Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/304/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcov 1/ H.. E. V., J.., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXXX/X, Ž., S. R. C. X/ A.. J. V., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXXX/X, Ž., občana SR, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan s. r. o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, proti žalovanej SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., so sídlom Bazovského 4419/9, Lučenec, IČO: 35 852 941, právne zastúpená JUDr. Evou Fűkőovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 3, Rimavská Sobota v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 5 378,81 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 378,81 Eur od 04.10.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, ktorým samostatným uznesením súd rozhodne aj o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

X. Ž. X/ H.. Jana Turzová, PhD. a 2/ Ing. Peter Turza sa žalobou zo dňa 08.11.2017 domáhali od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 378,81 Eur s príslušenstvom. Vo svojom návrhu uviedli, že dňa 30.06.2017 uzatvorili so žalovanou spoločnosťou Silicate World, s.r.o., IČO: 35 852 941, so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, zastúpenej K.. V. C., konateľom, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiely Sro, vložka č. 9609/S (ďalej len „žalovaná") zmluvu o dielo na realizáciu „EKO-KERAMICKÉHO RODINNÉHO DOMU", predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri dodávke a výstavbe „EKO- KERAMICKÉHO RODINNÉHO DOMU" na pozemku parc. č. XXX/XXX Y. S. Ž. Y. F. Ú. L. podľa dodaného projektu zhotoviteľa za dohodnutú cenu 44 823,42 Eur bez DPH. V zmysle čl. 7 zmluvy o dielo žalobcovia uhradili na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX dňa 11.07.2017 sumu vo výške 5 378,81 Eur. Listom zo dňa 28.08.2017 žalobcovia dňa 30.06.2017 odstúpili od zmluvy o dielo na realizáciu „EKO-KERAMICKÉHO RODINNÉHO DOMU". Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené dňa 31.08.2017. Žalobcovia od zmluvy o dielo odstúpili v zmysle ustanovení v spojení s (ďalej len „“) z dôvodov, že žalovaná mala vytvoriť holostavbu - exteriér a interiér - 1. stupňa vyhotovenia, a to obvodové konštrukcie, nosné konštrukcie, deliace konštrukcie, vodorovné nosné konštrukcie, elektroinštaláciu a izoláciu z keramického kompozitného systému WLM podľa projektovej dokumentácie projektanta K. F., ktorá bola žalovanej predložená. Pred podpísaním zmluvy o dielo žalovaná v rámci súčinnosti obdržala od žalobcov projektovú dokumentáciu v stupni pre stavebné povolenie, pričom žalobcovia súhlasili so zmenami čo do použitého materiálu na stavbu zo stien z keramického kompozitného systému WLM. Avšak žalobcovia neiniciovali žiadne iné zmeny predovšetkým ohľadom zastrešenia. Teda žalobcovia žiadali žalovanú, aby realizovala rodinný dom z

keramického kompozitného systému WLM, avšak za podmienok, že nadstavbu bude tvoriť strecha podľa projektovej dokumentácie projektanta K. F., ktorá bola žalovanej predložená. Až po podpísaní zmluvy o dielo bol podľa vyjadrenia žalovanej spracovaný žalovanou realizačný projekt. Po podpísaní zmluvy o dielo boli žalobcom 1/ a 2/ oznámené zmeny vzhľadom na použitý materiál (keramický kompozitný systém WLM), týkajúce sa jednak obvodových, ale aj vnútorných stien, a zároveň bolo žalobcom oznámené, že strechu v zmysle projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorú žalobcovia predložili, nebude možné z hľadiska statiky realizovať. Žalobcovia boli toho názoru, že s vyššie uvedenými zmenami nemohli súhlasiť a že nebude možné dielo vykonať podľa ich požiadaviek vzhľadom na zmeny, ktoré žalovaná navrhla, a preto od zmluvy listom zo dňa 28.08.2017 odstúpili. V dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo sa zmluva zrušila od začiatku, pričom žalobcom 1/ a 2/ vznikol právny nárok na vrátenie sumy 5 378,81 Eur, ktorú uhradili dňa 10.07.2017. Preto žiadali vrátenie vyššie uvedenej sumy v lehote 14 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy o dielo. Listom zo dňa 11.09.2017 žalovaná oznámila žalobcom, že v zmysle 4 642 ods. 1 majú právo odstúpiť od zmluvy, ale sú povinní zaplatiť sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce a nahradiť účelne vynaložené náklady. Suma účelne vynaložených nákladov bola žalovanou stanovená nasledovne, po a) PD pre zmenu stavby pred dokončením v súlade so zmluvou (rozpracovanosť 85%): 1 140,-Eur + DPH, po b) PD so zmenami, t. j. podľa požiadaviek so zmenami (žalobkyne v rade 1/ a žalobcu v rade 2/), ktoré iniciovali v súvislosti so zelenou strechou (stupeň rozostavanosti cca 70%): 1 150,-Eur + DPH, po c) dokumentačná a koordinačná činnosť obchodného úseku v súvislosti so zmluvou 1 470,-Eur + DPH, spolu 3 760,-Eur + DPH. Listom zo dňa 21.09.2017 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali žalovanú, aby zaplatila z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcom 5 378,81 Eur do 7 dní od doručenia výzvy, inak sa obrátia so svojim nárokom na súd, pričom vyčíslenie účelne vynaložených nákladov žalovanej zo dňa 14.08.2017 vo výške 3 760,-Eur bez DPH, ktoré nebolo podložené žiadnymi právne relevantnými dôkazmi žalobcovia neuznali. Výzvu žalobcov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 21.09.2017 žalovaná obdržala dňa 26.09.2017. Žalovaná sumu 5 378,81 Eur titulom bezdôvodného obohatenia žalobcom nezaplatila. V zmysle ustanovenia môže objednávateľ až do zhotovenia diela od zmluvy odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Žalovaná má podľa zákona právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v zmysle ustanovenia . Tak ako je uvedené v liste žalobcov s výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 21.09.2017, vyčíslenie nákladov zo dňa 14.08.2017 je neprimerané a nebolo predložené žiadnymi právne relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by vznikol žalovanej právny nárok na úhradu nákladov vo výške 3 760,- Eur + DPH. V zmysle ustanovenia , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak bola odstúpením od zmluvy zrušená zmluva s účinkami ex tunc, t. j. „od začiatku", nastáva v právnych vzťahoch účastníkov zmluvy rovnaký právny stav, ako keby k zmluve nebolo vôbec došlo a ak bolo na základe takto zrušenej zmluvy poskytnuté plnenie, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. V zmysle ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V zmysle ustanovenia , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V zmysle ustanovenia , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobcovia uhradili žalovanej sumu 5 378,81 Eur a tým, že odstúpili od zmluvy v zmysle ustanovenia 448 ods. 2 , sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov a je v zmysle ustanovenia povinná vrátiť vyššie uvedenú sumu žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia. V zmysle ustanovenia - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. V zmysle ustanovenia ) - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ročné úroky z omeškania k prvému dňu omeškania (04.10.2017) teda predstavujú 5 % ročne. Žalovaná obdržala výzvu žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 26.09.2017, pričom podľa obsahu výzvy mala vyplatiť žalobcom sumu 5 378,81 Eur. do 7 dní od doručenia výzvy teda do 03.10.2017. Nevyplatením

sumy 5 378,81 Eur žalovanou v termíne do 03.10.2017 vznikol žalobcom od 04.10.2017 právny nárok na úroky z omeškania podľa . S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia žiadali zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 5 378,81 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 378,81 Eur od 04.10.2017 až do zaplatenia.

2. Uznesením č. k. -36 zo dňa 04.12.2017 súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o dielo dňa 30.06.2017 so žalovanou, a to na realizáciu EKO - keramického rodinného domu. V rámci tejto zmluvy v článku 2, bod 2.2 sa žalovaná zaviazal ku zhotoveniu odizolovanej základovej dosky o výmere 147,14 m2 pre rodinný dom na pripravené podkladové lôžko, jeden dvojpodlažný EKO - keramický dom ako stavbu v I. katalógovom stupni vyhotovenia podľa dispozície v prílohe č. 1 tejto ZoD o zastavanej ploche 219,04 m2. Zároveň v špecifikácii dohodnutého stupňa vyhotovenia, ktorá bola obsiahnutá v článku 4, bod 4.1, nebola dohodnutá výstavba strešnej konštrukcie, čo bolo podchytené aj v článku 7, bod 7.1, kde bol zo základnej ceny diela vykonaný odpočet vo výške - 5 826,60 Eur za nedodávanú strešnú konštrukciu vrátane kontralatovania a fólii voči vode. Žalovaná poznamenala, že súčasťou diela bolo dohodnuté vyhotovenie realizačnej projektovej dokumentácie, PD pre zmenu stavby pred dokončením v súlade so zmluvou (článok 5, bod 5.2. písm. b). Žalovaná dáva do pozornosti článok 13. bod 13.3 podpísanej zmluvy o dielo, ktorý znie: „V prípade, ak objednávateľ po vypracovaní PD zhotoviteľom písomne neodsúhlasí zmeny, môže odstúpiť od zmluvy o dielo s nárokom na vrátenie celkovej 10% akontácie, t. j. sumy, ktorá bola uhradená pri podpise zmluvy s tým, že objednávateľom budú zhotoviteľovi zaplatené náklady spojené s prácami na projektovej dokumentácii“. Tento článok rieši podstatu sporu a žalovaná podľa neho aj postupovala. Žalobcovia v zmysle zmluvy o dielo uhradili faktúru na akontáciu vo výške 4 482,34 Eur plus DPH vo výške 896,47 Eur, spolu teda sumu 5 379,81 Eur, ktorá slúžila pre zabezpečenie prípravy diela. Žalovaná pripravila realizačnú projektovú dokumentáciu, ktorá slúži pre výrobu jednotlivých stavebných komponentov v jeho závode. Žalovaná akceptovala písomnú požiadavku žalobcov vo veci odstúpenia od zmluvy o dielo na realizáciu EKO - keramického rodinného domu, ktorá bola dátumovaná dňa 28.08.2017. Aj v tomto odstúpení obaja žalobcovia potvrdzujú, že strecha nebola súčasťou zmluvnej dodávky so žalobcami. Následne žalovaná vystavila vlastné vyčíslenie nákladov, ktoré doteraz účelne využila pri spracovaní zákazky žalobcov, ktoré vyčíslila vo výške 3 760,-Eur plus DPH, spolu 4 512,- Eur s tým, že s rozdielom sa vysporiada. Toto vyčíslenie žalobcovia neakceptovali a ani ho nepripomienkovali. Naopak, prostredníctvom advokátskej kancelárie žiadali vrátiť uhradenú sumu bez ohľadu na to, že žalovaná už vykonala a naďalej vykonávala dohodnutú prácu pre žalobcov. Žalovaná na to reagovala podaním, v ktorom vysvetľovala dôvody takéhoto konania. Žalovaná konštatuje, že podľa podpísanej zmluvy o dielo žalobcovia si žiadnu strechu na stavbe svojho rodinného domu neobjednali a žalovaná teda za ňu nenesie zodpovednosť. Práve naopak, žalobcovia predložili žalovanej projekty stavby, na ktoré žiadala vypracovať projektovú dokumentáciu vzhľadom k inému použitému stavebnému materiálu. Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie, ktorú v rámci zmluvy o dielo vypracovala, riešila v prvom rade zmenu materiálu pre obvodové a vnútorné múry stavby včítane rozvodov TI. Keďže klient si montáž strechy neobjednával, táto sa zo strany žalovanej neriešila. Žalovaná prehlasuje, že zmluva o dielo je vypracovaná v rozsahu, ktorý dostatočne zaisťuje práva a povinnosti tak žalobcov ako aj žalovanej. Zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobcami a žalovaným treba považovať za platne uzavretú, keďže vyplýva z nej a z listinných dôkazov, že žalobcovia po spoločnom rozhodnutí dospeli k záveru, že dielo idú objednávať a došlo k uzavretiu zmluvy, následne došlo aj k plateniu časti kúpnej ceny. Keďže v tomto prípade by nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, ide o spotrebiteľský vzťah. V takom prípade by sa malo podľa názoru žalovanej použiť ustanovenie . Zmluva o dielo môže byť uzavretá aj ústne. Na druhej strane keďže je preukázané, že dielo je už sčasti začaté, musí byť vzatá do úvahy táto skutočnosť. Tu máme na mysli začatie vypracovania projektovej dokumentácie, realizačnej projektovej dokumentácie, keďže to patrí k dielu. Žalovaná nárok uplatňovaný žalobcami neuznáva, pretože vo svojom konaní dodržala všetky články dohodnuté v podpísanej zmluve o dielo, pričom žalobcom nebola jej konaním spôsobená žiadna ujma, naopak, ujma by bola spôsobená jej v prípade, ak by za vykonané práce neúčtovala.

3. Uznesením č. k. -66 zo dňa 09.01.2018 súd vyzval žalobcov 1/ a 2/ na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, doručenému súdu dňa 22.12.2017.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2018 uviedli, že popierajú tvrdenie žalovanej, že zmluvu o dielo na realizáciu „EKO-KERAMICKÉHO RODINN0HO DOMU“ zo dňa 30.06.2017 treba považovať za platne uzavretú. Listom zo dňa 28.08.2017 žalobcovia od zmluvy o dielo odstúpili, kedy

odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa 31.08.2017, pričom dôvody odstúpenia od zmluvy sú uvedené v liste. Žalobcovia nepopierajú, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorá sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení a nasl. . Vo svojom vyjadrení žalovaná dáva do pozornosti článok 13, bod 13.3 zmluvy o dielo, a to že v prípade, ak objednávateľ po vypracovaní PD zhotoviteľom písomne neodsúhlasí zmeny, môže odstúpiť od zmluvy o dielo s nárokom na vrátenie celkovej 10% akontácie, t. j. sumy, ktorá bola uhradená pri podpise zmluvy s tým, že objednávateľom budú zhotoviteľovi zaplatené náklady spojené s prácami na projektovej dokumentácii. Žalovaná si teda v tomto spore formou hmotnoprávnej obrany uplatňuje nárok voči žalobcom v sume 4 512,-Eur a to z dôvodu, že táto suma tvorí náklady spojené s prácami na projektovej dokumentácii. Žalobcovia popierajú skutkové tvrdenia žalovanej, že žalovanej vznikol právny nárok na zaplatenie 4 512,-Eur z dôvodu vyhotovenia realizačného projektu. Popretie skutkových tvrdení žalovanej žalobcovia opierajú o nasledujúce dôkazy. Už zo samotného vyčíslenia nákladov, ktoré žalovaná predložila súdu je nepochybné, že v týchto nákladoch sú zahrnuté položky, ktoré nesúvisia s vypracovaním realizačnej projektovej dokumentácie, napr. prijatie agendy, spracovanie predbežnej cenovej ponuky, spracovanie zmien a požiadaviek v ďalších štyroch cenových ponukách na základe konzultácie s klientom, spracovanie podkladov pre vypracovanie štúdie rodinného domu, spracovanie podkladov k zmluve o dielo a zmluva o dielo, réžia zodpovedného manažéra a asistenta, tri alternatívy statiky, konzultácia s obchodným úsekom. Podľa názor žalobcov sa jedná o vyfabulované služby žalovanej, ktoré absolútne nesúvisia so spracovaním realizačného projektu. Podľa článku 8, bod 8.4 zmluvy o dielo realizačný projekt mal byť spracovaný do 21.07.2017. Žalobcom do súčasnosti nebol doručený žiaden realizačný projekt spracovaný žalovanou aj napriek tomu, že emailom zo dňa 14.08.2017 žalobcovia žiadali nahliadnutie do rozpracovanej projektovej dokumentácie. Realizačný projekt vypracovaný žalovanou nebol predložený ani súdu vo vyjadrení žalovanej zo dňa 19.12.2017. Žalobcovia predložili súdu emailovú komunikáciu medzi žalobcami a žalovanou od 29.05.2017 do 15.08.2017. Komunikácia zahŕňa rokovania od prípravy zmluvy o dielo až po žiadosť o odstúpenie od zmluvy o dielo. Z predloženej emailovej dokumentácie je nepochybné, že dňa 29.05.2017 žalobcovia zaslali emailom kompletnú projektovú dokumentáciu s pôdorysom žalovanej, emailom zo dňa 11.06.2017 žalobcovia vyslovene žiadajú úpravu ich projektu podľa doloženého pôdorysu s tým, že majú záujem o zelenú strechu a z toho dôvodu je nutné upraviť projekt na technologické podmienky žalovanej. Emailom zo dňa 13.06.2017 strana žalovanej ubezpečuje žalobcov, že upravia projekt tak, aby mohla byť na pôdorysnej konštrukcii, ktorú žalovaná zhotoví, zrealizovaná v nasledujúcom stupni zelená strecha. Až dňa 17.07.2017 obdržali žalobcovia od žalovanej email, že v najbližších dňom začnú s prípravou úpravy projektu. Dňa 19.07.2017 zaslala žalovaná žalobcom úpravu projektu predloženého žalobcami dňa 29.05.2017. Išlo však len o odfotené úpravy zakreslené perom a fixkou do pôdorysu projektovej dokumentácie, ktorú zaslali žalobcovia žalovanej. Toto bola jediná úprava, ktorú žalobcovia obdržali. To, že žiaden realizačný projekt žalovanou nebol vypracovaný, vyplýva aj z emailovej komunikácie. Keď 26.07.2017 žalovaná v emaily uvádza, že na obvodových a nosných konštrukciách z keramického kompozitného systému VLM, ktorý žalovaná mala pre žalobcov zhotoviť, nie je možné v ďalšom stupni realizovať zelenú strechu, už dňa 31.07.2017 žalobcovia emailom zaslali žalovanej žiadosť o odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že ich rodinný dom v konečnej fáze nebude možné realizovať so zelenou strechou podľa projektovej dokumentácie Richarda Kovalčíka, ktorá bola predložená žalovanej. Podľa emailovej komunikácie žalobcovia dňa 17.07.2017 mali len začať s prípravou realizačného projektu, avšak už dňa 26.07.2017 zistili, že obvodové múry a nosné konštrukcie z ich systému (keramický kompozitný systém VLM) neunesie staticky zelenú strechu. Už z tejto komunikácie je nesporné, že žalovaná ani nezačala s realizáciou realizačného projektu, maximálne čo ešte pred začatím vyhotovovania realizačného projektu mohla urobiť, bolo dať vypracovať statický posudok, či je možné, aby ich systém nosných a obvodových stien uniesol zelenú strechu. Ako však vyplýva z emailovej komunikácie medzi žalobcami a žalovanou zo dňa 05.06.2017, žalovaná oznámila žalobcom, že statický posudok bude stáť 260,-Eur. Toto bol jediný náklad, ktorý reálne mohla mať žalovaná v súvislosti s prípravou realizačného projektu. Prílohou vyjadrenia žalovanej je aj list zo dňa 12.10.2017 adresovaný Advokátskej kancelárii E.. P., R.. K.. S... V uvedenom liste žalovaná špecifikuje, aký čas bol potrebný na vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie, Už z tejto listiny je zrejmé, že k vypracovaniu projektovej dokumentácie zo strany žalovanej ani nedošlo. Podľa žalovanej na projektovej dokumentácii žalovaná pracovala 359 hodín. Podľa emailovej komunikácii však na projekte začala žalovaná pracovať dňa 17.07.2017, avšak už 26.07.2017 žalovaná vedela, že sa nebude môcť na obvodových a nosných stenách, ktoré by žalovaná realizovala, nachádzať zelená strecha. Čiže žalovaná nemala dôvod ďalej pracovať na realizačnom projekte k projektovej dokumentácii, pričom už 31.07.2017 žalobcovia žiadali o odstúpenie od zmluvy. Z uvedenej listiny je taktiež nesporné, že len na príprave podkladov mala žalovaná stráviť

