Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobkyne: X. I., J.. X.XX.XXXX, Y. G. G. XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Andrea Janová, advokátkou so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému v 1. rade: Š. I., J.. XX.X.XXXX, Y. G. G. XX, XXX XX H., žalovanému v 2. rade: F.. V. N., J.. X.X.XXXX, G. K. XX, XXX XX H., právne zastúpený: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra „C“, č. XXXXXXX, parcela registra „C“, číslo XXXXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, parcela registra „C“, č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2 a parcela registra „C“, č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, to všetko zapísané na LV č. XXXX pre okres H. F., Q. H. - L., katastrálne územie Y., uzatvorená dňa 19.6.2017 medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade, ktorý vklad bol povolený Správou katastra Košice dňa 17.8.2017 pod č. vkladu XXXX/XXXX j e n e p l a t n á.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne vedenou pod sp. zn. a doručenou súdu dňa 24.9.2018 domáhala určenia neplatnosti Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - rodinný dom, súp. Č..XXXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX, parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2 a parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34m2, to všetko zapísané na LV č. XXXXX, pre okres H. F., Q. H. - L., k.ú. Terasa uzavretá dňa 19.06.2017 medzi žalovanými v 1. a 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice dňa 17.08.2017 pod č. I.-XXXX/XXXX. 2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa 26.04.2012 a ich manželstvo bolo Rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 12.06.2017 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 26.07.2017. Žalovaný v 1. rade je na X. Č.. XXXXX, pre okres H. F., Q. H. - L., k.ú. Y. evidovaný ako výlučný vlastník rodinného domu, súp. č. XXXX na parcele reg. „C“ Č.. XXXX/XXX a parciel reg. „C“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, č. XXXX/XXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2 a „C“ č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2. Zo zápisu na liste vlastníctva vyplýva, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy č. I.-XXXX/XX zo dňa 16.05.2013. Napriek skutočnosti, že nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade nadobudol uzatvorením kúpnej zmluvy za trvania manželstva so žalobkyňou, t.j. po 26.04.2012, do katastra nehnuteľností bol ako

ich výlučný vlastník v podiele 1/1 z celku zapísaný výlučne sám. Avšak uzatvorením kúpnej zmluvy a jej zavkladovaním do katastra nehnuteľností počas trvania manželstva vzniklo k nehnuteľnostiam bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a ako vlastníci by mali byť na X. Č.. XXXXX, H..Ú.. Y. zapísaní spoločne žalobkyňa a žalovaný v 1. rade. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré je vedené pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z časti C listu vlastníctva vyplýva, že k nehnuteľnosti je zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.06.2017, vklad I.-XXXX/XXXX zo dňa 17.08.2017. Predmetná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou žalovaný v 1. rade, ako záložca zriadil záložné právo k Nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade, ako záložného veriteľa, bola medzi žalovanými uzavretá na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy. Žalobkyňa sa o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) dozvedela až z výpisu z listu vlastníctva v čase, keď začala riešiť otázku vysporiadania BSM. Na základe uvedeného je zrejmé, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.06.2017 je relatívne neplatným právnym úkonom, nakoľko žalovaný v 1. rade zriadil záložné právo k nehnuteľnosti patriacej do BSM, pričom súhlas s uzatvorením predmetnej zmluvy nebol zo strany žalobkyne (bývalej