Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-225-2019.pdf
PDF · 122.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/225/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.Á. L. XX, XXX XX T., štátny občan Ruskej federácie, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.Á. L. XX, XXX XX T., štátna občianka Ruskej federácie a otca B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXXX K., Q., štátny občan Ruskej federácie, o návrhu matky zastúpenej Mgr. Vierou Orichovou, advokátkou, so sídlom Kláštorská 131, 949 01 Nitra, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletý A. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Z. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec B. C., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. C., nar. XX.XX.XXXX od 01.09.2019 v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky maloletého, vždy do 10-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2019 do 30.09.2020 vo výške 376,16 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- € spolu s bežným výživným, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stáva splatným celé zameškané výživné.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.
V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Trovy prekladu z n á š a štát.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.09.2019 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletého, ktorým sa domáhala toho, aby jej súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti a zároveň navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým, pričom tento v podanom návrhu presne špecifikovala, a to jednak ohľadne bežného styku, ako i styku počas školských prázdnin. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Taktiež v tomto návrhu žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, a to až do rozhodnutia vo veci samej, ako i upravil styk otca s maloletým, tiež do rozhodnutia súdu vo veci samej. Svoj návrh zdôvodnila tým, že má trvalý pobyt na Slovensku, je štátnou príslušníčkou Ruskej federácie s udeleným azylom na území Slovenskej republiky. Syn sa narodil v Rakúsku, tiež má trvalý pobyt na Slovensku, je tiež štátnym príslušníkom Ruskej federácie a má udelený azyl v Rakúsku. Otec maloletého má trvalý pobyt v Rakúsku, je štátnym príslušníkom Ruskej federácie a tiež mal udelený na území Rakúska azyl. Právomoc súdu odvodzovala od článku 8 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. K otázke obvyklého pobytu uviedla, že maloletý tu s ňou vo Zvolene žije a od septembra 2019 navštevuje aj základnú školu, pričom tu má sociálne väzby, keďže tu bývajú aj jeho starí rodičia a strýko. Navrhovateľka žila s otcom maloletého od roku 2011 do roku 2014 v Rakúsku, s tým, že po narodení maloletého tento od roku 2014, najmä s navrhovateľkou žil na Slovensku, pričom k otcovi chodieval na niekoľko mesiacov v roku. V októbri 2018 sa ona pod tlakom a obavou o stratu maloletého vrátila k jeho otcovi do Rakúska, pričom žila s jeho rodičmi a otec maloletého žil s druhou priateľkou v inom byte, približne 5 km vzdialeného. V tom čase sa otec maloletého so synom stretával len každý druhý deň. Od novembra 2018 sa ona presunula aj s maloletým do azylového domu pre ženy s deťmi v Salzburgu z dôvodu, že sa s otcom maloletého pohádali a on ju s maloletým vyhodil z domu. Otec maloletého zistil, kde sa ona s maloletým nachádza, neustále ju atakoval, zobral maloletého a nechcel mu dovoliť sa s navrhovateľkou stýkať. Ju vydieral, že ak neostane v Rakúsku, tak jej syna nevráti. Ona pravidelne syna navštevovala v Rakúsku a syn bol s ňou na Slovensku aj počas veľkonočných prázdnin. Potom jej maloletého vrátil až na letné prázdniny 2019, s tým, že ona nechcela syna vytrhnúť zo škôlky v Rakúsku pred koncom školského roka a robiť mu traumu, preto počkala do letných mesiacov a od septembra ho prihlásila do školy na Slovensku, konkrétne Základnú školu M.Rázusa vo Zvolene. Otec maloletého má v Rakúsku novú priateľku, s ktorou má 2 maloleté deti, pričom tento mal mať v Rakúsku problémy so zákonom a údajne strávil niekoľko mesiacov vo väzení. Navrhovateľka zdôvodnila podanie návrhu z obavy vyhrážok otca maloletého, ktoré jej adresoval vo forme správ v aplikácii WhatsApp v čečenskom jazyku a osobných návštev, s tým, že si pre maloletého príde a zoberie ho do Rakúska. Pri osobných návštevách dochádza medzi otcom maloletého a jej rodinou ku konfliktom, kedy musí byť privolaná aj polícia. Podľa jej názoru motiváciou otca maloletého mať ho v Rakúsku sú financie, keďže poberá na neho prídavky na deti, aj keď tam maloletý nežije. Z toho dôvodu ona nemôže poberať prídavky na dieťa na Slovensku. Syn nechce chodiť k otcovi do Rakúska, keďže tento nemá dobrý vzťah s novou priateľkou. U otca maloletý plače, odmieta s ním ísť, tvrdí, že sa priateľka otca k nemu nespráva dobre. S otcom maloletého sa nevie dohodnúť na stretávaní so synom, lebo tento nerešpektuje žiadne dohody a tvrdí, že maloletý je jeho a bude s ním žiť v Rakúsku, keď vychádza z kultúrne zaužívanej obyčaje vyplývajúcej z jeho náboženstva. Pokiaľ navrhovateľka kedykoľvek pustila syna do Rakúska k otcovi, tento jej ho odmietal odovzdať a musela prísť so svojimi rodinnými príslušníkmi aj s islamským duchovným, imámom, aby jej ho dal späť. Ona nechce syna oberať o styk s otcom, avšak potrebuje, aby súd stanovil presné pravidlá, na základe ktorých budú postupovať a ktoré bude môcť od otca maloletého vyžadovať.