246,7 hodiny, pričom príprava podkladov k zmluve o dielo, za ktorú si žalovaná nárokuje 1 470,-Eur + DPH, vôbec nesúvisí s prípravou realizačných projektov. Právny nárok žalovanej v sume 4 512,- Eur považujú žalobcovia za neopodstatnený. Žalovaná nevypracovala realizačný projekt a to z dôvodu, že pri statickom posudzovaní obvodových a nosných konštrukcií zistila, že nebude možné v ďalšej fáze realizovať zelenú strechu tak, ako to žiadali žalobcovia. Za pôvodnú projektovú dokumentáciu vypracovanú projektantom K. F., na základe ktorej mal byť rodinný dom realizovaný z materiálu tvárnic PROTHERM, zaplatili žalobcovia projektantovi 2 750,-Eur s DPH. Projektová dokumentácia bola žalobcom dodaná v piatich tlačených rovnopisoch a na projektovej dokumentácii pracovali približne štyri mesiace. Jedná sa o projektovú dokumentáciu, ktorú žalobcovia zaslali žalovanej tak, ako to vyplýva z emailovej komunikácie dňa 29.05.2017. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobcovia popierajú skutkové tvrdenia žalovanej, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej sumu 4 512,-Eur s DPH a žiadajú zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 5 378,81 Eur s príslušenstvom.

5. Uznesením č. k. -151 zo dňa 29.01.2018 súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov doručenému súdu dňa 26.01.2018.

6. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 12.02.2018 uviedla, že žalobcami uvedená „zelená strecha" nebola predmetom zmluvy o dielo, ktorá bola podpísaná dňa 30.06.2017 na realizáciu „EKO-KERAMICKÉHO RODINNÉHO DOMU". Predmetom zhotovenia podľa zmluvy o dielo, čl. 2. ods. 2.2. bola odizolovaná základová doska vo výmere 117,14 m2 pre rodinný dom a podkladné lôžko a jeden dvojpodlažný EKO - keramicky dom ako stavba v I. kata1ógovom stupni vyhotovenia. V bode 5 nosná konštrukcia podľa čl. 7, bod 7.1 bola odpočítaná suma vo výške 5 826,60 Eur. To znamená, že strecha - nosná konštrukcia, strešný plášť s kontralatovaním a fóliou proti vode, bola úplne vynímaná z dodávky žalovanej. Žalovaná preto nemala žiadny dôvod, aby riešila strešnú konštrukciu so strešnou krytinou. Žalovaná mala dodať iba steny EKO-KERAMICKEHO rodinného domu. Takto upravený rozsah dodávky v zmluve o dielo bol špecifikovaný v popise technické riešenie a materiálové vyhotovenie. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o dielo bola individuálne dohodnutá. Tomu svedčí aj rozsiahla emailová komunikácia, ktorá nebola podpísaná pod tlakom. Zmluva o dielo bola podpísaná na základe slobodnej a vážnej vôle, čo strany zmluvy svojim podpisom potvrdili. Pri podpise zmluvy o dielo zo dňa 30.06.2017 bolo všetko vyjasnené, zmluvné podmienky boli vysvetlené a navzájom odsúhlasené a na znak súhlasu podpísané zmluvnými stranami. Preto žalobcovia nemôžu považovať uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 30.06.2017 za neplatné. Žalovaná následne uznala odstúpenie od zmluvy o dielo žalobcami. Žalovaná tvrdí, že zmluva o dielo bola platne uzavretá. Žalovaná postupovala podľa čl. 13, bodu 13.3 zmluvy o dielo, kedy toto ustanovenie rieši podstatu sporu a žalovaná podľa nej aj postupovala. Žalovaná nenavrhla žiadne zmeny žalobcom, prečo by boli oprávnení od zmluvy odstúpiť. Na základe zmluvy o dielo žalovaná začala pracovať a aj vypracovala realizačnú projektovú dokumentáciu, ktorá slúži pre výrobu jednotlivých stavebných komponentov v jej závode. Nahliadnutie bolo žalobcom umožnené v sídle jej spoločnosti, čo však žalobcovia nevyužili. Odstúpenie žalovaná akceptovala, aj keď žalobcovia nemali žiadny dôvod na odstúpenie od zmluvy o dielo. Žalovaná nemala žiadne vadné plnenie, ani nebola v omeškaní, ani žiadne iné dôvody neboli na odstúpenie od zmluvy o dielo. Žalobcovia nemali ani dôvody na odstúpenie od zmluvy, pri ktorom by použili vyššie citované ustanovenie. Žalobcovia odstúpili od zmluvy, preto žalovanej vznikol nárok na úhradu sumy, ktorá pripadá na už vykonané práce. Na druhej strane žalovaná má právo, aby jej uhradili sumu za práce už vykonané a sumu za účelne vynaložené náklady. Práve z toho dôvodu žalovaná vystavila vyčíslenie nákladov, ktoré doteraz účelne využila pri spracovaní zákazky žalobcov, ktoré vyčíslila vo výške 3 760,-Eur plus DPH, spolu 4 512,-Eur s tým, že s rozdielom sa vysporiadajú. Žalovaná vyčíslila všetky náklady, ktoré boli spojené s projektom p. Turzovej z dôvodu odstúpenia od zmluvy o dielo. Žalovaná popiera tvrdenie žalobcov, že sa jedná o vyfabulované služby žalovanej, ktoré absolútne nesúvisia so spracovaním realizačného projektu. Žalobcom realizačný projekt nebol doručený z dôvodu, že je vo vlastníctve žalovanej, táto skutočnosť bola uvedená aj v podpísanej zmluve o dielo. Žalovaná nárok uplatňovaný žalobcami neuznáva v celom rozsahu, pretože vo svojom konaní dodržala všetky články dohodnuté v podpísanej zmluve o dielo, pričom žalobcom nebola jej konaním spôsobená žiadna ujma, naopak ujma by bola spôsobená žalovanej v prípade, ak by za vykonané práce neúčtovala.

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie.

8. Právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na podanej žalobe. Žalobcovia uzavreli so žalovanou zmluvu o dielo na realizáciu rodinného domu. Zaplatili zálohu 5 378,81 Eur. Následne žalobcovia zistili,

že materiál WLM (keramický kompozitný systém), z ktorého realizuje domy žalovaná, neunesie tzv. zelenú strechu, ktorú požadovali žalobcovia a ktorá bola aj súčasťou projektovej dokumentácie, ktorú dali vopred žalobcovia vyhotoviť a predložili žalovanej v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo. Projektovú dokumentáciu vypracoval zhotoviteľ InD.ík tak, že dom mal byť postavený z materiálu porotherm, čo sú vlastne klasické tehly. Súčasťou domu mala byť tzv. zelená strecha. Na základe tohto projektu mala vystavať žalovaná dom žalobcov v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. Žalobcovia od začiatku poukazovali na to, že pre nich je významné, aby ich dom mal zelenú strechu, čo vyplýva aj z predloženej emailovej dokumentácie. Pri uzavretí zmluvy o dielo teda žalovaná vedela o tejto požiadavke žalobcov, čo vyplýva aj z bodu 2.2 zmluvy o dielo, že dom bude dodaný a upravený na podmienky investora, ale z keramického kompozitného materiálu podľa realizačnej projektovej dokumentácie zhotoviteľa. Čiže v čase uzavretia zmluvy žalovaná vedela, že bude stavať dom na základe tohto projektu, avšak už z materiálu WLM. Po uzavretí zmluvy o dielo žalovaná oznámila žalobcom, že stavba nemôže byť realizovaná v zmysle projektu, pretože materiál WLM neunesie zelenú strechu, ktorú požadovali žalobcovia. Žalobcovia na zelenej streche trvali a keďže žalovaná uviedla, že nie je možné realizovať stavbu so zelenou strechou v zmysle ich projektovej dokumentácie, žalobcovia odstúpili od zmluvy podľa a . K odstúpeniu od zmluvy došlo 28.08.2017. Keďže žalobcovia zaplatili zálohu, žiadali, aby táto bola vrátená, avšak žalovaná uviedla, že nesúhlasí s vrátením zálohy v plnom rozsahu, pretože si uplatňuje úhradu vykonaných prác, ktoré vyčíslila. Žalobcovia však tvrdia, že ide o vyfabulované tvrdenie a neuznávajú skutočnosti uvádzané žalovanou. Tvrdia, že vyúčtovanie, ktoré predložila žalovaná a ktorým preukazuje dôvod nevrátenie zálohy, resp. väčšiny zálohy je vykonštruovaný, pretože vyúčtovanie obsahuje položky, ktoré vôbec nesúvisia s takýmto tvrdením, resp. ide o vykonštruované alebo časovo a finančne nadhodnotené položky. Len napr. položka spracovania podkladov k zmluve o dielo a vypracovanie zmluvy o dielo rozhodne nemôže žalovaná uplatňovať titulom nákladov, ktoré jej vznikli po uzavretí zmluvy o dielo. Je tam napr. položka vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby, zmluvy o dielo v počte 96 hodín, čo považujú žalobcovia absolútne za prehnané. Poukazuje aj na položku prevzatie podkladov v počte 15 hodín, predbežná cenová ponuka 57 hodín. Myslí si, že žalovaná žiadne preukázateľné náklady, ktoré by jej vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy, nepreukázala. Napríklad keď žalobcovia vyzvali žalovanú na vrátenie zálohy titulom bezdôvodného obohatenia, žalovaná v podaní zo dňa 14.08.2017 uviedla náklady len vo finančnom vyjadrení, avšak bez toho, aby to bližšie odôvodnila. Až v súdnom konaní na výzvu žalobcov zo dňa 12.10.2017 predložila žalovaná tzv. dodatočné dôkazy, kde už k jednotlivým položkám uviedla aj časovú reláciu a titul, na základe ktorého uplatňuje vyššie uvedenú sumu. Žalobcovia tvrdia, že to, čo žalovaná uvádza, nie je dôvodné a žalobcovia majú nárok na vrátenie sumy, ktorú zaplatili titulom zálohy, čiže že obrana žalovanej nie je preukázaná. Čo sa týka faktúry, ktorú žalovaná vypracovala titulom vyčíslených nákladov, tá obsahuje položky, ktoré nesúvisia s vypracovaním realizačnej projektovej dokumentácie, ako napr. prijatie agendy, spracovanie predbežnej cenovej ponuky, spracovanie zmien a pod.. Tiež nesúhlasí s uplatnenými časovými údajmi, kedy v podrobnostiach poukazujeme na svoje vyjadrenie zo dňa 25.01.2018. Tiež zdôrazňuje, že aj keď žalovaná uplatňuje položku za spracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby, tak uvedený projekt pre realizáciu stavby v skutočnosti zo strany žalovanej nikdy nebol vypracovaný, pretože nikdy nebol predložený a to dokonca ani súdu. Predloženú faktúru považuje len za hmotnoprávnu obranu, ktorou si žalovaná uplatňuje voči žalobcom ňou vyčíslenú sumu. Žalovaná doposiaľ nevrátila ani časť poskytnutej zálohy. Čo sa týka jednostranného zápočtu, na ktoré poukazuje žalovaná, žaloba bola podaná 08.11.2017, na súd bola doručená 10.11.2017 a jednostranný zápočet bol doručený žalobcom až 13.11.2017, čiže až po podaní žaloby, preto tvrdí, že tu ide jednak o hmotnoprávnu obranu voči žalobe zápočtom. Poukazuje na to, že zo spisu pritom nevyplýva, že by tento jednostranný zápočet bol žalovanou do dnešného pojednávania doložená. Zmluva bola uzavretá 30.06.2017 a uznáva, že žalobcovia kvalifikovane odstúpili od zmluvy až 28.08.2017, avšak oni už predtým dňa 31.07.2017 telefonicky odstúpili od zmluvy, lebo nevedeli, ako majú kvalifikovane odstúpiť, čím zdôrazňuje, že žalovaná už vtedy vedel o ich postoji. Na toto reagovala žalovaná emailom z toho istého dňa a odpovedala na telefonickú žiadosť žalobkyne o odstúpenie zmluvy, čo vyplýva aj z emailu z 31.07.2017, ktorý predložili. Ako vyplýva z emailu žalovanej, táto dňa 17.07.2017 oznámila žalobcom, že začína s prípravou realizačného projektu. Dňa 26.07.2017 žalovaná oznamuje žalobcom, že nebude môcť realizovať zelenú strechu v zmysle pôvodného pôdorysu v zmysle projektu, ale musia byť urobené zmeny. K emailu bola pripojená grafická časť, kde sú zaznamenané zmeny, za ktorých by mohla byť realizovaná zelená strecha. Sú tam vyznačené stĺpiky, ktoré by museli byť vyhotovené na rozsah pôdorysu, kde by mohla byť zelená strecha. Keďže žalobkyňa nechcela žiadnu zmenu, chcela zelenú strechu tak, ako bol na ňou predloženom projekte, tak neodsúhlasila zmeny. Toto teda bol aj dôvod na odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje aj na zmluvu o dielo, kde v

bode 13.3 mohol objednávateľ odstúpiť od zmluvy, pokiaľ by nesúhlasil so zmenami, ktorú klauzulu si práve z týchto dôvodov vymienili žalobcovia. Zároveň tvrdí, že jediná zmena realizačného projektu, ktorú vypracovala žalovaná, je len grafická zmena. Svedčí o tom skutočnosť, že žalovaná doposiaľ nepredložila žiaden realizačný projekt. Spochybňuje teda hodnotu realizačného projektu, resp. aj to, že ho žalovaná medzičasom vypracovala. Bežne sa do zmluvy cena realizačného projektu uvádza a realizačný projekt mal byť predložený žalobcom na nahliadnutie. Realizačný projekt vypracovaný IX.om, ktorý predložili žalobcovia žalovanej v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo, bol vypracovávaný 4 mesiace a hodnota projektu bola 2 750,-Eur s DPH, čo ako dôkaz súdu predkladá v originály. Celkove teda nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že mal určité náklady v súvislosti s realizáciou eko- keramického rodinného domu, na úhradu ktorých má aj nárok, ibaže tvrdí, že rozhodne nemohli byť v tej výške, ako to vyčíslil sumou 4 512,-Eur. Z emailu zo dňa 05.06.2017 vyplýva jednoznačne skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že bude vyhotovený posudok statika k zmluve o dielo, ktorý bude mať hodnotu 260,-Eur na posúdenie toho, či kompozitný materiál udrží zelenú strechu. Z logiky veci teda vyplýva, že pokiaľ žalobcovia chceli mať realizovanú určitú stavbu, kedy si vymienili ako súčasť zelenú strechu, ale došlo k zmene materiálu, z ktorého bude stavba realizovaná, v prvom rade mal byť vyhotovený statický posudok, pretože samozrejme v prvom rade by malo byť nutné zistiť, či nový materiál udrží strechu, ktorú žalobcovia požadovali. Na to reagovala žalovaná emailom zo dňa 05.06.2017, čiže tvrdí, že ostatné práce mohli nasledovať až potom, keď sa zistilo, či statika stavby bude vyhovujúca, a preto sa až 17.07.2017 malo začať až s realizačným projektom. Keďže žalobkyňa neodsúhlasila zmeny, ktoré navrhol statik, nebol dôvod robiť realizačnú dokumentáciu. K tomu ešte udáva, že čo sa týka statického posudku, tento mal stáť len 260,-Eur, preto nechápe a namieta vyčíslenie sumy nad 4 000,-Eur, ktorú požaduje žalovaná, pretože základom všetkého bol statický posudok. Tento náklad teda nenamieta, len statický posudok zatiaľ uznáva, pretože posudok doposiaľ predložený nebol. Tvrdí, že zrejme statik len videl výkresy a dospel k určitému názoru, čo bolo klientom oznámené, ale bez vypracovania samotného posudku, lebo bežne sa to tak robí. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že na diele pracovali všetky oddelenia žalovanej, žalobkyňa tvrdí a vyplýva to aj z jednotlivých emailov, že s ňou komunikovali iba asistentky p. J. C. J.. L.. Záverom uviedol, že čo sa týka vzájomnej žaloby, túto považuje za nedôvodnú, lebo nedošlo k vypracovaniu projektovej dokumentácie a žiadne náklady v rozhodnom období žalovaná nemala. Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovanej vznikli akékoľvek náklady s vypracovaním projektovej dokumentácie od uzavretia zmluvy do odstúpenia zmluvy navrhuje zaviazať v zmysle zmeny názvu žalovanej spoločnosť SLOVAKIAN WOOD, s. r. o., Bazovského 4419/9, Lučenec na zaplatenie sumy 5 378,81 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 04.10.2017.

