Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-104-2019.pdf
PDF · 149.79 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci manželky: L.. J.. Q. L., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. X, Q., zastúpená Advokátskou kanceláriou G&G IURISCONSULTI s.r.o., so sídlom Šoltésovej 32, Bratislava, proti manželovi: L.. A. L., M.. XX.X.XXXX, trvale bytom L. X/A, Q., t.č. bytom W.Q. X, Q., zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: M. L., M.. XX.X.XXXX a L. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov Q. L., rod. U., nar. XX.X.XXXX a A. L., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v Q. W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. L., vo zv. X, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. X r o z v á d z a .
II. Maloletá M. L., nar. XX.X.XXXX a maloletá L. L., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
III. Každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. L., nar. XX.X.XXXX sumou 330,- eur mesačne a na výživu maloletej L. L., nar. XX.X.XXXX sumou 330,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. L., narodenou XX.XX.XXXX a L. L., narodenou XX.XX.XXXX nasledovne:
Počas školského roka s výnimkou školských prázdnin
- každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od ukončenia školského vyučovania do nedele do 18.00 hod., pričom prevzatie maloletých detí sa uskutoční v školskom zariadení maloletých detí, a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste ich bydliska.
- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od ukončenia školského vyučovania do 19.00 hod po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, pričom prevzatie maloletých detí sa uskutoční v školskom zariadení maloletých detí, a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste ich bydliska.
- po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtku od ukončenia školského vyučovania do piatku 8.00 hod., pričom prevzatie a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v školskom zariadení maloletých detí.
Počas letných prázdnin
- od pondelka v 29. týždni v danom kalendárnom roku od 10.00 hod. do nedele v 30. týždni v danom kalendárnom roku do 20.00 hod.;
- od pondelka v 33. týždni v danom kalendárnom roku od 10.00 hod. do nedele v 34. týždni v danom kalendárnom roku do 20.00 hod.;
Počas vianočných prázdnin:
- v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod., a od 03.01. od 10.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 10.00 hod.
- v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 12.00 hod..
Počas jarných prázdnin:
- v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty od 10.00 hod v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu, do soboty do 18.00 hod prázdninového týždňa.
Počas veľkonočných prázdnin :
- v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 08.00 hod.
- v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele od 08.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,
Počas jesenných prázdnin:
- v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 18.00 hod.
Prevzatie a odovzdanie maloletých detí počas školských prázdnin sa uskutoční v mieste bydliska maloletých detí.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhovala schváliť dohodu rodičov zo dňa 26.6.2019, v ktorej sa manželia dohodli, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky s výlučným právom matky zastupovať ich a spravovať ich majetok, otec bude povinný prispievať na výživu každého z detí sumou 355,- eur mesačne a zároveň bol dohodnutý aj rozsah styku otca s maloletými deťmi.