2. Dňa 04.08.2020 bolo na tunajší súd doručené formou elektronického podania vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá v reakcii na výzvu súdu uviedla, že matka maloletého žiada určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- € mesačne od 01.09.2020.
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 20.09.2019 sp.zn.5P/225/2019-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.15CoP/8/2020-46 zo dňa 04.03.2020, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 28.09.2020, na ktoré sa dostavila navrhovateľka - matka maloletého, ako aj jej právna zástupkyňa, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Tiež sa na pojednávanie dostavil aj kolízny opatrovník maloletého, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého, ktorému súd doručoval predvolanie a všetky ďalšie dokumenty prostredníctvom dožiadaného orgánu, s tým, že otec maloletého mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Otec svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Na pojednávanie
sa dostavila aj predvolaná tlmočníčka Mgr. Kaňuščáková, ktorá mala tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého.
5. Na tomto pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, oboznámil sa s prednesom právnej zástupkyne matky, ako i poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci, resp. ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to: rozhodnutie Základnej školy M.Rázusa Zvolen z č.l.6, rodný list maloletého v preklade do slovenského jazyka z č.l.7 vrátane jazyku nemeckom, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.87, správu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen z č.l.90, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.93 a z č.l.96, správu zo šetrenia pomerov z č.l.123, potvrdenie o návšteve školy zo dňa 23.09.2020, osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.01.2020, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu - úradný preklad z jazyka nemeckého do jazyka slovenského zo dňa 07.06.2013, súd okrem iného zistil, že sa jedná o rodný list Republiky Rakúsko, krajina Salzburg, číslo zápisu XXXX/ XXXX, kde je uvedené meno A. C., dátum a miesto narodenia XX.XX.XXXX, ako otec je zapísaný B. C. a ako matka Z. K.. Z rozhodnutia Základnej školy, M.Rázusa 1672/3, Zvolen zo dňa 21.08.2019 súd zistil, že riaditeľ tejto základnej školy ako príslušný správny orgán podľa tam citovaných ustanovení právnych predpisov vydal rozhodnutie, ktorým prijal dieťa menom A. C., nar. XX.XX.XXXX v Salzburgu, adresa trvalého pobytu F. L. XX, T. do 1.ročníka predmetnej základnej školy v školskom roku 2019/2020. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 23.09.2020 súd zistil, že bolo vydané Základnou školou, M.Rázusa 1672/3, Zvolen vo vzťahu k žiakovi A. C., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že tento je v školskom roku 2020/2021 žiakom 2.A. triedy, forma štúdia denná, keď toto potvrdenie bolo vydané ako doklad na žiadosť matky maloletého. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 14.07.2020 súd zistil, že matka maloletého v súčasnosti nie je evidovaná v registri poistencov Sociálnej poisťovne a posledná registrácia bola do 06.02.2020, s tým, že dotyčná nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 14.07.2020 súd zistil, že matka maloletého nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019. Zo správ ÚPSVaR Zvolen zo dňa 16.07.2020 súd zistil, že matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a ani iných príspevkov vyplácaných týmto úradom. Z osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.01.2020 súd zistil, že bolo vydané Okresným úradom Zvolen, odbor živnostenského podnikania, číslo živnostenského registra 670-29669 pre matku maloletého na vykonávanie živnosti, poskytovanie služieb rýchle občerstvenie v spojení s predajom na priamu konzumáciu. Vznik živnostenského oprávnenia 03.02.2020. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 24.08.2020 súd okrem iného zistil, že matka s maloletým býva v byte, ktorý si prenajímajú, s tým, že nájom je dojednaný na dobu neurčitú a v tomto byte žijú aj jej rodičia, ako i brat matky. Byt je kompletne moderne zariadený. Matka s maloletým má samostatnú izbu, ktorá je zariadená primerane veku a potrebám syna, úlohy si tento robí v kuchyni. Detská ošetrujúca lekárka maloletého je MUDr. Časnochová, tento je zdravý, nenavštevuje žiadne odborné ambulancie a ani neužíva pravidelne žiadne lieky, s tým, že mimoškolské aktivity si vyberie v septembri podľa ponuky základnej školy. Mesačný príjem matky je cca 700,- €, s tým, že má pravidelné mesačné výdavky na telefón, poistenie vrátane poistenia syna, platí mu školský klub a stravu v škole, bývanie platia rodičia. Matka tiež uviedla, že maloletý bol u otca v Rakúsku 2 týždne, keď otcovi ho odovzdal jej brat, s tým, že oni spolu nekomunikujú už asi rok. Na základe žiadosti súdu vykonali aj pohovor s maloletým, ktorý sa uskutočnil v domácnosti matky bez jej prítomnosti. Maloletý A. uviedol, že „tu“ je lepšie ako v Rakúsku. On si nepamätá ako to bolo, keď rodičia žili spolu, ale pamätá si, že bývali v hoteli. Teraz býva s mamou, starkou, starkým a ujom a je veľmi spokojný. Spokojný je aj so školou, do ktorej sa už teší. V Rakúsku býval s macochou a otcom, niekedy aj s maminkou. U otca sa stretával aj s jeho otcom a mamou. U otca mu zavadzali 2 bratia, ktorí sú ešte malí (asi 3-4 roční). Boli sa spolu člnkovať a otec mu kúpil topánky. Maloletý sa asi dvakrát ospravedlnil, že nevie úplne dobre po slovensky, ale vyjadroval sa celkom zrozumiteľne, vystupoval smelo bez problémov, zostal s nimi v izbe bez matky. U otca bol v lete 2 týždne, ale nevie koľko presne času by s ním chcel tráviť, nakoľko doslova uviedol, že „mám strach, že ma nevráti“. Má teda stále obavu, že ho nevráti mame na Slovensko, kde chce byť a kde sa mu páči. Z výsluchu matky maloletého na pojednávaní súd okrem iného zistil, že od roku 2004 žije na Slovensku, v roku 2011 navštívila tetu v Rakúsku, kde spoznala svojho priateľa - otca maloletého, s ktorým tam
začala žiť. Keď mal syn 1 rok, tak sa pohádali a ona od neho odišla. Syn sa potom s otcom stretával, tento si ho bral na týždeň a neskôr, keď už bol väčší, aj na dlhšie, napríklad na mesiac, na dva. Keď mal začať v 5 rokoch chodiť do škôlky, otec trval na tom, že bude chodiť do škôlky v Rakúsku, a teda ona kvôli tomu tam tiež s ním žila. Posledné 4 mesiace, keď zostávali do ukončenia škôlky, tak sa pohádali znovu, vyhodil ju z domu, musela preto odísť naspäť na Slovensko, avšak súhlasila, aby tam dokončil škôlku a potom cez prázdniny poňho sa vrátila a zároveň ho prihlásila do školy na Slovensku. Keď on poňho prišiel koncom leta, strhla sa bitka s jej bratom, bola privolaná aj polícia, avšak nakoľko syn bol už prihlásený do školy, vyzvali ho, aby odišiel a odvtedy s ním nebol v kontakte, až do prázdnin roku 2020. Telefonicky teda s ním bol v kontakte, ale nie inak. Ona kontaktovala starých rodičov z otcovej strany a syn bol u nich na prázdninách v lete a od neho sa dozvedela, že tam s nimi bol aj jeho otec, pričom predtým mala informáciu, že sa vrátil do Čečenska a potom naspäť do Rakúska. Teraz jej starý otec z otcovej strany povedal, že už jej nebude syn, teda otec maloletého, robiť problémy, v tom zmysle, že by si chcel zobrať syna k sebe, pretože tam žil s macochou a 2 nevlastnými bratmi. Starý otec maloletého potvrdil, že dostali list zo súdu, ale