9. Žalobkyňa 1/ H.. E. V., J.. uviedla, že základnou požiadavkou žalobcov bola snaha zrealizovať dom so „zelenou strechou“. Ide o strechu, na ktorú je nutné naviezť zeminu do určitej výšky, kde následne rastie prírodný materiál, ktorý netreba kosiť a ktorý má vynikajúce izolačné vlastnosti. Keďže vlastnia pozemok v svahu, na ich dom je vidno zhora, predstavovali si takúto strechu. Uvedená strecha je však veľmi ťažká, preto si dali vyhotoviť štúdiu rodinného domu už v roku 2015. Z uvedených dôvodov od začiatku kontraktačného procesu túto strechu spomínali ako podmienku stavby domu a zdôrazňuje, že konateľ spoločnosti p. C. úplne od počiatku vedel, že chcú mať dom presne podľa projektovej dokumentácie a to bez akýchkoľvek zmien, pretože mali svoju predstavu, ako ten dom má vyzerať a projektant im urobil projekt presne podľa ich žiadosti. Pán C. s nimi jednal prvýkrát v Ž., čo bolo dávno pred podpísaním zmluvy a už vtedy ho na ich požiadavky upozornili. Menovaný už v tom čase vedel, že nemajú záujem nič na projekte meniť a nie sú ochotní žiadne zmeny v projektovej dokumentácii akceptovať. Už ale predtým, než sa vyhotovila projektová dokumentácia, mali jednu architektonickú štúdiu zelenej strechy. Tieto materiály žalovanej predložili. Týmto dokladuje, že žalovaná musela jasne a jednoznačne vedieť o potrebe mať vystavený rodinný dom v súlade s projektom, súčasťou ktorého bola uvedená zelená strecha. Z emailovej komunikácie pritom vyplýva, že dlho komunikovali už pred podpísaním zmluvy, nie však z dôvodu, že by žalovaná chcela vedieť ich požiadavky a že by ich s nimi konzultovala. Išlo o to, že zmluva o diele na realizáciu ich rodinného domu sa opakovane prepracovávala nie preto, že sa menili ich požiadavky, ale preto, že v zmluve vyhotovovanej žalovanou opakovane nachádzala chyby a nedostatky, na ktoré poukazovala a zmluva bola prepracovaná žalovanou mnohokrát a opakovane, aby sa zapracovali ich pripomienky. Teda tvrdí, že žalovaná konala neprofesionálne a robila chyby a tým vysvetľuje, prečo prebiehala komunikácia relatívne dlhú dobu pred uzavretím zmluvy. Čiže sa žalovaná v osobe p. J.S. dopúšťala rôznych chýb, niečo sa neurobilo, zabudlo, zmluva mala nedostatky, na ktoré ona vždy prišla a museli sa odstrániť. Prípadne sa stávalo, že menovaná jej opakovane volala, lebo niečo nevedela, resp. potrebovala doplniť. Ona pôvodne chcela, aby bola vypracovaná najprv zmena projektu s prihliadnutím na to, že žalovaná navrhla použiť na stavbu domu kompozitný materiál. Navrhovala, aby sa

najprv z dôvodu zmeny projektu iným stavebným materiálom navrhnutým žalovanou, teda keramickým kompozitným systémom zistilo, či dom z uvedeného materiálu je možné zrealizovať v súlade s ich požiadavkami, že až potom sa podpíše zmluva o dielo. Išlo najmä o to, že zelená strecha obnášala navezenie zeminy do určitej výšky, čo predstavovalo vyššiu záťaž. V tejto súvislosti však bola opakovane uisťovaná zo strany žalovanej, že najprv treba uzavrieť zmluvu o dielo a potom že sa všetky nedostatky určite odstránia a že všetko sa bude dať riešiť. Preto súhlasila s uzavretím zmluvy o dielo na základe presvedčovania p. J.. Pretože aj tak mala určité obavy, trvala na tom, aby zmluva o dielo obsahovala čl. 13 bod 3 o možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade, že neodsúhlasí zmeny v projektovej dokumentácii. Teda už 11.06.2017 navrhovala, že v prvej fáze je treba najprv urobiť úpravu projektu, a ak sa ukáže, že je realizácia možná, potom podpísať zmluvu o dielo, avšak nakoniec došlo k tomu, keďže bola na to presvedčená, že nevzniknú problémy, že sa uzavrela zmluva o dielo. Veď nakoniec nie preto mali vypracovanú štúdiu, za ktorú zaplatili, aby súhlasili so zmenami, veď im od začiatku išlo o to, aby bolo všetko zrealizované podľa ich pripravených podkladov. Už 11. júna vyzývala žalovanú, aby sa osobne stretli s projektantom, resp. statikom, aby si všetko vysvetlili, alebo sa spojili cez skype a pod.. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej tvrdila, že ju žalovaná vyzývala, aby nahliadla do projektovej dokumentácie uvádza, že to sa nikdy nestalo. Práve ona vyzývala žalovanú, že by chcela nahliadnuť do projektovej dokumentácie a upozorňovala na svoje požiadavky ohľadom zelenej strechy, aby nevznikla chyba. Toto ako aj jej ďalšie tvrdenia, ktoré uvádza, sú v jej mailoch, ktoré predložili ako dôkaz toho, ako celá komunikácia prebiehala. Pokiaľ žalovaná uvádza, že musela štyrikrát prepracovať cenovú ponuku, tak bolo preto, že p. J. zabudla započítať výšku podlahy z dôvodu podlahového kúrenia. Čiže žalovaná robila opakovane chyby, a preto sa robili aj zmeny, na ktoré žalovaná poukazuje, čo však bolo ich zavinením. Najmä však zdôrazňuje, že žalovaná mala od začiatku projektovú dokumentáciu. Potom sa nakoniec podpísala zmluva, aj tá dodatočne s dátumom 30.06, hoci ju obdržali iba 08.07. a späť ju poslali až potom, kedy žalovaná ju dostali asi 10.07. Prvýkrát potom dostali správu 17.07.2017, kde p. L. uvádzala, že by už mohli začať pracovať na príprave. Teda nie to, že žalovaná už pracuje, ale dostala správu o to, že by mohli začať s realizáciou. Chce zdôrazniť, že ona poslala celú projektovú dokumentáciu v elektrickej forme na DVD, s ktorou mohli pracovať a upravovať ju, takže ak žalovaná tvrdí, že na nej pracovali, tak nevie na čom, keď mali projektovú dokumentáciu v origináli. Celý prístup žalovanej bol neprofesionálny, o čom svedčí dotaz zo dňa 24.07. od p. L. v znení, že „aká bude navážka zeminy na strechu“, takže žalovaná nemôže tvrdiť, že 19.07. mala k dispozícii statikom posúdenú úpravu projektu. Ide o to, že 19.07. jej bola poslaná prefotená kresba, ktorú predložil právny zástupca žalobcov ako údajný posudok statika, hoci sú tam len rukou zakreslené údaje o zmenách vplyvom zelenej strechy. Pritom navyše, keď dostali uvedený dotaz p. L., žalovaná mala k dispozícii ich projektovú dokumentáciu už asi 2 mesiace, kde si údaj mohli overiť. Na uvedený mail p. L. z 24.07. odpovedala mailom, že tento údaj je v projekte. A potom sa žalovaná pýtala, či so zmenami súhlasia. Čiže sa domnieva, že žalovaná účelovo dala podpísať zmluvu s tým, že dúfala, že všetko dobre dopadne, hoci ich podklady nikto ani nevidel. Čiže žalovaná jednala úplne neprofesionálne, čo je v príkrom rozpore s tým, ako konala napr. spoločnosť, ktorá robila PD, keď sa pýtali na každý detail. V tom čase už začala mať skutočné obavy ohľadom realizácie diela. Čiže až 17.07. sa ozval niekto z projektového tímu, že by sa už mohlo začať pracovať na diele a na to o dva dni dostali plán, presnejšie tú kresbu, ktorú predložil právny zástupca o tom, aké žalovaná navrhuje zmeny v projekte titulom statického posudku. Ona ihneď o dva dni reagovala s tým, že so zmenami nesúhlasí, pretože od začiatku si vymienila, že chce mať takú stavbu, ako bol urobený projekt. Chce ešte vysvetliť, prečo až 31.07.2017 telefonicky odstúpila od zmluvy. Chcela reagovať už aj skôr a to hneď, keď obdržala správu zo dňa 17.07.2017, avšak mala predčasný pôrod, syn bol na jednotke intenzívnej starostlivosti, ona bola v zlom stave a tak nemohla reagovať skôr. Týmto vysvetľuje, prečo existoval určitý časový posun v jej reakciách. Odstupovali od zmluvy po telefonickej komunikácii jej manžela s p. L., kedy táto povedala do telefónu, že nebude vypracovaný statický posudok, pretože to nie je povinnosťou žalovanej, čo už bol ten moment, na ktorý potom reagovali odstúpením od zmluvy. Išlo o telefonický rozhovor, ktorý emailom dokázať nevie, práve naopak, ona žiadala žalovanú emailom 14.08.2017, aby mohli nahliadnuť do príslušných dokladov projektovej dokumentácie a emailom zo daň 15.08.2017 žalovaná reagovala tak, že ona nemá povinnosť im niečo predložiť, čo bol posledná email od žalovanej. V tomto maily im okrem iného bolo napísané, že ich realizačná PD nebola záväzná pre žalovanú, hoci toto bolo jednoznačne obsiahnuté v zmluve s tým, že ich PD bude len upravená. Tiež im bolo oznámené, že projektová dokumentácia je vlastníkom zhotoviteľa a pokiaľ zmluvu zrušia, žalovaná má právo obdržať finančné prostriedky za rozpracovanosť a že až po obdržaní finančných prostriedkov budú mať právo obdržať materiály od žalovanej, aj to okrem projektovej dokumentácie, ktorá je vlastníctvom zhotoviteľa. To bola reakcia aj na to, že chceli vidieť projektovú dokumentáciu, aby vedeli zistiť, či je reálne to, čo žalovaná od nich požaduje. Za pozornosť stojí to, že žalovaná dokonca napísala, že si nebola istá, či

budú chcieť zelenú strechu a následne deň na to dostali vyčíslenie nákladov bez jednotlivých položiek, čiže sa domnieva, že za takú krátku dobu nemohlo byť nič seriózne spracované a náklady boli len vyčíslené bez akýchkoľvek podkladov. V tomto prvom vyúčtovaní nákladov im bola dokonca vyčíslená aj telefonická komunikácia medzi jednotlivými pracovníkmi firmy. Ešte poukazuje na to, že žalovaná tvrdí, že pracovali 359 hodín na projektovej dokumentácii. Keď to rozvrhne, vychádzalo by to tak, že štyria ľudia pracovali 11 dní výlučne len na týchto podkladoch a aj to len vtedy, keby pracovali od 17.07. do 31.07., čo je nereálne, lebo už 19.07. žalovaná vedela, že nesúhlasia s pokračovaním v prácach.

10. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná má za to, že tvrdenie žalobcov nie je preukázané. Hneď na úvod žalovaný uznáva nárok žalobcov na sumu 866,81 Eur aj s príslušenstvom, kedy táto suma je rozdielom medzi tým, čo žalobcovia zaplatili a medzi tým, čo žalovaná tvrdí, že tvorí ich nárok titulom vyčíslených nákladov v súvislosti s odstúpením od zmluvy. Táto suma doposiaľ vyplatená žalobcom nebola a to z dôvodu, že žalobcovia podali žalobu, hoci žalovaná sa zaviazala, že túto sumu zaplatí, ale žalobcovia skôr žalobu podali a tak žalovaná kvôli právnej istote zatiaľ uvedenú sumu nezaplatila. Uznáva ju však a je ochotná ju uhradiť aj s úrokmi, preto navrhuje, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 866,81 Eur s príslušnými úrokmi. Čo sa týka toho, prečo v súčasnosti žalovaná namieta vrátiť sumu 866,81 Eur žalobcom je otázka právnej istoty žalovanej a okolnosť, že skutočnosti uvádzané žalobcami nie sú dôvodné. V prvom rade treba uviesť, že žalovaná nemá výhradu k tvrdeniu žalobcov, že bola uzavretá zmluva o dielo a že žalobcovia od tejto zmluvy odstúpili. Odstúpenie zmluvy bolo žalovanej doručené 31.08.2017 a žalovaná túto skutočnosť potvrdila 11.09.2017. Nepopiera teda fakt, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Treba uviesť, že žalovaná v rámci korektných vzťahov súhlasila s odstúpením od zmluvy, avšak je treba pochopiť aj skutočnosti ňou uvádzané, t. j. že mala náklady s realizáciou zmluvy uzavretej so žalobcami. Treba si uvedomiť dve skutočnosti, že k uzavretiu zmluvy došlo 30.06.2017 a žalobcovia odstúpili od zmluvy asi po dvoch mesiacoch, t. j. 28.08.2017. V tomto období žalovaná vykonávala určité úkony v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo, keďže predpokladala, že k realizácii diela dôjde. Navyše žalobcovia a žalovaná boli v kontakte a vykonávali zmluvné dojednania už od mája 2017, takže žalovaná musela vykonať určité úkony pokiaľ chcela, aby došlo k realizácii stavby. Na práci v prospech žalobcov predchádzajúcich uzavretiu zmluvy o dielo ako aj po uzavretí zmluvy o dielo pracovali všetky úseky žalovanej, čo žalobcovia musia potvrdiť, pretože jednali so všetkými úsekmi, čo vyplýva aj z rozsiahlej emailovej komunikácie, pričom v zmysle emailovej komunikácie je zrejmé, že táto prebiehala už asi mesiac pred podpísaním zmluvy o diele. Jednotlivé pracovné úseky žalovanej teda vykonávali určité úkony v prospech diela, ktoré sa malo realizovať, za ktorú prácu im musela žalovaná zaplatiť mzdu a v prípade, že by toto nebolo uhradené, tak by došlo na strane žalovanej ku škode. Žalovaná teda má nárok na ušlý zisk v súvislosti s tým, že vykonávala práce. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že na určité činnosti nebolo treba taký počet hodín, ako to žalovaná vyčíslila, je len ich názor. Žalovaná tvrdí, že to, čo vyčíslila, vyčíslila správne. Treba k tomu uviesť, že žalovaná sama vykonala ešte pred podaním žaloby dňa 02.11.2017 jednostranný zápočet v zmysle a tieto úkony vykonala nie z dôvodu existencie tejto žaloby, ale sama po obdržaní odstúpenia od zmluvy, teda jednostranného úkonu žalobcov. Poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenia § a 457 . Chce ešte zdôrazniť, že žalobcovia odstúpili od zmluvy z dôvodov na ich strane, nie na strane žalovanej, čo považuje za dôležité zdôrazniť, čo vyplýva aj z emailovej komunikácie a na strane žalovanej ide o zmarený obchod. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že z kompozitného materiálu, ktorý bol dojednaný ako materiál pri realizácii rodinného domu žalobcov, nebolo možné zrealizovať nimi požadovanú zelenú strechu, uvádza, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a vyplýva to z emailovej komunikácie zo dňa 19.07.2017, kde žalovaná predložila návrh, ako je možné zrealizovať stavbu a predísť tým odstúpeniu od zmluvy. Z uvedenej emailovej komunikácie, teda z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že je možné zrealizovať stavbu, avšak s takými zmenami, že v presklenej stene budú musieť byť umiestnené stĺpiky, zvýraznené steny budú musieť byť zdvojené, pričom je zaznačený preklad a zelenú strechu je možné vyhotoviť v častiach zvýraznených zelenou farbou, čím teda potvrdzuje, že skutočne k odstúpeniu zmluvy došlo zo strany žalobcov a nie zavinením žalovanej. Ešte zdôrazňuje, že žalobcovia už predtým zvažovali možnosť odstúpenia od zmluvy, pričom žalovaná mala záujem, aby sa stavba zrealizovala, o čom svedčí jeho emailová komunikácia zo dňa 01.08.2017, kde žalovaná poukazuje aj na možné následky odstúpenia od zmluvy a z ktorej komunikácie je zjavné, že žalovaná mala záujem na realizácii stavby. Realizačný projekt existuje, len ho nepredložili, lebo v zmysle zmluvy o diele čl. 7 odsek 2 je projektová realizačná dokumentácia vlastníctvom žalovanej. Tvrdí, že žalobkyni 1/ bolo emailom oznámené, že môže prísť nahliadnuť do dokladov, avšak tento email nevie momentálne nájsť. Z rozsiahlej emailovej komunikácie medzi žalobcami a žalovanou teda vyplýva, že naozaj žalovaná podrobne reagovala na rôzne podnety alebo žiadosti žalobcov, čiže žalovaná pracovala na realizácii zmluvy o dielo a pokiaľ pracovala na

