Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46C-47-2019.pdf
PDF · 147.73 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: V., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. D. E. XXXX/XX, Ž., W. D.: P.C. K. P. V. &. F., B..T..Y.., J.: XXXXXXXX, B. B. D. E. XXXX/XX, Ž., W. Ž.: K. W.P., P..B.., M. J. X., B. B. Š. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, W. D. Q.. H. N., P. B. B. P. K. F. N. X/A, XXX XX A., o zaplatenie 940,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 940,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 940,- Eur od 24.11.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 24.6.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 940,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 24.11.2018 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Ž. Ž.P. B. Y. C., Ž. F. XX.XX.XXXX F. M. Ž. K. F. N., W. K. A. B. Š.K. N. V. M. D. A. U., Z.: K., K. F. M. Č. F. N. A. W. W. W., A. F. W. XXXX, XXX XX K. N. V.. K. M. B. Š. F.R. W. V. M. F. XXX, Z.: D., M. F. Č. W. D. W. L. Ž.. W. L. Q. Z. W. Č.. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). W. N. M. Y. L.S. V. M., N. K. A. N. L. D. Y. N. F. W. Č.. XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX, N. D. K. W. Ž. W. N. V. M. D.Č. S. J., Z.: D.. W. L. F. C. N. N. M. M. Ž. W. H. Č.. XXXXXXX D. F. XX.XX.XXXX, B. F. XX.XX.XXXX N. B. X.XXX,- EUR. L. B. Q. H. D. Y. Y. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX, C..Q.. XX F., W. M. F. N. W. XX,- EUR. M. B. X.XXX,- EUR Q. D. P. Q. W. D. W., W. P. Č. N.Á. M. M. M. XX,- EUR. W. D. F. XX.XX.XXXX W. B. W. M. Ž., B. M. N. N. W. W. M. D. W. L. Č.. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 29.05.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.290,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 03.07.2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.11.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 08.11.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 13.11.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 350,- EUR. Krátenie poistného plnenie bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len 10 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 35,- EUR za deň. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Náklady vo výške 1.290,- EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z
omeškania. Dňa 08.11.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 24.11.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 940,- EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.290,- EUR uvedenej na faktúre č. 2018023 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 350,- EUR.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 28Up/2/2019 zo dňa 18.1.2019, žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 38), v ktorom neuznal žalobný nárok v celom rozsahu. Žalovaný uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla konštatoval, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V tejto súvislosti zdôraznil, že tento nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Žalovaný tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Zároveň má za to, že Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu považoval žalovaný za absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa odvoláva na Zmluvu o nájme, pritom nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do Zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom máme za to, že k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise Zmluvy o nájme. Žalobca k zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé, na akom mieste došlo či už k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným od žalobcu alebo následnému odovzdaniu náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 25.06.2018 síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považuje za zjavne účelový. Súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 350 EUR, čo potvrdil aj samotný žalobca. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení, bol žalobca informovaný, že vzhľadom na rozsah poškodenia (parciálna
škoda) mu bola priznaná náhrada nákladov za zapožičanie náhradného vozidla s jednou reklamáciou - od 14.06.2018 do 22.06.2018 do vyjadrenia o parciálnej škode - t.j. 10 dní. Pritom neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo bola vzhľadom na typ požičaného vozidla upravená na sumu 35 Eur s DPH na deň. Z Oznámenia sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Akékoľvek ďalšie nároky žalobcu alebo poškodeného sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Nárok na úhradu akýchkoľvek ďalších nákladov žalobca nijako nepreukázal.
