Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Csp-23-2020.pdf
PDF · 119.48 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobkyne U. právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice - Staré Mesto 04001, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava - Staré mesto, IČO: 35807598, o zaplatenie 4624,00 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.624,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.624,00 Eur od 24.04.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %., o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 28.4.2020 domáhala proti žalovanému zaplatenia 4624,00 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek, s ňou uzavrel ako spotrebiteľom dňa 22.11.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej došlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 1.000,00 EUR. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 968,00 EUR, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných 12 - tich mesačných splátkach po 164,00 EUR. Hodnota RPMN tak v prípade predmetnej úverovej zmluvy dosahuje mieru 304,10 %. Žalobkyňa použila poskytnutý úver výlučne na osobné potreby. Zo strany žalobkyne bolo na účet žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázané plnenie vo výške 5.624,- EUR. V rozsahu sumy 4.624,00 EUR tak došlo na základe predmetnej zmluvy zo strany žalobkyne k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Poukázala, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, a to jednak z dôvodu , že z prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že priemerná hodnota RPMN v čase uzavretia zmluvy dosahovala mieru 16,42 %. S poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. uviedla, že v čase uzavretia zmluvy bola maximálna prípustná miera RPMN, ktorú by bolo možné rešpektovať, mohla dosahovať úroveň maximálne 32,84 % ročne , teda o 271,26 % menej , než je hodnota RPMN v zmysle predmetnej zmluvy. Teda dohodu o výške odplaty v miere 304,10 % ročne je nutné považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu, na základe čoho je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná a v dôsledku toho, žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že z povahy predmetnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou odplatnou. Odplata za poskytnutie úveru je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvy, odčlenením ktorej by samotná zmluva stratila jednu zo svojich charakteristických čŕt. Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru tak (o výške RPMN) nie je možné v prejednávanom prípade
odčleniť od ostatného obsahu samotnej úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného je potom potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre jej priamy rozpor so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Poukazujúc aj na § 9 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že dohoda o výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru je pre jej rozpor s dobrými mravmi ako aj so zákonom neplatná, čo zakladá aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy.
2. Žalobkyňa žalobu ďalej odôvodnila tým, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú tiež s poukazom na to, že žalovaný uzatváral samotnú úverovú zmluvu prostredníctvom svojho mandatára - p. Ing. I.j, ktorý tieto dokumenty mal aj vlastnoručne podpísať, pričom táto osoba nebola v čase uzavretia zmluvy štatutárnym orgánom žalovaného. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral za žalovaného jeho mandatár a nie jeho štatutárny orgán, konajúci mandatár mal k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať takúto zmluvu pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je oprávnený na takéto právne úkony. Takáto dohoda však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzavretia zmluvy, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou - konajúcou osobou, pričom poukázala na - Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.03.2019, vydané pod sp. zn.:2CoE/6/2019.
3. Žalobu ďalej odôvodnila tým, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať náležitosti stanovené v tomto ustanovení, a v prípade, že tieto náležitosti neobsahuje v zmysle § 11 ods. 1 sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje napr. o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzby úveru, RPMN, údaj o priemernej hodnote RPMN nemá žalovaný nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov. Teda v prípade, že by súd nepovažoval dohodu o odplate za poskytnutý úver za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu so zákonom, nemá žalovaný nárok na akékoľvek úroky a poplatky ani z dôvodu bezúročného a bezpoplatkového charakteru predmetnej úverovej zmluvy. Preto vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla aby súd zaviazal žalovaného pre neplatnosť dohody o odplate za poskytnutie úveru, absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, ako aj vzhľadom na bezúročný a bezpoplatkový charakter poskytnutého úveru zaplatiť 4.624,00 EUR titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.624,00 EUR od 24.04.2020 do zaplatenia a trovy konania.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. - „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.“ Z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené, bolo by to v rozpore so zákonom. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobkyňa ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko podľa jeho názoru žalobkyňa neuzatvorila zmluvu o úvere v postavení spotrebiteľa, nemožno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov a tým aplikovať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom. Žalobkyňa si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení má dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t. j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Napokon žalovaný uviedol, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol aby súd žalobu zamietol.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ( teda v replike) uviedla, že právny názor žalovaného je absolútne nesprávny, a to z toho dôvodu, že už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Na predmetné vzťahy založené zmluvami o úvere je teda nevyhnutné uplatniť práve ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a to vždy prednostne, pričom ak nastane pochybnosť o povahe zmluvy, v takom prípade platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Uviedol, že podľa jeho názoru zo strany žalovaného tým, že uvádza, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ide len o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom na početné chyby v zmluvách , ktoré žalovaný predkladá spotrebiteľom ako aj úžernícke sumy odplát za poskytnutie úveru. V danom spore ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah pričom v tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07. V ďalšom zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne ( teda v duplike ) zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
7. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 28.9.2020, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného.
8. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v žalobe a doterajších vyjadreniach doručených súdu. Má zato, že nárok žalobkyne je dôvodný v celom rozsahu, ktorý vznikol plnením žalobkyne žalovanej na základe zmluvy, ktorá je bezúročná a bezpoplatková, resp. ide o absolútne neplatný právny úkon, vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Má zato, že nárok je dôvodný čo do istiny, keďže žalobkyňa plnila viac ako žalovaný má nárok a takisto je nárok dôvodný čo sa týka výšky príslušenstva uvedeného v žalobe. Vzhľadom k tomu navrhol, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zároveň nahradiť trovy konania žalobcovi.