realizácii, tak jej nemožno vytýkať, že mala náklady v takej výške, ako ich vyčíslila. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že v zmluve nie je uvedená konkrétna cena projektovej dokumentácie, tak poukazuje na to, že táto bola súčasťou celej ceny dohodnutej v zmluve a nemusela byť rozpísaná osobitne, aj keď to možno inde býva zvykom. Nie je to podstatná náležitosť. Aj keď emaily spracovávali dve pracovníčky žalovaného, to ešte neznamená, že tieto dve osoby nekomunikovali s odbornými pracovníkmi, konkrétne s projektantmi, čiže toto nie je dôkaz, že iní nepracovali na realizácii zmluvy o dielo. Z vnútrofiremnej komunikácie vyplýva, že prebiehala komunikácia medzi odborníkmi. Svedkovia sa budú vedieť vyjadriť aj k otázke, v akej fáze jednania medzi žalobcami a žalovanou došlo k tomu, že žalovaná spoločnosťou zistila, že žalobcovia ako jednu z podmienok výstavby domu považujú vybudovanie tzv. „zelenej strechy“. Rozdiely medzi dvoma vyčísleniami nákladov, o ktorých žalovaná tvrdila, že jej vznikli v súvislosti s prácou na projektovej dokumentácii, bude vedieť vysvetliť konateľ K.. V. C., avšak dôvod je ten, že prvé vyčíslenie bolo len informatívneho charakteru, pretože žalovaná mala záujem o realizáciu stavby domu žalovaných.

11. Svedok H. L. uviedol, že pracuje ako vedúci realizácie u žalovaného od roku 2010, pričom do jeho funkcie spadá výroba keramických prefabrikátov a montáž. Pracuje aj na verifikácii a špecifikácii zmlúv, ktoré sa uzatvárajú s klientmi, čiže vlastne kontroluje zmluvu z hľadiska cenotvorby. Žalovaná vykonáva rozdielny strešný systém a toto má vplyv na hmotnostné zaťaženie strešnej konštrukcie. V čase uzatvárania zmluvy zo strany žalobcov vôbec nebola špecifikovaná požiadavka na realizáciu zelenej strechy. V zmluve o dielo v čl. 2 bod 2.2 je jasne uvedené, že strecha bude vyhotovená podľa technických parametrov žalovanej a jej možností a to všetko podľa realizačnej projektovej dokumentácie zhotoviteľa. Preto v zmluve o dielo je uvedený ich štandard dodávky v predmete plnenia. V zmluve nie je nikde uvedené, aby bola vykonaná zmena dodávky na realizáciu konštrukcie pre potreby zelenej strechy. Preto čl. 7, v ktorej bola cenotvorba zachytená, reaguje na systém, podľa ktorého konštruuje ich firma strechu a je tam zachytený systém pomocou priehradových väzníkov, čiže strešnej konštrukcie, na ktorú sa ukladá krytina. Preto je v cenotvorbe odpočítaná cena strešnej konštrukcie v cene 5 826,-Eur a táto cena zodpovedá práve dodávke väzníkovej konštrukcie vrátane kontralatovania (prichytávanie fólie na väzníky) a fólie voči vode. Toto vyplýva jednoznačne z čl. 7 špecifikácie. V tejto cenotvorbe teda neexistuje odpočet zelenej strechy, len ten štandard, pretože z celej zmluvy nevyplýva, že by sa žalobcovia domáhali zelenej strechy. Čiže cenotvorba bola urobená na základe štandardu žalovanej. Spoločnosť pracuje s tzv. keramickým kompozitným systémom a ten vytvára nosný systém samotnej stavby a cenotvorba bola odrazom ich štandardu pri bežných konštrukciách. K tomu treba uviesť, že väzníková konštrukcia je konštrukcia ľahká a keby sa mala aplikovať zelená strecha, tak by išlo o rozdiel päť až osemnásobne vyšší. Z toho vyplýva aj zmena technického riešenia. Proces prípravy zmlúv má na starosti obchodný úsek. Nikdy sa nestalo, aby sa zmluva predložila klientovi bez možnosti pripomienkovania. Čiže klienti si mohli jednoznačne určiť, aby do zmluvy bola zakomponovaná otázka zelenej strechy. O tom, že klienti trvajú na zelenej streche, sa žalovaná dozvedela potom, čo bola podpísaná zmluva a bola vyhotovená projektová dokumentácia. V zmysle tejto zmluvy ktorá bola podpísaná v štádiu rozpracovanosti 85% možno hovoriť o projektovej dokumentácie pre zmenu stavby pred dokončením. Nevie, či klienti mali nejakú projektovú dokumentáciu, ale žalovaná vzhľadom k tomu, že mala stavať dom z iného materiálu, musela vyhotoviť inú alebo ďalšiu projektovú dokumentáciu, ktorú vyžadoval stavebný úrad. Je pravdou, že existovala jedna projektová dokumentácia, ale z iného materiálu a keď išli realizovať stavbu ich technológiou a mali použiť ich kompozitný systém, museli vypracovať novú projektovú dokumentáciu, v ktorej boli dodržané konštrukčné zásady systému. V zmluve bola dohodnutá väzivová strecha s vytvorením atík. Toto síce nie je zakotvené v zmluve, ale je to v cenovej ponuke, ktorá bola zaslaná klientom, lebo ten systém by neuniesol zelenú strechu, ktorá má podstatne väčšiu váhu. Cenová ponuka bola z 2. júna. Cenovú ponuku síce spisový materiál neobsahuje, lebo je to krok pred fázou podpísania zmluvy. Až po podpísaní zmluvy obdržali požiadavku žalobcov, kde trvali na konštrukcii pre potreby zelenej strechy. Zo strany žalovanej bolo vytvorených viacero alternatív riešenia, aby vyhoveli žalobcom v plnej miere s rôznymi cenovými vyčísleniami, s ktorými žalobcovia nesúhlasili a následne odstúpili od zmluvy. Medzičasom došlo k vytvoreniu realizačnej projektovej dokumentácie, ktorá slúži na výrobu samotných dielcov. Tým, že sa blížil termín dodania výroby v závode, ktorý mal byť 04.09.2017, dom už bol zadaný do výroby a bola prevedená jeho rozpracovanosť. Túto rozpracovanosť zatiaľ neúčtovali z dôvodu snahy dohodnúť sa so žalobcami a vyúčtoval sa minimálny rozsah plnenia. Z týchto dôvodov nebol vyplatený ani ten rozdiel v zápočte na základe započítacej námietky v sume 866,81 Eur, lebo žalobcovia odmietli akúkoľvek dohodu. Pokiaľ používa termín projektovej dokumentácie uvádza, že sú dva typy, jedna pre účely stavebného úradu na vydanie stavebného povolenia a projektová dokumentácia pre realizáciu, kde sú zakomponované všetky požiadavky na výrobu stien, ktorá sa niekedy označuje aj dielenská a tá je podrobná. Táto má

označenie realizačná a projektová dokumentácia. Čo sa týka vyčíslených nákladov uvádza, že každý úsek firmy vypracoval svoje náklady, teda iné náklady vypracoval projekčný úsek, iný obchodný úsek a hodinové sadzby potvrdil personálny úsek. Podľa zmluvy vie, že táto bola podpísaná 30.06.2017 v Žiline. Potvrdzuje verifikáciu zmluvy z hľadiska technickej dokumentácie. V čl. 4 sú popísané technické riešenia a materiálové vyhotovenia, teda technická stránka dodávky a v čl. 7 je cenotvorba, teda klient pri podpise zmluvy je oboznámený aj s technickým riešením ako aj s cenotvorbou. V čl. 7 je tiež uvedené, že cenová ponuka sa môže zmeniť v prípade zmeny technických parametrov. Technické záležitosti prejednáva s klientom úsek projekcie a architekt. Výstup z týchto rokovaní je podkladom pre uzavretie zmluvy o dielo a jej špecifikácia, ktorá obsahuje ich dohodu. On sa na príprave zmluvy podieľal v rozsahu technickej špecifikácie. Zdôrazňuje, že v zmluve sa žiadna technická zmena súvisiaca s výstavbou zelenej strechy nenachádza. On sa so žalobcami nekontaktoval. Od obchodného úseku A.. J. sa potom dozvedel, že po podpísaní zmluvy klienti prišli s požiadavkou na zmenu technického riešenia, pretože požadujú zelenú strechu, teda inú konštrukciu. Projektová dokumentácia zaslaná súdu a následne aj žalobcom slúži pre potreby stavebného úradu. Vie len o jednom vyčíslení nákladov a to zo dňa 10.10.2017. Rozdiely vo vyčíslení mohli vzniknúť tým, že každý úsek vyčísľoval svoje náklady osobitne, mohlo dôjsť k nejakým zmenám, na ktoré sa prišlo, ale záväzné je vyčíslenie z 10.10.2017, ktorý bol podkladom pre jednostranný zápočet. Nevie sa vyjadriť k tomu, či projektová dokumentácia pre potreby stavebného úradu bola vypracovaná v deň podpísania zmluvy alebo po 30.06. Pripúšťa však, že projektová dokumentácia bola vypracovaná pred podpísaním zmluvy. Zrejme ide o štúdiu, ktoré sa robia ešte pred podpísaním zmluvy a sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Keďže jeho súčasťou je pôdorys, tak vlastne ide o štúdiou. Zakreslený je v ňom systém z keramického kompozitu ako príloha č. 1 zmluvy o dielo, čiže nejde o prílohu z projektovej dokumentácie klientov. Keramický kompozitný systém je výhodný práve preto, že stačia obvodové múry v hrúbke iba 180 mm, keď s k tomu pridá základné zateplenie 10 cm, vychádza hrúbka 280 mm, čo je zaznamenané na pôdoryse na prílohe č. 1. Zo žiadneho iného konštrukčného systému vrátane tepelnej izolácie nie je možné dosiahnuť takúto hrúbku. Pri tehle by to bolo 46 cm. Každý materiál má iné konštrukčné požiadavky. Podklady pre prvé a nadzemné podlažie pre pôdorys pochádza z materiálov, ktoré dodali žalobcovia pre úseky projekcie a obchodu. Bez toho by žalovaná nevedeli urobiť cenovú ponuku. Žalobcovia chceli realizovať pultová konštrukcia zakrytú atikami bez možnosti zrealizovania zelenej strechy. Niektoré konštrukcie iných dodávateľov umožňujú pultovú strechu zakrytú v atikách s možnosťou uloženia zelenej strechy, avšak konštrukcia, ktorá bola naceňovaná tak, ako je uvedená v zmluve, toto neumožňovala. Preto muselo dôjsť k ďalším konštrukčným riešeniam, ktoré sa stali predmetom problémov. K rozporu projektovej dokumentácie pre kompozitnú stavbu s pultovou strechou sa vyjadriť nevie, ale dodáva, že časť týkajúca sa elektra pre žalovanú vypracovala externá firma, kedy sa nevie vyjadriť, o ktorú sa jedná.

12. Svedok K.. V. C. uviedol, že je konateľom obchodnej spoločnosti a má na starosti manažovania obchodného úseku a styk s klientmi. Pre odstup času sa nevie vyjadriť, či sa on osobne stretol so žalobcami, čo však nevylučuje. Žalovaná má niekoľko regionálnych úsekov, každý má na čele manažéra a ten má asistenta. Manažérkou bola pre región p. J. a za asistentku mala pravdepodobne p. H.. Firma sa vždy snaží vychádzať z požiadaviek klienta a tieto plniť. Ak klienti trvajú na požiadavke, ktorá je nad rámec špecifických možností žalovanej, tak sa vedia dohodnúť tak, že túto časť si klient zabezpečí sám. Dohoda medzi žalovanou a klientom potom je predmetom zmluvy a je aj súčasťou nacenenia. Pokiaľ sa pamätám v tomto prípade bola žalobcom odpočítaná v zmysle cenovej kalkulácie dodávka pultovej strechy, lebo zmluva bola tak uzavretá, že strešnú konštrukciu si bude klient realizovať vo vlastnej réžii. Detaily jednania so žalobcami vo vzťahu k zelenej streche nevie uviesť, ale požiadavka na vytvorenie zelenej strechy začala rezonovať zo strany žalobcov po podpísaní zmluvy. Vtedy zistili, že to nemôžu realizovať podľa pôvodnej zmluvy, že musia byť nejaké zmeny, s ktorými potom žalobcovia nesúhlasili. Vie o tom, že žalobcovia už pred podpísaním zmluvy mali požiadavku na zelenú strechu, na základe čoho nacenili formu pultovej strechy, ktorú považovali za cenovo najvýhodnejšiu, ale keďže tento typ strešnej konštrukcie žalobcovia nechceli, tak nakoniec pultovú strechu z ceny diela odpočítali. Ako vedúci obchodného úseku sa nevie vyjadriť, či boli schopní zrealizovať zelenú strechu, avšak existujú viaceré prípady, keď klient požaduje niečo, čo je nad rámec štandardných možností a vtedy mu navrhnú špeciálne riešenia, ktoré môžu byť technicky a cenovo náročne a stáva sa, že klient s tým nesúhlasí. Nebol prítomný pri konkrétnej kalkulácii každej položky, túto realizovali kolegovia najmä z úseku projekcie. Finálne vyčíslenie konzultoval s A.. C.. G., ktorý je ich externým spolupracovníkom. Požiadal o zníženie ceny kvôli tomu, aby boli ústretovejší a on znížil to, čo bolo možné a myslí si, že išli pod hranicu. Tiež ho žiadal, aby niektoré položky súvisiace už s rozpracovanosťou diela neboli vyčíslené a menovaný tomu vyhovel. Spoločnosť má oddelenie projekcie, kde na takejto zákazke musia