manželky) daný, nebol žalovaným v 1. rade ani vyžiadaný, a tento súhlas žalobkyňa neudelila ani dodatočne. Naviac žalobkyňa nemala ani vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade zamýšľa uskutočniť takýto právny úkon. Zastávala názor, že Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 19.06.2017 možno v zmysle uvedeného považovať za vadný, resp. neplatný právny úkon, pričom vadou právneho úkonu, ktorá má za následok jeho relatívnu neplatnosť, je neudelenie súhlasu druhého manžela na zriadenie záložného práva k spoločnej nehnuteľnosti v zmysle ust. . Citovala, že „zaťaženie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov záložným právom nie je bežnou vecou, a preto je k nemu potrebný súhlas oboch manželov. V prípade, že záložnú zmluvu uzavrel iba jeden z manželov, môže druhý z nich svoj súhlas so založením spoločnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty vyjadriť písomne, ústne, prípadne tiež konkludentne, a to aj dodatočne (až po uzavretí zmluvy); bez jeho súhlasu je záložná zmluva neplatná, ale len vtedy, ak sa druhý manžel tejto neplatnosti dovolá.“ (cit. Fekete, I.: . 2. zväzok. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2015, 901 s., s. 340). Zákon jednoznačne ustanovuje ako podmienku udelenie súhlasu oboch manželov, pričom nepostačuje len vedomosť o uzavretom právnom úkone. V tomto prípade je dokonca bezpredmetné skúmať, či žalobkyňa mala vedomosť o uzavretí Zmluvy o zriadení záložného práva (prípadne aj zmluvy o pôžičke), pretože pokiaľ by aj o tejto zmluve vedomosť mala, nijako z toho nevyplýva, že s ňou súhlasila (Rozsudok KS Trnava z 21.01.2016, sp. zn.: ). Naliehavosť právneho záujmu na rozhodnutí v tejto veci žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo medzi ňou a žalovaným v 1. rade bolo rozvedené, čím zaniklo i BSM. Bez rozhodnutia o určení neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva je ohrozené vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ môže kedykoľvek začať s výkonom záložného práva za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade zo zmluvy o pôžičke. Takýmto konaním by mohlo dôjsť k obmedzeniu, ba až strate vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam. Právne postavenie žalobkyne, ako vlastníčky nehnuteľností je neisté, pričom tento stav právnej neistoty je možné odstrániť prostredníctvom určenia, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná. Žalobkyňa sa obáva, že bez dosiahnutia nápravy uvedeného stavu by mohlo byť podstatne sťažené jej postavenie pri vysporiadaní BSM, v dôsledku čoho bude ukrátená na svojich právach. 3. Žalovaný v 2. rade v podaní z 2.11.2018 tvrdil, že zmluva o zriadení záložného práva z 19.6.2017 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, je platná a účinná. Žalovaní uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XXXXX, k. ú. Y., ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ vychádzal pri uzatvorení zmluvy z tvrdení žalovaného 1 a informácií z výpisu z LV. Súčasne došlo aj k zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností vo forme vkladu, čoho dôkaz je zápis v časti „C“ na X. Č.. XXXXX I.- XXXX/XXXX z 17.8.2017. Žalovaný 2 zdôraznil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného 1 bolo rozvedené rozsudkom z 12.6.2017, napadnutý právny úkon bol uzatvorený po rozvode ich manželstva. Poukázal, že jednou zo zásad je zásada verejnosti, ktorá má zákonné vyjadrenie v a 69 katastrálneho zákona a tiež podľa neho je potrebné prihliadať na zásadu hodnovernosti údajov katastra obsiahnutú v katastrálneho zákona. Žalovaný v 2. rade preto v dobrej viere uzatvoril so svojim dlžníkom - žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej bol v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný 1 výlučný vlastníkom. Žalovaný v 2. rade bol presvedčený, že na uzatvorenie predmetnej zmluvy postačuje prejav vôle len žalovaného v 1. rade.