otec na súd nepríde, nechce to už takto riešiť a chcel, aby súd zrušila. Vraj on má tam nejaké problémy a týmto sa už ďalej nemienil zaoberať. Ona s otcom maloletého nekomunikuje, malému ale zabezpečila mobil, takže otec mu občas zavolá alebo mu pošle sms-ku, s tým, že nemožno povedať, že by syn nemal rád svojho otca, ale povedal, že žiť tam nechce, ale chce tam len občas za ním ísť a stretnúť aj so svojimi bratrancami. Tiež so starými rodičmi z otcovej strany má dobrý vzťah. Čo sa týka svojho príjmu, potvrdila, že tento v čistom je približne 700,- € mesačne a pokiaľ ide o výdavky na maloletého, presnú sumu uviesť nevedela, s tým, že mu zabezpečuje všetko podľa potreby, stravu, školu, obuv, oblečenie, pričom ona nemá problém ho finančne zabezpečiť, pretože na tento systém si zvykla z dôvodu, že otec jej nikdy na syna neprispieval, pomáhali jej vždy rodičia a keď chodila ešte do školy, tak aj brat. Otec mu niekedy zakúpil oblečenie, ale jej peniaze nedával nikdy. Na otázku súdu uviedla, že nevie, aké a či vôbec nejaké príjmy v súčasnosti otec má, pretože predtým mal príjem z opravovania áut, ale keďže rok už bol v Čečensku a teraz sa vrátil s tým, že má údajne problémy, tak nevedela uviesť, či je zamestnaný, s tým, že ani jeho rodičia sa jej k tomu nevyjadrili. S poukazom na tieto skutočnosti žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, výživné určiť otcovi v minimálnej zákonnej výške a styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Na otázku súdu, či ani za obdobie od septembra 2019 doteraz neuhradil otec žiadne výživné, uviedla, že nie. Z prednesu právnej zástupkyne matky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržala podaného návrhu, s tým, že maloletý je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho striedavo starala pôvodne v Rakúsku a potom na Slovensku, pričom v súčasnosti už je to len výlučne na Slovensku. Dieťa navštevuje 2.ročník základnej školy a na Slovensku má vytvorené rodinné i celkovo sociálne zázemie, keď tu žijú aj starí rodičia zo strany matky maloletého. Dieťa sa naposledy s otcom stretlo v júli tohto roku, v podstate náhodne, keď dieťa malo ísť na prázdniny k starým rodičom z otcovej strany a tam sa zistilo, že sa v ich domácnosti zdržiava aj otec maloletého, takže počas tých 2 týždňov tam bol maloletý aj s otcom, inak otec maloletého nekontaktuje s výnimkou toho, že občas dieťaťu pošle sms-ku. Čo sa týka úpravy styku, uviedla, že matka na tento čas nežiada upraviť styk súdnym rozhodnutím, keďže o to otec neprejavil záujem, pričom matka styku otca s maloletým nebráni, avšak v prípade záujmu zo strany otca tento by bol upravený súdnym rozhodnutím. Pokiaľ ide o výživné, na výzvu súdu uviedli, že ho navrhujú vo výške 150,- € mesačne, avšak nakoľko nie je v súčasnosti známa vôbec výška príjmu otca, resp. jeho majetkové pomery, tak matka na tento čas požaduje len výživné v minimálnej zákonnej výške, keďže toto nie je pre ňu priorita. Z prednesu poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej písomnej správy zo šetrenia pomerov, pričom mala za to, že šetrením bolo preukázané, že u matky má maloletý vytvorené dobré podmienky na starostlivosť, s tým, že aj z pohovoru so samotným maloletým vyplynulo, že tento vzhľadom na svoj vek sa veľmi rozumne vyjadril v tom zmysle, že chce zostať žiť na Slovensku, kde už má vytvorené určité kamarátske väzby, ako i rodinné a zároveň vyjadril síce pozitívny vzťah k otcovi, avšak s určitosťou sa vyjadril, že chce zostať žiť s mamou na Slovensku. Ohľadne výživného uviedla, že sú uzrozumení s tým, že to nateraz nie je prioritou pre matku, a teda vzhľadom k okolnostiam vychádzajú z návrhu matky, avšak výživné navrhli určiť aspoň od podania návrhu.