pracovať aspoň dvaja pracovníci, tiež obchodný úsek, tam sú traja pracovníci, na realizačnom úsek pracujú dvaja. Ďalej ide o účtovné oddelenie, sekretariát a je tu Ing. arch. Dobrocký, ktorý sa musí zúčastniť verifikácie projektu a tiež je tu aj on, čiže spolu najmenej asi 10 ľudí. K času vypracovanie štúdie sa môže vyjadriť A.. C.. G.. Zmluvu o dielo vypracúva obchodný úsek a finálnu verifikáciu vykonáva kolega L. alebo A.. C.. G.. Oboznámil sa s projektovou dokumentáciou aj pred pojednávaním, aj v minulosti, ale nevie, v akom štádiu. Predložená projektová dokumentáciou je pre stavebné povolenie, nie pre výrobu. Nevie sa vyjadriť, či bola vyhotovená ku dňu podpisu zmluvy 30.06.2017 alebo potom. Nevie, či bola súčasťou zmluvy o dielo, teda či bola vyhotovená už v čase, keď sa podpisovala zmluva o dielo, ktorú on podpisoval, ale štandardný postup je ten, že zo zmluvy o dielo vychádzajú podklady, ktoré potom vstupujú do projektovej dokumentácie. Zvykneme však robiť aj tak, aby klientovi ušetrili čas, že vypracujú projektovú dokumentáciu len do určitého stupňa, ktorú potrebujú s klientom rozobrať urýchlene a následne, keď s tým súhlasí klient a zmluva je podpísaná, stáva sa súčasťou projektovej dokumentácie. Nevie, či klienti mali vydané stavebné povolenie v čase pred uzavretím zmluvy o dielo, ale vychádzajúc z toho, že museli vypracovať zmenu projektovej dokumentácie usudzuje, že už nejaká dokumentácia vypracovaná bola, teda možno že už mali vydané stavebné povolenie. Nevie sa vyjadriť k tomu, z akého dôvodu bola projektová dokumentácia predložená až 02.05.2018, hoci rokovanie s klientami o finančné vyrovnanie prebiehalo ešte pred podaním žaloby v novembri 2017. K vrátenie prevyšujúcej sumy 866,81 Eur nedošlo, lebo vychádzali z toho, že bude postupovať podľa výsledku súdneho konania. Nevie, kto vypracoval vyčíslenia nákladov z dňa 14.08.2017 a 12.10.2017, ale o nich vedel a konzultoval ich s A.. C.. G., lebo ho žiadal o poníženie sumy. K položke prevzatie podkladov 15 hodín sa nevie vyjadriť, vie to oddelenie projekcie. Počet hodín sa odvíja od toho, že sa jedná s klientmi a získavajú informácie aj z iných zdrojov, napr. správy katastra a podobne. Podrobné detailnejšie rozpracovanie vie predložiť. Konzultácia s obchodným úsekom činila podľa vyúčtovala 36 hodín. Ide o konzultáciu s klientmi, ale aj vzájomné konzultácie projekcie s realizáciou, obchodným úsekom, účtovným úsekom. Táto doba bola určená odhadom. Pracovníci vedia, koľko sa ktorému klientovi venovali. V danom prípade bola štúdia súčasťou diela. Ide o prílohu č. 1 a 2 na. Réžia pracovníka obchodného úseku 246,7 hodín je súčtom predchádzajúcich hodín a réžia pracovníka znamená, aké má spoločnosť náklady s činnosťou toho ktorého pracovníka mimo jeho mzdy. Projekcia má 12 zamestnancov, v čase uzavretia zmluvy ich bolo asi 10. Réžia pracovníka úseku projekcie je vlastne to isté, ako réžia pracovníka obchodného úseku. V zmluve je uvedené, že projektová dokumentácia je už spracovaná, avšak nevie, či bola spracovaná klientmi alebo žalovanou. Pani X. bola asistentkou p. J. C. J.. L. je pracovníčkou úseku projekcie. Na statiku firma používa externých pracovníkov. Vlastného zamestnanca s takouto odbornou spôsobilosťou nemajú. Statiku im robí Ing. F.Á. C. A.. K., obaja z L.. Či k tejto stavbe bola využitá práca niektorého z týchto statikov, k tomu sa vyjadriť nevie.

13. Svedkyňa H.. Z. J. uviedla, že pracovala v žalovanej spoločnosti od mája 2016 do apríla 2018 vo funkcii obchodného manažéra. Mala za úlohu komunikovať s jednotlivými oddeleniami a klientmi. Mal jednu podriadenú a to asistentku obchodného úseku, ktorú funkciu vykonávala p. X.. Na prejednávaný prípad sa pamätá, ale v tom čase mali veľmi veľa klientov a ona začínala, takže sa musela oboznámiť aj s procesom uzatvárania zmlúv, technológiami spoločnosti a so spôsobom komunikácie s klientmi. Vie, že mala za úlohu uzavretie zmluvy o dielo, bolo to v jej náplni práce, ale v podstate s klientmi viac komunikovala p. X.. Ona vychádzala z jej informácií, resp. z toho, čo jej predával A.. C.. G.. J. X. väčšinou komunikovala s klientkou Mgr. V. a jej informácie posúvala jej a ona potom s H.. V. komunikovala emailom. Ing. arch. Dobrocký mal vo firme významné postavenie, lebo on je držiteľ patentu na výrobky z keramicko-kompozitného materiálu, takže on sa musel k jednotlivým dielam vyjadriť, pretože on bol odborník na výrobu dodaného diela a takisto mal významné slovo v projekcii ako architekt. S klientmi preto jednal on, ktorý odovzdával informácie p. X. a tá informácie odovzdávala jej. So žalovanými si vzájomne telefonicky volali, hovorila s nimi ako obchodná manažérka. Komunikovalo sa tiež emailom. Pamätá si na žalobkyňa 1/ ako na osobu, ktorá presne vedela, čo chce a mala o tom presnú predstavu a z tejto predstavy upustiť nechcela. Firma mala väčšinou takých klientov, ktorí nemali presné predstavy a s ktorými sa dalo dojednať, ich predstava sa kreovala počas návrhu dojednania pôdorysu domov. Pamätá si tiež, že žalobkyňa 1/ požadovala tzv. zelenú strechu. Išlo o špecifický prípad. Ich spoločnosť dodáva výrobky s tzv. sedlovou strechou, čo si pamätá. Žalobkyni 1/ sa páčil keramický kompozitný materiál, avšak z tohto materiálu žalovaná stavia tzv. bungalovy, takže bolo dohodnuté, že strechu realizovať nebudú. To bolo uvedené aj v zmluve. S klientmi bola uzavretá zmluva prvého stupňa, čo je realizácia holostavby s predprípravou na strechu s kontralatovaním a latovaním, bolo dojednané dodanie len steny, avšak malo ísť aj o predprípravu na strechu sedlovú. V žiadnom prípade sa nemalo robiť ani latovanie, ani kontralatovanie. Viacej si zo zmluvy nepamätám. V čase uzavierania zmluvy sa

počítalo s tým, že na dome bude zelená strecha. Chceli vyjsť v ústrety klientke a pripravili zmluvu tak, aby potom si ona sama našla dodávateľa na zelenú strechu. Čo sa týka technických detailov, na tie sa vôbec nepamätá. Nepamätá sa, či po uzatvorení zmluvy žalovaná 1/ žiadala nejaké zmeny. Či klientka chcela zmeny zmluvy po jej podpise, k tomu by sa vedelo vyjadriť projektové oddelenie, konkrétne Ing. C.. G., ten oddelenie riadil. Ku kontraktačnému procesu uvádza, že zmluva je vždy dohodou strán. Firma sa snažila vyjsť v ústrety zákazníkom, teda s nimi opakovane jednala. Po prejednaní cenovej ponuky a stupňa vyhotovenia sa potom dolaďovali otázky technické cez A.. C.. G. a konštrukčné a realizačné otázky cez p. L.. Na podrobnosti uzavierania zmluvy so žalobcami si nepamätá, len vie, že rokovali a žiadalo sa stanovisko spomínaných zamestnancov. Ona prejednávala s klientkou len tie informácie, ktoré jej boli uvedenými osobami posunuté. Vie, že žalobkyňa 1/ chcela mať všetko absolútne v poriadku, takže sa prechádzala detailne celá zmluva. Či žalobkyňa 1/ nejaké podklady posielala, si nepamätá. Denne jednala s mnohými ľuďmi. Nevie sa vyjadriť ani k dátumu uzavretia zmluvy ani k tomu, či došlo k jej antidatovaniu, ale so žalobcami bola rozhodne uzavretá len jedna zmluva. Keď ju utvrdili odborníci v ich firme, že je možné na keramickom kompozitnom materiáli realizovať zelenú strechu, toto oznámila žalobcom. Riešilo sa to ešte pred podpísaním zmluvy, lebo názory sa rôznili. Konkrétne jednala s projekčným oddelením, ona totiž nie je technik. Či si žalobcovia pripúšťali nejakú dispozičnú zmenu vzhľadom k realizácii zelenej strechy si nepamätá. Nepamätá si, že by žalobcovia žiadali nejakú zmenu v zmluve o dielo ešte pred podpísaním zmluvy. Ako sa kreoval bod 13.13 článku 13 záverečných ustanovení zmluvy o dielo a o aké zmeny sa malo jednať sa nevie vyjadriť. Domnieva sa, že sa to netýkalo zelenej strechy, len žalobcovia chceli mať istotu v prípade zmien. Nevie sa vyjadriť, či pred uzavretím zmluvy žalovaný vypracoval pre žalobcov projektovú dokumentáciu. Občas sa to vo firme robilo. Nevie, či sa robil nejaký statický posudok ešte pred uzavretím zmluvy, lebo to išlo mimo jej pracovného zaradenia Pred uzavretím zmluvy jednala vždy s projekčným oddelením, konkrétne vždy s A.. C.. G.. Komunikácia so žalobcami zabrala neskutočne veľa času, ale sa nevie vyjadriť, koľko to bolo. Či ona vypracovala predbežnú trhovú ponuku si nepamätá. Väčšinou trhovú ponuku vypracuje asistent, v jej prípade p. X.. Zmluvy sa uzatvára tak, že klienti odsúhlasia cenovú ponuku a prílohy, ktoré sa zapracujú do zmluvy. Potom sa zmluva prejedná s vedením spoločnosti a s realizačným oddelením, najmä s Ing. C.. G., ktorý vec koriguje, potom sa posiela klientom na podpísanie, a to vždy poštou dva originály, ak nevie prísť klient osobne. Nevie sa vyjadriť k tomu, koľko času vytvorenie takejto zmluvy trvá. Len vie, že to trvalo dlhšie ako iné zmluvy, lebo to bol extra prípad. Nevie sa vyjadriť ani k času vypracovania zmlúv v štandardných prípadoch. Prílohami k zmluve sú pôdorys stavby domu, na základe čoho sa realizuje stavebné povolenie. Prílohy sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V tomto prípade boli pôdorysy č. 1 a č. 2. Tie vypracovalo projekčné oddelenie. Pred uzavretím zmluvy musí v každom prípade vec riešiť technické oddelenie. Tu sa klient rozhodol, že prevezme od nich dielo z kermickokompozitného materiálu, ale nebol rozhodnutý prevziať zelenú strechu. Preto sa dodával len prvý stupeň vyhotovenia. Tento špecifický prípad muselo riešiť technické oddelenie. Oddelenie to riešilo množstvo hodín, pretože išlo o zložitý problém. Koľko stálo naceňovanie, k tomu sa vyjadriť nevie, ale naceňovanie sa muselo riešiť sa ešte pred uzavretím zmluvy. K tomu boli potrebné informácie z realizačného oddelenia o materiáli. Nevie, kto vykonával cenotvorbu. Nepamätá sa, či jednala s Z. L. a ani to, či pred alebo po podpísaní zmluvy o dielo bola vypracovaná nejaká štúdia.

14. Svedok A.. C.. E. G. uviedol, že je držiteľom autorského práva na technológiu keramického kompozitného materiálu. Nikdy nebol zamestnancom spoločnosti Silicate World, s. r. o., len ako držiteľ autorských práv uzavrel s touto firmou licenčnú zmluvu. Na základe licenčnej zmluvy bola spoločnosť povinná všetky zmluvy, ktoré uzatvárala, konzultovať a odsúhlasovať s ním. Dobre si pamätá prípad žalovaných napriek tomu, že mesačne prejednáva stovky projektov. Prípad bol špecifický v tom, že žalobcovia na začiatku prišli s projektovou dokumentáciou, s ktorou bola zároveň vyslovená požiadavka realizovania zelenej strechy. Táto požiadavka bola konzultovaná u neho v kancelárii. Najprv prišla p. X. z obchodného úseku, ktorá pracovala ako asistentka u p. J., ktorá bola vedúcou obchodného úseku. Pani X. dostala od neho konkrétne informácie, že požiadavky klientov sú technicky a tým aj finančne náročné, že si treba predstaviť cenový náklad asi polovice jedného podlažia. Stretol sa tiež s klientmi a toto im vysvetlil. Následne bola táto požiadavka z ich strany zamietnutá. Potom bolo premietnuté do zmluvy, že pokiaľ by predsa len mali nejakú požiadavku na zmenu, že by sa vrátili k tomu pôvodnému návrhu zelenej strechy, že je žalovaná pripravená riešiť projekt opakovane aj s novými požiadavkami. Bola to dojednané spolu s možnosťou odstúpiť od zmluvy s tým, že náklady za projekt sa musia vysporiadať. Vtedy hovorili aj o cene za projektovú dokumentáciu. Poukázal na to že pokiaľ klient preberie od žalovanej stavbu domu, tak klient neplatí za projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu realizačnú. Ešte predtým sa žalobcovia spýtali, že či

bude možné vykryť zo zálohy cenu projektovej dokumentácie. Uviedol, že projektová dokumentácia podľa cenníkových cien presahuje náklady, ktoré oni dali ako akontáciu, tzn. že cena projektovej dokumentácie pri rozpočtových nákladoch takejto stavby predstavuje okolo 120 000,-Eur. Nehovorí o zmluvnej cene, ale o rozpočtových nákladoch stavby, prípojky a vonkajších úprav. Suma 120 000,-Eur podľa štandardných cenníkových cien predstavuje cenu 6-8%, čo v podstate činí cenu rádovo asi 7 000,-Eur. Mali v tom štádiu rozpracovanosť asi 70-80%. Nezapočítali v tom štádiu do cenníkových cien niekoľko alternatív a keby zvlášť vyčísľovali tieto alternatívy podľa cenníkových položiek, tak by suma, ktorú vyúčtovali, znamenala aj dvojnásobok. Také boli podmienky zmluvy na začiatku. Potom spracovali zmluvu o dielo. Túto spracovávajú na obchodnom úseku na základe podkladov z projekcie. Tieto robil p. J. F., ktorý sa aj podpísal pod prílohy, ktoré sú priložené k zmluve o dielo. K tomu chce uviesť, že zmluva o dielo neznamená len zmluvu na dodávku domu, ale aj na dodávku projektovej dokumentácie pre zmenu stavby pred dokončením, tzn. úpravu stavebného povolenia a ešte aj projektovú dokumentáciu realizačnú, tzn. dielenskú dokumentáciu. Dielenskú dokumentáciu z ruky nevydávajú, to tiež je obsahom jeho licenčnej zmluvy s firmou, pretože z tejto dielenskej dokumentácie realizačnej by bolo možné vyčítať všetky parametre a podmienky, ktoré sa navrhujú podľa európskej normy EN 1520 a podľa tejto normy nikto v strednej Európe nemá vydaný certifikát podľa EN 1520, iba žalovaná spoločnosť, resp. ďalšia spoločnosť, s ktorou uzavrel licenčnú zmluvu. Čiže sa jedná o úplne špecifické a chránené projektové práce, ktoré sa realizujú na základe certifikátu podľa EN 1520. Okrem dodávky projektovej dokumentácie bolo súčasťou zmluvy aj poskytnutie úveru, pretože klienti zaplatili 10%, potom mala žalovaná úverovať celú výrobu, transport a montáž dvoch podlaží vrátane stropnej dosky, čiže veľkého dvojpodlažného domu. Pritom sa nejednalo o jednoduchú stavbu, tá je podľa typológie do 150 m2. V danom prípade bola projektová dokumentácia oveľa náročnejšia, lebo sa dostávali do iných tried cenotvorby, podmienok schvaľovania, atď.. Ide o tri časti podmienok zmluvy. V zmluve sa žalovaná nikde nezaviazala, aby realizovala zelenú strechu. Následne, keď prišli jednotlivé konzultácie pri spracovávaní projektovej dokumentácie, tak prišla požiadavka žalobcov opäť na zelenú strechu, ale on to tak vnímal, že to je nejaký spôsob záujmu klienta využiť ten článok o odstúpení, ktorý dali do zmluvy a vyhnúť sa tak plneniu zo zmluvy. Odstúpenie vie spoločnosť akceptovať, ale len s podmienkou, že dostanú finančné prostriedky za spracovanú projektovú dokumentáciu. Projektová dokumentácia sa zabezpečuje v dvoch líniách, v dvoch úsekoch, ktoré sú v spoločnosti. Jeden je zameraný na prípravu a realizáciu projektov pre stavebné povolenie, v tomto prípade išlo o zmenu stavebného povolenia vzhľadom na charakter technológií a požiadavky zo strany investorov. Druhý úsek zabezpečuje tzv. realizačnú dokumentáciu, teda dielenskú dokumentáciu. Úseky musia vzájomne kooperovať tak, aby neboli problémy, ktoré by mohli mať za následok nevydanie súhlasu stavebným úradom, ale zároveň zohľadňovať aj podmienky, ktoré sa týkajú normy EN 1520, ktorá je veľmi špecifická. Projektanti sú vyškolení priamo na túto normu. Nikto podľa tejto normy v strednej Európe nemá možnosť a nemá oprávnenie vykonávať projektové práce a tobôž nie realizáciu takýchto domov s ich technológiou. Čo sa týka vyúčtovania, to bolo s ním konzultované. Spracovateľ vyúčtovania bol J. F.. Jednotlivé čiastky je treba vnímať tak, že vo firme žalovanej je systém veľmi náročný. Keď príde požiadavka od klienta, projektant musí spracovať základný výkaz výmer a na základe tohto výkazu dostáva doplnenie jednotlivých položiek za materiály od úseku MTZ a za jednotlivé činnosti od úseku realizačného. Po naplnení týchto podmienok to vie odovzdať obchodnému úseku, ktorý zase podľa svojich tabuliek zabezpečuje cenotvorbu na základe výkazu výmer, jednotkových cien a na základe objemov, ktoré vyplývajú z projektovej dokumentácie. To znamená, každá jedna zmena, ktorá je v projekte, ako to bolo aj v tomto prípade, sa deje týmto náročným procesom cez štyri úseky. Podklady, ktoré spracúvajú jednotliví asistenti úsekov, idú do rokovania vedenia spoločnosti, ktorý v podstate odsúhlasuje cenu pre každého klienta. V danom prípade bola cena pre uvedených klientov veľmi nízka, pretože dostali zimnú akciu zľavu 30% zo základnej ceny. Vo firme žalovaného je už základná katalógová cena ponížená takmer o 30% oproti komerčným cenám na trhu a ešte aj z tejto poníženej ceny oproti trhovým cenám dostali ešte klienti, ako to vyplýva zo zmluvy, ďalšiu zľavu 30%. Pochopiteľne, zmluva o dielo uvádza, že projekčné práce sú zdarma, avšak projekčné práce ako také, pokiaľ by klient nezabezpečoval realizáciu stavby cez ich spoločnosť, sa musia vyúčtovať. Preto aj základná podmienka a klauzula v zmluve vyplývala z tejto podmienky. V danom prípade sa vyúčtovanie už uskutočnilo bez tej zľavy 30%, ale na základe reálne vynaložených prác. Sumy, ktoré sú uvedené, sú výrazne ponížené oproti cenníkovým cenám. Keďže spracovanie projektovej dokumentácie dosahovalo v priemere 80% a cenníková cena na takúto dokumentáciu by mala byť na takýto dom okolo 7 000,-Eur, tak pri napočítaní ešte ďalších štyroch alternatív by cenníková cena vychádzala do sumy 10 000,-Eur. Čiže 10 000,-Eur na stav rozpracovanosti asi 80% by zjednodušene predstavovalo 8 000,-Eur. Suma, ktorá bola vyúčtovaná žalobcom, je asi polovičná oproti cenníkovým cenám. Klient o tom vedel, že asi aká cena ho bude za projektovú dokumentáciu v prípade, že by

