Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Ondko, v spore žalobcu: František András - AUTOSKLO ALFA, s miestom podnikania Družstevná 1469/5, 066 01 Humenné, IČO: 43 507 948, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 143,09 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 143,09 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 143,09 € od 31.5.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.08.2018, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 09.07.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 135,94 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 09.05.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle M. J., EČV: N., ktoré patrilo poistenému M. M., trvale bytom M. XX, XXX XX N.. Škodová udalosť bola dňa 09.05.2018 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené poistenie. Škodová udalosť bola zaregistrovaná ako poistná udalosť č. 9565785774. Poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto vozidla činili sumu vo výške 352,36 €, ktorá bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 3018011. Žalobcovi bolo oznámené, že dňa 16.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Priznané poistné plnenie činilo sumu 198,81 €, pričom spoluúčasť predstavovala sumu - 10,46 €. Poistné plnenie bolo krátené o sumu 143,09 €. Neuznaná suma vo výške 143,09 € bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.07.2018. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave vozidla postupoval tak, aby bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Poistený si riadne splnil všetky povinnosti dohodnuté v poistných podmienkach, a ktoré mu vyplývajú z Občianskeho

zákonníka. Poistený sa teda nedopustil vedomého porušenia povinnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že poistený si splnil všetky svoje povinnosti nedôvodne krátil poistné plnenie. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.

2. Na základe predložených listín vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.08.2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorým uplatnený nárok neuznal.

3. Odpor bol odôvodnený tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa žalovaného návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia (ďalej len „“). Žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, týkajúcich sa škodovej udalosti, zo strany poškodeného. Niektoré údaje o podstatných náležitostiach síce vyplývajú z príloh, čo však nie je postačujúce. Žalovaný taktiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok a teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla). Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením (ďalej len „“). Žalovaný považoval takýto právny úkon za absolútne neplatný. Súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia pohľadávky. Samotný predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti bolo zo strany žalovaného v dôsledku škodovej udalosti zaplatené poistné plnenie vo výške 198,81 €.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že zrozumiteľne a určito opísal skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť nároku, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Poistná udalosť je špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia, ktorý vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady poisteného rizika, preukázať tieto poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi. Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t. j. je možné ho platne postúpiť. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t. j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich

pre neho zo záväzku. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky, ale aj čo do dôvodu vzniku. V článku II zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, preto musel mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. . Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III zmluvy v bode 4 zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Žalovaný svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu, či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

5. Na pojednávaní dňa 28.09.2020 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 143,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 143,09 € od 31.05.2018 do zaplatenia, nakoľko pri stanovení výšky istiny pohľadávky v žalobe došlo k chybe v písaní, keďže celkové krátenie poistného plnenia za opravu poškodeného motorového vozidla predstavovalo sumu 143,09 €, čo vyplýva aj z predložených listinných dôkazov.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to faktúry č. 3018011 (č. l. 9), oznámenia o poistnom plnení (č. l. 10) a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2018 (č. l. 11), pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Dňa 09.05.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle PORSCHE Cayenne, EČV: N., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému M. M., trvale bytom M. XX, XXX XX N.. Škodová udalosť bola dňa 09.05.2018 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené poistenie. Škodová udalosť bola zaregistrovaná ako poistná udalosť č. 9565785774. Poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto vozidla činili sumu vo výške 352,36 €, ktorá bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 3018011. Žalobcovi bolo oznámené, že dňa 16.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Priznané poistné plnenie činilo sumu 198,81 €, pričom spoluúčasť predstavovala sumu - 10,46 €. Poistné plnenie bolo krátené o sumu 143,09 €.

8. Z faktúry č. 3018011 vystavenej žalobcom poškodenému vyplýva, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 352,36 €, pozostávajúcu z nákladov na čelné sklo vo výške 219,06 €, na lepiacu sadu vo výške 32,92 €, na výmenu skla lepením vo výške 38,65 €, spracovateľského poplatku vo výške 3,00 € a 20 % DPH.

9. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.05.2018 vyplýva, že dňa 15.05.2018 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky poistného plnenia v sume 198,81 €. Podľa likvidátora boli priznané náklady na výmenu čelného skla podľa stanovenej kalkulácie technikom Slovexperty pre neautorizované opravovne. Zrážka predstavovala sumu 143,09 € a spoluúčasť sumu vo výške 10,46 €.

10. Dňa 18.07.2018 poistený ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému, vzniknutej z poistnej udalosti č. 9565785774 zo dňa 09.05.2018, vo výške 143,09 €, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným žalovaným a jej príslušenstva.

11. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa , , , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

13. Podľa , , , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

14. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

16. Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

17. Podľa , , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa , , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

19. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

20. Podľa , poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

21. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

23. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

25. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia vo výške 143,09 € s príslušenstvom, z titulu havarijného poistenia motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy a jej obsah, vznik a priebeh škodovej udalosti, ako ani čiastočné poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného. Spornou však ostala absencia zákonných náležitostí žaloby, doručenie faktúry žalovanému, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s ňou súvisiaca aktívna vecná legitimácia žalobcu, ako aj dôvodnosť krátenia poistného plnenia.

26. Žalovaný sa bránil tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená. Namietol tiež, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá podľa ustanovenia , keď žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch zo strany poškodeného. Zároveň namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmet zmluvy zároveň považoval za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný.

27. K namietanej absencii podstatných náležitostí žaloby súd uvádza, že podľa ustanovenia , sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Po preskúmaní obsahu žaloby dospel súd k záveru, že táto spĺňa náležitosti podľa citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko žalobca riadne, úplne a spoľahlivo opísal rozhodujúce skutočnosti, keď poistnú udalosť zakladajúcu nárok na poistné plnenie v žalobe špecifikoval dostatočne určito a zrozumiteľne, bez možnosti jej zámeny s akoukoľvek inou poistnou udalosťou. Aj keď žalovaný namietol nedostatočné opísanie realizovaných úkonoch zo strany poškodeného, zákonnosť postupu poškodeného, či riadne splnenie povinností z jeho strany nespochybnil.