2. Svoj návrh manželka odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli v roku 2009 po troch rokoch partnerského spolunažívania. Do roka sa manželom narodili dve dcéry - dvojičky. Po narodení detí manželia všetku energiu, čas aj emócie obrátili smerom k výchove dcér. Táto starostlivosť o deti oboch úplne pohltila, rodičia sa úplne prestali venovať jeden druhému a fungovať ako manželia. Spoločným svetom oboch manželov sa stali ich spoločné deti, vo všetkom ostatnom sa však manželia začali navzájom vzďaľovať. Manželia výborne fungovali ako rodičia, avšak vďaka emočnému ochladnutiu z oboch strán pomaly dochádzalo k zlyhaniu ich partnerského života. Manželia sa rozhodli vo vzťahu fungovať aj naďalej kvôli maloletým deťom, ich fungovanie sa však stále viac a viac podobalo na priateľstvo, ako na vzťah muža a ženy. Manželia pristúpili k rozhodnutiu o rozvode ich manželstva po zrelej úvahe. Spoločne sa opakovane pokúsili o nápravu ich vzájomných vzťahov a o obnovu manželského spolužitia. Cestu k sebe žiaľ manželia napriek snahe nenašli. Aj v súčasnosti fungujú manželia len ako rodičia spoločných detí, ich vzťahy možno označiť ako priateľské. Z uvedených skutočností vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko vážne narušené a rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo súčasne nevytvára ani vhodné podmienky pre výchovu a správny vývoj maloletých dcér. Manželia pred podaním návrhu na rozvod manželstva uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v zmysle ktorej budú maloleté deti zverené do starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka. Rodičia sa tiež dohodli aj o výške vyživovacej povinnosti tak, že otec bude prispievať na výchovu a výživu maloletej M. a maloletej L. sumou 355,- EUR mesačne na každú z nich, a to vždy k 17. dňu
v mesiaci do rúk matky. Účastníci konania sa pred podaním návrhu na súd dohodli aj na úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky každý párny kalendárny týždeň cez víkend od štvrtku hneď po skončení vyučovania /zaväzuje sa dopraviť deti na krúžok, ktorý pripadá na príslušné dni, kedy budú deti s otcom/ do 18:00 hod. v nedeľu, každý nepárny týždeň jeden deň v týždni podľa operatívnej dohody rodičov, taktiež hneď po skončení vyučovania do 8:00 nasledujúceho dňa s odovzdaním detí do školského zariadenia, cez vianočné sviatky každý párny kalendárny rok dňa 26.12. od 10:00 hod. do 19:30 hod., každý nepárny kalendárny rok od 24.12. do 25.12., a to aj keby pripadli na víkend príslušného kalendárneho roku, kedy by to znamenalo, že deti budú dva víkendy po sebe u otca. Rodičia sa dohodli tak, že otec si deti počas pracovných dní vyzdvihne priamo zo školy a po skončení styku ich vráti matke do miesta bydliska matky. Otec sa ďalej zaväzuje venovať počas zimných respektíve jarných prázdnin deťom jeden kontinuálne trvajúci týždeň a počas letných prázdnin spolu tri týždne, z toho dva kontinuálne trvajúce týždne a jeden kontinuálne trvajúci týždeň. Otec sa zaväzuje informovať matku vopred o plánovaných dovolenkách /či už na území SR alebo mimo neho/, ktoré bude tráviť s deťmi. Otec je oprávnený neobmedzene kontaktovať maloleté deti elektronicky na mailovú adresu matky alebo mailové adresy maloletých detí a telefonicky na mobilný telefón matky alebo na mobilné telefóny maloletých detí. Rodičmi uzatvorená dohoda rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom a na zachovanie citových väzieb a vývinové potreby maloletých detí, preto ju navrhovala súdom schváliť. 3. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s manželkou sa zoznámili ešte počas štúdia na gymnáziu, avšak vtedy boli len kamaráti. Partnermi sa stali až neskôr, v auguste 2009 sa zosobášili a o rok neskôr sa im narodili dvojičky. Starostlivosť o dcéry im zabrala všetok čas, z detí sa ale veľmi tešili, napriek tomu to bolo náročné obdobie. Od roku 2010 začali plánovať a následne stavať rodinný dom. Počas prvých troch rokov bola manželka na materskej a neskôr rodičovskej dovolenke a manžel sa intenzívne venoval práci, aby vedel rodinu finančne zabezpečiť. Manželke pomáhali so starostlivosťou o maloleté deti staré matky z oboch strán, neskôr aj jej kamarátka T.. Istý čas manželia spolu s deťmi bývali aj u manželkiných rodičov na Záhorí. Prvé dva roky od uzatvorenia manželstva boli harmonické a okrem bežných nedorozumení bezproblémové. Postupne sa však časová náročnosť starostlivosti o deti, ako aj manželova pracovná vyťaženosť podpísali na vzájomnom vzťahu tým, že sa manželia čoraz menej venovali jeden druhému. Manželka sa o maloleté deti vzorne starala, avšak často bola až priveľmi úzkostlivá. Komunikácia s manželkou mala často trhliny, neskôr sa začala sústreďovať najmä na deti, rodinu a stavbu domu, iné témy v