery oboch rodičov, pričom zistil, že majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Vzhľadom na nástup maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, navrhol styk otca s dieťaťom nemeniť.
6) Na pojednávaní matka uviedla, že otec vyžaduje 100 % dodržiavanie súdneho rozhodnutia a to aj vtedy, keď je maloletá chorá. Nepoprela, že dieťa má vytvorený vzťah k otcovi aj k jeho partnerke, vie dieťa zabaviť, avšak mala pochybnosť o jeho zodpovednosti pri výchove dieťaťa a starostlivosti oň. Navrhla kontakt v nepárnom týždni od štvrtka do nedele, čo sa neskôr v priebehu konania aj realizovalo.
7) Otec na pojednávaní uviedol, že pri odovzdávaní dieťaťa s matkou nekomunikujú, ak, tak len o nevyhnutných veciach, avšak ani si nenadávajú. Otec má záujem zmeniť pracovné zaradenie na inštruktora autoškoly, aby mohol vykonávať starostlivosť o dieťa.
8) V priebehu konania Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina poskytol priestor na vykonanie poradensko-psychologického procesu v rámci rodiny. Z jeho správy zo dňa 17. 4. 2019 vyplynulo, že Sára má rada oboch rodičov, má pozitívny vzťah aj so širšou rodinou. V rámci konzultácie si rodičia dohodli odskúšanie rozšírenej starostlivosti otca od štvrtka do nedele a v ďalšom týždni od utorka do stredy. Psychológ pracujúci na úrade práce uviedol, že v striedavej starostlivosti momentálne vníma určité riziká, a to najmä s nástupom maloletej do školy, čo je pre dieťa z psychologického hľadiska výraznou zmenou vyžadujúcou vysokú mieru schopnosti adaptácie, rovnako nutnosť dochádzať do školy z otcovho bydliska, ako i nastavajúca zmena v jeho novom rodinnom usporiadaní (očakávania súrodenca v rodine otca), môžu predstavovať pre dieťa záťaž, ktorého mieru pôsobenia na maloletú nie je možné dostatočne odhadnúť. Pokiaľ otec navrhol, že maloletá by mohla chodiť do inej školy (v Žiline, s ktorým
návrhom matka nesúhlasila), aby bola bližšie k jeho bydlisku, mohlo by spôsobiť narušenie sociálnych väzieb s rovesníkmi, ktoré má D. vytvorené v aktuálnom bydlisku matky a v predškolskom zariadení. Naproti tomu ako dobrý predpoklad pre prípadnú voľbu striedavej starostlivosti vnímal psychológ postoj otca k dcére, prejavený záujem plnohodnotne s ňou tráviť čas, ako i popisovaný dobrý vzťah medzi D. a otcovou novou partnerkou. Komunikáciu medzi rodičmi vnímal psychológ ako problematickú, keď sú schopní odovzdať si vecné informácie ohľadne starostlivosti o dieťa, ale inak je komunikácia v značnej miere narušená nezhodami ohľadom kontaktu s dieťaťom. Za vhodný považoval psychológ nový spôsob v starostlivosti formou rozšíreného kontaktu otca s dieťaťom.
9) Návrhom doručeným súdu 20. 9. 2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú D. v súvislosti s jej nástupom na školskú dochádzku, a to na sumu 200 € mesačne.
10) Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil vzhľadom na jeho návrh na striedavú osobnú starostlivosť, ako aj okolnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej B..
11) Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 15. 6. 2020 vyplynulo, že otec trvá na striedavej osobnej starostlivosti s možnosťou dospieť k nej postupným rozširovaním kontaktu v priebehu jedného až dvoch rokov. Matka odmieta zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti s poukazom na negatívne prejavy v D. správaní po príchode od otca, ktorého vníma ako autoritu, ale emócie ventiluje u matky; matka deklarovala, že D. porovnáva domácnosti a zneužíva situáciu. Komunikácia medzi rodičmi zostala naďalej problematická, pričom obidvaja rodičia si uvedomujú, že medzi sebou súperia. Podľa názoru psychológa nie sú rodičia vo výchove celkom jednotní, ich komunikácia v tejto oblasti je nedostatočná, čo by eventuálne mohlo viezť k využívaniu situácie dieťaťom podľa jeho ľubovôle. Na základe psychologickej diagnostiky bolo zistené, že D. má pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom, pričom vzťah k matke vykazuje miernu ambivalenciu, ale zdá sa aj viac emočne sýtený než vzťah s otcom, ktorý vykazuje miernu idealizáciu. Vo výchovnom štýle matky je vnímané isté nastavovanie hraníc, avšak miestami ich slabšie udržiavanie, pričom so starostlivosťou o dieťa matke vypomáha jej rodina, ku ktorej D. dosť inklinuje. Vzťah s otcom je kamarátsky, blízky, otec zadáva D. určité hranice, D. deklaruje pozitívne city aj k širšej rodine otca. D. deklarovala spočiatku nerozhodnosť ohľadne eventuálnej striedavej starostlivosti, neskôr sa k tejto forme viac-menej naklonila. Naďalej medzi rodičmi existuje nedostatočná, problematická komunikácia.
12) V rámci vyjadrení otec poukázal tiež na štúdie o následkoch striedavej osobnej starostlivosti na dieťa.
13) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
14) Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15) Podľa § 24 ods. 2 - 4 ZR: Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre úpravu osobnej starostlivosti formou striedavej starostlivosti oboch rodičov.
21) V prvom rade súd podčiarkuje, že hlavným predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je okolnosť, že rodičia predtým žili v spoločnej domácnosti, či už ako manželia alebo ako druh a družka. Aj keď to zákon vyslovene neustanovuje, z logiky veci je možné predpokladať, že striedavá osobná starostlivosť má nasledovať po spoločnej starostlivosti oboch rodičov, na ktorú je maloleté dieťa už navyknuté, teda ako plynulý následok spolužitia rodiny. Predpokladá sa, že obaja rodičia, ktorí zdieľali spoločnú domácnosť a spolu žili, sa podieľali na starostlivosti o dieťa. Popritom platia ostatné zákonné podmienky, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú o uvedenú formu osobnej starostlivosti záujem. Aj pri splnení všetkých týchto predpokladov je nutné skúmať, či je takáto forma osobnej starostlivosti aj v záujme maloletého dieťaťa.
22) V danej veci rodičia ukončili spolužitie a svoj vzťah vo veku 4 mesiacov dieťaťa. Následne bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj riadne vykonávala, najmä osobne, avšak aj za pomoci svojich ďalších príbuzných, v dôsledku čoho maloletá aj k týmto ďalším príbuzným nadobudla silné vzťahové väzby. Rovnako maloletá nadobudla aj silné vzťahové väzby k prostrediu, v ktorom bola vychovávaná, k rovesníkom, s ktorými navštevovala predškolské zariadenie a aktuálne navštevuje základnú školu.
