Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_25C-41-2013.pdf
PDF · 127.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1. Y.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX a 2. Y.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. L. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Frankom, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Košice, Popradská 82, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou R.. E.. C. T., so sídlom T., Q. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s. r. o., so sídlom Košice, Kupeckého 4, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. žalovaný zodpovedá v plnom rozsahu za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla žalobcom v dôsledku ním poskytnutej non lege artis zdravotnej starostlivosti žalovaným v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX,
II. žalovaný je povinný do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku poskytnúť žalobcom primerané zadosťučinenie v podobe osobného ospravedlnenia sa v tomto znení:
„Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa Vám týmto ospravedlňujem, za to, že sme Vás v čase pred vykonaním cisárskeho rezu nepoučili o možnosti vykonania alternatívneho zákroku a predišli tak odstráneniu maternice, čím sme Vám spôsobili nemajetkovú ujmu v podobne psychických a fyzických následkov, ktoré Vám vznikli ako aj nemajetkovú ujmu v podobe straty možnosti opäť otehotnieť. Taktiež sa Vám ospravedlňujem za to, že v čase po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, v čase skončenia hospitalizácie sme Vás nepoučili o tom, že došlo k odstráneniu maternice, a že k otehotneniu nemôže v budúcnosti dôjsť, čím sme Vám spôsobili nemajetkovú ujmu v podobne následkov, ktoré sa u Vás objavili počas obdobia nevedomosti o tejto skutočnosti“,
III. žalobu o náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia pre žalobkyňu v 1. rade zamieta,
IV. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v časti nárokov zo zodpovednosti za škodu a primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude presne špecifikovaná výška týchto trov,
V. náhradu trov konania v časti priznania nemajetkovej ujmy žalobcom v 1. a 2. rade stranám konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.03.2013 žiadali súd, aby rozhodol, že žalovaný zodpovedá v plnom rozsahu za nemajetkovú ujmu, ktorá im vznikla v dôsledku ním poskytnutej non lege artis zdravotnej starostlivosti v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Ďalej žiadali určiť, že žalovaný je povinný do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia poskytnúť žalobcom primerané zadosťučinenie v podobe osobného ospravedlnenia sa v znení: „Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa Vám týmto ospravedlňujem za to, že sme Vás v čase pred vykonaním cisárskeho rezu
nepoučili o možnosti vykonania alternatívneho zákroku a predišli tak odstráneniu maternice, čím sme Vám spôsobili nemajetkovú ujmu v podobe psychických a fyzických následkov, ktoré Vám vznikli ako aj nemajetkovú ujmu v podobe straty možnosti opäť otehotnieť. Taktiež sa Vám ospravedlňujem za to, že v čase po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, v čase skončenia hospitalizácie sme Vás nepoučili o tom, že došlo k odstráneniu maternice a že k otehotneniu nemôže v budúcnosti dôjsť, čím sme Vám spôsobili nemajetkovú ujmu v podobe následkov, ktoré sa u Vás objavili počas obdobia nevedomosti o tejto skutočnosti“.
2. Zároveň žiadali od žalovaného vyplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Eur za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobkyni v 1. rade a 40 000 Eur za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi v 2. rade a tiež priznať náhradu trov konania. Neskôr, po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobcovia zobrali žalobu späť v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zo strany žalovaného vo výške 60 000 Eur pre žalobkyňu v 1. rade a 40 000 Eur pre žalobcu v 2. rade. Zároveň rozšírili návrh o výrok, že žalovaný je povinný do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7 860 Eur.
3. Súd uznesením č. k. 25C/41/2013-51 zo dňa 03.10.2013 pripustil zmenu žalobného návrhu a v časti o priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom konanie zastavil v súlade s § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
4. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa bola XX.XX.XXXX prijatá na gynekologicko- pôrodnícke oddelenie u žalovaného, kde jej bol vykonaní cisársky rez, ktorým porodila svoje druhé dieťa a následne jej z dôvodu masívneho krvácania a ohrozenia života bola odstránená maternica s ponechaním jej krčkovej časti.
5. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa prepustená z nemocnice so správou o rodičke, kde však absentuje informácia a poučenie o operačnom odstránení maternice. Žalobkyňa ani jej manžel neboli o tejto rozhodnej skutočnosti zo strany žalovaného ústne ani písomne informovaní. Až vo februári 2012 požiadala žalovaná, z dôvodu, že nemohla otehotnieť, o sprístupnenie zdravotnej dokumentácie, kedy z tejto definitívne bolo zistené, že došlo k operačnému odstráneniu tela maternice.
6. Hoci sa žalobcovia snažili o mimosúdne rokovania so žalovaným pred podaním žaloby a o úhradu finančného odškodnenia nemajetkovej ujmy, žalovaný nárok neuznal a návrh na mimosúdne rokovanie odmietol.
7. Žalobcovia uvádzajú, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu legislatívy o povinnosti poskytnúť poučenie o skutočnostiach spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pred poskytnutím tejto starostlivosti a po poskytnutí, teda ku konaniu non lege artis. Podľa žalobcov teda zo strany žalovaného došlo síce k vykonaniu zákroku lege artis, ale z dôvodu porušenia tejto poučovacej povinnosti došlo ku škode, za ktorú je zodpovedaný žalovaný. Žalobcovia tak požadujú ospravedlnenie zo strany žalovaného, ako aj priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré spočíva v tom, že vplyvom neoznámenia zákroku - odstránenia maternice, došlo u žalobkyne k vážnym duševným poruchám vzniknutým pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií pod položkou 255 prílohy Zákona č. 37/2004 Z. z.. K tomuto došlo, keď sa žalobkyňa dozvedela o zákroku, aký bol u nej vykonaný. Keďže o tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela v roku 2012, uplatňuje si náhradu v zákonnej dvojročnej premlčacej lehote.
8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k protiprávnosti svojho konania udáva, že tohto sa nedopustil. Zákrok žalobkyne bol vykonaný lege artis a išlo o život zachraňujúci úkon. O tomto bola žalobkyňa pred samotným pôrodom poučená, o čom svedčí aj záznam v správe o rodičke a v prijímacej správe. Žalovaný teda neuznával ani základ nároku. Taktiež uvádzal, že nie je povinný poučovať pacientov po samotnom vykonaní zákroku.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, písomnými vyjadreniami účastníkov, lekárskymi správami o zdravotnom psychickom stave žalobcov, správou o rodičke zo dňa XX.XX.XXXX, zdravotnou dokumentáciou žalobkyne u jej obvodného gynekológa, správou o priebehu
pôrodu zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa 24.2.2014 vyhlásil medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodol, že žalovaný zodpovedá v plnom rozsahu za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcom v dôsledku ním poskytnutej non lege artis zdravotnej starostlivosti v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný.
11. Krajský súd Prešov rozsudkom č. k. 18Co/98/2014-165 zo dňa 25.5.2015, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Cdo/914/2015-217 zo dňa 20.12.2016, rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení mimo iného uvádza, že preskúmaním veci bolo zistené, že žalobcovia reagovali na odvolanie žalovaného podaním z 30. mája 2014, ktoré nebolo doručené žalovanému na vyjadrenie (rovnako nebolo žalobcom doručené podanie žalovaného z 21. októbra 2014 označené ako „doplnenie odvolania“. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a žalovanému mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním. Zo spisu vyplýva, že v danom prípade žalovanému táto možnosť nebola vytvorená (rovnako ako žalobcom nebola daná možnosť oboznámiť sa s doplnením odvolania žalovaného). Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Po vrátení veci na Krajský súd, tento opätovne rozsudkom č. k. 18Co/9/2017-234 zo dňa 31.1.2018 potvrdil rozsudok. V odôvodnení krajský súd mimo iného uvádza, že súd pri rozhodovaní použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný. V odvolaní nie je uvedené nič, čo by spochybňovalo vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ale sa v ňom iba opakujú skutočnosti tvrdené žalovaným už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a vyhodnotil. Preto postup súdu prvej inštancie pri posúdení otázky základu nároku - zodpovednosti žalovaného bol na mieste. Žalovaný vytýka rozhodnutie súdu prvej inštancie, že rozhodol o základe nároku žalobkyne a tým aj o jej zodpovednosti za uplatnenú škodu žalobkyne, pritom žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zdravotnej starostlivosti neporušil. Z ustanovenia § 14 z. č. 277/1994 Z. z. vyššie citovaného však vyplýva právo pacienta na náležité poučenie, ktoré ustanovenie vymenováva tieto práva demonštratívne. Vzhľadom na ich príkladom uvedený výpočet je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa ma právo na informácie o rizikách a možných následkoch vykovaného operačného zákroku. Toto právo žalobkyne je v priamej súvislosti s povinnosťou žalovaného informáciu poskytnúť. Právo pacienta a povinnosť subjektu poskytujúceho zdravotnú starostlivosť je zakotvená aj v čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ľudských právach a bio medicíne. Porušenie právnej povinnosti založilo zodpovednosť žalovaného.
14. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, súd doplnil dokazovanie a zistil tento stav:
15. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa prijatá na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie u žalovaného, kde jej bol vykonaný cisársky rez, na ktorý bola plánovaná od začiatku tehotenstva. Po operačnom vybratí dieťaťa z maternice, počas cisárskeho rezu, došlo k masívnemu krvácaniu z rozsiahlych a rozšírených žíl v oblasti maternice a napriek snahe o zástavu krvácania sa toto rozšírilo do okolitého väziva. Z dôvodu nutnosti okamžitej zástavy tohto rozsiahleho krvácania sa operatér rozhodol pre ukončenie krvácania formou odstránenia maternice s ponechaním jej krčkovej časti.
16. Pri prijatí žalobkyne na oddelenie u žalovaného bola vypísaná Vložka do pôrodopisu - priebeh pôrodu, kde je pečiatka „pacientka oboznámená so zdravotným stavom, poučená o možných rizikách, s
navrhovaným operačným riešením súhlasí“ a podpis žalobkyne. Žalobkyňa na oddelenie k žalovanému začala chodiť asi mesiac pred pôrodom, pričom absolvovala sonografické vyšetrenie. Pôrodníka vybratého nemala. Ako uviedla žalobkyňa, v tom čase žiadne poučenie nedostala.
17. Dňa XX.XX.XXXX prišla žalobkyňa do pôrodnice. Pôrod sa už začal, mala kontrakcie, pričom ako uviedla, poučenie spočívalo v tom, že žalobkyňa bola vyšetrovaná na vyšetrovacom stole, pričom sestrička sa jej pýtala na všeobecné informácie, ako sú meno, adresa a pod. a lekár s ňou konzultoval aktuálny stav jej pôrodných ciest. Následne jej dala zdravotná sestra podpísať doklady, ktoré predtým v rovnakej miestnosti vypisovala. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa prepustená z nemocnice so správou o rodičke. V tejto správe absentuje informácia o operačnom odstránení maternice s ponechaním krčka maternice. Existuje jediný záznam vykonaný zdravotníckym pracovníkom v tejto podobe: „Poučená“.
18. Žalobcovia popierali, že by o tejto rozhodnej skutočnosti boli ústne, alebo písomne informovaní. Ako uviedla žalobkyňa, po pôrode sa prebrala na izbe. V nemocnici bola sedem dní a mala rôzne vývody a hadičky. Dieťa jej nosili len na kŕmenie. Celý čas v nemocnici strávila v posteli na izbe. Ako uviedla, nikto s ňou jej zdravotný stav nekonzultoval, ani pri vizite. Keď sa pýtala na svoj zdravotný stav, bolo jej povedané, že všetko je v poriadku, bez komplikácií. O tom, aký zákrok bol u nej uskutočnený, nebola informovaná ani počas pobytu v nemocnici, ani pri odchode, podobne ako ani žalobca, ktorý sa taktiež informoval o zdravotnom stave manželky, pričom mu bolo taktiež povedané, že je všetko v poriadku.