4. Žalovaný 1 v podaní z 14.2.2019 uviedol, že žalovaný v 1. a 2. rade uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom, čo preukazuje LV v čase uzatvorenia zmluvy, preto sa domnieva, že postačuje iba jeho prejav vôle ako výlučného vlastníka. Napadnutý úkon bol uzatvorený v čase po rozvode manželstva so žalobkyňou. Žalobkyňa nepreukázala a neuviedla spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti a preto považoval žalobu za nedôvodnú. 5. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 19.3.2019 nesúhlasila s tvrdením, že na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva postačoval len prejav vôle žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti uzatvorením kúpnej zmluvy za trvania manželstva so žalobkyňou, a tieto teda patria do ich BSM, bez ohľadu na to, že žalovaný v 1. rade bol zapísaný do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník. Nakoľko predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalovaného v 1. rade a žalobkyne, na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do BSM sa v zmysle ust. vyžaduje aj súhlas druhého z manželov, v tomto prípade žalobkyne, nakoľko nejde o bežnú vec. Žalovaný v 1. rade ďalej vo svojom vyjadrení zdôrazňuje, že jeho manželstvo so žalobkyňou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 12.06.2017, a teda napadnutý právny úkon bol uzavretý po rozvode jeho manželstva so žalobkyňou. Samotná skutočnosť, že manželstvo žalobkyne so žalovaným v 1. rade bolo rozvedené síce spôsobilo zánik ich BSM, avšak toto musí byť ešte vyporiadané, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Podmienky dispozície s majetkom patriacim do BSM v zmysle v spojení s sa vzťahujú na majetok patriaci do BSM, a to aj po zániku manželstva, pokiaľ nedošlo k jeho vyporiadaniu. Naviac je potrebné uviesť, že manželstvo žalobkyne a žalobcu v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 12.06.2017, avšak tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 26.07.2017, t.j. až po podpise predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva. Argumentáciu žalovaného v 1. rade vo vzťahu k nepreukázaniu spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňa považuje za irelevantnú, nakoľko žalovaný v 1. rade túto nadobudol uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2013 (ako to vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č.13154), teda za trvania manželstva, tzn. že táto nehnuteľnosť patrí do BSM. Citovala, že „uzavretím manželstva vzniká možnosť spoločného nadobúdania veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej skutočnosti, na základe ktorej dochádza k spoločnému nadobúdaniu vlastníckeho práva manželmi. Je pri tom jedno, akou mierou sa ten-ktorý manžel pričinil o nadobudnutie majetku, na základe akého právneho dôvodu počas trvania manželstva k tomuto nadobudnutiu došlo (napr. uzavretie zmluvy, vytvorenie veci, vydržanie vlastníckeho práva, príklep licitátora na dražbe), ak nejde o majetok či príjmy vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a či dôvodom nadobudnutia spoločného majetku právny úkon jedného alebo oboch manželov.“ (cit. Fekete, I.: . 2. zväzok. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, s. 314). Na základe uvedeného je nepochybné, že nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené záložné právo Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 19.6.2017 medzi žalovanými v 1. a 2. rade patria do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. V zmysle ust. je v takomto prípade potrebný súhlas oboch manželov, keďže nejde o bežnú vec. Absencia prejavu vôle žalobkyne pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva má za následok neplatnosť samotnej zmluvy. 6. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 19.3.2019 žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného v 1. rade, že na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva postačoval len prejav vôle žalovaného v 1. rade. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy vychádzajúc z tvrdení a dokladov mu predložených žalovaným v 1. rade nemal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového vlastníctva manželov, považuje za účelové, nakoľko z výpisu z listu vlastníctva mal možnosť oboznámiť sa so skutočnosťou, že prebieha súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ust. rozširuje subjektívne hranice záväznosti súdnych rozhodnutí aj na okruh subjektov, ktoré nie sú účastníkmi konania, a to v určitých zákonom taxatívne stanovených prípadoch. Jedným z týchto prípadov je aj rozsudok o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, pričom pod vecným právom sa rozumie aj právo vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konkrétne pôjde o výrok právoplatného rozsudku o existencii bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku konkrétnej nehnuteľnosti. „Výroky týchto právoplatných rozsudkov sú subjektívne záväzné aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto

osoba s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. Táto koncepcia je plne v súlade so zásadou formálnej publicity katastra nehnuteľností.“ (cit. Števček, Ficová a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 836). Žalovaný v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti uzatvorením kúpnej zmluvy za trvania manželstva so žalobkyňou, a tieto teda patria do ich BSM, bez ohľadu na to, že žalovaný v 1. rade bol zapísaný do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník. Nakoľko predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalovaného v 1. rade a žalobkyne, na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do BSM sa v zmysle ust. vyžaduje aj súhlas druhého z manželov, v tomto prípade žalobkyne, nakoľko v tomto prípade nejde o bežnú vec. V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola Okresnému súdu Košice II doručená dňa 22.05.2017. Zároveň toho istého dňa (22.05.2017) doručila Okresnému úradu Košice, Katastrálnemu odboru Návrh na zápis poznámky o vedení súdneho konania o určení vlastníckeho práva na Okresnom súde Košice II, sp. zn.: . Zmluva o zriadení záložného práva, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa dovoláva, bola uzatvorená medzi žalovanými až dňa 19.06.2017, teda až po podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zároveň aj po podaní návrhu na zápis poznámky. Z údajov uvedených vo výpise z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva bola na liste vlastníctva vyznačená skôr ako došlo k zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa má teda za to, že žalovaný v 2. rade mal mať v čase uzatvárania Zmluvy o zriadení záložného práva vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to z výpisu z listu vlastníctva, nakoľko ako sám uvádza vo svojom vyjadrení, jednou zo zásad katastra nehnuteľností je aj zásada verejnosti. Žalovaný v 2. rade mal a mohol si teda pred podpisom zmluvy overiť tieto skutočnosti a nespoliehať sa na tvrdenia žalovaného v 1. rade. Avšak v tomto konkrétnom prípade ani nie je rozhodujúce, či sa žalovaný v 2. rade reálne s touto poznámkou oboznámil, úplne postačuje, že mal objektívnu možnosť zistiť, že o vecnom práve k predmetnej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie. V zmysle uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného v 2. rade, že v dobrej viere uzatvoril so svojím dlžníkom - žalovaným v 1. rade Zmluvu o zriadení záložného práva, nakoľko existencia informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti narúša jeho dobromyseľnosť, tak ako to vyplýva z ust. . Podmienky dispozície s majetkom patriacim do BSM v zmysle v spojení s sa vzťahujú na majetok patriaci do BSM, a to aj po zániku manželstva, pokiaľ nedošlo k jeho vyporiadaniu. 7. Žalovaný v 2. rade v podaní z 16.4.2019 uviedol, že vychádzal z informácií žalovaného v 1. rade, ktorý ho ubezpečil, že záloh nie je predmetom bezdpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný 2 vychádzal z tejto informácie pri maximálnej dôvere vo vzťahu k žalovanému uzatvoril predmetnú zmluvu. Žalobkyňa nepreukázala spôsob nadobudnutia nehnuteľností do BSM. Dodal, že je vedené konanie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne skončené a preto tvrdenia žalobkyne sú predčasné. Keďže nie je vyriešená otázka či predmetné nehnuteľnosti patria do masy BSM, navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania . 8. Pojednávanie dňa 5.9.2019 bolo pred otvorením odročené z dôvodu návrhu žalobkyne na prerušenie konania pre mimosúdne jednanie strán sporu. 9. Podaním z 6.2.2020 súd postúpil spor Okresnému súdu Košice II ako súdu výlučne miestne príslušnému a prejednanie a rozhodovanie v spore. 10. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 30.3.2020 odvolací súd rozhodol, že na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Okresný súd Košice I a bola ďalej vedená pod sp.zn. . 11. Na pojednávaní dňa 25.9.2020 sa žalobkyňa domáhala relatívnej neplatnosti zmluvy, keďže podľa jej názoru žalovaný v 1. rade sa snažil znížiť hodnotu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvoril bez súhlasu a bez vedomia žalobkyne. Dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade nemá vplyv pre pre predmet tohto sporu. Žalovaný v 2. rade uviedol, že vychádzal z listu vlastníctva, kde bol žalovaný v 1. rade uvedený ako výlučný vlastník. Podľa jeho názoru žalovaný v 1. rade konal v rozpore s právom, keď mu neposkytol správne informácie pri uzatvorení zmluvy, žalovaný v 2. rade bol dobromyseľný, preto je podľa neho zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti platná. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že by nemal byť zaviazaný k náhrade trov konania, keďže podľa neho existuje osobitný zreteľ na to, že bol dobromyseľný a nezapríčinil tento spor. Hoci si na liste vlastníctva všimol poznámku o vedení konania o určenie vlastníckeho práva, považoval to za sporné a vychádzal z kúpnej zmluvy, ktorou predchádzajúci