23) Vzhľadom k uvedenému pokiaľ v doterajšej osobnej starostlivosti neboli zistené nedostatky, matka riadne vychováva maloletú a plní si všetky zákonné povinnosti rodiča, súd v zásade má za to, že nie je dôvod na zmenu výchovného prostredia, resp. nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tejto veci súd teda nemal naplnený (i keď nie výslovne zákonom daný) prirodzený predpoklad, že otec sa o dieťa osobne staral dlhšie obdobie, naopak, bola to matka, ktorá v období najväčšej odkázanosti dieťaťa, keď je starostlivosť o dieťa veľmi intenzívna, sa o dieťa starala. Súd akceptuje argument otca, že aj v bežných rodinách, kde rodičia žijú v spoločnej domácnosti, je dieťa v nízkom veku odkázané najmä na starostlivosť matky, v podstate je od nej fyzicky závislé, avšak - a toto súd zdôrazňuje - otec sa na takejto starostlivosti podieľa aspoň subsidiárne, v nižšej miere a navyše poskytuje psychickú a sociálnu podporu matke v tomto náročnom výchovnom období. V danej veci rozchod rodičov spôsobil, že otec
takúto podporu matke neposkytoval a poskytla jej ju širšia rodina (čo je prirodzené a správne). Otec teda musel pri rozchode rodičov byť uzrozumený a mal počítať s tým, že za takých okolností bude jeho osobná starostlivosť o dieťa a výchovný vplyv mať charakter sekundárny (čiastočný) a bude sa poskytovať obvyklou formou stretávania najmä počas víkendov a prázdnin. Preto sa javí návrh otca podaný v predškolskom veku dieťaťa, keď je toto už pri sebaobslužných činnostiach z väčšej časti autonómne (dokáže sa samostatne najesť, vypýtať sa na toaletu, obliecť, komunikovať a pod.) za účelový, pretože v tomto veku už starostlivosť o dieťa nie je taká zaťažujúca. Uvedený dojem súdu podporuje aj okolnosť, že otec požiadal o osobnú striedavú starostlivosť v čase, keď už mal ďalší stabilný partnerský vzťah, a teda mal by mu kto pomôcť pri starostlivosti o dieťa.
24) Aj keď súd podmienku predchádzajúcej starostlivosti a priori považoval za nenaplnenú, predsa by mohol pristúpiť k zmene formy osobnej starostlivosti v prípade, že by matka svoju doterajšiu výchovnú funkciu neplnila riadne, pričom súd nemá na mysli len zabezpečovanie fyzických a materiálnych podmienok v starostlivosti o dieťa. Súd preto skúmal, či má dieťa zabezpečené všetky fyzické, psychické a sociálne potreby, bývanie a celkovo či pôvodné prostredie je bezpečné, stabilné a podnetné. Súd prihliadol aj ku okolnosti, či si matka plní svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k druhému rodičovi, teda, či vytvára predpoklady k tomu, aby sa mohol vzťah dieťaťa a jeho otca, ktorému dieťa nie je zverené, rozvíjať. V danej veci mal súd jednoznačne preukázané, že vzťah medzi otcom a maloletou je riadne naplnený a dostatočne emočne sýtený, čo by bez podpory matky ako primárnej vzťahovej osoby maloletej nebolo možné. Zo strany matky teda nedochádza k manipulácii s dieťaťom v tom smere, aby toto na otca prípadne i na jeho širšiu rodinu a partnerku zanevrelo. Matka si povinnosť podporovať dieťa vo vzťahu k otcovi splnila a plní, i keď vzhľadom na svoju doterajšiu výlučnú starostlivosť a vek dieťaťa bolo celkom ľahké vzťah s otcom „patovať“. Súd má za to, že je preto nutné matku za uvedené oceniť, vyjadriť jej úctu a nedegradovať jej doterajšie úsilie na čisté plnenie zákonnej povinnosti. Opačný postoj otca voči matke (nedostatok úcty a ocenenia) môže negatívne vplývať na vývoj maloletej, pre ktorú táto predstavuje primárnu vzťahovú osobu.
25) Pokiaľ aj otec tvrdil, že matka mu v stretávaní bránila a navrhol kvôli tomu aj výkon rozhodnutia, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi rodičmi vznikala nezhoda väčšinou kvôli tomu, či je dieťa vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilé byť v starostlivosti otca, prípadne išlo o nezhody v prípade čerpania letnej dovolenky. Súd považuje za dostatočne známe z bežnej praxe, že pre dieťa v prípade choroby je ideálny kľud v domácom prostredí; v prípade vzájomnej ústretovosti sa rodičia vždy mohli podľa zdravotného stavu dieťaťa, miery intenzity choroby dohodnúť, či sa styk uskutoční alebo nie. V zásade nebolo v konaní popreté, že aj v prípade zmareného styku bol otcovi poskytnutý náhradný termín. Preto aj súd negatívne vníma, pokiaľ sa v takýchto veciach privoláva na pomoc polícia, prípadne sú angažované iné úrady a súdy - takéto situácie nemôžu vyvolávať iné ako negatívne emócie a napätie, ktoré môžu negatívne vplývať na maloletú (najmä ak je ich osobným svedkom). Súd má za to, že uvedené konfliktné situácie vznikali z dôvodu nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi, prípadne v dôsledku povahových vlastností rodičov.
