Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-10-2020.pdf
PDF · 119.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., Ul. 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: H. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., Y. XX, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 947,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 341 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 14,75 Eur od 16. 06. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 07. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 08. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 09. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 10. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 11. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 12. 2019 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 01. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 02. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 03. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 04. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 05. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 06. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 07. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 08. 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 21,75 Eur od 16. 09. 2020 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 Eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 15,32 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 947,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 915,15 Eur od 02. 08. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 07. 07. 2017 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.050 Eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 21,75 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Žalobca preto dňa 17. 07. 2019 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinnosti a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 01. 08. 2019. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, preto si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom z 31. 10. 2019 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil celkovo sumu 403,54 Eur. Dlh vo výške 947,61 Eur pozostáva z istiny vo výške 8,39 Eur (istina 18. - 20. splátky), úroku vo výške 32,46 Eur (úrok 18. - 20. splátky) a zosplatnenej istiny vo výške 906,76 Eur (istina 21. - 84. splátky).
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07. 01. 2020 platobný rozkaz, sp. zn. 22Up/1928/2019, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Poukázal na nesprávny postup žalobca pri zosplatnení budúcich splátok úveru. Žalobca sa nemôže odvolávať na Hlavu 6 Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy, v zmysle ktorého bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko žalovaný nebol s nimi oboznámený pred podpisom zmluvy, neboli podpísané žalovaným. Pretože žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.
5. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil žalobu na tunajší súd dňa 24. 02. 2020.
6. Žalobca k odporu proti platobnému rozkazu (v rámci repliky) uviedol, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu týkajúce sa nedodržania postupu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na ustanovenie uvedené na 5. strane zmluvy. Súčasne žalobca predložil súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanému dňa 01. 05. 2019 a upozornil ho na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Teda strata výhody splátok bola dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením bol žalovaný na túto možnosť upozornený. K namietanému neovereniu bonity žalobca uviedol, že v bode 1. až 27. úverovej zmluvy sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného, následne na 1. strane zmluvy sú uvedené podmienky lustrácie žalovaného v registroch úverových dlžníkov. Žalovaný uhradil riadne a včas 14 splátok, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v poriadku.
7. V podaní zo dňa 17. 03. 2020 žalovaný (v rámci dupliky) uviedol, že v zmluve o úvere bol síce poučený o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností), ale samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré nie sú podpísané zmluvnými stranami, a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň žalovaný navrhol, aby mu súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom, v mesačných splátkach po 20 Eur k 25. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok.
8. Žalobca v podaní zo dňa 29. 07. 2020 oznámil, že po podaní žaloby, t. j. odo dňa 12. 12. 2019 žalovaný uhradil sumu spolu vo výške 60,21 Eur, a to dňa 11. 06. 2020 v sume 16,41 Eur, dňa 21. 02. 2020 v sume 10,95 Eur a dňa 06. 02. 2020 v sume 32,85 Eur.
9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali, súhlasili s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere, úverovými zmluvnými podmienkami, poistnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 17. 07. 2019, výpisom čerpania, splátok a úhrad, predžalobnou výzvou zo dňa 31. 10. 2019, odporom žalovaného proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, výzvou k plneniu dlžnej čiastky zo dňa 01. 05. 2019, vyjadreniami žalovaného zo dňa 17. 03. 2020 a zo dňa 15. 07. 2020, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 16. 07. 2020, bonitou a úverovou správou, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01. 12. 2016, vyjadreniami žalobcu zo dňa 29. 07. 2020 a zo dňa 25. 09. 2020, vyjadrením žalovaného zo dňa 25. 09. 2020, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 07. 07. 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.050 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 84-och mesačných splátkach vo výške 21,75 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 17,35 %, RPMN vo výške 18,8 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 15,70 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená vo výške 1.827 Eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol dojednaný na 08. 09. 2017, termín konečnej splatnosti bol 15. 08. 2024. Žalovaný na uvedený zmluvu zaplatil, vychádzajúc z nepopretého, a preto nesporného, skutkového tvrdenia žalobcu (v spojení s výpisom čerpania, splátok a úhrad a vyjadrenia žalobcu zo dňa 29. 07. 2020 a tiež vyjadrením žalovaného zo dňa 25. 09. 2020) celkom sumu 463,75 Eur (403,54 Eur + 60,21 Eur po podaní žaloby). Výzvou zo dňa 01. 05. 2019 bol žalovaný vyzvaný k úhrade nedoplatku, s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Výzvou zo dňa 17. 07. 2019 vyzval žalobca žalovaného k splateniu celého čerpaného úveru, a to najneskôr do 15 dní od spísania výzvy. Na zaplatenie dlhu bol žalovaný vyzvaný tiež predžalobnou výzvou zo dňa 31. 10. 2019.
12. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
23. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
26. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
28. Medzi stranami nebolo sporným, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 07. 07. 2017 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.050 Eur, na ktorý žalovaný zaplatil celkom sumu 463,75 Eur. Sporným ostalo, akým spôsobom bola overená bonita žalovaného a či žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru.
29. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa.
30. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľskú over a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Hoci v zmluve sa uvádzajú údaje o klientovi a o zdrojoch jeho príjmu, uvedené nie je postačujúce. Žalobca v konaní síce predložil listiny označené ako „BONITA“ a „ÚVĚROVÁ ZPRÁVA“ na preukázanie posudzovania bonity žalovaného, z čoho však nevyplýva, že by zistené informácie aj s odbornou starostlivosťou posudzoval, a že by prihliadal na údaje zo všetkých príslušných databáz a registrov za účelom posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca preukázal, že disponoval rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške dôchodku žalovaného, avšak nepreukázal, že za účelom posudzovania bonity od žalovaného vyžiadal dostatočné doklady preukazujúce jeho výdavky. Žalobca podľa listinného dôkazu „BONITA“ síce vychádzal z výdavkov žalovaného na splátky vo výške 131 Eur (18 Eur + 64 Eur + 49 Eur) a z mesačných nákladov na domácnosť vo výške 200 Eur, avšak nezisťoval, či na strane žalovaného neexistujú žiadne iné relevantné výdavky, týkajúce sa priamo jeho osoby (teda nie len domácnosti, napr. strava).
32. Ďalej súd k tomuto uvádza, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedené v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“, je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.
33. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez riadnych údajov o jeho výdavkoch a bez dokladov o nich, a najmä bez prihliadnutia do príslušnej databázy a registra údajov o spotrebiteľoch), čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v ustanovení § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 11Co/2/2016-106 zo dňa 27. 11. 2019, a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27. 10. 2016.
34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemá (ani nemal) nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného, pričom všetky platby žalovaného bolo potrebné započítať výlučne na istinu úveru.
35. Žalovaný tiež sporoval postup, akým žalobca pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a tiež namietal možnosť žalobcu požadovať jednorazové splatenie dlhu, keď medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k dohode o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keď úverové podmienky nie sú podpísané, a nie sú teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nakoľko súd s poukazom už na vyššie uvedené dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je vylúčené s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tvrdeniami žalovaného o nemožnosti žalobcu požadovať jednorazové splatenie úveru sa z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal.
36. V tu prejednávanom prípade sa teda spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 1.050 Eur uhradil celkom sumu 463,75 Eur, nevrátená zostáva istina vo výške 586,25 Eur.
37. Splátky úveru boli splatné do 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 08. 09. 2017. Vychádzajúc z toho, že poskytnutý úver vo výške 1.050 Eur je bezúročný a bez poplatkov, z výšky splátky 21,75 Eur, zo splatnosti splátok 15. deň v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 08. 09. 2017, žalovaný mal povinnosť vrátiť sumu úveru v 49 splátkach splatných vždy 15. dňa v mesiaci, počínajúc 08. 09. 2017 a končiac 15. 09. 2021, z toho 48 splátok vo výške 21,75 Eur a poslednú splátku dňa 15. 09. 2021 vo výške 6 Eur (48 x 21,75 Eur = 1.044 Eur + 6 Eur = 1.050 Eur). Z uvedeného potom vyplýva, že hoci žalobca nebol oprávnený úver mimoriadne zosplatniť (§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch), skoršia splatnosť ku dňu 15. 09. 2021 nastala z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a potreby celú splátku považovať za splátku istiny.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že splatnosť celého úveru ešte nenastala, preto súd vo výroku I. rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 341 Eur, keď do dňa vydania rozhodnutia súdu bolo splatných 37 splátok v celkovej sume 804,75 (37 x 21,75 Eur ako mesačná splátka započítaná na istinu), pričom žalovaný doposiaľ na zmluvu celkom plnil sumu vo výške 463,75 Eur.