19. Po odchode z nemocnice v priebehu nasledujúcich rokov sa žalobcovia pokúšali o splodenie ďalšieho dieťaťa, no neúspešne. Žalobkyňa žiadne podozrenie na svoj zdravotný stav nemala, keďže cyklus mala, aj keď nepravidelný. Mala za to, že je to vplyvom stresu, starostlivosti o rodinu, o deti, z dôvodu sťahovania, ako aj jej štúdia na vysokej škole. Ďalšia popôrodná starostlivosť bola ovplyvnená neuvedením informácie, že maternica žalobkyne bola odstránená. Dňa 23.01.2012 podstúpila vyšetrenie u svojho gynekológa, pričom ten uviedol, že vzhľadom na anamnézu a sonografické vyšetrenie ide zrejme o stav po amputácii uteru - maternice, pričom uvádza, že toto v dokumentácii uvedené nie je. Vo februári 2012 požiadala o sprístupnenie zdravotnej dokumentácie, pričom až z tohto bolo zistené, že došlo k operačnému odstráneniu tela maternice.
20. Žalobcovia namietali, že žalovaný v priebehu prípravy na zákrok - cisársky rez poučenie o alternatíve vykonania cisárskeho rezu na špecializovanom pracovisku, kde sa v prípade výskytu komplikácii namiesto odstránenia maternice vykonáva zákrok, tzv. podviazanie vnútornej ilickej cievy, mal žalobkyni poskytnúť. Ak by takéto poučenie žalobkyni poskytnuté bolo, vybrala by si iné zdravotnícke zariadenie. Žalobcovia teda mali za to, že tu išlo o protiprávne prípravné konanie. Žalobcovia ďalej uvádzali, že u žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu z dôvodu neoznámenia rozhodnej skutočnosti o amputácii maternice ani ústnou formou, ani písomnou formou. Tým došlo k negatívnym zásahom do psychicky oboch žalobcov, keďže počas tohto obdobia, kedy nevedeli, že žalobkyňa nemá maternicu a nemôže dôjsť k splodeniu dieťaťa, o čo sa pokúšali. Žalobcovia nenamietali samotný zákrok odstránenia maternice, ktorý prebehol lege artis, avšak vzhľadom na absenciu ďalších zložiek, poučenie pacienta, získanie jeho informovaného súhlasu a riadne vedenie zdravotníckej dokumentácie, došlo k protiprávnemu konaniu non lege artis postupu. Taktiež k protiprávnemu konaniu non lege artis došlo po odstránení maternice, kedy si žalovaný nesplnil poučovaciu povinnosť po vykonaní zákroku, ako súčasť lege artis postupu.
21. Vplyvom toho, že žalobcovia sa až s odstupom niekoľkých rokov dozvedeli o predmetnom zákroku, došlo k závažnému zásahu do ich emocionálneho a psychického života. Obaja sú veriaci a chceli mať väčšiu rodinu. Žalobca bol v tom čase evanjelickým kňazom. Obaja museli vyhľadať psychologickú pomoc, o čom predložili aj doklady a správy z vyšetrenia. O negatívnych následkoch nepoučenia, resp. neoznámenia žalobkyne sa táto podrobne vyjadrila aj vo svojej výpovedi.
22. Žalovaný uvádzal, že síce skutočnosť, že žalobkyňa bola poučená je uvedená len vo forme pečiatky, neznamená to, že bola poučená len takýmto spôsobom. Toto poučenie bolo širšie. Bližšie však žalovaný spôsob o čom a ako bola žalobkyňa poučená nepreukázal. Podľa žalovaného argumentácia žalobcov vychádza z českej právnej úpravy a podľa našej právnej úpravy nie je možné zákrok, ktorý bol uskutočnený lege artis z dôvodu nepoučenia označiť ako zákrok non lege artis.
23. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že si nie je vedomý porušenia právnej povinnosti, poučenie vykonal v súlade s ustanoveniami § 15 vtedy platnej legislatívy. Tak ako uvádzali žalobcovia, podviazanie vnútornej ilickej cievy nie je alternatívnym zákrokom k cisárskemu rezu. Alternatívnym zákrokom je prirodzený pôrod. Čo sa týka tvrdeného porušenia právnej povinnosti, kvôli nepoučeniu po zákroku, žalovaný tvrdil, že pacientka bola poučená o priebehu pôrodu, ako aj o skutočnosti, že jej maternica bola odstránená, o čom má svedčiť správa o rodičke. Poučenie pacienta po poskytnutí zdravotnej starostlivosti nie je upravené v zákone č. 277/1994 Z. z., kde sa upravuje poučenie len pred samotným poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Žalovaný tvrdil, že tvrdenia žalobkyne o tom, že nevedela, že jej bola odstránená maternica, že nebola o tejto skutočnosti poučená, sú nelogické, keďže žalobkyňa tvrdila, že bola hospitalizovaná 7 dní a po zákroku mala vývody a hadičky. Žalovaný teda tvrdil, že tu vyvstáva otázka, či žalobkyňa v 1. rade vôbec chcela subjektívne pripustiť tú skutočnosť, že jej maternica bola odstránená. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prišla na príjem v kontrakciách a bolestiach, nebola schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav vnímať podpísanie akéhokoľvek záznamu zdravotnej dokumentácie, potom je tu namieste použiť § 14, kedy je tu možné uskutočniť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta, vzhľadom na jeho zdravotný stav.
24. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyhotovenej Y.. T. N., z februára 2004 súd zistil, že pri vyšetrení bol stav údajne po sekcii, u žalobkyne uterus nehmatný, len cervix. Gynekológ žiadal sono. Stav po supravag. Ďalšie vyšetrenie bolo v apríli 2007, kedy už lekár uvádza, že krčok je bez patologického nálezu a uterus normálnej veľkosti a tvaru. Žalobkyňa uviedla, že sono, ktoré mala absolvovať vo februári 2004, nakoniec neabsolvovala, keďže v tom čase sa sťahovali a viackrát sa preobjednávala a nakoniec naňho nešla.
25. Súd uskutočnil aj výsluch svedka Y.. Y. Š., ktorý pracuje u žalovaného ako starší sekundár. V čase prijatia žalobkyne pracoval u žalovaného ako mladší sekundár, bol 8 mesiacov po škole. Bližšie podrobnosti pôrodu ani hospitalizácie žalobkyne si však svedok nepamätal. Po nahliadnutí do správy o rodičke pripustil, že podpis na samotnej správe je jeho podpisom. Čo sa týka slova „poučená“, svedok uviedol, že to znamená, že pacientka bola poučená o tom, v akom zdravotnom stave odchádza. Skutočnosť, že u pacientky bol vykonaný zákrok odstránenia maternice v správe o rodičke uvedená nie je. Svedok nevedel uviesť, či iné zákroky, ako tam uvedené, sa v danom čase do správy o rodičke zapisovali. V súčasnosti by však daná skutočnosť zrejme uvedená bola. Pre svedka ako pre lekára je záväzný operačný protokol, ktorý sa však k správe o rodičke nepripája, iba ak dôjde k rozsiahlejším zákrokom. Svedok nevedel uviesť, či v danom prípadne k správe o rodičke bol operačný protokol pripojený. Svedok uviedol, že sekundoval pri spomínanom zákroku a z jeho pozície mu neprináležalo informovať pacientku o zdravotnom stave. Nedokáže si však predstaviť, aby o skutočnosti, že žalobkyni bola odstránená maternica, jej nikto nepovedal. O zdravotnom stave pacienta po operácii informuje lekár - operatér ústne.
26. Po vrátení veci z Krajského súdu súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru psychiatrie. Forenza - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r. o. vyhotovila znalecký posudok číslo XX/XXXX. Znalecká organizácia konštatovala, že z psychiatrického hľadiska žalobkyne netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, ktorej príčina by spočívala v non lege artis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanou. Niektoré emočné prejavy, ktoré sú prítomné u žalobkyne a ktoré môžu byť následkom odstránenia maternice, však nie sú duševnou poruchou ani chorobou podľa platnej MKCH-10. Žalobkyňa teda nemá ani žiadne trvalé následky v zmysle prítomnosti vážnej duševnej poruchy alebo choroby. Vzhľadom k týmto skutočnostiam znalec konštatoval, že na základe dostupnej dokumentácie a vyšetrenia žalobkyne, nemôže vzhľadom na absenciu vážnej a duševnej poruchy ani choroby uskutočniť bodové ohodnotenie podľa zákona č. 437/2004 Z. z.