26) V uvedenej súvislosti súd musí konštatovať na strane otca, že má sklon striktne trvať na svojom stanovisku a má menší sklon k uzavretiu dohody či kompromisu. To sa prejavilo aj v priebehu konania, keď matka mu vyšla v ústrety tým, že navrhla jeho rozšírený styk s dieťaťom (najprv od štvrtka do nedele, neskôr od stredy do nedele každý druhý týždeň), bola dokonca ochotná súhlasiť aj so stretávaním od utorka do nedele, prípadne aj so striedavou osobnou starostlivosťou v týždňových intervaloch (avšak len za podmienky, že rovnocenná striedava starostlivosť by sa odohrávala v bydlisku matky a maloletá by tak nemusela meniť prostredie a mala by teda zachovaný jeden domov). Z týchto faktických prejavov matky mal súd preukázané, že matka oproti otcovi dokáže uprednostniť záujem dieťaťa pred svojím a snaží sa konať tak, aby dieťa bolo čo najmenej zainteresované/vťahované do priebehu konania, súdnych pojednávaní, i prípadných výsluchov. Otec takúto empatiu vo vzťahu k dieťaťu nemal, žiaden ústupok neurobil, uprednostnil svoj záujem (na výsledku konania) pred tým, aby dieťa bolo súdnym konaním dotknuté. Súd nemohol k uvedenému neprihliadnuť a matku vyhodnotil ako rodiča s lepšími rodičovskými kompetenciami berúcu väčší ohľad na potreby dieťaťa a chrániacu jeho zdravý vývoj napríklad i tým, že ju nevystavuje konfliktu lojality.
27) Uvedené konštatovanie neznamená, že otec nie je spôsobilý dieťa vychovávať a riadne sa oň postarať. Nepopierateľne spĺňa aj ostatné podmienky pre starostlivosť o dieťa, avšak neznamená to, že len z tohto titulu má otec právo na rovnaký rozsah osobnej starostlivosti o dieťa ako matka. V danom
prípade nie je možné považovať za spravodlivé len ak sa o dieťa starajú rodičia rovnakým dielom, pretože dieťa nie je majetok, ale má právo na starostlivosť v takom rozsahu od toho-ktorého rodiča, ktorý je v jeho záujme a najlepšie naplní jeho potreby. Za jednu zo základných potrieb dieťaťa súd považuje pocit jedného domova, že niekam patrí, kde je jednoznačne ukotvené. Rodičia by mali dieťa „zdieľať“ teda tak, aby mu uvedený pocit ostal zachovaný.