39. V sume 463,75 Eur boli pritom uhradené splátky splatné od 08. 09. 2017 do 15. 05. 2019 (t. j. 1. - 21. splátka), každá vo výške 21,75 Eur, a časť splátky splatnej dňa 15. 06. 2019 (22. splátka) vo výške 7 Eur. Neuhradené zostali potom časť splátky splatnej dňa 15. 06. 2019 (22. splátka) vo výške 14,75 Eur (21,75 Eur - 7 Eur) a splátky splatné v období od 15. 07. 2019 do 15. 09. 2020 každá vo výške 21,75 Eur. Splátky v počte 38. - 49. neboli v čase rozhodnutia súdu ešte splatné.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od 16. 03. 2016 bola vo výške 0,00 %.
43. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny vo výške 341 Eur i úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok istiny nasledujúci deň po ich splatnosti (keď k predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru nedošlo), od ktorého dňa má žalobca nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia (teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej priznanej splátky). Keďže v období od 16. 03. 2016 až doposiaľ je základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou vo výške 0,00 %, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania pri jednotlivých splátkach vo výške 5 % ročne a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, nakoľko pokiaľ nie je daný nárok žalobcu na ním uplatňovanú istinu, nepatrí mu ani príslušenstvo k nej.
44. Podľa § 232 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
45. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
46. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
47. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, s prihliadnutím na jeho finančné možnosti, keď žalovaný je dôchodca, a s poukazom aj na skutočnosť, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzovanej v súdenom prípade doposiaľ nie je splatný (splatnosť celého úveru nastane až dňa 15. 09. 2021), mal súd za to, že je dôvodné vyhovieť žiadosti žalovaného zo dňa 17. 03. 2020 a následne tiež zo dňa 15. 07. 2020, a síce povoliť splácanie dlhu v splátkach vo výške 20 Eur mesačne so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci, keď žalobca s povolením splátok nevyjadril nesúhlas. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (a to aj skôr, ako v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
48. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si v konaní uplatňoval zaplatenie sumy vo výške 947,61 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na závery súdu bol žalovaný povinný do vydania rozhodnutia zaplatiť žalobcovi z titulu úveru sumu 804,75 Eur, pričom na zmluvu plnil celkom sumu 463,75 Eur, z toho sumu 60,21 Eur plnil až po podaní žaloby. Súd potom aplikoval zásadu úspechu v konaní porovnaním sumy uplatňovanej žalobcom žalobou, t. j. 947,61 Eur, a sumy, na ktorú mal žalobca nárok do vydania rozhodnutia súdu, t. j. 804,75 Eur, s prihliadnutím na úhrady žalovaného vykonané do podania žaloby, t. j. 403,54 Eur, keď úhrady v celkovej výške 60,21 Eur boli vykonané až po podaní žaloby, čo nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Preto pokiaľ
si žalobca žalobou uplatňoval sumu 947,61 Eur s príslušenstvom, pričom dôvodná bola žaloba len v časti o zaplatenie sumy 401,21 Eur (804,75 Eur - 403,54 Eur), hrubý úspech žalobcu predstavuje 42,34 % (401,21 Eur x 100 % / 947,61 Eur) a hrubý úspech žalovaného predstavuje 57,66 % (100 % - 42,34 %), potom čistý úspech žalovaného činí 15,32 % (57,66 % - 42,34 %). Pretože žalovaný bol v konaní úspešnejší, súd mu priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 15,32 %.
53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.