odstúpil od zmluvy. Svedok uviedol, že sa môže vyjadriť aj k jednotlivým položkám. Treba ale vždycky vychádzať z toho, že projektant potrebuje súhlas od štyroch podúsekov, aby sa dostal ku konečnej verzii pri spracovaní projektu. Z toho vyplýva aj cena, lebo hodiny na takúto projektovú dokumentáciu narastajú geometricky. Ďalšia vec je, že klient chcel neustále zmeny. Z tohto dôvodu prakticky sa ten proces musel opakovať. Opakoval sa proces nielen pri spracovaní podkladov pre prijatie zmluvy, tzn. pre spracovanie príloh od J. F., ale aj následne potom, keď sa podpísala zmluva, tak sa museli urobiť alternatívy, lebo znova prišla požiadavka zelenej strechy. Svedok zdôraznil, že on sa osobne domnieva, že to bolo účelové, aby si klient našiel spôsob, ako sa vyhnúť plneniu z diela. Čo je ale podstatné v súvislosti so spracovaním projektovej dokumentácie, projektant realizačnej dokumentácie má určité termíny. Obidve zmluvné strany v tomto prípade pristúpili k tomu, že projektové dokumentácie budú hotové do 21 dní, ako to vyplýva z termínov. Čiže projektant musel robiť naplno. Štandardná doba na spracovanie projektovej dokumentácie je na Slovensku 3-4 mesiace. U žalovanej je kooperácia veľmi rýchla. Pracovník dostane podklad, podpísanú zmluvu, dá sa jednotlivým profesistom, ktorí dajú obratom späť podmienky. Tie však nedajú odhadom, ale si musia projektovú dokumentáciu naštudovať a iba po zapracovaní podmienok od väčšinou externých profesistov ide podklad na podúsek žalovaného z hľadiska zabezpečenia jednotlivých dodávok, aby sa zmestili do ceny, ktorá je zmluvne podchytená. Išlo o termín 21 dní, klient však odstúpil až o dva mesiace, tzn. žalovaná už mala mať takmer hotovú projektovú dokumentáciu. Táto by samozrejme bola už úplne hotová, keby klient nezačal do nej vstupovať a nepožadoval by zmeny, takže preto narástla cena. Bezprostredne s klientom rokoval asi jeden alebo dvakrát, ale čo si pamätám podľa p. X., ktorá robila obchod a J. F., ktorý robil projekty, klient neustále chcel zmeny a to aj pred aj po podpísaní zmluvy. Po podpísaní zmluvy tam bola jedna veľmi zásadná otázka, kde umiestniť a ako urobiť statiku v stredovej miestnosti. Oni nechceli v strope podperu. Problematickým sa stala nosnosť steny. Klienti nechcel mať stĺp, chcel mať otvorené sklené priečelie. Na druhej strane je miestnosť bez podopretia a ďalej je tam schodisko, ktoré chceli, preto celá stredná doska nemala podporu. Z čelného priečelia bola teda celá stena presklená, potom následne sa robila podpera už v technickej dokumentácii ako prievlak. Z oboch bočných strán chýbala podpera a vzhľadom na to, že tam malo byť schodisko, tak bola otvorená časť do stropu. Na takú podperu nemohla prísť zelená strecha, pretože by to podpera neuniesla. Ani keby tam bol jeden stĺp, ani ten by nebol uniesol váhu zelenej strechy. Za týchto okolností robiť zelenú strechu bol totálny nezmysel kvôli jej váhe, pretože zelená strecha má obrovskú váhu. Musí tam byť 60 cm zeminy a keď sa napije, tak sa váha zväčšuje a celá strecha má váhu akoby jedného podlažia, čo by znamenalo cenu ako pol podlažia. Nikto pritom nevedel vysvetliť zmysel zelenej strechy. Dal súhlas aj na konzultáciu so statikmi. Jedna z verzií znamenala konečnú alternatívu, ktorá je v projektovej dokumentácii pod bodom 5 „podklady pre profesie, rozpracovanosť“. Boli tu napočítané bočné prievlaky oproti tomu, čo je v prílohe, teda sa urobili určité korekcie vo forme jednotlivých stĺpov na hlavné priečelie. S takouto podmienkou by to bolo vyhovovalo, len by muselo byť dvojnásobne väčšie armovanie stien. Toto klientka nechcela, ona to chcela mať čisté, bez podporných prievlakov. Potom on už viac s tým nechcel mať nič spoločné. Podľa neho išlo len o výhovorku, aby žalobcovia unikli zo zmluvy. Na základe týchto požiadaviek boli vykonané dve konzultácie so statikmi. Na jednu podklad nemám, ale vie ju zabezpečiť od špecialistu z F.. Jeden je p. A. U., pretože on robí všetky stropné dosky v F. a v strednej U. a druhá konzultácia bola so statikom Ing. D. F. B. L., ktorý je jediný statik, ktorý ju vie urobiť na tento typ materiálu. Kedy bola zmluva podpísaná, s tým sa nezaoberal, k tomu sa vyjadriť nevie. Vychádza z toho, že je na nej uvedený dátum 30.06.2017. Prípravné práce pred uzavretím zmluvy konzultovala asistentka p. X..

15. Svedok zdôraznil, že žalobcovia žiadali vykonať viaceré zmena a to vyhotovenie garáže a zmenu celého nosného systému, ktorá sa týkala dispozície prízemia, pretože na pôvodnom projekte už nepožadovali obslužný priestor. Na poschodí zrušili toaletu, ďalšia miestnosť sa zmenšovala. Vylúčil sa článok nosného systému. Otvorila sa jedna časť, pretože pôvodná garáž tam už nebola, takže sa nemohol dať podklad krížom, ale existoval už len rohový stĺpik. Menila sa aj hrúbka stien a celý konštrukčný systém. Šírka sa zmenšila, pretože konštrukčný systém žalovanej je veľmi ľahký, tým pádom dochádza aj k technologickým a konštrukčným zmenám. Žalobkyňa 1/ musela toto prejednať s pôvodným architektom A.. C.. Z. R.C., pretože ona má na to autorské právo a tá to odsúhlasila. Tvrdí, že projekt, ktorý predkladali klienti, nebol projekt so zelenou strechou, len projekt so zeleným kobercom, pretože ten má inú, oveľa menšiu hrúbku. Výkres A08 túto skutočnosť dosvedčuje, kedy A08 znamená poradie čísla výkresov. Rozdiel medzi zelenou strechou a zeleným kobercom je ten, že u zelenej strechy ide o strechu s rastlinami, ktoré potrebujú zeminu, štandardne sa dávajú do 60 cm zeme, pretože potrebujú mať vyživovanie a vlahu. Keď si pozrel rez Ing. Kovalčíka, tam bol len akýsi zelený koberec a to by konštrukcia uniesla. Tvrdí, že požiadavka zelenej strechy pred uzavretím

zmluvy neexistovala. Keď za ním prišla p. X. s tým, že klienti chcú zelenú strechu, ihneď reagoval tak, že to je živý organizmus, ktorý potrebuje minimálne 60 cm plochy zelene, kanalizáciu, atď., čo nie je možné, pričom mu boli ukázané na nahliadnutie pôdorysy. Potom povedal žalobkyni 1/, že toto by si vyžadovalo také náklady, ako je jedno podlažie a ona prehlásila, že v tom prípade zelenú strechu nechce. Po nahliadnutí do výkresov A03 a A08 A.. F. konštatuje, že zelená strecha, resp. zelený koberec na jeho projektovej dokumentácii, teda hrúbka nie je zakótovaná, ale z proporčných rezov odhaduje hrúbka len na 15 cm. Navrhovaný je extenzívny substrát 80 l/m2. Pritom je tam uvedené, že je tam šikmá pultová strecha, z ktorej by voda stiekla. Klienti ďalej žiadali také zmeny, že nechceli zakladanie na pásoch, ale na doske, čo je aj v zmluve. V rámci spracovania podkladov pre zmluvu o dielo sa pristúpilo až k štyrom zásadným zmenám. Po prvé, zmenila sa dispozícia, zmenil sa rozsah dodávky oproti pôvodnému projektu, zmenila sa konštrukcia vrátane zakladania všetkých horizontálnych ako aj vertikálnych konštrukcií a zmenila sa technológia realizácie z kusového staviva na progresívnu zmontovaného domu. Podotýka, že pokiaľ by nastala iba jedna z týchto zmien, musí ísť stavebník, tzn. žalobca opäť na stavebný úrad a žiadať zmenu stavebného povolenia. Dom by sa nedal realizovať podľa zmluvy o dielo bez toho, aby nemali novú projektovú dokumentáciu. Stačil by iba jeden z tých štyroch ukazovateľov a v danom prípade sú až štyri, takže v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že projekt na stavebné povolenie bol zbytočný alebo by ho nemali realizovať. Jednoznačne tvrdí, že klienti pred podpísaním zmluvy zelenú strechu nechceli a tak bola vytvorená aj príloha k zmluve, až potom ju žiadali, čím došlo k zmene štyroch zásad oproti projektu projektanta Kovalčíka, ktorý žalovaná klientom predložila. Kedy žalobcovia žiadali o zmenu zmluvy, na to sa nepamätá. Súdu bol predložený len výňatok z projektovej dokumentácie. Celú projektovú dokumentáciu nepredkladali, pretože má na to autorské právo. V licenčnej zmluve je zachytený zákaz predložiť realizačnú dokumentáciu komukoľvek, a to ani klientovi a ani žiadnemu tretiemu subjektu, ani súdu. Tento výňatok, ktorý bol predložený, slúžil len pre účely stavebného povolenia. Žalovaná na projektovej dokumentácii ako aj na výňatku začala pracovať týždeň pred podpísaním zmluvy. Chce preto ešte uviesť a opraviť sa, že 30.06. došlo k oficiálnemu podpísaniu zmluvy, ale na projektoch sa začalo pracovať 01.07. Môže k tomu poslať ako dôkaz prehlásenie projektantov, ktorí na ňom robili. Realizačná dokumentácia sa začala vypracovávať 01. júla., zmena povolenia tzv. dokumentácie pre stavebné povolenie sa začala vypracovávať cca 2 týždne po tom. Pracovala na tom p. L., kedy obidve dokumentácie boli vypracované cca na 80%. Vtedy prišli žalobcovia s myšlienkou zmeny. Z realizačnej dokumentácii je cca 20% v tom výňatku, ktorý bol súdu predložený. Asi dva týždne potom začala L. robiť na zmene povolenia. Nevie sa vyjadriť k tomu, v akom časovom horizonte od 1. júla bola projektová dokumentácia vyhotovená do štádia cca 80% rozpracovanosti. Nevie uviesť ani to, kedy klienti zvažovali odstúpenie zmluvy po podpísaní zmluvy. Odstúpenie nebolo dôvodné, klienti len využili klauzulu zo zmluvy. Nepamätá sa na to, či sa oboznámil aj s nákladmi vyčíslenými 14.08.2017, pamätám len na tie, ktoré boli vyčíslené neskôr. V tejto súvislosti bol za ním konateľ spoločnosti p. C. a pýtal sa, ako by on vyčíslil náklady. Vysvetlil mu, že rozpracovanosť projektovej dokumentácie bola asi 80%, preto zaujal názor, že rozpočet na budovu mal byť 120 000,- Eur. Konateľ hovoril, že náklady by mali byť okolo 1 000,-Eur a on navrhol zľavu asi 30%, čo sa aj udialo, hoci v skutočnosti by mali byť náklady ešte vyššie a pôvodne mali byť 8 000,-Eur. V ďalšom svedok vysvetlil, že pri ocenení prác museli započítať do pojmu „situácia, rozpracovanosť“ a výkres v časové trvanie 8,4 hodiny z dôvodu oboznámenia sa s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá je pre každé mesto obsiahla. Pri vypracovaní pôdorysov 1 a 2 v rozsahu jednej strany bola účtovaná práca 30 hodín po prevzatí z predloženého projektu z dôvodu že to, čo je v materiáloch uvedené, sú len výstupy z úseku projektu pre stavebné povolenie. Na pôdoryse ale nepracuje iba úsek pre stavebné povolenie, ale aj projekcia realizačná. Realizačná dokumentácia ovplyvňuje toho projektanta, ktorý robí projekt pre stavebné povolenie. Ak sa zmenila technológia výstavby a došlo k dispozičným zmenám oproti pôvodnej dokumentácie, je potrebné to celé navrhnúť nanovo. Hrúbka steny 28 cm musela vyjsť z viacerých vstupov, aj dimenzovanie otvorov vyšlo z niekoľkých vstupov, aby mohol ten projektant pristúpiť k spracovaniu jedného listu, ktorý bol predložený, kedy je tam niekoľko subdodávok, vstupov, aby bol vyhotovený konkrétnemu pôdorysu. Toto sa premieta do počtu hodín, čo ale bolo v tomto prípade podhodnotené. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že v projektovej dokumentácii pod bodom 6 pri rozpise s označením „rozpracovanosť, elektro“ chýba akýkoľvek dôkaz o tom, že ide o rozpracovanosť konkrétne na rodinný dom žalobcov uvádza, že keď sa vyhotovuje zmena projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, tak sa nevyžaduje podľa stavebného zákona, aby sa vyhotovovala nová dispozícia jednotlivých rozvodov vo vnútri. Preto v rámci projektu pre stavebné povolenie sa výkresová časť ako taká nerobí, ale sa robí v realizačnej dokumentácii, kde je to jednoznačne nutné. Čo sa týka výkresovej a textovej časti elektra, čo sa predkladá stavebnému úradu, tam sú len všeobecné podmienky, ktoré sú prekopírované a stačia pre stavebný úrad. Žalobcovia v projektovej dokumentácii žiadali a mali

navrhovaný systém bazénovej strechy. Žalovaná vysvetlila, že takýto typ strechy je veľmi drahý a navrhla pultovú strechu skrytú v atikách s nadstrešným odvodnením, teda aby bola uzavretá strecha v atikách do zvodov vody vo vnútri a jedna strana mala rínu. Keďže žalobcovia sa nevedeli rozhodnúť, tak sa vybrali uzavretie zmluvy bez vyhotovenia strechy. Opakuje však, že sa nedožadovali zelenej strechy. Pokiaľ je v technickom popise uvedené, že bude dvojpodlažná obytná stavba so strechou sedlovou, tak zrejme došlo k omylu, ktorý sa stáva, čo je pre časť „elektro“ nepodstatné. So statikmi bolo konzultované aj pred aj po uzavretí zmluvy, ale zdôrazňuje, že pred uzavretím zmluvy klienti nežiadali zelenú strechu. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa nevie vyjadriť, kedy bola projektová dokumentácia predložená súdu a či bola táto projektová dokumentácia v štádiu rozpracovanosti 80%, ktorá bola predložená súdu daná k dispozícii aj žalobcom ešte pred podaním žaloby, nakoľko toto nie je to predmetom jeho činnosti. Predovšetkým však zdôrazňuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že sa mala urobiť dodávka diela podľa K. F., ale žalovaná sa zaviazala, že bude zabezpečovať projekt zhotoviteľa, teda že žalovaná bude zabezpečovať dodávku diela.