28) Aj keď otec oponoval a v celom konaní argumentoval, že dieťa má právo na oboch rodičov v rovnocennom rozsahu, za rovnako podstatné považuje súd v akých podmienkach a v akej atmosfére sa uvedená rovnocenná starostlivosť realizuje. Deti vedia veľmi dobre vycítiť napätie medzi rodičmi, takáto atmosféra a nervozita sa zvykne na ne prenášať a zle vplývať; sú v centre konfliktu. Preto má súd za to, že striedavá osobná starostlivosť by mala byť v zásade výsledkom dohody medzi rodičmi, ktorí sa budú navzájom podporovať, a nemá byť výsledkom boja, vydierania či presadzovania vlastných záujmov. Z praxe je súdu známe, že inak má striedavá starostlivosť len dočasný charakter. Preto nepostačuje pre striedavú osobnú starostlivosť len formálne naplnenie zákonom stanovených podmienok či dojem, že na danú vec je možné aplikovať ustálenú judikatúru. Sudca sa musí riadiť aj svojím najlepším vedomím a svedomím, a tak tomu bolo aj v tejto veci. Obaja rodičia si plne uvedomujú, že o dieťa súťažia (dieťa je teda predmetom boja), čo nemôže na dieťa pôsobiť priaznivo. Takéto riziko striedavej osobnej starostlivosti vyhodnotil aj psychológ pracujúci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny; aj keď tento nie je znalcom, súd k jeho názoru prihliadol, pretože predsa len ide o odborne zdatnú osobu.
29) Pre vyvrátenie argumentu, že súd v danej veci rozhodol predpojato, súd dodáva, že pristupuje k striedavej osobnej starostlivosti aj za okolností, keď majú rodičia medzi sebou nevraživý, dokonca hostilný vzťah, avšak len vtedy, keď rodič, ktorému bolo dovtedy dieťa zverené, nedokáže (nechce) zabezpečiť pravidelný styk dieťaťa s druhým rodičom. Krajský súd v Žiline v tejto súvislosti judikoval, že striedavú osobnú starostlivosť nemožno považovať za sankciu; napriek tomu ide o možnosť predpokladanú ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine ako následok porušovania povinností rodiča. V tejto veci, naopak, pokiaľ by súd vyhovel návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, matka by oprávnene mohla uvedené vnímať ako sankciu za to, že podporila vzťah s otcom; nebolo by to voči nej spravodlivé. Matka si zaslúži naďalej dieťa vychovávať, pretože riadne plnila všetky svoje doterajšie povinnosti.
30) K zisťovaniu názoru maloletej súd uvádza, že vzhľadom na jej vek a zrelosť nepovažoval za vhodné vypočuť ju priamo na súde, pretože napriek svojej praxi sudcovia nie sú takí odborníci, aby bola jednoznačne zaručená vhodnosť použitých metód výsluchu; za hraničný vek sa považuje podľa odborníkov jedenásť rokov, kedy dieťa vie vysloviť svoj názor (v zmysle „názoru dostatočne podloženého skúsenosťami“). Uvedené neznamená, že dieťa sa nevie vyjadriť, avšak nedokáže v tomto veku vyhodnotiť vhodnosť či následky svojho vyjadrenia. (To sa prejavilo v tejto veci napríklad i tým, že maloletá aj keď bola vypočutá psychológom váhala pri vyjadrení, či sa k striedavej osobnej starostlivosti prikláňa alebo nie.) Preto súd zistenie názoru maloletej a vzťahov v rodine využil služby referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce.
31) Čo sa týka zisteného vzťahu k matke (mierne ambivalentný) a k otcovi (zidealizovaný), súd dodáva, že nejde o nič neprirodzeného, pretože je „ľahké obdivovať niekoho, s kým človek nie je každodenne“. Tým, že dosiaľ väčšiu mieru starostlivosti a vyžadovanie plnenia povinností bolo na pleciach matky, častejšie sa mohla dostať s maloletou do konfliktu. Ich vzťah nie je narušený, a ako uviedol psychológ, je aj viac emočne sýtený (oproti vzťahu s otcom).
32) Za ďalšie riziko riadnej realizácie striedavej osobnej starostlivosti psychológ považoval aj nevhodnú a nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi; aj keď na základe ustálenej judikatúry uvedené nemôže byť samo o sebe prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť, predsa len je táto okolnosť medzi rodičmi dlhodobá. Rodičia sa rozišli už dávno, avšak situácia sa od vtedy nezlepšila a nezlepšila sa ani počas konania, ktoré trvalo dva roky; u rodičov je nízky predpoklad zmeny ich vzájomného postoja. I keď obaja ostali otvorení pre psychologické poradenstvo, je celkom zrejmé, že k prípadnému pokroku by sa dopracovávali pomaly. Súd tiež nemohol konštatovať, že by hlavnou príčinou uvedeného bola matka, prípadne jej postoje. Súd mal skôr za to, že ide o rigidnejší postoj otca, ktorý nezvykne ustúpiť a trvá na svojich názoroch.