6. Podľa § 1 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
Podľa § 2 zákona o MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa článku 30 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí zo dňa 16.05.1983 o Zmluve medzi československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (ďalej len „predmetná medzinárodná zmluva“), právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Podľa článku 30 ods. 3 predmetnej medzinárodnej zmluvy, na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 2 písm. c) zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime v znení účinnom do 30.06.2020, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 95,96 eura mesačne, ak ide 1/ o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2/ o nezaopatrené dieťa. Podľa § 2 písm. c) zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime v znení účinnom od 01.07.2020, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 98,08 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie. Podľa § 40 C.m.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. Nakoľko sa jednalo o konanie s medzinárodným prvkom, bol súd povinný vyhodnotiť, či je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť a zároveň určiť, akým právnym poriadkom sa budú spravovať právne vzťahy, ktoré majú byť upravené týmto súdnym konaním. S poukazom na fakt, že maloletý i rodičia maloletého súd štátnymi občanmi Ruskej federácie, súd otázku právomoci i rozhodného práva vyhodnocoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení medzinárodnej zmluvy, kde ako nástupnícke štáty sú aj Slovenská republika a Ruská federácia, a na základe toho súd ustálil, že je daná právomoc slovenských súdov a rozhodným právom je právo Slovenskej republiky. Len na okraj súd uvádza, že pokiaľ matka maloletého poukazovala na fakt, že maloletý má udelený azyl v Rakúsku, rovnako ako jeho otec a ona má udelený azyl na území Slovenska, s tým, že priložila doklad, ktorý mal potvrdzovať rozhodnutie o udelení azylu maloletému v Rakúsku, súd musel konštatovať, že tento bol predložený len v nemeckom jazyku, v dôsledku čoho sa súd s týmto listinným dôkazom nemohol oboznámiť a vykonať ho. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletého A., s tým, že dlhodobo už nežijú v spoločnej domácnosti, pričom otec maloletého si podľa vyjadrenia matky založil medzičasom už novú rodinu, z ktorej pochádzajú aj 2 maloleté deti. Pokiaľ ide o otázku zverenia maloletého do osobnej starostlivosti rodičov, súd maloletého zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keď jednak ohľadne starostlivosti matky o maloletého neboli zistené ani kolíznym opatrovníkom pri šetrení žiadne nedostatky a otec maloletého sa k návrhu nevyjadril, teda ani nenamietol ohľadne zverenia maloletého matke a taktiež súd prihliadol k názoru maloletého, ktorý pri pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadril jednoznačne svoju vôľu zostať žiť s matkou na Slovensku. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd vychádzal z toho, že nebol aktuálne zistený žiaden príjem otca, či už zo závislej činnosti alebo z podnikania, avšak samozrejme v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, čo v období do 30.06.2020 predstavovalo sumu 28,79 €, resp. od 01.07.2020 sumu 29,42 € mesačne, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na výšku svojich príjmov. Otca maloletého pritom zaviazal prispievať na výživu maloletého od 01.09.2019, teda od mesiaca september 2019, kedy bol podaný matkou maloletého návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, čím súd v podstate prekročil návrh matky v časti týkajúcej sa obdobia, za ktoré žiadala matka maloletého výživné priznať, keďže v tomto type súdneho sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku môže aj prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Zároveň v prevyšujúcej časti ohľadne výšky vyživovacej povinnosti žiadanej matkou pôvodne vo výške 150,- € z opatrnosti návrh zamietol, hoci v priebehu konania na pojednávaní už matka maloletého netrvala na tomto výživnom v danej výške, keď tiež navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca v minimálnej