16. Žalobcovia v záverečnom vyjadrení poukázali na to, že aj výpoveďou svedkov sa potvrdilo tvrdenie žalobcov, že žalobcovia mali záujem o dodanie rodinného domu žalovanou (hrubej stavby) v rozsahu a dispozičnom riešení podľa projektovej dokumentácie, ktorú jej predložili. Žalobcovia si chceli po zrealizovaní rodinného domu žalovanou dať zrealizovať zelenú strechu. Žalobcovia podpísali zmluvu o dielo so žalovanou teda s tým, že hrubá stavba bude žalovanou dispozične postavená podľa projektovej dokumentácie, ktorú dodali. Žalovaná teda od začiatku vedela, že žalobcovia chcú mať na rodinnom dome zelenú strechu. Na zmluve o dielo je uvedený dátum podpisu 30.06.2017, ale v skutočnosti bola zmluva podpísaná žalobcami až dňa 07.07.2017, čo vyplýva z emailovej komunikácie z tohto dňa predloženej súdu. Z emailovej komunikácie medzi žalobcami a žalovanou od 24.05.2017 do 15.08.2017 tiež vyplynulo, že žalobcovia boli zo strany žalovanej uisťovaní ešte pred podpisom zmluvy o dielo, že keramický kompozitný systém, z ktorého mala byť žalovanou stavba rodinného domu realizovaná, unesie váhu zelenej strechy. Preto žalobcovia podpísali zmluvu o dielo a následne zaplatili zálohu vo výške 5 378,81 Eur. V skutočnosti sa však žalovaná s požiadavkou zelenej strechy začala zaoberať až po podpise zmluvy o dielo. Tak ako to tvrdí vo svojej výpovedi A.. C.. E. G., po podpísaní zmluvy nastala otázka, kde umiestniť a ako urobiť statiku v stredovej miestnosti. Až potom žalovaná oznámila žalobcom, že z dôvodu zelenej strechy je potrebná zmena dispozičného riešenia oproti projektovej dokumentácii. Žalobcovia mali záujem o realizáciu hrubej stavby rodinného domu iba za predpokladu, že stavba bude dispozične riešená podľa projektovej dokumentácie, ktorú žalovanej zaslali. Nakoľko žalovaná po podpísaní zmluvy navrhovala iné dispozičné riešenie rodinného domu z dôvodu statiky, nebolo v záujme žalobcov zotrvať na podpísanej zmluve. Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcami a žalovanou je z hľadiska charakteru spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná mala skúsenosti s výstavbou domov z kompozitného systému WLM a musela vedieť, akú hmotnosť strechy ich stavebný systém unesie. Bolo preto povinnosťou žalovanej ako odborníka ešte pred podpisom zmluvy o dielo kvalifikovane vypočítať, či kompozitný systém WLM unesie zelenú strechu bez dispozičných zmien tak, ako to od začiatku požadovali žalobcovia. Žalobcovia popierajú výšku nároku žalovanej 4 512,- Eur. Je pravdou, že podľa zmluvy o dielo v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalobcov mala žalovaná právo na úhradu nákladov spojených s prácami na projektovej dokumentácii, avšak obrana žalovanej kompenzačnou námietkou je účelová v snahe vyhnúť sa vráteniu zálohy. Žalovanej v skutočnosti žiadne náklady s vypracovaním projektovej dokumentácie nevznikli, nakoľko žiadnu projektovú dokumentáciu v čase od podpísania zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy (od 06.07.2017 do 31.07.2017) nevypracovala. Túto skutočnosť preukazuje emailová komunikácia medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou. Emailovú komunikáciu od 24.05.2017 do 15.08.2017 je možne rozdeliť do dvoch úsekov, a to úsek do podpísania zmluvy o dielo a úsek od podpísania zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy. Úsek do podpísania zmluvy o dielo trval minimálne od 24.05.2017 do 04.07.2017 a je preukázané, že žalovaná nezačala s vypracovaním žiadnej projektovej dokumentácie pre žalobcov. Ako vyplýva z emailovej komunikácie zo dňa 29.05.2017, žalobcovia zaslali žalovanej svoju kompletnú projektovú dokumentáciu, na ktorú už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie, ktoré bolo žalovanej zaslané 14.06.2017. Žalovaná pred podpisom zmluvy nevyhotovovala pre žalobcov žiadnu projektovú dokumentáciu. Pôdorysy prvého a druhého nadzemného podlažia, ktoré boli aj prílohou č. 1 a č. 2. zmluvy o dielo zaslanej žalovanou žalobcom na podpis, boli pôdorysmi pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorá patrila žalobcom. Z emailovej komunikácie je preukázané, že žalobcovia už pred podpísaním zmluvy o dielo trvali na tom, že ak bude žalovaná pre žalobcov stavať rodinný dom, chcú následne na hrubej stavbe realizovať zelenú strechu. Z obsahu emailovej komunikácie

zo dňa 13.06.2017 vyplynulo, že žalovaná uistila žalobcov, že títo budú môcť na vybudovanej hrubej stavbe neskôr zrealizovať zelenú strechu. Aj napriek uisťovaní, že konštrukčný systém žalovanej unesie zelenú strechu, žalobcovia dňa 28.06.2017 žiadali, aby žalovaná zapracovala do zmluvy o dielo klauzulu, na základe ktorej budú môcť od zmluvy odstúpiť, ak sa zistí, že žalovaná nebude môcť vyhovieť ich požiadavke. Ako vyplýva z emailovej komunikácie zo dňa 04.07.2017, zmluva o dielo bola reálne podpísaná 07.07.2017 so spätným dátumom k 30.06.2017. Z emailovej komunikácie zo dňa 17.07.2017 vyplýva, že žalovaná oznámila žalobkyni 1/, že v najbližších dňoch začnú s vypracovaním projektovej dokumentácie. Žalovaná teda začala s vypracovaním projektovej dokumentácie až po tomto dátume. Dňa 19.07.2017 bol žalobcom zaslaný návrh konštrukčného riešenia, ktorý bol zakreslený rukou perom a fixkou do prílohy č. 2 (do pôdorysu) zmluvy o dielo. Po konzultácii so statikom a architektom žalovaná navrhla konštrukčné zmeny oproti pôvodným projektom a to stĺpiky v presklenej stene, zdvojené steny a preklad. Žalobkyňa 1/ v emailovej komunikácii od 20.07.2017 vyjadrila jasné stanovisko, že nesúhlasí zo zmenou dispozičného konštrukčného riešenia. Tento postoj žalobkyňa 1/ deklarovala aj v ďalších e-mailoch a v emaily zo dňa 31.07.2017 uviedla, že pre nesúhlas s technickými riešeniami žalovanej chcú od zmluvy odstúpiť. Žalobcovia od 20.07.2017 do 31.07.2017 prejavovali nesúhlas s konštrukčným riešením, ktoré navrhli projektanti žalovanej z dôvodu statiky. Od zaslania konštrukčného riešenia od 19.07.201) do 31.07.2017 nemala žalovaná dôvod pokračovať v projektovej dokumentácii, nakoľko navrhovaná zmena nebola žalobcami schválená. Ako vyplýva z uvedenej komunikácie od 19.07.2017 do 31.07.2017, projektanti žalovanej urobili len jednu korekciu zaznačenú rukou do pôdorysu prílohy č. 2 zmluvy o dielo. Aj napriek tomu zaslala žalovaná žalobcom e-mailom zo dňa 14.08.2017 vyčíslenie nákladov na vypracovanie projektovej dokumentácie na celkovú sumu 4 482,34 Eur bez DPH. Žalobcovia mali dôvodnú pochybnosť, a preto emailom zo dňa 14.08.2017 žalobkyňa 1/ požiadala o nazretie do vypracovanej projektovej dokumentácie. Žalovaná emailom zo dňa 15.08.2017 to odmietla. Je preto dôvod sa domnievať, že žalovaná v tom čase žiadnu projektovú dokumentáciu nemala. Žaloba bola podaná na súd dňa 08.11.2017. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 19.12.2017, prvé pojednávanie vo veci bolo dňa 26.03.2018 a projektová dokumentácia, ktorú mala žalovaná vypracovať, bola na súd predložená až 03.05.2018. Vo vyúčtovaní prác z 12.10.2017 sa uvádza, že rozpracovanosť projektovej dokumentácie je 85 %, avšak svedok A.. C.. E. G. na pojednávaní uviedol, že sa jedná len o výňatok z projektovej dokumentácie. Ak teda bola projektová dokumentácia k 12.10.2017 rozpracovaná na 85%, nič nebránilo žalovanej predložiť spolu s vyúčtovaním rozpracovanú projektovú dokumentáciu. Projektová dokumentácia v stave, ako ju deklaruje žalovaná, v podstate nebola súdu predložená dodnes. Zároveň uvedený svedok uviedol, že na projektovej dokumentácii začali projektanti žalovanej pracovať týždeň pred podpísaním zmluvy o dielo (podľa emailovej komunikácie to vychádza na 27.06.2017). Toto tvrdenie svedka A.. C.. E. G.P. vyvracia vyššie spomínaná emailová komunikácia medzi žalovanou a žalobcami predložená súdu. Na základe vyššie uvedeného je podľa žalobcov preukázané, že žalovaná pre žalobcov projektovú dokumentáciu (výňatok z projektovej dokumentácie) predloženú súdu nevypracovala v čase platnosti zmluvy o dielo, ale účelovo až niekoľko mesiacov po začatí súdneho konania a to z dôvodu, aby si vedela odôvodniť vyčíslenie nákladov. Žalovaná zaslala žalobcom vyčíslenie nákladov za vypracovanie projektovej dokumentácie zo dňa 14.08.2017 bez špecifikácie odpracovaného času a až následne po cca 2 mesiacoch po námietke žalobcov bolo dňa 13.10.2017 zaslané právnemu zástupcovi žalobcov nové vyčíslenie nákladov žalovanou zo dňa 12.10.2017, v ktorej sú už uvedené aj počty odpracovaného času za jednotlivé úkony. Je nesporné, že ak by žalovanej vznikli náklady s vypracovaním projektovej dokumentácie do odstúpenia od zmluvy, tieto by kvalifikovane vyčíslila už dňa 14.08.2017. Okrem toho je evidentné, že medzi vyčíslením nákladov zo dňa 14.08.2017 a 12.10.2017 sú zrejmé rozpory. Doterajším vykonanými dôkazmi je preukázane, že projektanti žalovanej počas platnosti zmluvy o dielo žiadnu projektovú dokumentáciu pre žalobcov nevyhotovili. Aj napriek tomu žalovaná ,,účtuje" žalobcom za rozpracovanú projektovú dokumentáciu sumu vo výške 2 748,-Eur. Ďalších 1 764,-Eur žalovaná účtuje za koordinačnú a dokumentačnú činnosť obchodného úseku, aj keď jej takýto nárok pri odstúpení od zmluvy o dielo nepatrí. Kompenzačná námietka žalovanej (vyúčtovanie nákladov žalovanej zo dňa 14.8.2017 a dňa 12.10.2017) je len fiktívnou hmotnoprávnou obranou založenou na nepresvedčivých dôkazoch. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 17.02.2020 právna zástupkyňa žalovanej oznámila súdu zmenu obchodného mena zo spoločnosti Silicate World, s. r. o. na SLOVAKIAN WOOD s. r. o. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia navrhli, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel voči takto označenej žalovanej.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom, zmluvou o dielo, podkladmi, faktúrou, odstúpením od zmluvy, potvrdením o odstúpení od zmluvy, vyčíslením nákladov, výzvou

na vydanie bezdôvodného obohatenia, emailovou komunikáciou, výpisom z obchodného registra, vyjadreniami žalovaného, dokumentáciou, vyčíslením nákladov, emailovou komunikáciou, výzvou na vydanie, urgenciou na vyplatenie, potvrdením o hodinovej cene práce, vyčíslením vykonanej práce, vyjadreniami žalobcov, emailovou komunikáciou, záverečným návrhom, výpisom z obchodného registra, projektovou dokumentáciou, stavebným povolením a výpisom zo živnostenského registra.

18. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na realizáciu „EKO-KERAMICKÉHO RODINNÉHO DOMU“, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri dodávke a výstavbe „EKO-KERAMICKÉHO RODINNÉHO DOMU" na pozemku parc. č. XXX/XXX Y. S. Ž. v katastrálnom území L. podľa dodaného projektu zhotoviteľa za dohodnutú cenu 44 823,42 Eur bez DPH. Zmluva bola uzavretá s dátumom 30.06.2017 Uvedená skutočnosť ako ani dátum obsiahnutý v zmluve nie je sporná, avšak z hľadiska právneho posúdenia je významné, že k reálnemu podpisu zmluvy zo strany žalobcov došlo zo strany žalobcov dňa 08.07.2017 (č. l. 120) a podpísaná bola vrátená žalovanej 10.07.2017. Na základe podpísanej zmluvy o dielo bola žalovaným vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 5 378,81 Eur s DPH a žalobcami táto suma, ktorá predstavovala 10% z dohodnutej ceny diela v zmysle čl. 7 bod 7.3 zmluvy, bola uhradená dňa 10.7.201 (č. l. 16). V zmysle čl. 13 Záverečných ustanovení prejednávanej zmluvy o dielo, bodu 13.3 bolo dojednané, že „v prípade, že objednávateľ po vypracovaní projektovej dokumentácie zhotoviteľom písomne neodsúhlasí zmeny, môže odstúpiť od zmluvy s nárokom na vrátenie celkovej 10% akontácie, t. j. sumy, ktorá bola uhradená pri podpise zmluvy s tým, že objednávateľom budú zhotoviteľovi zaplatené náklady spojené s prácami na projektovej dokumentácii“. Listom zo dňa 28.08.2017 žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo na realizáciu „EKO-KERAMICKÉHO RODINNÉHO DOMU" v zmysle v spojení s . Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené dňa 31.08.2017, ktoré skutočnosti medzi stranami sporu tiež nie sú sporná. Uzatvoreniu zmluvy o dielo predchádzalo prvotné stretnutie žalobcov s konateľom žalovanej K.. V. C. dňa 24.05.2017 (č. l. 76), kde bola dohodnutá budúca spolupráca pri realizácií stavby rodinného domu s využitím stavebného a technologického postupu žalovaného. V tejto súvislosti žalobcovia poskytli žalovanému v dostatočnom predstihu 29.05.2017 (č. l. 74) nie len architektonickú štúdiu A.. C.. Z. R. (č. l. 331), ale aj projektovú dokumentáciu K. F. ako aj stavebné povolenie zo dňa 01.07.2016 vydané Mestom Ž. ako stavebným úradom.

19. Podľa a v znení účinnom v deň podpísania zmluvy k 30.06.2017 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. Podľa ods. 1,2 v znení účinnom k 30.06.2017 až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

21. Podľa až 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.

26. Súd dokazovaním dospel k názoru, že od začiatku kontraktačného procesu bola žalovanej nesporne známa požiadavka žalobcov zrealizovať rodinný dom s tzv. „zelenou strechou“, čo znamenalo laické pomenovanie strešného riešenia stavby. Samotná architektonická štúdia v sprievodnej správe definuje túto strechu ako „pultovú s 3 percentným sklonom, zelená extenzívna“, v tejto línii pokračuje aj projektová dokumentácia a tento spôsob riešenia strechy obsahuje aj stavebné povolenie (č. l. 340), ktoré hovorí o „zastrešení plochou strechou v sklone 6,12%, ktorá je navrhnutá zelená extenzívna“. Túto požiadavku žalobcovia, najmä však žalobkyňa 1/ používala opakovane pri mailovej komunikácií pred podpisom zmluvy. Ako nesporný dôkaz slúži mailová komunikácia zo dňa 11.06.2017 (č. l. 83), teda mesiac pred uzavretím zmluvy medzi žalobkyňou 1/ a konateľom žalovanej o tom, že žalovaná poukazuje na to, že stavba ich rodinného domu bude vo svahu, a preto chcú mať tzv. zelenú strechu. Preto sa domáhala toho, aby bol projekt podľa tejto požiadavky upravený ešte pred podpisom zmluvy. Tiež prejavila súhlas s tým, aby sa stretla so statikom, kedy už mala informáciu o tom, že za posudok statika žalovaná účtuje 260,-Eur +DPH, kedy s vyjadrila v tom zmysle, že doplatok nie je pre ňu problém uhradiť náklady aj vopred (č. l. 81). Z výpovede žalobkyne 1/ na pojednávaní pritom je vysvetlené, že vlastnia pozemok v svahu, na ich dom je vidno zhora, preto si predstavovali takúto strechu.

