Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_6P-14-2020.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci navrhovateľky I.. Z. Z., rod. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., zam. ako C. D. Z. D. D. X. W., občianky SR, zast. JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou AK Zvolen, so sídlom Kozačeka 6, 960 01 Zvolen, proti manželovi navrhovateľky V.. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., zam. ako C. I. D. Z.T. G. R.-T. C. H., občanovi SR, za účasti mal. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako rodičia, zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Krupina o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky I.. Z. Z., rod. Ž., nar. XX. XX. XXXX a manžela navrhovateľky V.. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Senohrade, vo zväzku V, ročník 1997, na strane 10, pod poradovým číslom 1, r o z v á d z a .
II. Súd z v e r u j e mal. N. Z., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec maloletého dieťaťa V.. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého syna N., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 200,- Eur mesačne vopred splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom nasledovne:
Otec maloletého dieťaťa V.. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým N., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň tak, že si dieťa prevezme v piatok o 17.00 hod. z rúk matky a dieťa vráti v nedeľu do 17.00 hod. opäť do rúk matky.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu manželstva.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod súhlasil, spočiatku nesúhlasil so zverením maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti a opatery matke; požadoval striedavú starostlivosť. V priebehu konania upustil od takejto formy úpravy.
3. Súd výsluchom účastníkov konania, z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, z obsahu skutočností uvedenom v návrhu na rozvod manželstva, sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, plnej moci zo dňa 17. 02. 2020, písomných vyjadrení, správy o
povesti zo dňa 17. 08. 2020, správy o zárobku zo dňa 14. 08. 2020, správy daňového úradu zo dňa 17. 08. 2020, správy spoločnosti K. G.H. G.. M.. B.. H. zo dňa 21. 08. 2020, potvrdenie o výške príjmu navrhovateľky zo dňa 18. 08. 2020, správy zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 26. 08. 2020, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Manželstvo bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred matričným úradom G.. Z manželstva pochádzajú X deti a to U., T.. XX. XX. XXXX, D., T.. XX. XX. XXXX Z. N., T.. XX. XX. XXXX. Z uvedených X detí bol predmetom konania len maloletý N., ktorý v čase rozhodovania nedovŕšil 18. rok svojho veku.
5. Navrhovateľka uviedla, že s manželom sa poznali už pred uzavretím manželstva, pričom sa brali z lásky. Spolužitie bolo harmonické, po ukončení externého štúdia C. v lete XXXX začal manžel intenzívnu elektronickú komunikáciu s bývalou spolužiačkou z C., pričom takto postupne udržoval komunikáciu s viacerými ženami, s ktorými flirtoval. Keď sa o týchto komunikáciách dozvedela, našla ich v počítači, bola nešťastná, no snažila sa manželstvo zachrániť. Navrhla manželovi aj poradensko-psychologický proces v poradni, čo však on odmietol. Počas tohto obdobia dcéra ušla z domu, pričom bola hospitalizovaná na psychiatrii, pretože deti sa o problémoch dozvedeli a ťažko ich znášali. Postupne sa vzťah medzi navrhovateľkou a jej manželom začal čím ďalej - tým viac zhoršovať. Manžel ju dosť ponižoval, mal narážky na jej postavu a pod. Podľa jej názoru aj naďalej pokračoval v komunikácii s inými ženami, pričom ju ako svoju manželku už nevnímal ako partnerku. Spolužitie udržiavala s manželom len kvôli deťom, pretože D. čakala I. a nechcela aby čelil ešte aj takýmto problémom v rodine. Neskôr sa k problému pridalo ešte aj nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela navrhovateľky, ktoré sa časom stupňovalo. V súčasnosti jej manžel pije každý deň. Keď mu hovorila o flirtovaní a o tom, že jej to vadí, požiadala ho aby s tým prestal, ak chce zachrániť manželstvo, odpovedal jej, že flirtovať neprestane, pretože mu to dodáva sebavedomie. Následne navrhovateľka už vo svojich snahách o záchranu manželstva rezignovala. Uviedla že manžel si kúpil koňa, trávi pri ňom svoj voľný čas, o deti sa nezaujíma, nespráva sa k nim slušne a vôbec s nezapája do výchovy najmladšieho syna. Vzhľadom na neustále rozpory, hádky a manželovo správanie, navrhovateľka už nevidela priestor na obnovu spolužitia a preto sa rozhodla tento manželský vzťah ukončiť podaním návrhu na rozvod.
6. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o návrh na rozvod, s týmto ako takým súhlasí, aj keď má určité výhrady, resp. by vedel určité jej tvrdenia komentovať. V súlade so skutočnosťami uvádzanými v jeho elektronickom podaní zo dňa 23. 09. 2020. Tvrdil, že manželku neponižoval, aspoň nikdy nie úmyselne. Potvrdil však že navrhovateľka má pravdu v tom, že ju už nevnímal ako svoju partnerku, aspoň čo sa týka manželského sexuálneho života. Od narodenia U. dieťaťa, spávala s dieťaťom v posteli, pre neho tam jednoducho miesta nebolo (od roku XXXX). Takisto sa vyjadril k intímnemu životu jeho a manželky. Pokiaľ išlo o flirtovanie, pripustil že flirtoval, ale nikdy nezašiel ďalej. Pokiaľ išlo o najmladšieho syna uviedol, že nie je pravda, žeby sa nezapájal do jeho výchovy, možno si s ním nerobil úlohy tak často ako manželka, ale chodievali spolu ku koňovi, snažil sa ho učiť jazdiť, chodievajú spolu na huby, hrávajú na dvore futbal a pod. práve z tohto dôvodu požadoval na začiatku striedavú starostlivosť. Neskôr po tom, ako mu zo strany sudcu bolo oznámené, že v prípade ak bude na striedavej starostlivosti trvať, súd predvolá a vypočuje ich maloleté dieťa. V prvom rade bude brať súd do úvahy jeho rozhodnutie a jeho vôľu. Neskôr manžel navrhovateľky zmenil svoj návrh s tým, že nechce, aby mu niekedy syn v budúcnosti vyčítal, že musel ísť kvôli nemu na súd a súhlasil s tým, aby bolo dieťa zverené do výlučne osobnej starostlivosti a opatery matke. Súhlasil aj s výškou výživného v sume 200,- Eur mesačne. Požadoval však upraviť styk so synom, čomu sa v zásade navrhovateľka nebránila.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava správy o šetrení rodinných pomerov zo dňa 26. 08. 2020. V rámci vykonaného šetrenia komunikovali aj s maloletým N., ktorý vníma aj otca aj matku veľmi pozitívne, má rád aj mamu aj otca. V tomto smere nepochybne maloletý vníma svojho otca ako mužský vzor. Aj napriek uvedenému však mal za to, že v súčasnosti vzhľadom na vek dieťaťa aj na ďalšie zistenia nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, kolízny opatrovník navrhol, aby bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti a výchovy matke. Tento návrh bol dôsledkom pohovoru sociálneho pracovníka s maloletým N., z ktorého vyplynul záver, že maloletý po citovej stránke zdieľal city viac-menej rovnaké aj k matke, aj k otcovi, avšak na tento čas N. vyslovil želanie a prianie, aby bol u matky.
8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 24 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, súd mal za to, že manželstvo účastníkov existuje už len ako formálny zväzok muža a ženy, bez toho aby boli naplnené funkcie inštitútu manželstva tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Súd zároveň zveril maloletého N. na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a to z dôvodu, že po vykonanom šetrení aj kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke vzhľadom na ním jasne formulované a vyslovené želanie byť na tento čas u matky. Výšku výživného v sume 200,- Eur súd považoval za odôvodnenú potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým schopnostiam otca.
16. Súd v rozhodnutí upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom, podľa vzájomnej dohody matky a otca dieťaťa priamo na pojednávaní. Matka nemala námietky voči tomu, aby bol styk upravený takým spôsobom, ako to otec navrhol, ktorého obsah sa premietol do výrokovej časti rozsudku.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 52 CMP tak, ako to vyplýva z poslednej časti výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).