4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 54), v ktorom žiadal o pokračovanie v konaní po podaní odporu na miestne a vecne príslušnom súde - Okresnom súde Žilina, a to vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti. Vo vzťahu k samotnému odporu žalovaného žalobca uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 OZ. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca faktúrou č. 2018023 zo dňa 25.06.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. S. J. W. D. Y. N. V. M. Č.. XX/XXXX B. M. M. X.XXX,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.06.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukazujeme v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 25.06.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 940,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.290,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 350,- EUR. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) ani z Občianskeho zákonníka je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa stanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v Nájomnej zmluve č. 19/2018 si dovoľujeme uviesť, že v zmysle OZ nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétny dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť,
kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Žalovaný namietal, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé, na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla poznamenal, že krátenie výšky nájomného a celkovej dĺžky nájomného vlastným výpočtom žalovaného je vágne a nedostatočné, okrem toho postup zo strany žalovaného nebol podložený nijakými dôkazmi ani bližšou argumentáciou, vzhľadom k čomu považujeme uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný si tak svojvoľne určil dobu trvania nájmu, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil dokonca skôr, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Okrem toho postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. K výške nájomného za náhradné vozidlo žalobca namietal krátenie denného nájomného a poukázal na cenové ponuky spoločností pôsobiacich v žilinskom regióne
- a to cenník spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., z ktorého vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo S. J. M. M. XX,- EUR B. F., P. W.P. E. F. N. M. B. C., D. K. M. M. F. N. W. W. C. M. M. W. V. P. Č. M. M. Y. XX,- EUR F. XX,XX EUR. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Čo sa týka predmetného poplatku vo výške 30,- EUR, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok 30,- EUR predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.
5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 4.12.2019, na ktorom vec rozhodol rozsudkom pre zmeškania na návrh žalobcu a z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalovaného na pojednávaní. N. D. Y. Ž. Krajský B. M. Ž. L. B..D.. XCo/XX/XXXX D. F.Ň. XX.X.XXXX T. B. W. J. D. P. M. V. M. N. Ď. K. P. T.. Y. B. K., Ž. M. W. veci neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť jeden deň pred pojednávaním.
6. Súd po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu, vo veci nariadil a dňa 28.9.2020 vykonal pojednávanie za účasti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a opätovne sa vyjadril k námietkam nedostatku aktívnej legitimácie v konaní ako aj procesnej obrane žalovaného a zdôraznil, že žalovaný o svojich tvrdeniach nenavrhoval vykonať a ani nepredložil žiaden dôkaz. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
8. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
9. Podľa § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
10. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
11. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
13. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
14. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
16. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
18. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. V prvom rade súd konštatuje, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina z dôvodu, že ide o prípad, kedy v zmysle § 19 písm. b) CSP je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
20. N. B. B. D. W. B.. V. B. K. N. B., Ž. F. XX.XX.XXXX F. M. Ž. K. F. N., W. K. A. B. Š. N. V. M. D. A. U., Z.: K., K. F. M. Č. F. N. A. W. W. W., A. F. W. XXXX, XXX XX K. N. V.. K. M. B. Š. F. W. V. M. F. XXX, Z.: D., M. F. Č.P. W. D. W. L. Ž.. T. N. A., Ž. M. F. F. N. A. W. N. D. Ú. D.Z. B. W. D. F. W. Q. V. M., D. B. M. L. Ž., P. C. M. D.K. S. J., Z.: D.. L. M. D. D. Y. N. D. F. X.X.XXXX (Č..R.. XX), M. D. K. Ž. W. W.V. W. W. M. L. M. Y. X.X.XXXX D. F. N. XX,- Eur. W. V. M. M. XX F., C..Q.. Y. X.X.XXXX F. XX.X.XXXX, W. C. B. M. P. D. W. Y. W. N. M. Č.. XX/XXXX (Č..R.. XX-XX). D. N. M. Ž.P. M. W. H. Č.. XXXXXXX D. F. XX.X.XXXX, B. F. X.X.XXXX N. B. X.XXX,- EUR. L. B. Q. H. D. Y. Y. X.X.XXXX F. XX.X.XXXX, C..Q.. XX F., W. M. F. N.S. W. XX,- EUR. M. B. X.XXX,- EUR Q. D. P. Q. W. D. W., W. P. Č. N. M. M. M. XX,- EUR. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
21. Vo vzťahu k predmetu sporu tak sporná bola dĺžka doby nájmu, výška denného nájomného a nárok na jednorázový poplatok v sume 30,- Eur. Samotný žalovaný však namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.6.2018 (č.l. 15). Táto skutočnosť vyplýva aj z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.6.2018 adresovanej žalovanému (č.l. 17). Práve platnosť postúpenia pohľadávky a z nej odvodzujúca aktívna legitimácia žalobcu sú v konaní sporné. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 OZ, pretože uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. K tejto argumentácii žalobcu súd poznamenáva, že je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. (uznesenie ÚS SR spis. zn. II ÚS 165/2017). Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 25.6.2018. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 25.6.2018 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.290,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.290,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 2018023.V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 16). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal, pričom samotnému poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi (po platnom postúpení pohľadávky) vyplýva priamy nárok voči poisťovni - žalovanému, z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z..