27. Aj keď žalobcovia so závermi znaleckého posudku nesúhlasili, nemienili sa ďalej vo veci angažovať a žiadali súd aby vo veci definitívne rozhodol.
28. Žalovaný žiadal vzhľadom na znalecký posudok žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.
29. Podľa § 2 Zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti platného v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej
osoby (ďalej len "osoba"), ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník (§ 54 ods. 3); poskytuje sa v zdraví, v chorobe, v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí.
30. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti platného v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má osoba voči zdravotníckym pracovníkom a iným odborným pracovníkom v zdravotníctve právo na a) rešpektovanie svojej telesnej a psychickej integrity, b) náležité poučenie najmä o povahe ochorenia, potrebných zdravotných výkonoch, o možnosti rizika a zdravotnej prognóze.
31. Podľa § 14 Zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti platného v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, vyšetrovacie a liečebné výkony vrátane ústavnej zdravotnej starostlivosti možno vykonať aj vtedy, ak od pacienta vzhľadom na jeho zdravotný stav alebo od jeho zákonného zástupcu nemožno súhlas vyžiadať, ale ho možno predpokladať.
32. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti platného v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, lekár je povinný vhodným a preukázateľným spôsobom poučiť pacienta, prípadne osoby blízke pacientovi o povahe ochorenia a o potrebných zdravotníckych výkonoch tak, aby mohli aktívne spolupracovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Obsah vhodného poučenia určuje lekár v každom prípade individuálne tak, aby bolo urobené ohľaduplne a eticky a aby u pacienta nenarúšali liečebný proces.
33. Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti platného v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, lekár nie je povinný poskytnúť poučenie, ak si to pacient neželá. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť poučený, je potrebné urobiť v písomnej alebo inak preukázateľnej forme. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie.
34. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
35. Podľa § 13 ods.1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
36. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
37. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
38. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
39. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
40. Podľa čl. 10 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne každý má právo na všetky informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Prianie jednotlivca nebyť o ňom informovaný sa dodrží.
41. V predmetnom konaní súd vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatoval, že zo strany žalovaného bolo hrubým spôsobom zanedbané poučenie žalobkyne o plánovanom lekárskom zákroku. Súd mal za to, že náležité poučenie je neoddeliteľným predpokladom postupu lege artis. Povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť lege artis nevyčerpaná ani za samotným správnym diagnostickým alebo terapeutickým postupom. Zdravotnícki pracovníci musia okrem odbornosti dodržať aj „spôsob“ poskytnutia, pričom ide o dodržanie zákonom stanoveného odkomunikovania zdravotnej starostlivosti s pacientom získanie jeho súhlasu na poskytnutie, dodržanie záväzku mlčanlivosti. Lege artis poskytnutá
zdravotná starostlivosť musí spĺňať nielen podmienku odbornosti, ale aj podmienku rešpektovania osobnostných práv pacienta. Keďže tak žalovaný nepostupoval, jeho konanie súd vyhodnotil ako konanie protiprávne, non lege artis. Súd preto rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že žalovaný zodpovedá v plnom rozsahu za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcom v dôsledku ním poskytnutej non lege artis zdravotnej starostlivosti v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.3.2018. V konečnom rozsudku mal súd následne rozhodnúť o výške uplatneného nároku a o ďalších nárokoch žalobcov.
42. Žalobcovia žiadali taktiež rozhodnúť, že žalovaný zodpovedá za nemajetkovú ujmu ktorá im vznikla v dôsledku v novom lege artis zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalobkyni časovo do XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Žiadali taktiež, aby sa im žalovaný ospravedlnil. A žiadali priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 860 Eur.
43. Vzhľadom k výsledkom znaleckého dokazovania, a teda že žalobkyňa netrpí vážnou duševnou chorobou alebo poruchou súd nemohol vyhovieť žalobe čo do samotnej výšky uplatneného nároku žalobkyňou, hoci o samotnom základe bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom. Súd teda v tejto časti žalobu zamietol.
