Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-54-2019.pdf
PDF · 97.37 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou, v sporovej veci žalobkyne: U. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. Č.. X, Y., zastúpená JUDr. Peter Schmidl - advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/ b, Bratislava, IČO: 35 910 739, o zaplatenie 9.457,89,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
III. Súd vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie 5.600 Eur s príslušenstvom vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2019 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 9.457,86 Eur s príslušenstvom.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným dohodu o úhrade ceny zemného plynu. V uvedenej dohode vystupuje ako dlžník - odberateľ zemného plynu na odberom mieste na P. N. Č.. X Y. S. Y.. Právnym dôvodom uzavretia dohody bola skutočnosť, že pri kontrole vykonanej zamestnancami žalovanému v marci XXXX bolo zistené, že na odbernom mieste žalobkyne dochádza k odberu nemeraného zemného plynu cez tzv. obtok meradla. Prostredníctvom neho bol vykurovaný okrem nehnuteľnosti žalobkyne aj skleník. Hodnota nemeraného zemného plynu bola žalovaným určená na sumu 18.822,32 Eur, ktorá má predstavovať škodu spôsobenú žalovanému neoprávneným odberom zemného plynu. Na základe uvedenej dohody sa žalobkyňa zaviazala uhradiť sumu 15.057,86 Eur za platobných podmienok uvedených v dohode, ktoré riadne plnila. Žalobkyňa považuje uvedenú dohodu zo dňa 16.05.2018 za neplatnú, nakoľko bola uzatvorená pod nátlakom zo strany žalovaného, ktorý jej uviedol, že nelegálny odber nahlási na polícii, ktorá ju bude stíhať a teda bude pre ňu lepšie akceptovať predloženú dohodu na sumu, ktorú v nej uviedol žalovaný bez objektívneho vyčíslenia. Dňa 29.05.2019 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.: XT/XXX/XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný H. Z.R., X.. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. X, uznaný za vinného, že v dobe od XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX v obci Vydrany neoprávnene odberal zemný plyn cez vzorkovací ventil napojený pred meracím zariadením, čím žalovanému spôsobil škodu 2.814,47 Eur. Je teda zrejmé, že doposiaľ uhradené sumy zo strany žalobkyne na základe vyššie uvedenej dohody predstavujú bezdôvodné obohatenie na jej úkor zo strany žalovaného, nakoľko zodpovedným za škodu je H. Z. a voči tomuto si mal uplatniť škodu žalovaný. Žalobkyňa vyzvala žalovaného dňa
09.09.2019 na vrátenie neoprávnene získaného majetkového prospechu 9.457,86 Eur, ktorá predstavuje súčet všetkých platieb, ktoré vykonala na základe dohody zo dňa 16.05.2018.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.11.2019 uviedol, že dohodu nepovažuje za neplatnú. Tvrdenie, že žalovaný mal uzavretím dohody podmieňovať nepodanie trestného oznámenia sa nezakladá na pravde. Polícia bola už 22.03.2018, kedy bola na odberom mieste žalobkyne zistená skutočnosť, že dochádza k neoprávnenému odberu plynu, privolaná na odberné miesto spolu s príslušníkmi hasičského zboru. Vzhľadom na tam zistené skutočnosti predpokladá, že Policajný zbor začal trestné stíhanie vo veci na základe nimi vykonanej obhliadky. Dohoda medzi stranami sporu bola uzavretá až v marci, teda dva mesiace po tomto dátume a konanie OČTK nemohlo uzavretie dohody žiadnym spôsobom ovplyvniť. Možnosť dohodnúť sa ponúkol žalovaný žalobcovi v snahe vyhnúť sa nákladom v súvislosti s konaním na súde, pričom žalobcu motivoval poskytnutím 20% zľavy z výšky škody. Suma uvedená v dohode predstavuje 80% z výšky škody a bola určená aplikáciou metodiky stanovenej