podstate prestali existovať. Manželia nezdieľali ani spoločný humor, ktorý býva často pre vzťah potrebný. Manželka vyčítala manželovi aj pracovné posedenia alebo občasné stretnutia s priateľmi. Prvé tri roky po narodení dcér pritom nikam nechodil, iba ak výnimočne, neskôr chodil asi raz za mesiac. Manželka sa takmer s nikým okrem rodiny nestretávala, občas zašla do kina alebo k rodine na návštevu. V troch rokoch nastúpili dcéry do škôlky, avšak asi 1/3 času boli choré. Pri stavbe rodinného domu mala posledné a väčšinou aj prvé slovo manželka. Jej návrhy boli často finančne náročnejšie. Niektoré veci preto robila sama, prípadne s kamarátkou. V tom čase začala opäť pracovať, po práci chodila na dom, následne išla vyzdvihnúť dcérky zo škôlky a od 18.00 hod. sa deťom venoval manžel. Manželka večer často odchádzala opäť na dom, kde trávila aj víkendy. V roku 2014 sa presťahovali do rodinného domu. Po celý čas vzťah manželov ako tak prežíval, sústredili sa najmä na dcérky a dokončovanie domu. Medzi manželmi to bolo ako na hojdačke, napätie sa striedalo s príjemnými chvíľami. Manželka mu často vyčítala, že je v práci dlho, avšak ak mal zabezpečiť všetky potreby rodiny, nemal na výber. Manželia majú rozdielny prístup k peniazom. Manžel výdavky zvažuje, manželka nepozerá na cenu a nakupuje zbytočne veľa vecí, napr. hračiek, oblečenia pre dcérky, ako aj pre seba. Na začiatku si náklady na domácnosť delili na polovicu, okrem hypotéky na dom, ktorú uhrádzal manžel vo výške 650,- eur, teraz 530,- eur. Neskôr spoločné náklady uhrádzali v pomere 40 % manželka a 60 % manžel. Kúpu nového auta v roku 2018 taktiež financoval manžel sám, manželka prispela sumou 500,- eur, polovicu zálohy. Od začiatku manželstva mali rozdielne pohľady aj na trávenie voľného času, manžel preferoval aktívnejší prístup a stretávanie sa so spoločnými priateľmi, manželka práve naopak chcela tráviť čas hlavne vo dvojici, prípadne s rodičmi. Rovnako sa líšili aj ich názory na trávenie voľného času s deťmi. Manželka mu neustále vyčítala, že s nimi nie je dostatočný čas napriek tomu, že ich ráno vozil do školy, každý deň im pripravoval večeru, kúpal ich, dohliadal na dodržiavanie hygieny a ukladal ich do postele. Konflikty boli emotívne, manželka mala vyhranené názory a odmietala iné riešenia. Hľadanie kompromisov nebolo jednoduché. Manželka si vždy presadzovala svoj názor a manžel sa prispôsoboval. Koncom januára 2019 mu manželka oznámila, že sa chce rozviesť, nakoľko sa príliš odcudzili a vzťah už nemožno udržať. Manžel s tým súhlasil, avšak navrhoval ešte návštevu manželskej poradne, čo manželka odmietla. V období, keď sa manžel vyrovnával s rozpadom manželstva, neuvážene podpísal rodičovskú dohodu,
ktorú mu navrhla manželka. Po porade so svojim právnym zástupcom manžel od tejto rodičovskej dohody odstúpil, nakoľko táto neoprávnene obmedzovala jeho rodičovské práva a nebola ani v záujme maloletých detí. Manžel sa vie o maloleté deti plnohodnotne postarať a zabezpečiť všetky ich potreby. Napriek tomu, že od narodenia dcér manžel intenzívne pracoval, po príchode z práce s dcérkami vždy pomáhal, pozná ich denný režim, zdravotný stav aj potreby. Od nástupu dcér do školy ich manžel každé ráno vozí a po práci sa im plnohodnotne venuje. Dcérkam pravidelne pripravuje večeru, dohliada na večernú hygienu a pred spaním im každý večer číta rozprávky. Víkendy a voľné dni trávi s deťmi a pripravuje im zaujímavý program. Výdavky na odôvodnené potreby jednej dcérky vyčíslil na sumu cca 390,- eur mesačne. Vzhľadom na navrhovanú úpravu starostlivosti, kedy obaja manželia budú mať deti približne rovnaký čas a po zohľadnení výšky príjmov navrhoval určiť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v sume 180,- eur mesačne na každú dcérku. Súhlasil, aby obe maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk s maloletými deťmi navrhoval upraviť každý párny kalendárny týždeň v roku v utorok od 13.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v roku od štvrtka od 13.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 13.00 hod. do piatku do 8.00 hod., s osobitnou úpravou stretávania sa s maloletými deťmi počas školských prázdnin.
4. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu manžela potvrdila, že spolužitie manželov sa ocitlo v štádiu, kedy ukončenie partnerského vzťahu je jediným riešením. Zároveň zosumarizovala vývoj vzťahu medzi manželmi, pričom rozporovala viaceré tvrdenia manžela, týkajúce sa fungovania spoločnej domácnosti, financií či starostlivosti o maloleté deti. V prípade rozvodu manželstva navrhovala, aby obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú mať obaja rodičia. Otec bude povinný prispievať na výživu každej maloletej dcéry sumou 305,- eur mesačne, výživné je zročné vždy k 17. dňu v mesiaci k rukám matky a súčasne na tvorbu úspor každej maloletej dcéry sumou 50,- eur mesačne, a to na samostatný účet maloletej, ktorý zriadi v jej prospech matka, pričom výživné na tvorbu úspor je zročné vždy k 17. dňu v mesiaci. Bežný styk počas školského roku s výnimkou všetkých školských prázdnin navrhla upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku v utorok od 14.00 hod. resp. od skončenia vyučovania do 19.00 hod.; každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 13:00 hod. resp. od skončenia vyučovania do nedele 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v školskom roku vo štvrtok od 14.00 resp. od skončenia vyučovania do 18.00 hod., pričom prevzatie maloletých detí sa v pracovný deň uskutoční v školskom zariadení maloletých detí, počas víkendu alebo dňa pracovného voľna v mieste trvalého pobytu matky a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste trvalého pobytu matky. Osobitne navrhovala aj úpravu styku otca s maloletými deťmi počas všetkých školských prázdnin.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželov, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa so sobášnym listom, oznámením o uzavretí manželstva, rodnými listami, Dohodou rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 26.6.2019, potvrdeniami o príjme a výdavkami oboch manželov, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby, výpisom z listu vlastníctva, výpismi z účtu, pracovnou zmluvou a dodatkami k pracovnej zmluve manžela, Zmluvou o krátkodobom nájme bytu, elektronickou komunikáciou manželov a ich právnych zástupcov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento stav veci.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.8.2009. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z tohto manželstva sa narodili dve maloleté deti: M. L., nar. XX.X.XXXX a L. L., nar. XX.X.XXXX. Okrem nich nemajú manželia žiadne iné vyživovacie povinnosti.
7. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: W. X, Q., kde obaja manželia spolu s maloletými deťmi aj naďalej bývajú, čím bola založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.
8. Manželka sa venuje postprodukcii audiovizuálnych diel, konkrétne profesiám réžia, strih a kamera pri výrobe televíznych relácií. Okrem toho pôsobí ako prokuristka v obchodnej spoločnosti A. U. P..D..G.. J. F. P. I. K. K., P..D..G... Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 mala manželka úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 1916,20 eur, čiastkový základ dane bol vo výške 1659,46 eur. Príjmy z vytvorenia diela boli vo výške 25220,- eur, výdavky vo výške 16361,06
eur a základ dane bol vo výške + 8858,94 eur. Daň na úhradu predstavovala sumu 1250,39 eur. V období január až august 2020 bol jej priemerný príjem plynúci zo zmlúv podľa autorského zákona vo výške 768,44 eur mesačne netto. V obchodnej spoločnosti I. K. K., P..D..G... dosiahla za rok 2019 priemerný mesačný príjem vo výške 138,26 eur netto, v období január až august 2020 bol jej priemerný príjem vo výške 199,13 eur mesačne netto. Manželka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, v ktorom manželia naposledy viedli spoločnú domácnosť a kde aktuálne naďalej spoločne bývajú. Medzi náklady súvisiace s bývaním manželka zahrnula: poistka na dom 17,40 eur, plyn 40,50 eur, UPC 19,80 eur, elektrina 78,- eur, voda 40,80 eur, odpad 15,- eur, doprava / nafta 99,- eur.
9. Manžel je zamestnaný ako konzultant, finančný analytik v spoločnosti R. P..D..G.., kde za rok 2019 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 4372,50 eur netto po zarátaní odmien. V období január až júl 2020 bol jeho priemerný príjem vo výške 4821,- eur mesačne netto. Manžel je výlučným vlastníkom 2-izbového bytu na L. E. v Q., ktorý momentálne prenajíma za nájomné vo výške 520,- eur mesačne + preddavky na úhradu plnení spojených s užívaním bytu vo výške 120,- eur mesačne. Naďalej býva v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletými deťmi, kde uhrádza hypotéku vo výške 537,71 eur mesačne.