44. Súd vyhovel žalobe v časti, že žalovaný zodpovedá za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla žalobcom. Žalobcovia zobrali žalobu v časti o finančné zadosťučinenie späť a žiadali aby sa im žalovaný ospravedlnil. Súd mal za to, že protiprávnym konaním na strane žalovaného došlo k zásahu do práva žalobcov na súkromie, zdravie a ľudskú dôstojnosť podľa § 11 OZ. Právo na ochranu osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe. Je rýdzo osobnostné právo a subjektom ochrany môže byť iba určitá konkrétna fyzická osoba, do chráneného práva, ktorej bol urobený zásah alebo právo, ktoré bolo ohrozené. Práva chránené ustanovením § 11 OZ patria zo zákona všeobecne každej fyzickej osoba bez rozdielu veku, bez toho, aby sa vyžadovalo splnenie akýchkoľvek ďalších podmienok. Fyzická osoba si môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v paragrafe 13 OZ, ak je subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti. Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba, právnická osoba, štát alebo viac osôb. Pri určení subjektu, na ktorý sa vzťahujú sankcie podľa ustanovenia § 13 OZ v prípadoch, ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou či inou fyzickou osobou na činnosti tejto právnickej či inej fyzickej osoby, je potrebné vychádzať zo zásady, že tieto občianskoprávne sankcie postihujú s použitím analógie ustanovenia § 420 ods. 2 OZ v spojení s § 853 OZ samotnú právnickú či fyzickú osobu, ktorej sa neoprávnený zásah pripočíta. Konanie žalovaného bolo spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť, a aj zasiahlo do osobnosti žalobcov. Žalobcovia, podľa súdu, dostatočne preukázali, čo spôsobilo konanie žalovaného v i ďalších životoch, keďže o zákroku, uskutočneného u žalovaného na žalobkyni, ani ona ani žalobca informovaní neboli. Bolo preukázané, že obaja žalobcovia sú hlboko veriaci, žalobca bol v čase pôrodu jeho druhého dieťaťa evanjelickým kňazom. Vzťah účastníkov ako manželov bol dobrý a bez problémov. Žalobcovia prekonávali bežné problémy, vychovali spolu dieťa, viedli spolu domácnosť. Ako uviedla žalobkyňa, snažili sa žiť v súlade s vierou a dávať príklad svojím životom aj ostatným ľuďom v ich komunite. Je preto nanajvýš nepravdepodobné, že by žalobkyňa, ak by informáciu o zákroku, ktorý jej bol vykonaný mala, túto skutočnosť, by nej manželovi neoznámila a aby spoločne sa v danom čase s danou situáciou nevysporiadali. Zároveň sa žalobcovia neúspešné pokúšali o splodenie ďalšieho dieťaťa. O tom, že žalobkyňa nemá maternicu nemali vedomosť ani jej gynekológovia a dozvedela sa to až v roku 2012. Žalobkyňa uviedla, že keď sa danú informáciu dozvedela, cítila sa neskutočne sklamaná, podvedená a nahnevaná. Nemohla robiť nič len plakala. Bola nahnevaná z toho že, hoci ležala týždeň u žalovaného nestála nikomu za to, aby jej oznámil aká je jej diagnóza. Skutočnosť, že hoci sa žalobcovia pokúšali o ďalšie dieťa a boli neúspešní ovplyvnila aj ich vzťah, navzájom sa obviňovali z rôznych vecí, a museli aj počúvať poznámky od cudzích ľudí, že hoci hlásajú určité princípy, sami konajú inak. Žalobkyňa uviedla, že po tomto zistení, je často uzavretá, nekomunikuje, hoci jej možno navonok nič nechýba. Necíti sa kompletná. Cíti sa niekedy menejcenná. Žalobkyňa niekoľkokrát navštívila aj psychologičku. Žalobca situáciu vnímal podobne, hoci sa však niekoľko rokov pokúšali o dieťa, boli neúspešný čo do ich vzťahu nieslo napätie. Navzájom si vyčítali rôzne veci, a on sa obviňoval, že zlyhal ako manžel, že kvôli nemu nemali ďalšie dieťa. Keď sa dozvedel o tom čo sa stalo manželke, vyčítal si zase, že sa nedomáhal účasti pri pôrode. Žalobca uviedol, že v súčasnosti pracuje ako sociálny pracovník v Centre pre deti a rodiny, ale so svojimi chovancami komunikuje ako s dospelými, hoci sa mu niekedy
nechce alebo mu to pripadá zbytočné. V nemocnici však s nimi nebolo komunikované, informácie im neboli poskytnuté, chovanie pracovníkov žalovaného bolo, mierne povedané, neohľaduplné. Dodnes so žalobkyňou o celej situácii nekomunikujú, stále to považujú za veľmi čerstvé.