Vyhláškou Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z. S poukazom na uvedené nemožno dohodu považovať za uzavretú v tiesni, obzvlášť keď mal žalobca platiť menej, než na čo mal žalovaný nárok. Podľa zákona o energetike je subjektom povinným nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu odberateľ. Prijatím sumy tak nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný si zároveň voči žalobcovi uplatňuje vzájomnou žalobou nárok na zaplatenia sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou 15.057,86 Eur a zaplatenou sumou 9.457,86 Eur, teda sumu 5.600 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z žalovanej sumy odo dňa 25.11.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 28.09.2020 poukazuje, že žalovaný vykonal v domácnosti žalobkyne kontrolu plynomeru naposledy v apríli 2017, teda mal relevantné údaje na základe ktorých mohol vypočítať skutočnú výšku škody a mohol stanoviť termín začiatku neoprávneného odberu najskôr v roku 2017, nakoľko pri tejto kontrole neboli zistené žiadne zásahy do plynomeru. Vyúčtovacia faktúra zo dňa 13.05.2020 preukazuje, že ročná spotreba plynu v domácnosti žalobkyne dosahuje výšku 968 Eur. Cena za spotrebovaný plyn za obdobie necelých troch rokov nemôže reálne predstavovať sumu 15.057,86 Eur a teda prišlo k bezdôvodnému obohateniu. Celá dohoda je kompletne v rozpore so spotrebiteľským právom a obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.
5. Žalovaný uviedol, že uzavretie dohody bolo pre žalobkyňu motivačné, nakoľko mala zaplatiť len 80 % vzniknutej škody. Skutočnosť, že v trestnom konaní sp.zn.: XT/XXX/XXXX bol za prečin krádeže právoplatne odsúdený syn žalobkyne neznamená, že zo strany žalovaného došlo prijatím platieb k bezdôvodnému obohateniu.
6. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Dňa 16.05.2018 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom dohodu o úhrade ceny zemného plynu odobratého podľa ustanovenia § 82 ods. 1 d) zákona č. 251/2012 Z.z., o energetike.
Podľa bodu 2) dohody, pri kontrole vykonanej zamestnancami veriteľa v mesiaci marec 2018 bolo zistené, že na odberom mieste dlžníka dochádza k odberu nemeraného zemného plynu cez tzv. obtok meradla. Prostredníctvom nemeraného zemného plynu bol okrem nehnuteľnosti dlžníka vykurovaný aj skleník nachádzajúci sa na odbernom mieste. Odber nemeraného zemného plynu je považovaný za neoprávnený.
Podľa bodu 3) dohody, hodnota nemeraného zemného plynu odobratého dlžníkom, bola veriteľom určená na sumu 18.822,32 Eur.
Podľa bodu 4) dohody, v snahe vyhnúť sa nákladom spojeným s prípadným vymáhaním pohľadávky, ktoré náklady by vznikli tak dlžníkovi, ako aj veriteľovi, sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi zľavu zo sumy uvedenej v odseku 3 a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 15.057,86 Eur a to v splátkach.
Podľa bodu 6) dohody, zmluvné strany prehlasujú, že táto dohoda je prejavom ich slobodnej vôle, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom zmluvu podpisujú.
8. Zo zápisu zo dňa 22.03.2018 vykonaného žalovaným na odbernom mieste žalobkyne bol zistený neoprávnený odber zemného plynu cez vzorkovací ventil. Žalobkyňa sa v zápise vyjadrila, že bol nameraný únik plynu a bola privolaná polícia a hasičský zbor, nakoľko odberateľ nechcel sprístupniť odberové miesto. Plynomer zostal namontovaný na odber. Uvedené žalobkyňa potvrdila svojim podpisom. Predpokladaný začiatok neoprávneného odberu bol stanovený na 01.09.2015 a ukončený 22.03.2018. Celková výška žalovanému spôsobenej škody v domácnosti bola určená na sumu 11.045,21 Eur a škoda vzniknutá v skleníku vo výške 7.777,11 Eur. Celková škoda teda predstavovala sumu 18.822,32 Eur.