23. T. Q. B. P. M. F. N. P. F. C. N., N. Ž. D. Y. F. N. W. XX F., N. L. XX F.. D. Y. Y. W. W. (Č..R.. XX) M., Ž. Ž. D. Ž. L. M. Š. X.XXX,- Eur (Č..R.. XX) W. D. F. J. N. N. L. B. XXX,- Eur, K. Ž. L.. Ú. C. Č. Š. A. V. B. N.. Ž. M. Y. Y. W. W. L., Ž. D. F. F. N. W.Ž. XX F. M. T. Y. XX.X.XXXX F. XX.X.XXXX, C..Q.. F. M. Y. W. Š.. Ď. L., Ž. M. N. C. W. M. W. D. W. M. F. N. B. XX,- Eur. M. W. Y. Ž. W. N. W. Y. Y. W. W. P. D. N. C., Ž. M. N. T. W.K. (W. Š.) V. A. W. N. N. D. D. N. M. B. Q. T. - Y. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX F. M. Y. W. Š. - C..Q.. XX F.. Bližšie uvedené nešpecifikoval a nepredložil žiaden listinných dôkaz, z ktorého by odôvodnenosť týchto tvrdení vyplývala. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal nutnosť dĺžky doby nájmu osobitnými dôvodmi. K uvedenému súd poznamenáva, že žalovaný preukázal obdobie opravy vozidla od 4.6.2018 do 24.6.2018 preukázal čestným vyhlásením, nájomnou zmluvou a protokolom o prevzatí náhradného vozidla. Rovnako žalovaný namietal aj výšku denného nájomného, čo odvodzoval tým, že suma denného nájomného vyúčtovaná žalobcom poškodenému v sume 60,- Eur je neprimeraná. Uvedené však nijako neodôvodnil ani nepreukázal.
24. Súd mal v konaní za preukázané, že poškodený dňa 4.6.2018 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 19/2018, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 4.6.2018 do 24.6.2018, t.j. po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru Č.. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 21 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 60,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1.290,- Eur. (č.l. 14 spisu) D. D. P. H. Q. D., Ž. A. W. M. D. S. J., Z.: D.. Ž. N., Ž. W. F. N.Q. Q. Y. XX.X.XXXX F. XX.X.XXXX, C..Q.. XX F., W. W. N. D. N. B. M. Y. M. N. termínoch z kapacitných alebo iných dôvodov. Žalovaný však nepreukázal, z akého dôvodu za primeranú dĺžku možno považovať práve ním určené obdobie.
25. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, veci. Ž. M. Y. D. F. XX.XX.XXXX W. N. W. C. W. L. E. F. N. N. M. W. C., Ž. W. M. F. N. XX,- Eur. B. M. W. T. W. N. C., Ž. D. Y. Y. W. W. M.Ý., Ž. K. Y. Y. L. W. W. L. N. M. D. R., C..Q.. F. X V. Y. W. L., N. K. W. L. F. F. XX.X.XXXX, S. W. L. F.P. XX.X.XXXX P. K. L. Š. W. L. F. F. X.XX.XXXX, P. C. N. K. B. D. W. Ž. M. D. §. XX Y.. X D. Č.. XXX/XXXX D..D.. C. N. Q. D., N. D. N. D. Č. F. Ž. K. C., Ž. M. F. N. Q. N. P. F. F. N. F. P. B. C.. W. Y. Ž. tak neobstojí. Rovnako ani v konaní pred súdom nedefinoval a nepreukázal spôsob výpočtu krátenej výšky nájmu. Súd musí konštatovať, že je bežnou praxou poisťovní (nielen žalovaného) znižovať požadované plnenie od poškodených a mnohokrát bez relevantných podkladov, teda svojvoľne. Súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal vykonaný prieskum trhu a na základe čoho relevantným spôsobom určil denný nájom. Aj v oznámení o plnení iba konštatoval, že za primeranú považuje výšku denného nájomného v sume 35,- Eur. , ako aj v podanom odpore poukázal na prieskum trhu. Súdu predložil internetové cenové ponuky, avšak z daných listín jednoznačne nevyplýva vykonanie prieskumu trhu v rozhodnom období. Predložené ponuky sú bez dátumu, teda nie je zrejmé, pre aké obdobie sú dané ponuky platné, pričom nie je ani zrejmé, či ide o obdobné vozidlo, aké bolo prenajaté. Žalobca správne poukázal, že prihliada sa nielen na typ vozidla, ale aj na výbavu, vek vozidla,..., čo sa všetko musí zohľadniť v cene nájmu. Taktiež súdu predložil cenníky iných autopožičovní za predmetné obdobie (Náhradné vozidlo), ktoré cena za totožné vozidlo je porovnateľná - 55,- Eur denne. Zároveň je nutné poukázať, že cenové ponuky sú ponuky autopožičovní iného typu než je žalobca, nakoľko tie požičovne poskytujú vozidlá na konkrétne obdobie vopred známe. Na rozdiel od žalobcu, ktorý poskytuje náhradné vozidlo práve v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v opravovni. Súd však zohľadnil najmä skutočnosť, že žalobca nie je bežnou autopožičovňou, ale poskytuje prenájom vozidiel na vopred neznámy čas, t.j. čas do reálnej opravy vozidla. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že denné nájomné bolo v zmluve dohodnuté na sumu 60,- Eur.