45. Snaha žalovaného tvrdiť, že sama žalobkyňa si danú skutočnosť nechcela pripustiť je absolútne nelogická a ničím nepodložená. Súd hodnotí dôkazy jednotlivo, ale zároveň vo vzájomných súvislostiach. Išlo síce o vážny zásah do tela žalobkyne, ale psychický zrelý jedinec, za ktorých súd považuje oboch žalobcov, je schopný dôstojne takúto ťažkú situáciu, v určitom čase zvládnuť a vyrovnať sa s ňou. Taktiež úplne nelogicky by pôsobilo konanie žalobcov, ak by o odstránení maternice vedeli, aby sa po tak dlhom čase (takmer desať rokov), púšťali do súdneho konania, riskovali uplynutie rôznych lehôt a plynutím času si sťažovali aj svoju dôkaznú pozíciu.
46. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv žalobcov je zrejme, že poskytnutím zdravotnej starostlivosti, non lege artis, sa do ich osobnostných práv zasiahlo výrazným spôsobom. V súvislosti s podmienkou vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy možno konštatovať, že v praxi sa rozlišuje niekoľko druhov zodpovednosti. Medzi dva hlavné druhy patria morálna a právnu zodpovednosť. Morálna zodpovednosť vzniká na základe právne nevynútiteľnej morálnej normy, preto nie je možné uplatňovať ju pred súdom. Uplatnenie morálnej zodpovednosti nevylučuje súčasné uplatnenie právnej zodpovednosti. Pre vznik právnej zodpovednosti je potrebné naplnenie predpokladov zodpovednosti. Tými sú: 1. protiprávne konanie alebo opomenutie teda porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka uloženej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, 2. škodlivý následok, zvyčajne ide o spôsobenie ujmy na zdraví, na niektorých prípadoch postačuje už len ohrozenie právom chráneného záujmu , 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím a škodlivým následkom. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie, či už úmyselné alebo z nedbanlivosti, toho, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Ide teda o objektívnu zodpovednosť. Pre vznik nároku na občianskoprávnu sankciu
- nemajetkovú ujmu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky vyššie uvedené predpoklady, nedostatok niektorého z nich vylučuje možnosť uplatnenia predmetnej sankcie. Súd mal teda nárok žalobcov za preukázaný. Je právoplatne konštatované protiprávne konanie žalovaného, žalobcovia podľa súdu dostatočne preukázali škodlivý následok ktorým týmto konaním vznikol, a taktiež je preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a stavom žalobcov. Žalobcovia žiadali za zásah do svojich osobnostných práv ospravedlnenie tak ako je uvedené vo výroku, súd považoval takúto satisfakciu za primeranú, a žalobe v tejto časti vyhovel. Súd prihliadol na všetko čo sa udialo v životoch žalobcov po protiprávnom konaní žalovaného, ako aj na to, aký zásah sa uskutočnil na tele žalobkyne.
47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Žalobcovia boli v konaní úspešní v časti nárokov zo zodpovednosti za škodu, aj keď podľa znaleckého dokazovania samotná výška náhrady škody bola 0 Eur. Súd vychádzal z toho že samotná výška závisela od úvahy súdu, respektíve od znaleckého posudku. Žalobcovia tiež boli úspešní v časti primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia. Z týchto nárokov teda súd žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia zobrali žalobu späť v časti o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, a v tejto časti bola úspešná žalovaná. Súd však žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, s poukazom na § 257 C.s.p. , vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré boli preukázané, uplynutie času od pochybenia žalovaného a samotnú ujmu žalobcov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.