10. Maloleté deti M. J. L. sú aktuálne žiačkami 4. ročníka základnej školy. Obe nosia okuliare. Tým, že sa narodili predčasne, doposiaľ navštevujú niektoré odborné ambulancie. Mesačné náklady na jednu maloletú dcéru matka vyčíslila celkovo na sumu cca 584,- eur mesačne a zahrnula medzi ne tieto výdavky: družina 14,- eur, obedy v škole 11,- eur, školské potreby 18,50 eur, angličtina 25,60 eur, výtvarná 20,80 eur, školské poplatky 10,40 eur, tábory a školy v prírode 10,80 eur, ostatné lieky 15,47 eur, imunologička 6,60 eur, očná lekárka 2,50 eur, okuliare 4,- eur, oblečenie a obuv 95,- eur, športové potreby 12,50 eur, hobby a knihy 20,80 eur, strava doma 150,- eur, drogéria 37,50 eur, každodenné lieky a vitamíny 25,- eur, pomerné náklady na bývanie 103,50 eur.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka z miestneho šetrenia v domácnosti a z pohovoru vykonaného s maloletými deťmi zo dňa 15.9.2020 bolo zistené, že rodičia spolu s maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome, ktorého výlučným vlastníkom je matka. Maloleté deti tu majú vytvorené vhodné podmienky. Majú samostatnú izbu, vytvorený priestor na učenie a trávenie voľného času. Maloleté deti chodia do 4.A triedy základnej školy, učia sa dobre. Do školy chodia pešo alebo autom. Vždy s nimi niekto ide, buď mama alebo tato. Po škole majú aj krúžky - anglický jazyk, výtvarnú, basketbal, foto krúžok. Maloletá L. by možno chcela chodiť aj na parkur, ale ešte uvidí. Tato bude bývať blízko, aby s ním mohli tráviť čas a mohli k nemu chodiť čo najviac. Chcú u tatina spať, keď budú väčšie, tak aj cez víkend. Otec počas šetrenia uviedol, že svoju bytovú otázku by chcel vyriešiť ku koncu roka 2020 až začiatkom roka 2021. Bývanie by si chcel zadovážiť v blízkosti rodinného domu, nechce ísť bývať ďaleko kvôli dcéram. S navrhnutou rodičovskou dohodou otec nesúhlasí z dôvodu, že by mal málo dcéry u seba. Matka uviedla, že nemá problém, aby sa otec s dcérami stretával, vyzdvihoval ich zo školy, ale chce, aby počas týždňa prespávali doma, majú tu zázemie, priestor a nemuseli si nosiť školské veci hore dole.
12. Manželka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na rozvod manželstva. Rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, niekoľkoročný, nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala nereflektovanie svojich potrieb zo strany manžela. Celý čas investovala do starostlivosti o deti a domácnosti a manžel ako protihodnotu ponúkol vysoké pracovné nasadenie a s tým spojené zabezpečenie. Nároky na starostlivosť sa zvyšovali a manžel adekvátne nereagoval na potreby manželky o pomoc, až pochopila, že ju vníma nie ako partnerku, ale ako matku svojich detí. Snažili sa navzájom komunikovať, nachádzali aj spoločné stanoviská. V konečnom dôsledku sa ale nedohodli, nakoľko manžel odmietal navrhovanú výšku výživného a neustále ju podmieňoval rozsahom styku. Poukázala na výdavky maloletých detí, ktoré začali navštevovať 4. ročník ZŠ. Výdavky na oblečenie, na zdravotnú starostlivosť a drogériu uviedla v tabuľkách počas konania. Zároveň doplnila, že jedno z dievčat ide do puberty a pravdepodobne bude mať zvýšené výdavky na hygienické potreby. Druhá dcéra má zvýšené náklady na čeľustnú ortopédiu. Deti majú početné zdravotné problémy, ktoré vyžadujú zvýšené výdavky. Manžel však tieto výdavky spochybňuje. Matka s deťmi žijú skromne, v súlade so sociálnymi pomermi. Nie je ich hobby chodiť po nákupných centrách a nemusí dievčatá obmedzovať, nakoľko ani nemajú takého nároky. Domnievala sa, že manžel nepredložil pravdivé údaje, nakoľko deklaroval, že jeho úspory dosahujú 10 tisíc eur, pričom dlhodobo dosahoval nadštandardný príjem a jeho výdavky boli v takej výške, že nie je možné, aby úspory dosahovali len sumu 10 tisíc eur. Matka bola tá, ktorá sa prevažne starala o maloleté