výške určenej zákonom. Súdu je zrejmé, že výdavky na výživu maloletého sú vyššie a tomu by zodpovedalo aj výživné vo vyššej výške, avšak súd vychádzal z aktuálneho stavu zisteného v konaní, keď nemohol opomenúť ani fakt, že otec maloletého podľa samotného vyjadrenia matky má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Zároveň do budúcnosti pokiaľ dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane otca maloletého ako povinného (napríklad si nájde zamestnanie), ale i na strane maloletého ako oprávneného (zvýšené výdavky na maloletého), bude mať matka maloletého kedykoľvek možnosť požiadať o zvýšenie výživného. Na tento čas súd vychádzal z vyjadrenia samotnej matky maloletého, že je schopná z vlastných príjmov, resp. za pomoci členov svojej rodiny pokrývať všetky materiálne potreby syna. Zameškané výživné za obdobie od septembra 2019 do septembra 2020 vrátane v celkovej výške 376,16 € (10 mesiacov x 28,79 € = 287,90 € + 3 mesiace x 29,42 € = 88,26 €) súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- € spolu s bežným výživným pod hrozby straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou niektorej zo splátok. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým synom, tento súd, vzhľadom na postoj matky maloletého na pojednávaní, ktorá už nežiadala upraviť styk súdnym rozhodnutím, ako i otca maloletého, ktorý tiež nepožiadal o úpravu styku, neupravoval súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa § 155 ods. 2 C.s.p., trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Tunajší súd uznesením zo dňa 05.11.2019 sp.zn.5P/225/2019-30 pribral do konania prekladateľa, tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka ruského Ing. Kvetoslavu Kaňuščákovú na prekladanie súdnych a iných písomností, tlmočenie počas konania, prípadne na vykonanie ďalších úkonov, ktoré si vyžiada priebeh veci, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2019. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 09.12.2019 sp.zn.5P/225/2019-34 priznal Ing. Kvetoslave Kaňuščákovej odmenu a náhradu hotových výdavkov za prekladateľský úkon v sume 619,64 €, s tým, že upravil účtovné oddelenie tunajšieho súdu, aby poukázalo prekladateľke priznanú odmenu a náhrady za prekladateľský úkon tam špecifikovaný z rozpočtových prostriedkov štátu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2020. Tunajší súd uznesením zo dňa 24.06.2020 sp.zn.5P/225/2019-65 priznal Ing. Kvetoslave Kaňuščákovej odmenu a náhradu hotových výdavkov za prekladateľský úkon v sume 305,38 €, pričom upravil účtovné oddelenie tunajšieho súdu, aby poukázalo prekladateľke priznanú odmenu a náhradu za prekladateľský úkon z rozpočtových prostriedkov štátu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2020. Tunajší súd tiež uznesením zo dňa 22.07.2020 sp.zn.5P/225/2019-109 priznal Ing. Kvetoslave Kaňuščákovej prekladateľke odmenu a náhradu hotových výdavkov za prekladateľský úkon v sume 200,74 €, s tým, že zároveň upravil účtovné oddelenie tunajšieho súdu, aby poukázalo prekladateľke priznanú odmenu a náhradu za prekladateľský úkon z rozpočtových prostriedkov štátu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2020. Súd zároveň konštatuje, že v tomto konaní bude tiež ešte rozhodované o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov za prekladateľský úkon ohľadne prekladu tohto rozsudku a prípadne náhrady za stratu času v súvislosti s predvolaním prekladateľky na pojednávanie v súdenej veci, kedy tiež bude priznaná odmena a náhrady za prekladateľský úkon preukázané z rozpočtových prostriedkov štátu samostatným súdnym rozhodnutím, potom čo bude zrejmá výška tejto odmeny resp. náhrady hotových výdavkov. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že trovy prekladu znáša štát, keďže otec maloletého podľa vyjadrenia matky (v spise na č.l.20) nerozumie slovenskému jazyku, s tým, že rozumie ruskému jazyku a preto mal právo konať pred súdom v tomto jazyku, v dôsledku čoho bol povinný súd pribrať do konania tlmočníčku resp. prekladateľku a zabezpečiť preklad písomností doručovaných otcovi maloletého do ruského jazyka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..