27. Z výpovedí konateľa žalovanej K.. V. C. ako aj ďalších svedkov, ktorí spolupracujú so žalovanou, konkrétne A.. C.. E. G., H.. Z. J.Č. C. H. L. vyplýva, že žalovanú je možné považovať za firmu špecializovanú o. i. na stavebnú činnosť s použitím kompozitného keramického systému. Súd preto nemá žiadny dôvod pochybovať o odborných predpokladoch a skúsenostiach s výstavbou a realizáciou stavieb pomocou spomínaného konštrukčného systému, avšak v tomto prípade išlo nesporne od samotného počiatku o špecifický druh realizácie stavebného diela (svedkyňa H.. Z. J., obchodná manažérka žalovanej na pojednávaní výslovne uviedla, že z tohto materiálu žalovaná stavia tzv. bungalovy, takže bolo dohodnuté, že strechu realizovať nebudú), ktorej skutočnosti pravdepodobnosťou samotná žalovaná nevenovala náležitú odbornú starostlivosť, ktorú starostlivosť s ohľadom na požiadavku žalobcov k zriadeniu tzv. „zelenej strechy“ mohla a mala žalovaná preukázať. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spontánnu výpoveď svedka A.. C.. G., vlastníka patentu na pojednávaní o tom, že konštrukčný systém žalovanej je veľmi ľahký ako aj na výpoveď svedka H. L., vedúceho realizácie o tom, že „žalovaná vykonáva rozdielny strešný systém a toto má vplyv na hmotnostné zaťaženie strešnej konštrukcie. Spoločnosť pracuje s tzv. keramickým kompozitným systémom a ten vytvára nosný systém samotnej stavby a že väzníková konštrukcia je konštrukcia ľahká a keby sa mala aplikovať zelená strecha, tak by išlo o rozdiel päť až osemnásobne vyšší. Z toho by vyplýva aj zmena technického riešenia.“ Žalovaná teda od začiatku preukázateľne vedela, že žalobcovia majú špecifické požiadavky, ktoré súvisia s požiadavkou na osobitné technické riešenie strechy pre preukázateľne ťažšiu hmotnosť strechy o to viac, že vedeli, že pracujú s mimoriadne ľahkým materiálom vhodným na stavbu bungalovov, preto mali ako odborne zdatný zhotoviteľ diela venovať tejto problematike osobitnú pozornosť ešte pred uzavretím zmluvy. Minimálne mali obstarať posudok statika, s ktorým žalobcovia súhlasili aj na základe informácie o jej cene a sami uvádzali, že „nie je pre ňu problém uhradiť náklady aj vopred“.

28. Žalovaná teda, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti voči žalobcom vystupujúcim v pozícii spotrebiteľov podľa súdu aj s prihliadnutím na notorickú a špecifickú právnu ochranu spotrebiteľov poskytovanú našou právnou úpravou v súlade s nespochybniteľným záujmom nášho demokratického systému, nepreukázal dostatočnú mieru obozretnosti pri zostavovaní podmienok zmluvy, pričom samotná zmluva tak, ako bola predložená súdu (ako výsledok vzájomného kompromisu zmluvných strán) obsahuje niekoľko nepresných, mätúcich a zavádzajúcich údajov. Takéto konanie žalovanej možno v určitom štádiu považovať za rozpor s dobrými mravmi, nakoľko napriek viac ako mesačnej príprave, t. j. od samotného stretnutia žalobcov s konateľom k zostaveniu zmluvy, nedošlo k vyjasneniu a upresneniu niektorých základných otázok týkajúcich sa predmetu zmluvy a povinností zmluvných strán, nehovoriac o rozpore v terminologickom označení stavby (napr. jednopodlažný EKO keramický rodinný dom vz. dvojpodlažný EKO keramický dom, resp. v technickom popise výkresovej a textovej časti elektra dvojpodlažná obytná stavba so strechou sedlovou, namiesto strechy pultovej).

29. Súd je toho názoru, že žalobcovia hodnoverne preukázali v čase prípravy zmluvy, že požadujú pri projektovej dokumentácií zapracovanie „zelenej strechy“ v súvislosti s použitím keramického

kompozitného materiálu. Od samého začiatku spolupráce so žalovaným trvali na „zelenej streche“, čo však pre žalovaného z predložených dokumentov muselo jednoznačne znamenať požiadavku na zelenú extenzívnu strechu, ktorá nie je z pohľadu technických štandardov unifikovaná, avšak odbornými kruhmi vnímaná ako jedna z možností realizácie strechy (pokrytie strechy živými rastlinami).

30. V prípade, ak otázka prekrytia strechy nebola medzi stranami sporu jednoznačne vyjasnená, nakoľko aj v prípade zelenej extenzívnej strechy môže ísť o odlišnú únosnosť, resp. hrúbku substrátu. Táto otázka mala byť zodpovedaná, keďže z projektového a statického hľadiska zohráva významnú úlohu v tom, či základná požiadavka žalobcov pri realizácií diela je splniteľná za použitia keramického kompozitného systému a za dodržania pôdorysu o dispozície interiéru podľa požiadaviek objednávateľov - žalobcov.

31. Nie je úlohou súdu hodnotiť bežnú obchodnú činnosť žalovaného v úzkom spojení s používaním obchodných praktík v konkurenčnom prostredí, avšak z predložených dôkazov vyplýva aj to, že žalobcovia boli v mnohých ohľadoch uvedení do omylu, keďže zo strany žalovaného bola deklarovaná vysoká miera flexibility a prispôsobovanie sa budúcim požiadavkám žalobcov po podpise zmluvy pri realizácií projektovej dokumentácie. Tu si pozornosť súdu vyžaduje aj skutočnosť, že z výpovede bývalej zamestnankyne žalovanej H.. J. je zrejmé ako sa požiadavky iných klientov prispôsobovali počas návrhu projektu. Toto však pri žalobcoch možné nebolo, nakoľko oni na „zelenej streche“. Svedkyňa výslovne uviedla, že „ si pamätá si na žalobkyňa 1/ ako na osobu, ktorá presne vedela, čo chce a mala o tom presnú predstavu a z tejto predstavy upustiť nechcela. Firma mala väčšinou takých klientov, ktorí nemali presné predstavy a s ktorými sa dalo dojednať, ich predstava sa kreovala počas návrhu dojednania pôdorysu domov. Pamätá si tiež, že žalobkyňa 1/ požadovala tzv. zelenú strechu.“ Tieto dôkazy plne vyvracajú svedeckú výpoveď A.. C.. G. o tom, že žalobcovia na začiatku zelenú strechu nechceli a stále menili svoje predstavy, kedy svedok dokonca uviedol, že „nikto pritom nevedel vysvetliť zmysel zelenej strechy“. Uvedené však nemalo byť podstatné pre realizátora stavby, keďže zmyselnosť požiadavky klienta je jeho výslovné právo. Zhotoviteľ, pokiaľ je seriózny môže len skúmať a ihneď počas kontraktačného procesu vyprecizovať, čo je presná požiadavka a predstava klienta a potom zodpovedať na otázku, či to je technicky riešiteľné a v jeho možnostiach a schopnostiach a v pozitívnom prípade dielo naceniť a dojednať so zákazníkom hodnotu prác a materiálu a platobné podmienky. Toto však u žalovanej neprebehlo, ba naopak, na žalobcov bol vyvíjaný nátlak na podpis zmluvy s tým, že problematické otázky sa doriešia postupne, ktorý podmieňovala uzavretím zmluvy do 30.06.2017, kedy mala platiť interná akcia na dodanie tepelno-izolačného materiálu na doteplenie (č. l. 108, 115). V tomto smere súdu nie je zrejmé, prečo žalovaná limitovala akciu do určitého dátumu, keďže v zmysle čl. 4 zmluvy (tabuľka s technickým riešením bod. 6. zmluvy o dielo) samotná akcia spočívala len v dodávke minerálnej vlny (hrubého materiálu) bez montáže s bližšie nešpecifikovaným dátumom dodávky. Uvedenú okolnosť je možné z hľadiska zákona o ochrane spotrebiteľov hodnotiť dokonca ako nekalú obchodnú praktiku.

32. Vyššie uvádzaná otázka prekrytia strechy v čase bezprostredne po podpise zmluvy spôsobila následnú úpravu a zásahu do vnútornej dispozície interiéru, čo pre žalobcov bolo neakceptovateľné. Z predložených dôkazov (č. l. 127 a 129) vyplýva, že žalovaný dňa 17.07.2017 žiadal od žalobcov opätovne tie isté dokumenty, ktoré už mal k dispozícii pred podpisom zmluvy nato, aby mohol začať vypracovávať projektovú dokumentácia, napriek negatívnemu stanovisku žalobcov, ktorí ho vyjadrili k prvému návrhu úpravy interiéru (č. l. 130) za použitia stĺpikov v presklenej časti druhého poschodia, zdvojenia niektorých stien a vyhotovenia len časti zelenej strechy.

33. Ak žalovaná deklarovala emailom zo dňa 26.07.2017, že napriek nevyriešenej projektovej otázke pristupuje k riešeniu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na základe predpokladanej oceľovej konštrukcie ako jednoduché väzníky a pokračoval v dopracovaní realizačnej projektovej dokumentácie, tak toto konanie žalovanej je prinajmenšom zvláštne, keďže v čase pred podpisom zmluvy deklaroval, že žiadna projektová dokumentácia sa nebude vyhotovovať bez odsúhlasenia samotnými žalobcami.

34. Vyústením celej situácie bola iniciatíva žalobcov, ktorí dňa 31.07.2017 prvýkrát oznámili žalovanej, že zvažujú odstúpenie od zmluvy (č. l. 136).

35. Žalobcovia napokon listom zo dňa 28.08.2017, doručeným žalovanej dňa 31.08.2017, platne odstúpili od zmluvy o dielo, čo nie je medzi stranami sporné a žiadali vrátenie zaplatenej zálohy v celom rozsahu. Sporným ostáva len nárok žalobcov na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 5 378,81 Eur. Nárok

na vrátenie zálohy žalobcovia opierajú o ustanovenie v spojení s . Možnosť odstúpenia od zmluvy bola dohodnutá aj v zmluve o dielo v čl. 13 bod 13.3 v znení: „V prípade, ak objednávateľ po vypracovaní projektovej dokumentácie zhotoviteľom písomne neodsúhlasí zmeny, môže odstúpiť od zmluvy s nárokom na vrátenie celkovej 10% akontácie, t. j. sumy, ktorá bola uhradená pri podpise zmluvy, s tým, že objednávateľom budú zhotoviteľovi zaplatené náklady spojené s prácami na projektovej dokumentácie“.

36. Žalovaná listom zo dňa 12.10.2017 (č. l. 58) vyzvala žalobcov na zaplatenie sumy 4 512,-Eur s DPH, kde podrobne rozpísala účel finančných prostriedkov v troch bodoch a) projektová dokumentácia pre zmenu stavby pred dokončením v súlade so zmluvou (rozpracovanosť 85%) 1 140,00 Eur s DPH, b) projektová dokumentácia so zmenami, t. j. podľa požiadaviek so zmenami, ktoré iniciovali žalobcovia v súvislosti so zelenou strechou 1150,-Eur s DPH a c) dokumentačná a koordinačná činnosť obchodného úseku v súvislosti so zmluvou 1 470,-Eur s DPH. Na základe tohto vyúčtovania žalovaná urobila jednostranný zápočet uplatnenej pohľadávky vo výške 4 512,-Eur s DPH voči zaplatenej zálohe vo výške 5 378,81 Eur s DPH a s tým, že rozdiel vo výške 866,81 Eur s DPH uznáva (č. l. 164). Nárok žalobcov čo do zaplatenia sumy 866,81 Eur s DPH žalovaná aj v priebehu sporu uznala, avšak podľa jej tvrdení z dôvodu právnej istoty túto sumu žalobcom zatiaľ nevyplatila, kedy nevrátenie ani tejto časti dlžnej sumy je rovnako nesporné.

37. V súvislosti s uplatnenými nákladmi žalovanej súd v prvom rade uvádza a vyplýva to z predložených dôkazov, že žalobcovia poskytli žalovanej dostatok informácii, najmä v podobe architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie, z ktorých mala byť žalovanej ako odborne zdatnej zmluvnej strane známa požiadavka žalobcov na „zelenú strechu“. Žalobcovia sa viackrát dožadovali statického posudku v súvislosti s požadovaným strešným prekrytím, a to ešte pred podpisom zmluvy a vypracovaním akejkoľvek novej projektovej dokumentácie zo strany žalovanej, ktorá by slúžila k výrobe kompozitného systému na stavbu rodinného domu. V tomto konkrétnom prípade neobstojí ani obrana žalovanej, že jej náklady začali vznikať v súvislosti s podpisom zmluvy, nakoľko bola viazaná stanoveným harmonogramom. Táto argumentácia by bola prípustná v prípade „vzorového“ projektového riešenia s použitím štandardných stavebných prvkov, najmä v súvislosti s využitím väzníkovej strešnej konštrukcie, ktorá bola žalovanou používaná pri iných obdobných projektoch. Z vykonaného dokazovania neuniklo pozornosti súdu, že v súvislosti s projektom rodinného domu pre žalobcov došlo zrejme k ojedinelej situácií, kedy žalobcovia poskytli žalovanej už vypracovanú projektovú dokumentácia K. F. na základe zvolenej architektonickej štúdie prvého stupňa.

38. Úlohou žalovanej ako realizátora stavby bolo po dohode so žalobcami ako investormi zabezpečiť dostatok informácii, ktoré by slúžili ako podklad pre novú projektovú dokumentáciu v réžii žalovanej, a to po vzore predloženej projektovej dokumentácie, avšak s využitím keramického kompozitného materiálu, čomu mal jednoznačne predchádzať relevantný statický posudok. Tento posudok podľa názoru súdu by dokázal s dostatočnou mierou istoty zhodnotiť, či zvolené požiadavky žalobcov na interiérové riešenie a strešné prekrytie sú technicky zrealizovateľné s použitím špecifického stavebného postupu žalovanej. Týmto konaním by žalovaná s určitosťou predišla akýmkoľvek oprávneným nákladom.

39. Bezdôvodné obohatenie v zmysle právnej úpravy je konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je plnenie, ktoré sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa má vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

40. V zmysle ustanovení platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t. j. akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Následne po odstúpení od zmluvy v zmysle ustanovenia je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.

41. Pri preskúmaní nároku žalobcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd predovšetkým zameral na otázku oprávnenosti účtovaných nákladov na strane žalovanej.

42. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že celá obrana žalovanej a jej argumentácia spočíva na tom základe, že žalobcovia prišli s požiadavkou zelenej strechy až po podpise zmluvy o dielo. Táto skutočnosť je zásadná pre posúdenie dôvodnosti účtovaných nákladov žalovanej po uzatvorení zmluvy v priamej súvislosti s následným odstúpením od zmluvy. S prihliadnutím na postavenie žalovanej a jej činnosti podnikateľa a po zhodnotení predložených dôkazov a tvrdení žalobcov súd konštatuje, že žalovaná v tomto konkrétnom prípade nekonala s odbornou starostlivosťou tak, aby predchádzala vzniku neoprávnených výdavkov. Súd má dostatočne preukázané, že zo strany žalobcov bola požiadavka zelenej strechy vopred prezentovaná aj napriek uzatvorenej zmluve, ktorá bola koncipovaná v realizácii bez strešnej konštrukcie, avšak s tým, že holá stavba mala byť základom na to, aby bola následne strešná konštrukcia vystavaná podľa požiadaviek žalobcov na zelenú strechu. Je dôvodné uviesť, že žalobcovia boli žalovanou z časového hľadiska tlačení k podpisu zmluvy, aby mohli využiť internú akciu a zároveň boli zo strany žalovanej ubezpečovaní o akejkoľvek úprave a ústretovom jednaní pri zmene projektu a zakomponovaní ich požiadaviek.

43. Žalovaná nedokázala hodnoverným spôsobom preukázať, že vykonané projektové práce boli vykonané z časového hľadiska v zmysle harmonogramu, čo potvrdzuje aj negatívne stanovisko žalobcov prezentované bezprostredne po podpise zmluvy, ako reakcia na doručené zmeny v projekte zo strany žalovanej po konzultácií s projektantom a statikom.

44. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie celej sumy 5 378,81 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá predstavuje zaplatenú zálohu.

45. Podľa , dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Súd žalobe čo do výšky uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% vyhovel, nakoľko žalobcovia uplatňovali úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR číslo . Čo sa týka začiatku behu lehoty na uplatnenie úrokov z omeškania, tak súd žalobe v tejto časti tiež vyhovel, nakoľko mal za preukázané, že žalobcovia uplatňujú úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho, kedy mu uplynula lehota na dodatočné plnenie po odstúpení od zmluvy. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

47. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, súd im preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Fiľakovská cesta 287, Lučenec, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.