28. Žalovaný ďalej namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a teda nárok neeviduje vo svojom účtovníctve, napriek tomu však podstatnú časť uplatneného poistného plnenia poistenému poskytol, ba čo viac sám v prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 16.05.2018 výslovne uvádza faktúru za opravu vozidla číslo: 3018011 na sumu 352,36 €, preto najneskôr v tento deň mu sporná faktúra musela byť doručená.

29. K absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, predstavuje nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, ktorý vznikol krátením časti poistného plnenia zo strany žalovaného. Nárok na poistné plnenie v tomto prípade vzniká už okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, teda právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku na poistné plnenie, je vznik škodovej udalosti. V danej veci mal postupca (poškodený/poistený) voči žalovanému pohľadávku na poskytnutie poistného plnenia z poistnej udalosti vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Poistený, ako veriteľ, postúpil na žalobcu nárok na poskytnutie krátenej časti poistného plnenia, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, teda nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2018 mal súd nepochybne preukázané, že poškodený platne postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 143,09 €, predstavujúcu rozdiel medzi fakturovanou sumou za opravu poškodeného motorového vozidla a poistným plnením už vyplateným žalovaným. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné a presné označenie zmluvných strán a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola v predloženej zmluve jednoznačne vyjadrená, pričom postupovaná pohľadávka bola dostatočne špecifikovaná čo do výšky, ako aj dôvodu jej vzniku. Pri výklade právnych úkonov vo všeobecnosti platí princíp preferencie platnosti právneho úkonu. Právne úkony sa spravidla uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu nemá byť teda zásadou, ale výnimkou, a to iba v prípade, ak právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na základe vyššie uvedeného súd zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platný právny úkon, teda zmluvou na žalobcu prešli všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou, a preto je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore.

30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 09.05.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle M. J., EČV: N., ktoré patrilo poistenému M. M., trvale bytom M. XX, XXX XX N.. Škodová udalosť bola dňa 09.05.2018 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené poistenie. Škodová udalosť bola zaregistrovaná ako poistná udalosť č.

9565785774. Poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto vozidla činili sumu vo výške 352,36 €, ktorá bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 3018011. Žalovaný poskytol poistenému len časť poistného plnenia vo výške 198,81 €, pričom spoluúčasť predstavovala sumu - 10,46 €. Poistné plnenie bolo krátené o sumu 143,09 €, ktorá bola následne poisteným postúpená na žalobcu.

31. Pri posudzovaní dôvodnosti krátenia poistného plnenia súd v prvom rade skúmal, či zo strany poisteného došlo k riadnemu splneniu jeho povinností a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie v predmetnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania akýmkoľvek spôsobom nevyplynulo, že by poistený porušil niektorú svoju povinnosť a nevykonal všetky úkony potrebné k uplatneniu poistného plnenia, preto mu patrí nárok na poskytnutie poistného plnenia, ktorého výška sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalovaný bol povinný poistenému nahradiť náklady, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti. Poškodením motorového vozidla mu totiž vznikla majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do stavu pred škodovou udalosťou. Z predloženej faktúry vyplývajú celkové náklady na opravu vozidla vo výške 352,36 €, pozostávajúce z nákladov na čelné sklo vo výške 219,06 €, na lepiacu sadu vo výške 32,92 €, na výmenu skla lepením vo výške 38,65 €, zo spracovateľského poplatku vo výške 3,00 € a z 20 % DPH. Súd mal za to, že predložená faktúra preukazuje náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby poškodené vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení len stroho konštatoval priznanie nákladov na výmenu čelného skla podľa stanovenej kalkulácie technikom Slovexperty pre neautorizované opravovne, bez riadneho odôvodnenia, či preukázania opodstatnenosti krátenia poistného plnenia. Žalovaný v konaní akýmkoľvek spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ani že by poisteného vyzval na preukázanie vyčíslených nákladov na opravu vozidla. Ak žalovaný dospel k záveru, že poistený dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nákladov za vykonanú opravu, mal tohto vyzvať na ich preukázanie, a to aj s označením a odôvodnením požadovaných dokladov. Súd na záver uvádza, že nemôže byť na ťarchu poisteného (resp. žalobcu), že si na opravu motorového vozidla vybral neautorizovaný servis, preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, bez riadneho odôvodnenia tohto krátenia.

32. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca všetky tvrdené skutočnosti riadne preukázal, naopak námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné a nedostatočne preukázané. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania neoznačil ani nepredložil akýkoľvek dôkaz. Súd mal preto za preukázané, že došlo k vzniku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého vlastník mal uzatvorené havarijné poistenie u žalovaného. Poistený si svoje povinnosti spojené s uplatnením poistného plnenia riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok nahradiť poistenému náklady, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti, v celom rozsahu nesplnil. Poistený následne túto pohľadávku platne postúpil na žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo dôvodné, preto súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie v celom rozsahu, t. j. aj v žalobcom uplatnenej sume 143,09 €, preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel.

33. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

34. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. V zmysle ustanovenia je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný ukončil šetrenie

poistnej udalosti dňa 15.05.2018, preto bolo poistné plnenie splatné dňa 30.05.2018. Žalovaný však poistenému neposkytol poistné plnenie v celej uplatnenej výške, kedy toto bez riadneho odôvodnenia krátil v časti 143,09 €. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenom rozsahu.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresom súde Košice I, písomne v listinnej podobe v dvoch rovnopisoch alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).