26. Na základe uvedených skutočností súd posúdil, že cena denného nájmu je primeraná - vzhľadom na typ autopožičovne, keďže nie je vopred známa dĺžka nájmu, - vzhľadom na typ vozidla a porovnateľná s cenami iných autopožičovní. Nie je možné akceptovať postup žalovaného pri určení ceny nájmu len z najnižších ponúk na trhu bez zohľadnenia ďalších skutočností, pričom žalobca preukázal, že nájomné u iných autopožičovní je aj vo vyššej sume ako u žalobcu. Postup žalovaného je tak účelový. Súd však zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že skutočne vykonal prieskum trhu pri posúdení výšky plnenia,
hoci v oznámení naň odkazuje. Súd teda posúdil, že žalovaný bol povinný nahradiť nájom vo výške 60,- Eur/deň.
27. K dĺžke nájmu, t.j. ku kráteniu o 11 dní súd poznamenáva, že z faktúry je preukázaná dĺžka nájmu vozidla, t.j. aký čas poškodený využíval vozidla. Z čestného prehlásenia poškodeného je zrejmé, že náhradné vozidlo mal požičané v období od 4.6.2018 do 24.6.2018 a prenájom vozidla bol poškodeného nevyhnutný, pretože iným vozidlom nedisponoval.
28. Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,... (T. Y. A. J. D. F. XX.XX.XXXX, Č..K.. XXCb/XX/XXXX, T.. K. M. A. D. F. XX.XX.XXXX, B..D.. XCob/XXX/XXXX,...) Prieskum trhu nemožno považovať za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom vozidla, nakoľko je potrebné rozlišovať počet dní, keďže mnohé požičovne poskytujú zľavu na nájomnom pri dlhšom prenájme, pričom je nutné prihliadať aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom na vopred známe konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi prenájmom na neurčitú dobu, keď nie je zrejmé trvanie nájmu, či 2 dni, či 30 dní a pod. a od toho sa logicky odvíja aj cena nájmu.
29. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazuje na povinnosť nahradiť náklady len v rozsahu vynaložené nutne a účelne za nájom vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému vozidlu a výška škody má byť stanovená vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel, súd poukazuje na to, že nemožno právne vety z judikovaných rozhodnutí vytrhávať z kontextu a automaticky aplikovať na všetky prípady bez zohľadnenia ďalších skutočností. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo. Súd posúdil, že stanovená cena 60,- Eur/deň zodpovedá cene za prenájom vozidiel obdobnej triedy. Pokiaľ sú určité rozdiely v cene medzi požičovňami, tieto ceny sú jednak minimálne a jednak nemožno na úkor poškodeného vypočítavať aritmetický priemer. Ten by bol možný pri určovaní škody odhadom, či zisťovaní hodnoty napr. nehnuteľností a pod. Nemožno pre tento prípad určovať cenu nejakým aritmetickým priemerom obvyklých cien obdobných vozidiel v rôznych požičovniach, keďže v danom prípade bolo konkrétne vozidlo, konkrétna zmluva, konkrétny cenník. Nejde o žiadnu imaginárnu hodnotu, cenu nájmu, ale o konkrétnu výšku, preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že výška škody má byť stanovená vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel. Samozrejme nemôže byť neprimeraná, mala by byť v obdobnej výške s inými podobnými cenami. Žalobca preukázal, že cena prenájmu je obvyklá s cenou prenájmu obdobných vozidiel. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel. Žalovaný predložil cenové ponuky, avšak z ničoho nevyplýva, že práve predložené ponuky boli predmetom prieskumu trhu vykonávaného samotným žalovaným.
30. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ničím nepreukázal vykonanie prieskumu trhu, ani záver takého prieskumu. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna výška, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Pokiaľ žalovaný namietal výšku denného nájomného, v danom prípade bola dojednaná zmluvou o nájme vo výške 60,- Eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil.
Neobstojí tvrdenie žalovaného, že primeraná cena požičovného bola stanovená prieskumom trhu, ktorý z ničoho nevyplýva, ničím nebol preukázaný. Ide o svojvoľné posúdenie žalovaným. Dokonca žalobca predložil výšku nájomného iných požičovní, z ktorých vyplýva vyššia, či porovnateľná výška nájomného za obdobné vozidlá.
31. Vo vzťahu k nároku žalobcu na poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- Eur súd konštatuje, že ho považuje za dôvodný, nakoľko bezprostredne súvisí s prenájmom vozidla. Skutočnosť, že poplatok nie je v nájomnej zmluve výslovne písomne zaznamenaný, nemôže zakladať záver, že poškodenému nevznikla povinnosť jeho úhrady. Poškodený bol riadne oboznámený so všetkými okolnosťami vzniku nájomného vzťahu, ako aj obsahom nájomnej zmluvy, a preto má poplatok 30,- eur za prevzatie, pristavenie a čistenie motorového vozidla nesporný hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti jeho uplatnenia v rámci náhrady škody je táto časť krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody, pretože k vynaloženiu tejto časti nákladov by v prípade absencie vzniku samotnej poistnej udalosti - dopravnej nehody nedošlo. Hoci súčasťou faktúry je položka označená ako „poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla“, ani táto nezrovnalosť nemá za následok neúčelnosť účtovaného poplatku, keď tento bol medzi zmluvnými stranami dojednaný ako „poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla“. Samotná faktúra je v konečnom dôsledku len účtovným dokladom a nepreukazuje povahu a obsah právneho vzťahu medzi fakturujúcimi subjektami. Možno považovať za všeobecne akceptovateľné, že prenajímateľovi vznikajú náklady v súvislosti s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného pre ďalšieho klienta. Je síce prirodzené predpokladať starostlivosť každého vlastníka o svoje vozidlo, resp. v podobných prípadoch starostlivosť poškodeného ako držiteľa o náhradné vozidlo, ktorý navyše má povinnosť vrátiť vozidlo v stave, v akom stave mu bolo odovzdané. V skutočnosti je však žalobca nútený zabezpečiť čistenie vozidla po skončení každého jedného nájmu, keďže po používaní vozidla poškodeným sú vo vozidle známky používania a bežného, v závislosti od okolností buď väčšieho alebo menšieho znečistenia. Z tohto dôvodu je úplne prirodzené, že nielen žalobca, ale aj iné autopožičovne fakturujú spolu s nájmom poplatok za služby nevyhnutne spojené s nájmom. Žalobca musí tieto náklady vynaložiť vždy pri prevzatí a odovzdaní vozidla ďalšiemu nájomcovi, a to bez ohľadu na dĺžku predchádzajúceho nájmu.
32. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)
33. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 1.290,- Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 350,- Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1.290,- Eur - priznaná suma 350,- Eur = žalovaná istina 940,- Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
34. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky.
35. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 24.11.2018, keďže dá sa predpokladať, že poistné šetrenie bolo ukončené listom dňa 8.11.2017 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 23.11.2018. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný poukázal žalobcovi časť poistného plnenia vo výške 350,- Eur. Z listinných dôkazov (oznámenia o poistnom plnení) však jednoznačne vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, pretože do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný . S ohľadom na uvedené má žalobca v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 940,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 940,- Eur od 24.11.2018 do zaplatenia.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného ako aj druhoinštančného konania, ktoré tvoria jeden celok, v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nespráv Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.