33) Za ďalšiu, v tomto prípade objektívnu prekážku pre výkon striedavej osobnej starostlivosti, súd považoval aj vzdialenosť bydlísk rodičov. Otec najprv býval v Žiline, následne si postavil s novou partnerkou dom v Rosine. Matka bývala a býva v Snežnici, kde dieťa navštevuje základnú školu a predtým navštevovalo materskú školu. Aj keď sa táto vzdialenosť môže javiť ako malá, v ranných a v poobedných dopravných špičkách môže predstavovať neprimeranú záťaž pre dieťa; jednak by muselo skôr vstávať, jednak už samotné cestovanie predstavuje istú mieru diskomfortu a dieťa je i o niečo viac vystavené riziku. V tejto časti musí dať súd za pravdu matke, že otec nehľadal možnosti pri výstavbe domu, aby bydliská rodičov priblížil, naopak zariadil sa podľa svojich ostatných okolností (zrejme podľa toho, kde bývala jeho nová partnerka, prípadne kde vlastnila pozemok) a očakáva, že sa jeho rozhodnutiu ostatní (dieťa) prispôsobia. Navrhol tiež napríklad, aby dieťa navštevovalo základnú školu v Žiline, čím opätovne preukázal súdu uprednostňovanie svojho záujmu pred záujmom dieťaťa. Dieťa by takto bolo v ďalšom kolektíve - inom ako v základnej škole v Snežnici a súčasne odlišnom od bydliska otca, v ktoror už získava priateľov. Aj nadmiera sociálnych kontaktov môže predstavovať záťaž pre dieťa.
34) Tiež musel súd prihliadnuť k tomu, že maloletá býva často chorá. Už za bežných okolností býva zmena prostredia adaptačnou záťažou, v prípade choroby toto predstavuje určitý diskomfort pre dieťa a môže predstavovať aj diskomfort pre novú rodinu otca, v ktorej žije novorodenec bez dosiaľ vytvorenej dostatočnej imunity. V neposlednom rade aj epidemiologická situácia súvisiaca so šírením nákazlivého ochorenia COVID-19 predstavuje zvýšené riziko pre všetkých zúčastnených členov oboch domácností.
35) Vzhľadom k uvedenému súd návrh otca zamietol.
36) Naproti tomu je vzhľadom na zmenené okolnosti na mieste zmena úpravy styku otca s maloletou. Od poslednej úpravy dieťa vyrástlo, začalo navštevoval školské zariadenie a povinnú školskú dochádzku, čomu bolo nutné styk otca prispôsobiť. Matka sa taktiež už o dieťa celodenne nestará, už nie je na rodičovskej dovolenke, a preto má právo tráviť s dieťaťom ucelený víkend.