vlastník predal nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade do výlučného vlastníctva a preto podľa neho bol dobromyseľný. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchov strán, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav: 13. Z Rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn. z 12.6.2017, právoplatného dňa 26.7.2017 súd zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade uzavreté dňa 26.4.2012 bolo rozvedené dňom 26.7.2017. 14. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. Y. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti vedených na LV je žalovaný v 1. rade a titulom nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade bola kúpna zmluva, na základe ktorej kataster rozhodol o povolení vkladu kúpnej zmluvy I.-XXXX/XX zo dňa 16.5.2013. Zároveň na LV je zapísaná informatívna poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva vedená na Okresnom súde Košice I, sp.zn. , P-601/2017. Z LV ďalej súd zistil, že na nehnuteľnosti vznikla ťarcha spočívajúca vzniku záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.6.2017, Rozhodnutie o povolení vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva I.-XXXX/XXXX zo dňa 17.8.2017. 15. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 19.6.2017 súd zistil, že zmluvné strany zmluvou zriadili záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá je v zmluve špecifikovaná. Predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, H.. Ú.. Y.. Žalovaný v 1. rade ako záložca prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. Y.. Záložný veriteľ (žalovaný v 2. rade) uzatvoril s žalovaným v 1. rade dňa 10.2.2012 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalovaný v 1. rade zaviazal vrátiť dlžnú sumu 200.000,- EUR do 31.12.2015. Záložca dňa 8.1.2016 uznal písomne čo do výšky a dôvodu svoj záväzok vo výške 200.000,- EUR z titulu zmluvy o pôžičke z 10.2.2012. 16. Z návrhu na zápis poznámky z 22.5.2017 a podacej pečiatky Okresného úradu Košice, katastrálny odbor súd zistil, že žalobkyňa dňa 22.5.2017 doručila Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru návrh na vyznačenie poznámky o vedení súdneho konania o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Košice II, sp. zn. na LV č. XXXXX, H.. Ú.. Y.. 17. Z Rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 13.7.2020, právoplatného dňa 27.7.2020 vyplýva, že súd určil, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, H.. Ú.. Y.. 18. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona: 19. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 20. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 21. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 22. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 23. Podľa a) , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 24. Podľa e) ods. 2 , záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 25. Podľa d) ods. 6 , záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. 26. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou

dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 27. V prejednávanej veci súd nepovažoval za spornú skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa 26.4.2012, ktoré bolo dňom 26.7.2017 právoplatne rozvedené. Zároveň nebolo sporné nadobudnutie predmetu počas trvania manželstva, pričom z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I, sp.zn. vyplýva, že predmet patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná na X. Č.. XXXXX, H..Ú.. Y., pričom nebolo sporné, že dňa 19.6.2017 došlo medzi žalovaným v 1 a žalovaným v 2. rade k uzatvoreniu spornej zmluvy a v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k predmetu dňa 19.6.2017 bol žalovaný v 1. rade evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, čo deklaroval žalovaný v 1. rade aj v článku I bod 1 spornej zmluvy. Nebolo sporné, že poznámka o začatí konania o určenie vlastníckeho práva k predmetu bola vyznačená v katastri nehnuteľnosti a žalovaný v 2. rade o nej mal vedomosť v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva. Sporné bolo posúdenie, či predmetná zmluva je neplatná pre rozpor s ust. , keďže žalobkyňa sa dovolala v zmysle jej relatívnej neplatnosti a uviedla, že s uzatvorením predmetnej zmluvy nedala súhlas, nebola zmluvnou stranou spornej zmluvy a nemala vedomosť, že žalovaný v 1. rade zamýšľa uskutočniť sporný právny úkon. Žalovaný v 1. a 2. rade ako zmluvné strany neuvádzali, že by zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti považovali za bežný úkon medzi manželmi. Namietali, že nie je zrejmé, ako spornú nehnuteľnosť žalobkyňa nadobudla a žalovaný v 2. rade uviedol, že dôveroval žalovanému v 1. rade, že vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva a bol dobromyseľný pri uzatváraní zmluvy. 