9. Na pojednávaní dňa 02.09.2020 pred tunajším súdom predstúpila žalobkyňa, ktorá uviedla, že týždeň pred podpisom dohody bola predvolaná na políciu a tam jej povedali, že keď zaplatí pokutu nebude trestne stíhaná. Následne na to dostala od plynárov výmer koľko má platiť. Dohodu podpísala v nádeji, že nebude trestne stíhaná ani s jej synom. Následne dostali záznam výsluchu na polícii, z ktorého vyplývalo, že má zaplatiť 2.814 Eur. Žalovanému platila od mája 2018 do mája 2019. Prestala až vtedy, keď rozhodol súd v trestnom konaní o jej synovi. Sudkyňa tam povedala, že to čo si dohodla so žalovaným je veľa, a že to nemá platiť, tak platiť prestala. Od vtedy dostala aj dve upomienky na exekúciu. Posledná kontrola plynomeru bola v apríli 2017, predtým ako bolo zistené, že dochádza k neoprávnenému odberu plynu.
10. Súd nevykonal dokazovanie dôkazmi predloženými žalobkyňou na pojednávaní dňa 02.09.2020 a to vyúčtovacou faktúrou za dodávku zemného plynu za obdobie od 08.05.2019 do 06.05.2020, nakoľko uvedená faktúra z daného obdobia nie je relevantná pre posúdenie opodstatnenosti nároku vzniknutého v priebehu roka 2018.
11. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
Podľa § 71 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, odberateľ plynu v domácnosti je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa § 82 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, neoprávneným odberom plynu je odber nemeraného plynu.
Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 147 ods. 1 a 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
Podľa § 147 ods. 4 CSP, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
12. Žalovaný si v priebehu konania v zmysle ustanovenia § 147 CSP voči žalobkyni uplatnil vzájomnou žalobou zaplatenie sumy 5.600 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 15.057,86 Eur predstavujúca 80% výšky žalovanému neoprávneným odberom plynu spôsobenej škody a žalobkyňou zaplatenou sumou 9.457,86 Eur.
Žalovaný v konaní vzniesol uvedený procesný návrh vzájomnej žaloby. Skôr ako sa súd začne zaoberať otázkou o veci samej, musí sa v konaní vysporiadať s podanými procesnými návrhmi strán sporu, v tomto prípade vzájomnou žalobou žalovaného. V zmysle vyššie citovaných zákonných súd môže vyčleniť na samostatné konanie vzájomnú žalobu v prípade, ak sú v nej uvádzané veci, ktoré sa na spojené konanie o dvoch protinávrhoch strán sporu nehodia. V danom prípade sa súd vo veci samej zaoberá otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne. Až prípadné právoplatné rozhodnutie súdu o tom, či k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo alebo nedošlo by mohlo založiť nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy voči žalobkyni. Inými slovami, pokiaľ súd právoplatne nerozhodne o tom, že sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne neobohatil, nemožno považovať protinávrh žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky voči žalobkyni za taký, ktorý by bolo možné posudzovať v rámci toho istého konania, preto súd vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobkyni vylúčil na samostatné konanie.
13. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby žalobkyne, na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.
14. Žalobkyňa sa v predmetom konaní voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka môže bezdôvodné obohatenie vzniknúť len na základe troch taxatívne vymedzených podmienok. Musí sa jednať buď o prípad, ak subjekt získa majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, druhým prípadom je získanie plnenia z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo nakoniec za bezdôvodné obohatenie možno rozumieť majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnený ani jeden z predpokladov zakladajúcich bezdôvodné obohatenie.
15. Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o úhrade ceny zemného plynu, ktorý žalobkyňa neoprávnene odoberala. V predmetnej dohode bolo jasne vymedzené kedy a kde došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, bola vyčíslená výška škody, ktorá takýmto odberom žalovanému vznikla a zároveň boli žalobkyni určené splátky a výška sumy, ktorú má poškodenému žalovanému v určenej lehote splatiť. Tieto skutočnosti žalobkyňa v konaní nepopierala a dohodu osobne podpísala. Jej podpis sa nachádza rovnako na zápise o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 22.03.2018, kde je žalobkyňa uvedená ako odberateľ zemného plynu, ktorého súčasťou sú prílohy určujúce výšku spôsobenej škody neoprávneným odberom zemného plynu. Žalobkyňa si tak bola vedomá, že k vzniku škody na strane žalovaného došlo a rovnako si bola vedomá aj jej výšky. Pokiaľ teda v danom prípade vznikla žalovanému škoda, ktorú spôsobila a rovnako za ňu zodpovedá žalobkyňa, bola žalobkyňa ako subjekt, ktorý bol v danom zmluvnom vzťahu evidovaný ako odberateľ zemného plynu, povinný v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o energetike, uhradiť žalovanému (dodávateľovi plynu), skutočnú škodu, ktorá mu vznikla. Keďže teda medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol právny vzťah z titulu náhrady škody a túto škodu žalovaná na základe uzatvorenej dohody o náhrade škody riadne žalovanému plnila, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného. V danom prípade nebol naplnený ani jeden zo zákonných taxatívnych predpokladov, ktorý by zakladal bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Na uvedenom zodpovednostnom právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným nič nemení ani skutočnosť, že za
neoprávnený odber zemného plynu v období od 01.01.2018 do 22.03.2018 bol trestným rozsudkom právoplatne odsúdený syn žalobkyne, obzvlášť, ak v žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce, že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo už od 01.09.2015. Žalobkyňa v konaní síce tvrdila, že žalovaný vykonal v jej domácnosti kontrolu plynomeru naposledy v apríli 2017, kedy neboli zistené žiadne zásahy do plynomeru, svoje tvrdenia však nepodporila žiadnymi dôkazmi (napríklad záznamom o vykonanej kontrole) a nemožno tak mať za to, že by účinne poprela žalovaným prezentované a dôkazmi podporené skutočnosti.
16. Žalobkyňa v konaní ďalej upozorňovala, že dohodu so žalovaným uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko jej žalovaný uviedol, že pokiaľ dohodu nepodpíše, nelegálny odber nahlási na polícii. V tejto súvislosti súd konštatuje, že subjekt, ktorý svojim konaním spôsobil väčšiu škodu a spáchal trestný čin, ktorý sú orgány činné v trestnom konaní povinné šetriť "ex offo", sa nemôže odvolávať na skutočnosť, že uzatvoril dohodu v tiesni, pretože inak by o jeho trestnom čine žalovaný informoval políciu. Tiež je potrebné podotknúť, že žalovaný v dohode umožnil žalobkyni uhradiť o 20% nižšiu škodu, než mu bola v skutočnosti spôsobená. O tiesni by bolo možné hovoriť v prípade, ak by oprávnený subjekt pôsobil na povinného najmä bezprávnymi vyhrážkami, prípadne iným nemorálnym a protiprávnym správaním. Za také rozhodne nemožno považovať hrozbu zákonným postupom oznámenia trestnej činnosti. Pokiaľ ide o nápadne nevýhodné podmienky, na ktoré sa žalobkyňa tiež odvoláva, v tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobkyňa sa neoprávneným odberom plynu dopustila protiprávneho konania, ktorý už zo zákona zakladá oprávnenie žalovaného na náhradu skutočne vzniknutej škody. O vzniku škody ako aj o jej výške bola žalobkyňa informovaná na základe výpočtov škody, ktoré tvorili súčasť zápisu o vykonanej kontrole zo dňa 22.03.2018. Táto škoda bola stanovená vo výške 18.822,32 Eur. Pokiaľ teda žalobkyni bola výška škody známa vopred (teda už pred uzatvorením dohody), pričom uzatvorenou dohodou sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť vzniknutú škodu zníženú ešte o 20%, nemožno takúto dohodu posúdiť ako uzatvorenú za nápadne nevýhodných podmienok.
17. Na základe uvedeného, keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktorým by súdu preukázala, že by sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, alebo že by dohodu o náhrade škody uzatvorila so žalovaným v tiesni či za nápadne nevýhodných podmienok, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.
19. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).