Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Y. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 5173/2012, o vymoženie 61,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 03.09.2019, č. k. -21, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 03.09.2019, č. k. -21 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 49,43 eura, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 15.06.2017 súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Súd citoval , a Exekučného poriadku a po oboznámení sa s podaným návrhom a exekučným spisom mal dôvodnosť návrhu za preukázanú. Súd konštatoval, že počas 7 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko povinný po celú uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie. V predmetnej veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili, pričom súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. Súd prvej inštancie mal s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad Exekučného poriadku, preto zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle a nasl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) trovy exekúcie vo výške 49,43 eura.

Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné a citoval uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Poukázal na to, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti V danom prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Taktiež bol názoru, že exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. -33 a mal za to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, a teda súdnym exekútorom vykonané lustrácie nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie totiž vychádzal z lustrácií súdneho exekútora vykonaných pred júnom 2017, keďže podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol súdu doručený dňa 15.06.2017. V rozpore so zásadou danou v v spojení s súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 20.01.2020 k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom v Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Mal za to, že pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcií, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zároveň poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Nitre, Žiline a Banskej Bystrici a dodal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o

novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( /ďalej len „/) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 07.12.2012, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. 1200481896 vydaný oprávneným dňa 04.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2012. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 20.12.2012 poverenie na výkon exekúcie.

11. Súdny exekútor podal dňa 15.06.2017 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol napadnutým uznesením.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

14. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. Z pripojeného exekútorského spisu, zn. EX 5173/12 vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekúcie vykonal šetrenie majetku povinného lustráciou v živnostenskom registri, Sociálnej poisťovni, katastri

nehnuteľností, súčinnosťou na IRIS ohľadne motorových vozidiel za účelom zistenia vlastníctva povinného a šetrenie vykonal aj v roku 2019, na základe ktorého konštatoval jeho nemajetnosť. Odvolací súd sa so závermi súdneho exekútora ohľadne nemajetnosti povinného stotožňuje.

16. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012, teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedná len o prechodný stav.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinného zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).