28. Predmetom sporu bolo určenie relatívnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade k predmetu , ktorý je v bezpodielovom vlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade. 29. Súd vychádzal a najmä bol viazaný výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 13.7.2020, že predmet je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Súd nemal pochybnosť o tom, že zriadenie záložného práva k predmetu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva nie je bežnou vecou, ktorú vybavuje každý z manželov. Zaťaženie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva záložným právnom nie je bežná vec, preto je k nemu potrebný súhlas oboch manželov (uvedené vyplýva napr. z Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Súd ustálil, že na uzatvorenie predmetnej zmluvy bol potrebný súhlas oboch manželov ako zmluvných strán spornej zmluvy. Podmienky dispozície s majetkom patriacim do BSM v zmysle sa vzťahujú aj na majetok patriaci do BSM, a to aj po zániku manželstva, pokiaľ nedošlo k jeho vyporiadaniu. 30. Pokiaľ ide o určenie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, a to z ustanovenia , ktorý stanovuje, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa , právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Súd už iba navyše poukazuje aj na stav zápisu žalovaného v 2. rade v katastri nehnuteľnosti ako výlučného vlastníka a ťarchy spočívajúcej vo vzniku záložného práva k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva a s tým súvisiacou možnosťou výkonu záložného práva záložným veriteľom. Žalobkyňa síce nebola stranou spornej zmluvy, avšak je osobou, ktorej práva boli zriadením a vznikom záložného práva dotknuté. Zároveň, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. 31. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 20.10.2010, právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia , sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť

na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný). 32. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že k predmetu (k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve) zmluvu o zriadení záložného práva uzatvoril so záložným veriteľom iba jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, pričom nejde o bežný úkon medzi manželmi, a druhý manžel nemal vedomosť o právnom úkone, nedal súhlas, ani dodatočný súhlas s uzatvorením spornej zmluvy a dovolal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, je zmluva o zriadení záložného práva uzatvorená medzi žalovaným v 1. a 2. rade zo dňa 19.6.2017, neplatná od začiatku. K dobromyseľnosti pri uzatváraní predmetnej zmluvy súd uvádza, že existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania (v tomto prípade existencia poznámky o vedení konania sp.zn. o určenie vlastníckeho práva) a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. V prejednávanom spore nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade mal vedomosť o zapísanej poznámke v čase uzatvorenia sporenej zmluvy, žalovaný v 2. rade preto nepreukázal, že s ohľadom na všetky okolnosti bol pri uzatváraní zmluvy dobromyseľný. 33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ods. l tak, že žalobkyni súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto spore. Pokiaľ žalovaný v 2. rade uviedol, že dôvody spočívajú v dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, súd sa s jeho tvrdením nestotožňuje vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade vychádzal pred uzatvorením predmetnej zmluvy z údajov evidovaných v katastri nehnuteľnosti a nebolo sporné, že mal vedomosť o zápise informatívnej poznámky o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania preto žalovaný v 2. rade nebol s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že žalovaný v 1. rade je výlučný vlastník a bol si vedomý rizika, ktoré spočíva vo vyznačení poznámky v katastri nehnuteľností, resp. s ohľadom na zápis poznámky si musel byť vedomý spornosti vlastníctva k . Skutočnosť, že žalovanému v 2. rade dôveroval, že nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, neznamená, že bol dobromyseľný, že nedochádza k relatívne neplatnému úkonu. Vedomosť žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 1. rade bol ženatý, a to, že sa mu postačovalo iba ubezpečenie, že nie je predmetom bezdpodielového spoluvlastníctva manželov, narúša jeho dobromyseľnosť aj s ohľadom na ust. . Zároveň súd uvádza, že sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v 2. rade, že nezadal dôvod pre vedenie sporu, pretože žalovaný v 2. rade počas vedenia tohto konania považoval po celý čas žalobu za nedôvodnú a zotrval na názore o platnosti predmetnej zmluvy, preto svojim správaním počas vedenia konania nenaplnil ani tento dôvod hodný osobitného zreteľa. Iné dôvody hodné osobitného zreteľa súd v prejednávanej veci nevzhliadol. 34. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ) ods. l ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.