Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-395-2020.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Subarea
18Ek/395/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému: T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, XXX XX B. C., o vymoženie 956,15 eur, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o návrhu na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/395/2020 zo dňa 26. júna 2020, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/395/2020 zo dňa 26. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42,- Eur zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.02.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 956,15 eur, trov pôvodného konania a trov exekúcie, na základe exekučných titulov - výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.), č. 1249190913, zo dňa 16.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.05.2012, výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.), č. 1249291313, zo dňa 17.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa 07.08.2012, výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.), č. 1249752913, zo dňa 15.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.12.2012, výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.), č. 1349085413, zo dňa 19.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.03.2013, výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.), č. 1349194613, zo dňa 17.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.06.2013, výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.), č. 1349337813, zo dňa 26.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.2013 a výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.), č. 1349270617, zo dňa 01.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2013 a vykonateľnosť dňa 28.10.2013 (spolu ďalej ako „exekučný titul“).
3. Upovedomením o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 29.01.2020, vydaného súdnym exekútorom Ing. JUDr. Radoslav Kešeľak, došlo k zastaveniu starej exekúcie sp. zn. EX 1515/2013 podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona 233/2019 Z. z. vedenej na podklade tých istých exekučných titulov. Súdny exekútor v predmetnom upovedomení zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie vo výške 42,- eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35,- eur a DPH vo výške 7,- eur.
4. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie považoval za zistené, že oprávnený sa v tomto exekučnom konaní domáha voči povinnému vymoženia trov exekučného konania, ktoré pozostávajú zo sumy zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42,- eur, podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z .z.
5. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie výzvou zo dňa 06.04.2020 a opätovnou výzvou zo dňa 28.04.2020 vyzval oprávneného, aby opravil návrh na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie- oprávnený) tak, že si neuplatní trovy starej exekúcie vo výške 42,- eur, nakoľko podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Exekučným titulom na opätovné podanie návrhu na vykonanie exekúcie je výlučne exekučný titul, ktorý bol podkladom vedenia starej exekúcie, t. j. výkazy nedoplatkov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nie je exekučným titulom na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, paušálne trovy znáša oprávnený.
6. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie neopravil a trval aj na vymožení paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,- eur.
7. Súd v preskúmavanom rozhodnutí považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu iných trov vo výške 42,- eur za nedôvodné.
8. Svoj záver odôvodnil tým, že podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. paušálne trovy v maximálnej možnej výške 42,- eur (35,- eur + DPH) znáša oprávnený v starej exekúcii. V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Súd výkladom uvedených ustanovení prijal záver, že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (v tomto prípade oprávneného v exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, v čoho dôsledku zákon č. 233/2019 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42,- eur od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému za účelom vymoženia trov starej exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie tak, ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní, tak ako je stanovená v § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku náhradu trov exekúcie vo výške 42,- eur nemožno považovať ani za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zákon č. 233/2019 Z. z. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by si oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť voči povinnému aj nárok na vymoženie zaplatených trov starej exekúcie. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania znáša výlučne oprávnený.
9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 09. 07. 2020 sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Svoj nesúhlas s napadnutým uznesením odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia pohľadávky v sume 956,15 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 60,00 Eur, ako aj trov predchádzajúcej exekúcie v sume 42,00 Eur, čo pripúšťa aj samotný formulár. Podľa právneho názoru oprávneného sa práve za „iné trovy“ považujú najmä paušálne trovy starej, t. j. pôvodnej exekúcie a to v sume 35,00 Eur, zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, aj keď to zo znenia príslušného ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní explicitne nevyplýva. Uplatnenie náhrady trov starej exekúcie v sume 42,00 Eur nemôže byť súdom pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie považované za náhradu trov
spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie tak, ako to uvádza ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/443/2020 zo dňa 06.03.2020, ktorého závery je podľa jeho tvrdení možné aplikovať aj na tento prípad. Totiž v prípade konania vedeného pod sp. zn. 61Ek/443/2020 Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažného nároku pozostávajúceho z istiny, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako aj z trov exekúcie uvedených v časti F) formulára - Návrh na vykonanie exekúcie, ako iné trovy v sume 42,00 Eur, predstavujúce práve trovy starého (pôvodného) exekučného konania.
10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
15. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 233/2019 Z.z.“), ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
17. Podľa 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
18. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
19. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP v spojení s § 243 CSP), dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
20. Základom rozhodnutia sťažnostného súdu bola aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Oprávnený v podanej sťažnosti nešpecifikoval, v čom považuje závery súdu v preskúmavanom rozhodnutí za nesprávne. Súd preto nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť dôvodov pre prijatie preskúmavaného rozhodnutia uvedených v napadnutom uznesení by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie sťažnostného súdu.
Avšak vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť odôvodnenie tohto uznesenia o výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti jeho záverov.