deti, kým otec sa mohol venovať plnohodnotne práci a tento vyšší príjem dosahovať. Otec dlhé roky zavádzal matku, keď jej tvrdil, že vytvára pre rodinu úspory. Matka žiadne úspory nevytvárala. Styk otca s deťmi navrhovala upraviť v zmysle svojho písomného vyjadrenia k vyjadreniu manžela. Mala za to, že pre úpravu práv a povinností je potrebné poznať podmienky, v akých bude otec bývať, keďže je to dôležité z dôvodu plnenia si školských povinností. Prvý návrh, resp. rodičovská dohoda, ktorá bola uzavretá, upravovala styk v rozsahu 1 deň a víkend od štvrtku do nedele. Matka predpokladala, že sa otec odsťahuje zo spoločnej domácnosti a že bude oboznámená s podmienkami, v akých žije. V priebehu času sa otec začal javiť ako netransparentný a aktuálne matka nepovažuje za vhodné, aby deti prespávali u otca počas pracovných dní. Nebráni sa tomu, že pokiaľ sa dievčatá adaptujú, môže sa rozšíriť styk. Vyzývala manžela, aby odišiel zo spoločnej domácnosti, našiel si bývanie, aby si to dievčatá počas prázdnin mohli vyskúšať. Takúto možnosť mal, keďže je vlastníkom bytu. Tento byt dievčatá poznajú a nebola by to pre nich taká trauma. Výživné matka navrhovala upraviť vo výške 305,- eur mesačne bežné výživné a 50,- eur mesačne ako úspory na účet pre každé dieťa. Matka súhlasila s návrhom kolízneho opatrovníka na úpravu styku počas školského roka. V párnom kalendárnom týždni sa bude styk realizovať od štvrtku do nedele, v nepárnom kalendárnom týždni v utorok a v stredu hneď po vyučovaní do 19.00 hod. Pri styku počas prázdnin sa vie prispôsobiť. Matka bola ochotná pridať jeden týždeň v mesiaci júl, ale tak ako navrhovala, vždy musí ten úsek začínať nie tým dňom, ktorý končí, trvala na tých dňoch, ktoré navrhla. Pri jesenných prázdninách sa vie otcovi prispôsobiť a súhlasila s tým, aby boli upravené v pánom kalendárnom roku. Počas Vianočných sviatkov súhlasila s tým, aby v nepárnom kalendárnom roku bol styk do 25.12. do 9.00 hod, keďže matka cestuje na Záhorie. V párnom kalendárnom roku súhlasila s tým, aby bol styk od 25.12. od 10.00. Nesúhlasila s tým, aby bol styk do 3.1. Súhlasila by, aby sa skončil 1.1. na večernú hodinu, prípadne aj s tým, že by styk končil 2.1. o 12.00 hod. Jarné školské prázdniny navrhovala deliť, na tom trvala s tým, že dokáže vyjsť v ústrety otcovi v tom, že prvá časť od prvého dňa prázdnin do štvrtého dňa môže prebiehať v nepárnom kalendárnom roku. Pri veľkonočných sviatkoch trvala na delení s tým, že v nepárnom kalendárnom roku môže byť styk od 1. dňa prázdnin od 10.00 hod.
13. Manžel pred súdom vypovedal, že s rozvodom manželstva súhlasí. Rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, niekoľkoročný, nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia. Už to zašlo veľmi ďaleko, nie je možné to zvrátiť. Rodičovskú dohodu, ktorú uzatvoril dňa 26.6.2019, uzavrel v podstate pod tlakom. Manželka mu v januári povedala, že sa chce rozviesť, čo ho šokovalo. Navštívili spoločne známu manželky a bolo mu povedané, že sa potrebujú dohodnúť na úprave práv a povinností k deťom. Manžel navrhoval výživné 200,- eur, manželka 355,- eur mesačne. Manžel to podpísal s tým, že žiadal, aby bol upravený styk. Celé to bolo narýchlo. Keď manželka podala návrh na rozvod, začal si hľadať právneho zástupcu. Ten mu hneď na začiatok povedal, že nie je správne, že zastupovať deti a spravovať ich majetok je podľa rodičovskej dohody oprávnená len matka. Mal výhrady aj k úprave styku počas prázdnin, rozoberali aj výšku výživného. Otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s rozsahom styku, ako ho navrhla matka, nakoľko tento rozsah nie je ani v záujme maloletých detí, ani v záujme otca. Otec sa dokáže plnohodnotne postarať o deti, vie im zabezpečiť počas prázdnin program, zobrať ich na výlety. Otec plánuje nájsť si bývanie v blízkosti bydliska matky, aby tak nebola narušená príprava detí do školy a ich dochádzanie. Čo sa týka výživného, výdavky ktoré uviedla matka, považoval za nadhodnotené. Matka poukazuje na zvýšené výdavky z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu detí, tie však preukázané neboli. Podľa vlastného prepočtu dosahujú výdavky detí sumu cca 470,- eur mesačne na každé dieťa. Vzhľadom na rozsah ním navrhovaného