37) V priebehu konania sa rodičia sami dohodli na predĺženom kontakte od štvrtka a následne od stredy do nedele, súd preto zachoval uvedený status quo a bežný styk s maloletou D.u otcovi upravil od stredy od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v nepárnom týždni. Pri takejto úprave maloletá bude nútená skôr vstávať a bude zaťažená cestovaním len dva pracovné dni za dva týždne, čo sa súdu javí ako primerané. Pokiaľ súd upravil stretávanie od 10.00 hod. ráno, je to pre prípad dní pracovného voľna, kedy maloletú otec prevezme v bydlisku matky; inak bude maloleté dieťa preberať v školskom zariadení. Súd nepredpokladá, ale ani nevylučuje, že sa styk otca s maloletou uskutoční i počas choroby dieťaťa, keď sa dieťa nachádza v domácej opatere; bude to už závisieť na dohode rodičov a zdravotnom stave dieťaťa. Osobitná úprava sa vzťahuje na obdobie prázdnin, ktoré súd upravil tak, ako je uvedené v odseku III. výroku tohto rozsudku tak, aby uvedený kontakt bol rovnocenný a rovnomerne roztriedený medzi rodičov štandardným spôsobom. V prípade jarných prázdnin styk nadväzuje na všeobecnú úpravu. V prípade ak dôjde k zmareniu styku z dôvodov na strane matky alebo dieťaťa (teda nie z dôvodov na strane otca), má otec právo na náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu. Súd predpokladá, že si náhradný termín rodičia dohodnú, pre prípad, že by sa tak nestalo, súd považoval za spravodlivé, aby tento termín určil otec sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky.
38) Pre úplnosť súd dodáva, že uvedený rozšírený styk predstavuje cca jednu tretinu času v priebehu dvoch týždňov, čo je rozsah, aký aj otcom predložená štúdia už považuje za striedavú osobnú starostlivosť. Dokonca je vyšší, pretože, ako správne otec podotkol, školský rok trvá len 10 mesiacov a cez prázdniny je rozsah styku približne polovičný. Takýto rozsah, pokiaľ ho otec bude využívať, je dostatočný na to, aby otec naplnil vo vzťahu k dcére svoju rolu a táto sa mohla zdarne vyvíjať.
39) Súd uvedený rozšírený styk však nezakotvil ako striedavú osobnú starostlivosť jednak z dôvodu, aby práve počas choroby dieťa nebolo presúvané do inej domácnosti ako aj z dôvodu, že o zabezpečenie potrieb dieťaťa (ktoré vznikajú mimo domácnosti) rodičia v zásade nekomunikujú; výber záujmovej činnosti ako aj hradenie nákladov s tým spojených zostáva na matke. Práve jedným z predpokladov striedavej osobnej starostlivosti je, že rodičia sa vedia na zabezpečení týchto jednotlivých potrieb dieťaťa dohodnúť, ako aj dohodnúť si mieru vzájomnej participácie z finančného hľadiska. Pokiaľ uvedené dosiaľ zabezpečovala matka, nie je dôvod/vhodné uvedené meniť, pretože to bude v záujme dieťaťa. Otec požadoval v prípade striedavej osobnej starostlivosti v rovnocennom rozsahu výživné neurčiť,
neuviedol však, akým spôsobom by sa náklady mimo domácnosti mali hradiť, čo by pravdepodobne bolo v budúcnosti zdrojom ďalších konfliktov medzi rodičmi.
40) Takáto úprava styku zabezpečí postupnosť, aby sa neskôr, keď bude dieťa zrelšie a samostatnejšie, (napríklad na druhom stupni základnej školy alebo na strednej škole), na prípadnú ešte širšiu starostlivosť otca zadaptovalo.
41) Matka v priebehu konania podala návrh na zvýšené výživného. Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/81/2013-160 zo dňa 20. 7. 2016 a to od obdobia apríl 2013, keď maloletá nemala ešte ani jeden rok. V tom čase matka pracovala ako obsluha čerpacej stanice s mesačným čistým príjmom 370 € a bývala v rodičovskom rodinnom dome. Mesačné výdavky maloletej predstavovali pred nástupom na materskú školu 150 € a následne 250 € mesačne. Otec podnikal ako živnostník v oblasti kuriérskych služieb a jeho čistý mesačný príjem dosahoval 800 až 1.000 €.
42) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré prirodzene vyrástlo, nastúpilo na základnú školu, venuje sa záujmovým krúžkom ako je napríklad balet a klavír, s čím sú spojené zvýšené náklady (nad 200 € za polrok), ktorá okolnosť by už sama o sebe uvedené zvýšenie výživného odôvodňovala. Matka je aktuálne zamestnaná, jej mesačný príjem dosahuje 365 € (za obdobie 09/2019 - 02/2020) až 430 € (1/2019 - 6/2019) mesačne. Matka pracuje ako obchodná zástupkyňa najmä z domáceho prostredia. V priebehu konania otec tiež pracoval ako kuriér, avšak pre vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným. Uvedené podnikanie však ukončil údajne z dôvodu, že príjmy neboli dostatočné. Preškolil sa a začal pracovať ako inštruktor autoškoly s údajným príjmom 500 až 800 €; obnovil živnostenské oprávnenie. Uvedenému príjmu však súd neuveril, respektíve ho považoval na neprimerane nízky k možnostiam a schopnostiam otca, keďže ide o zdravého človeka v najproduktívnejšom veku. Ani koronakríza nemohla do podnikania otca negatívne zasiahnuť, keďže práve v tomto období sa zvýšil dopyt po kuriérskych službách, čo je súdu známe z bežnej praxe, zároveň jeho príjem nezodpovedá ani ním deklarovaným výdavkom. Otec sám deklaroval príjem zo zamestnania za obdobie 12/2019 - 05/2020 vo výške 64 € mesačne, teda sa prostredníctvom s.r.o. sám adekvátne neodmeňoval. Z daňového priznania Makli s.r.o. za rok 2019 mal súd preukázané, že čistý obrat predstavoval 66.473 €, teda oproti predchádzajúcemu obdobiu bol takmer dvojnásobný (35.698 € v roku 2018). Argumenty otca, že sa mu teda v podnikaní nedarí, sa nejavia ako pravdivé. Naopak, súdu je známe z jeho praxe, že odmeňovanie inštruktorov autoškoly je nižšie ako pri kuriérskych službách, preto zmena povolania musí ísť na jeho úkor. Súd má za to, že otec má potenciál dosahovať minimálne taký príjem ako pri ostatnom určení výživného (s primeraným zvýšením vzhľadom na rast miezd za uplynulé obdobie) a to vo výške 1.000 až 1.200 € mesačne. Uvedenému príjmu vzhľadom k tomu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak k oveľa mladšiemu dieťaťu, s ohľadom na už spomínané zvýšené výdavky dieťaťa, možno považovať dosiaľ určenú sumu 150 € mesačne. Preto súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
43) Pre úplnosť súd dodáva, že argument otca, že sa stará viac o dcéru ako v predchádzajúcom období a to jednu noc za dva týždne, neobstojí, nakoľko tento rozsah predstavuje len niekoľko eur. Otec pritom naproti matke dcéru nebráva na dovolenky, nehradí jej záujmové činnosti, pokiaľ jej aj niečo zakupuje, ponecháva si to vo svojej domácnosti. Uvedená okolnosť teda nebola dôvodom zamietnutia návrhu matky.
44) Čo sa týka zmenených majetkových pomerov otca, súdu sa javí ako primeraná forma podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, kde otec aktuálne býva. Otec vlastní dve desatiny, avšak podieľal sa aj vo veľkej časti osobnou činnosťou na výstavbe rodinného domu, v tejto súvislosti si zobral aj hypotekárny úver vo výške 42 tisíc eur, z čoho údajne iba 20 tisíc eur bolo použitých na výstavbu domu. Pozemok pod rodinným domom vlastní iba jeho partnerka. Uvedené súd vyhodnotil tak, že sa otec nevzdal nevýhodne majetku, resp. rozsah nevyhnutného dokazovania (kto a ako hradil konkrétne časti stavby a z akých prostriedkov popri hodnote domu) by prekročil únosnú mieru, ktorá sa pri určovaní výživného predpokladá.
45) Keďže došlo k zmene ostatného rozsudku o úprave styku, súd túto uviedol v súlade s § 230 CSP vo výroku rozsudku.
46) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.