21. Súd v preskúmavanom rozhodnutí podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti uplatneného nároku oprávneného na vymoženie trov exekúcie vo výške 42,- Eur. Oprávnený v podanej sťažnosti s rozhodnutím súdu nesúhlasil poukazujúc predovšetkým na skutočnosť, že formulár samotný predpokladá, že zo strany oprávneného je možné si pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému uplatniť aj nárok na vymoženie paušálnych trov starej, ex lege ukončenej exekúcie. Podľa oprávneného správnosť jeho záverov umocňuje aj vydanie poverenia v konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 61Ek/443/2020 aj na vymoženie trov starej exekúcie.
22. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 233/2019 Z.z.“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
23. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
24. Podľa § 6 ods. 3 veta prvá zák. č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom.
25. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z., oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
26. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
27. Súd na úvod považuje za potrebné poukázať na základnú zásadu uplatňovanú v exekučnom konaní, a to že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie zásadne od povinného a to v okamihu nariadenia exekúcie, avšak s výnimkou situácií predpokladaných zákonom, kedy zákon ukladá súdu (resp. súdnemu exekútorovi pri zastavení starých exekúcií podľa § 6 zák. č. 233/2019 Z.z.) zaviazať na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora namiesto povinného, oprávneného. Vždy sa však jedná o pohľadávku súdneho exekútora spočívajúcu v nákladoch exekúcie, ktorú má súdny exekútor buď voči povinnému, alebo voči oprávnenému. Citované zákonné ustanovenie § 6 zák. č. 233/2019 Z.z. jasne ustanovuje, že trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú aj z paušálnych trov vo výške 35,- Eur navýšených o DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom tieto trovy znáša oprávnený (§ 6 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z.). V danom prípade zákonodarca jasne ustanovil, že pri zastavení starej exekúcie je to práve oprávnený, kto je povinný znášať tieto paušálne trovy starej exekúcie súdneho exekútora. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa stáva exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený domáhať sa vymoženia paušálnych trov starej exekúcie voči oprávnenému aj cestou jeho núteného výkonu, keďže zákonodarca tomuto právnemu aktu súdneho exekútora priznal status exekučného titulu (§ 6 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z.). Preto už zo svojej podstaty tohto nároku (nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie) nie je možné prisvedčiť názoru, že sa jedná o príslušenstvo pohľadávky oprávneného v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie ani po jej uhradení oprávneným nie je možné na podklade tohto ustanovenia považovať za príslušenstvo opätovne
vymáhanej pohľadávky oprávneného v podobe trov exekúcie. Tento záver umocňuje aj skutočnosť, že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v (súdnom) konaní sa v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Ak strane (účastníkovi) konania príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určenej výške neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie. Pokiaľ ide o sumu 42,00 Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul zakladá výlučne oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného, ktorý tu vystupuje ako subjekt povinnosti. Oprávnený tak nedisponuje žiadnym exekučným titulom, ktorý by ho oprávňoval domáhať sa voči povinnému vymoženia paušálnych trov starej exekúcie v sume 42,- Eur s DPH. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného. Príslušenstvom vymáhanej pohľadávky ako tzv. iné trovy oprávneného potom nemôžu byť paušálne trovy starej exekúcie prináležiace súdnemu exekútorovi, a to ani po ich uhradení súdnemu exekútorovi zo strany oprávneného. Súd zároveň konštatuje, že zákon č. 233/2019 Z.z. tieto paušálne trovy súdneho exekútora osobitným ustanovením nezaradil po ich uhradení medzi príslušenstvo pohľadávky oprávneného a tak v tejto právnej úprave absentuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo oprávnenému v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie domáhať sa ich vymoženia. Znenie formuláru pre opätovné podanie návrhu na vykonanie exekúcie nie je pre súd nijako záväzné. Súd bol v tomto prípade povinný uplatniť zák. č. 233/2019 Z.z. ako právny predpis upravujúci zastavenie starých exekúcií ako lex specialis posterior, ktorým bol pri posudzovaní opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný.
28. Ani prípadné vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vymoženie trov starej exekúcie v inom exekučnom konaní na vyššie uvedených záveroch súdu nemôže nič zmeniť, pričom nie je možné prisvedčiť oprávnenému, že závery súdu pri vydaní tohto poverenia je nutné aplikovať na daný prípad, keďže vydané poverenie na vykonanie exekúcie žiadne právne posúdenie neobsahuje. Preto niet ani právnych záverov v takomto poverení, ktorým by mohol súd pripísať relevanciu. Súd pre úplnosť dodáva, že konštatované poverenie je ojedinelým vybočením z inak konštantnej praxe exekučného súdu pri posudzovaní tejto otázky.
29. Na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru, že pokiaľ súd v napadnutom uznesení návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti uplatneného nároku na vymoženie trov exekúcie vo výške 42,- Eur zamietol na základe ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, takéto rozhodnutie je vecne správne. Z uvedených dôvodov súd nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť.
30. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).