rozsahu styku považoval za adekvátnu výšku bežného výživného 200,- eur a 50,- eur mesačne na tvorbu úspor na každé dieťa. Pokiaľ sa bude s deťmi pravidelne stretávať, tak jeho výdavky počas styku dosiahnu výšku cca 100,- eur, čo by malo byť zohľadnené. Zatiaľ všetci žijú v spoločnej domácnosti. Otec sa snažil nájsť si byt v okolí detí, nebolo to jednoduché, stále sleduje inzeráty. Má uzavretú rezervačnú zmluvu na byt v Prievoze, tento byt by mu mal byť odovzdaný v decembri 2020 až januári 2021. Otec je obviňovaný z netransparentnosti, čo však nie je pravda. Uzavretie rodičovskej dohody matka stále podmieňovala doložením rôznych dokladov zo strany otca, pričom matka sama potvrdenie o príjme a jej úsporách nepredložila. Otec mal za to, že matka v súčasnosti dosahuje vyšší prijem, ako deklarovala. V súčasnosti totiž fakturuje 4000,- eur mesačne. K tejto sume sa otec dopracoval výpočtom, vychádzal z rodinného kalendára matky, ako aj z predpokladanej sadzby za jedno dielo. Ohľadne styku by otec v konečnom dôsledku súhlasil s prespávaním v jednom týždni od štvrtku do nedele s tým, že trval na jednom prespatí počas toho druhého týždňa a to zo štvrtka na piatok. Tento deň sa mu javí ako najvhodnejší. Pokiaľ by sa mal stretnúť s dcérami len na niekoľko hodín, boli by tým frustrovaní. Odchádzali by o 18. 00 hod s tým, že nemajú úlohy. Pokiaľ u otca aj prespia, budú
mať čas aj na robenie úloh a ostane im čas aj na hranie. Môžu si prečítať aj rozprávku, ako to robia každý večer. Čo sa týka styku počas letných prázdnin, trval na tom, aby bol v rozsahu 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste a nie od pondelka, ale od soboty, t.j. od soboty 28 týždňa do soboty 30 týždňa. To isté v auguste. Jesenné prázdniny navrhoval upraviť v párnom kalendárnom roku. Počas Vianočných sviatkov žiadal, aby v párnom kalendárnom roku bol styk upravený od 25.12. od 10.00 hod do 3.1. do 10.00 hod. Jarné prázdniny žiadal upraviť v nepárnom kalendárnom roku od 1. dňa prázdnin do nedele nasledujúceho týždňa. Veľkonočné prázdniny navrhoval každý párny rok od prvého dňa školských prázdnin do posledného dňa školských prázdnin. Napokon pri výživnom by súhlasil so sumou 250,- eur + 50,- eur úspory, prípadne 280,- eur bežné výživné + 50,- eur na tvorbu úspor pre každé dieťa. S touto sumou ako aj s člením matka nakoniec súhlasila.
14. Rodičia počas konania súhlasili s tým, že styk počas školského roku bude upravený párny kalendárnym týždeň od štvrtku od skončenia vyučovania do nedele do 18.00 hod.
15. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval zveriť deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať ich majetok budú mať obidvaja rodičia. Čo sa týka styku, tak mal za to, že deti by zvládli styk od štvrtku do nedele. V ďalšom týždni v utorok a v stredu od 14.00-19.00 hod. bez prespatia. Čo sa týka nepárneho týždňa, navrhoval upraviť styk zatiaľ bez prespatia a to na pol roka od právoplatnosti rozhodnutia a potom by mohli deti jednu noc u otca prespať. Zároveň navrhoval rozdeliť jarné prázdniny. Vzhľadom na príjem otca navrhoval určiť výživné vo výške 330,- eur mesačne na každé dieťa bez tvorby úspor.
16. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
19. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
25. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
27. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
28. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia síce spolu žijú v jednej domácnosti, sotva však možno konštatovať, že ide o manželské spolužitie. Zotrvávajú v spoločnej domácnosti len kvôli deťom, resp. otec tvrdí, že to je dôvodom jeho zotrvávania, napriek tomu, že matka ho k odchodu vyzýva. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytváralo vhodné prostredie pre zdravý vývoj maloletých detí.
31. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V časti zverenia maloletých detí súd rozhodol tak, že zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko s týmto usporiadaním súhlasili obidvaja rodičia.
32. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
33. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Súd sa priklonil v časti výživného k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval výživné vo výške 330,- eur mesačne na každé dieťa, Takto určené výživné zodpovedá výdavkom maloletých detí, ktoré matka vyčíslila na sumu 584,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka, tá ju však bude kompenzovať osobnou starostlivosťou ale len čiastočne, nakoľko obidve deti navštevujú školu a v podstate matka je tým rodičom, ktorý neumožňuje, aby sa otec podieľal na osobnej starostlivosti vo vyššej miere. Pokiaľ by matka prispievala na výživu maloletých deti 2/3 z príspevku otca t.j. sumou 220 eur,- mesačne, budú potreby maloletých detí plne zabezpečené, ak zohľadníme aj prídavok na dieťa. Výživné určené otcovi zodpovedá plne príjmom otca, pôvodné návrhy otca na určenie výživného vo výške 180,- eur mesačne na každé dieťa, považoval súd vzhľadom na príjem otca za neprimerane nízke. Súd nevidel dôvod na to, aby rozdelil výživné na časť určenú na tvorbu úspor a časť určenú na bežné výživné. Príjem otca je natoľko vysoký, že mu umožňuje dobrovoľné tvoriť úspory pre maloleté deti a vzhľadom na jeho príjem nie je dôvodné, aby si deti nemohli dovoliť vyššiu spotrebu ako je štandard. Určená suma výživného sa zásadným spôsobom neodlišovala ani od dohody, ktorú rodičia uzatvorili a od ktorej sa otec v priebehu konania dištancoval.
34. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
35. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
36. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu, na ktorom sa rodičia v podstate zhodli, s výnimkou prespávania počas školského roka v nepárnom týždni. Stretávanie otca s maloletými deťmi počas prázdnin nebolo sporné, až na isté „ drobné“ odchýlky, väčšinu ktorých boli rodičia schopní vyriešiť na pojednávaní. Pokiaľ aj došlo pri určení styku k „uprednostneniu“ požiadavky jedného z rodičov ( letné prázdniny podľa požiadavky matky, jarné prázdniny podľa požiadavky otca ) ide o drobné úpravy, ktoré v zásade nie sú odlišné od návrhov rodičov. Čo sa týka jarných prázdnin, súd považoval za rozumnejšie a pre deti priaznivejšie riešenie, nedeliť jarné prázdniny a to z dôvodu, aby si mohol každý z rodičov zabezpečiť plnohodnotný program počas jarných a neprerušovať ho. Úprava styku otca s maloletými deťmi počas ďalších prázdnin vychádzala viac menej z vyjadrení obidvoch rodičov. Najväčším „kameňom úrazu“ sa stal styk otca s maloletými deťmi počas školského roka a to počas nepárneho týždňa. Matka nesúhlasila s tým, aby tento týždeň deti u otca prespávali. Odôvodňovala to citovou naviazanosťou deti na matku, nepoznaním pomerov u otca, narušením prípravy do školy. Úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti v rozsahu 2 víkendov v mesiaci, je už viac menej minulosťou a nemožno o nej hovoriť ako o štandardnej úprave. Maloleté deti a otec majú právo na to, aby spolu trávili čo najviac času a to nielen v modeli víkend - zábava a pracovný deň -povinnosti, kým ich otec neodvedie k matke ale aby si spoločne zažili celý deň počas pracovného týždňa, vrátane hry po urobení úloh, ukladania k spánku a nasledujúcich ranných povinností. Výhrady, ktoré od matky zazneli neboli presvedčivé, resp. vzbudzovali podozrenie, že nejde ani tak o výhrady maloletých detí ako o výhrady matky, ktoré maloleté deti preberajú. Súd je toho názoru, že deti by sa mali stretávať s otcom čo najčastejšie, a to počas každého pracovného týždňa, aby sa otec mohol podieľať aj na ich príprave do školy, aby tak jeho úloha nebola zredukovaná na zábavu. Takto upravený styk predstavuje oproti návrhu matky minimálne rozšírenie, ide o 2 prespatia počas mesiaca navyše. Takto upravený styk nemôže znamenať zásah do života maloletých detí, ak áno, tak len pozitívny. Pokiaľ by im to matka dokázala vhodne „odkomunikovať“ a pokiaľ by maloleté deti videli, že rodičia sa na tomto modeli zhodli, bolo by to pre nich veľká úľava. Záleží na rodičoch, na ich schopnosti komunikovať a hlavne na schopnosti upustiť od svojich predstáv , či maloleté deti bude naďalej prosperovať alebo či sa budú pod vplyvom rodičovských nezhôd trápiť. Napriek tomu, že výhrady matky voči prespávaniu u otca počas nepárneho týždňa nepovažuje súd za relevantné, v snahe eliminovať obavy matky a „získať“ ju pre tento model upravil styk počas nepárneho kalendárneho týždňa dobu 6 mesiacoch bez prespávania a po uplynutí tejto doby s prespávaním.
37. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).