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 22.11.2012 uzavreli žalobkyňa so žalovanou zmluvu o úvere č. 901701567, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1000,00 Eur , ktoré sa zaviazala žalobkyňa vrátiť v 12 mesačných splátkach po 164,00 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 968,00 Eur teda spolu mala žalobkyňa zaplatiť 1968,00 Eur.Zo zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky sa použijú na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania ,podnikania.
11. Z čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ( ďalej len VPPÚ) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Ods. 1 Obchodného zákonníka ( ďalej len ObZ), že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať ObZ. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 ObZ ako nepomenovaná zmluva.
12. Z listiny označenej ako klientska zóna vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému titulom zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2012 č. 901701567 5624,00 Eur.
13. Žalobkyňa dňa 20.4.2020 vyzvala žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie sumy 4624,00 Eur do 23.4.2020.
14. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
15. Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z. ) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z..z. Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
18. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je (bolo) tak nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Z tohto je zrejmé, že právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským.
19. Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z..z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 9 ods. 7,8 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 52 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
27. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalobkyňa , ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 22.11.2012 zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 1000,00- Eur a finančné prostriedky sa žalovanému zaviazal vrátiť v pravidelných 12- tich mesačných splátkach vo výške 164,00- Eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému 5624,00 Eur , čo vyplýva z predloženej listiny klientska zóna. Napokon výšku splatenej čiastky v konaní žalovaný nerozporoval.
29. Finančné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania. Spotrebiteľovi bola napriek tomu , že požadoval úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania, podnikania, predložená zmluva o úvere v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá svojou povahou a účelom vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sa v zmysle bodu 15. VPPÚ mala spravovať výlučne Obchodným zákonníkom. Úprava
poskytnutia finančných prostriedkov bola zahrnutá do zmluvy, ktorej povaha a účel umožnili obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v predmetnej Zmluve boli použité podmienky, ktoré vylúčili aplikáciu ustanovení zákona vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery a ktoré ako rozhodné právo k spotrebiteľskej zmluve stanovovali Obchodný zákonník, čím bol porušený zákaz vyplývajúci z § 9 ods. 7 a 8 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vôbec nepreukázal, že nemal v úmysle obísť zákon č. 129/2010 Z.z. a aj preto je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
30. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytol spotrebiteľovi (žalobkyni) peňažné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania, čo preukazuje Zmluva priložená k žalobe. Zmluva, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi, mala podobu nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, obchádzajúcej ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže bod 15 VPPÚ tvoriacich súčasť Zmluvy upravoval aplikáciu Obchodného zákonníka ako rozhodného práva bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ktoré mu vyplývali zo zákona o spotrebiteľských~ úveroch.. Pokiaľ by sa žalovaný riadil pri uzatváraní Zmluvy skutočným postavením žiadateľa o úver a účelom použitia finančných prostriedkov, musel by prijať jednoznačný zaver, že v prípade žiadateľa o úver ( žalobcu ) ide o spotrebiteľský vzťah, a teda je nutné podriadiť predloženú Zmluvu režimu zákona o spotrebiteľských úveroch.
31. Následkom vyššie uvedeného konania žalovaného ( dodávateľa ) konania bola spotrebiteľovi predložená Zmluva, v ktorej chýbali náležitosti ako úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN), priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu a taktiež neboli zabezpečené práva spotrebiteľa v zmysle § 13 (právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a § 16 (splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti) zákona o spotrebiteľských úveroch.
32. Citovaný zákon č. 129/2010 Z.z. v § 11 ods. 1 a 2 stanovuje následky porušenia vyššie uvedených povinností zo strany žalovaného ( dodávateľa ) , a síce že poskytnutý spotrebiteľský úver sa ex lege stáva bezúročný a bez poplatkov.
33. Bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru znamená, že všetky splátky (platby) vykonané spotrebiteľom, je nutné započítavať iba na istinu, respektíve na poskytnutú sumu, čo znamená, že žalovaný mal v danom prípade len nárok na zaplatenie istiny 1000,00 Eur a všetko naviac tvorí bezdôvodné obohatenie na úkor spotrebiteľa.
34. Zámerom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnúť ochranu tomu , kto stratil ( zákonom ustanovených podmienok) určité majetkové hodnoty. Zákon však neráta s tým, že oprávnený by ich mal dostať späť v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, akú hodnotu oprávnený z bezdôvodného obohatenia stratil, ale o akú hodnotu sa takýmto konaním majetok povinného obohatil. Bezdôvodným obohatením nie je podľa ustálenej judikatúry hodnota vynaložených prostriedkov (hodnota vložených investícií), ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami, pritom sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie § 458 ods. 1 OZ, podľa ktorého nie je rozhodné , čo oprávnený stratil ale to, čo povinný získal.
35.V danom spore ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia - plnenie bez právneho dôvodu, kde obohatenie povinného z bezdôvodného obohatenia ( žalovaného) spočíva v zaplatení (prijatí) peňažných prostriedkov nad rámec jeho oprávnených nárokov.
36.V danom spore má súd za nesporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. sumu 5624,00 Eur. Keďže vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal žalovaný nárok len na istinu 1000,00 Eur ( sumu poskytnutého úveru) všetko naviac t.j. suma 4624,00 Eur je bezdôvodným obohatením žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4624,00 Eur a ďalšími dôvodmi namietanými žalobkyňou sa nezaoberal.
37. Podľa ustanovenia § 559 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
38. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
40. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (0,0 %)
41. Tým, že žalovaný nevyplatil žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 4624 Eur v lehote stanovenej vo výzve na zaplatenie t.j. do 23.4.2020 dostal sa žalovaný v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 8,00% p. a. z dlžnej sumy odo dňa 24.4.2020 t.j. od prvého dňa omeškania.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pretože mala vo veci plný úspech (§ 255 CSP) o výške, ktorých rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.