Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30CoE-24-2020.pdf
PDF · 85.56 KB
Case nature
Subarea
30CoE/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, Q., o vymoženie pohľadávky 33,90 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, Banská Bystrica pod EX 513/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 4Er/2816/2008-31 zo dňa 28.08.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové prejednanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vo výroku I. súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 189,37 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Konštatoval, že súdny exekútor predložil súdu dňa 19.08.2016 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (účinnému k 31.03.2017) z dôvodu nemajetnosti. Povinný je podľa názoru súdneho exekútora nemajetný, bez možnosti dobrovoľne alebo núteným spôsobom uhradiť svoje záväzky, nevlastní žiaden nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, ani finančné prostriedky v peňažných ústavoch, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie, majetkové pomery povinného nevytvárajú reálny predpoklad pre úspešné ukončenie exekučného konania. Povinný má na účty v bankách exekúcie presahujúce sumu 100 000 €, je síce konateľom vo viacerých spoločnostiach, ale nemá v nich vykázaný žiaden príjem. Majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd dospel k záveru, že zo strany súdneho exekútora bolo preukázané, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by bolo možné zexekvovať, jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Trovy súdneho exekútora spočívali v odmene súdneho exekútora za 38 úkonov podľa § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017, v náhrade výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 22,80 €, náhrade za poštovné vo výške 29,23 €, z odmeny podľa § 21 vyhlášky vo výške 1,32 € a z náhrady poplatkov za súčinnosť (motorové vozidlo a banky) vo výške 1,10 €, k trovám pripočítal 20 % DPH vo výške 36,12 €. Keďže všetky úkony z vyúčtovania obsahujú dátum, kedy boli vykonané a všetky boli preukázané zo súdneho spisu, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 126,16 € za 38 úkonov podľa § 15 vyhlášky. Súdnemu exekútorovi bola priznaná teda náhrada trov exekúcie vo výške 157,81 €, ktorá bola zvýšená v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 31,56 €. Celková náhrada trov exekúcie po započítaní DPH predstavuje sumu 189,37 €.
V poučení súd prvej inštancie uviedol, že je proti výroku II. v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5 EP a contrario, § 355 ods. 2 CSP a contrario v spojení s § 9a ods. 1 EP).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania vo výške 189,37 € (výrok II. napadnutého uznesenia). Uviedol, že exekútor JUDr. Kabáč oznámil, že vydal exekučný príkaz a nariadil zrážky zo mzdy povinného dňa 07.08.2017, zároveň v roku 2015 oprávnený obdržal exekučnú zrážku od Mgr. D. vo výške 142 €. Zároveň oprávnený poukázal na nesprávne právne posúdenie veci súdom, nakoľko od podania návrhu na zastavenie exekúcie až po rozhodnutie súdu ubehli viac ako tri roky, v tomto čase sa majetkové pomery povinného podstatne zmenili, zároveň oprávnený dokázal, že v roku 2015 bol povinný taktiež povinný. Nevidí preto dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a požaduje, aby súd nariadil exekútorovi prelustrovať majetkové pomery povinného. Z tohto dôvodu zásadne nesúhlasí so zastavením exekúcie, preto žiada, aby súd v zmysle ust. § 376 CSP zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vyhovel jeho odvolaniu v celom rozsahu, alebo ak bude vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu, aby tento napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 a nasl. CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor podaním zo dňa 03.10.2019, k čomu pripojil oznámenie aktuálnych majetkových pomerov, z ktorých podľa exekútora vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zhrnul, že zo zistených majetkových pomerov povinného popísaných v správe o stave exekúcie vyplýva, že nebol zistený žiadny majetok ani príjem povinného, ktorý by bolo možné zexekvovať, pričom majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane. Podľa exekútora zo zisteného majetkového stavu povinného vyplýva, že nie je možné vykonať exekúciu žiadnym zo spôsobov v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, jej pokračovaním by došlo len k zbytočnému rastu nákladov na trovách exekúcie a keďže dospel k záveru, že nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, resp. odvolanie oprávneného odmietnuť, nakoľko boli/sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa kogentného § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na základe návrhu oprávneného (v tom čase Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici) zo dňa 13.10.2008 sa dňa 03.11.2008 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej na základe exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. PB-AA-2328411-2007, ktorý vydalo OR PZ SR, Dopravný inšpektorát Banská Bystrica dňa 12.10.2007, právoplatný dňa 12.10.2007 a vykonateľný dňa 28.10.2007. Vykonaním exekúcie poveril Okresný súd Námestovo dňa 04.11.2008 na základe poverenia
č. 5507 002641* súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom Exekútorského úradu Národná 6, Banská Bystrica. Na základe oznámenia o postúpení pohľadávky a návrhu na zmenu účastníka konania oprávneného zo dňa 09.03.2012 vyšší súdny úradník Okresného súdu Námestovo vydal dňa 30.04.2012 uznesenie, ktorým pripustil, aby z konania na strane oprávneného vystúpila Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici a aby do konania na jej miesto vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 02.10.2012. Dňa 19.08.2016 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistené skutočnosti, ktoré súdny exekútor v podnete bližšie nešpecifikoval, znemožňujú podľa jeho názoru ďalšie pokračovanie v exekúcii a preto žiadal vydať uznesenie, ktorým súd exekúciu zastaví, pričom oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vrátane DPH vo výške 216,73 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie sa s takýmto vyjadrením exekútora uspokojil a na základe jeho podnetu bez ďalšieho vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil.
8. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
9. V posudzovanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že správa o stave exekúcie zo dňa 15.06.2016, ktorú súdny exekútor adresoval oprávnenému Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, už nebola aktuálna v čase rozhodovania prvostupňového súdu, ktorý dňa 28.08.2019 bez ďalšieho napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Súdny exekútor síce prvostupňovému súdu dňa 03.10.2019 vypracoval správu o stave exekúcie, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 05.11.2019, obsahujúcu oznámenie aktuálnych majetkových pomerov povinného, avšak túto správu podal len ako vyjadrenie k odvolaniu oprávneného proti napadnutému uzneseniu prvostupňového súdu č. k. 4Er/2816/2008-31 zo dňa 28.08.2019, z čoho je nepochybne zrejmé, že touto prvostupňový súd v čase pred vydaním napadnutého uznesenia disponovať nemohol. V súvislosti s tým odvolací súd poznamenáva, že okresný súd nemá povinnosť preverovať sám majetkové pomery povinného, mal na to vyzvať súdneho exekútora. Je potrebné súhlasiť s odvolacím argumentom oprávneného, že od podania návrhu na zastavenie exekúcie až po rozhodnutie súdu ubehli viac ako tri roky, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že správa súdneho exekútora doručená prvostupňovému súdu dňa 19.08.2016 bola v čase rozhodovania prvostupňového súdu už neaktuálna. Pokiaľ oprávnený v odvolaní argumentuje, že exekútor JUDr. Kabáč oprávnenému oznámil, že vydal exekučný príkaz a nariadil zrážky zo mzdy povinného dňa 07.08.2017, zároveň v roku 2015 obdržal exekučnú zrážku od Mgr. D. vo výške 142 €, nie je vylúčené, že majetkové pomery povinného sa podstatne zmenili a prvostupňový súd pri vydaní napadnutého uznesenia vychádzal z neaktuálnej správy. Potom nie je možné vyvodiť, že by boli dané podmienky ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 31.03.2017 pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, s tým, že by jeho majetok nepostačoval ani na náklady konania.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností, stotožniac sa s odvolacími námietkami oprávneného, bol odvolací súd nútený napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo bolo vydané predčasne a z hľadiska odôvodnenia, najmä pokiaľ ide o skutkové zistenia súdu, nie je dostatočne presvedčivé, pričom prvostupňový súd nesprávne hodnotil dôkazy, čo vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.
11. Exekučný súd bude musieť v posudzovanom prípade dôsledne zvážiť okolnosti a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady a vyžiadať od súdneho exekútora aktuálnu správu o majetkových pomeroch povinného. Na jednej strane nesmie byť povinný postihovaný exekúciou viac, ako je nevyhnutné, no na druhej strane je záujem oprávneného na pokračovanie v exekúcii, pretože zastavením exekúcie riskuje jednak stratu poradia v určitých prípadoch, jednak premlčanie judikovaného nároku v prípade, ak po zastavení exekúcie uplynie premlčacia doba.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).