Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-477-2015.pdf
PDF · 97.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/477/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému C. o zaplatenie 8 590,33 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 7 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7 000 € od 13.2.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,98 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.10.2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 8 590,33 € (pozostávajúcej z istiny vo výške 323,37 €, zosplatnenej istiny 6 676,63 €, úrokov vo výške 1 425,67 €, poistenia 128,66 € a poplatkov za upomienky 36 €), vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 418,15 € a úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 8 590,33 € od 19.9.2014 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že dňa 24.6.2013 uzavrela so žalovaným ako spotrebiteľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 7 000 €. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 66 pravidelných mesačných splátkach vo výške 260,87 €. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, keď sa dostal do omeškania s úhradou splátok, žalobkyňa ho listom zo dňa 23.1.2014 vyzvala na zaplatenie celého zostatku úveru v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vysvetlila, že úrok z omeškania vyčíslený vo výške 418,15 € predstavuje 8,15 % ročne zo sumy 8 590,33 € za obdobie od 13.2.2014 až do 18.9.2014, t.j. do vyhotovenia žaloby.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom svedkyne V. a zistil tento skutkový stav:
4. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.6.2013, v ktorej je ako poskytovateľ úveru (veriteľ) označená žalobkyňa a žalovaný ako klient (dlžník) súd zistil, že uvedená spoločnosť sa zaviazala dlžníkovi poskytnúť bezúčelový úver vo výške 7 000 €. Dlžník sa zaviazal úver splácať v 66 mesačných splátkach vo výške 260,87 €. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá formuláciou „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“ a ďalších splátok vždy 15 deň v kalendárnom mesiaci. Lehota splatnosti úveru bola v úverovej zmluve dojednaná formuláciou „66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v
poslednom mesiaci“. V zmluve o úvere bola dohodnutá ročná úroková sadzba 35,55 %, hodnota RPMN bola uvedená od 40,9 % do 43 %, pričom v zmluve je uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, pričom klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi až po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota RPMN bola 13,79 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 16 004,34 €.
5. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad k predmetnej zmluve o úvere súd zistil, že žalovaný úver vo výške 7 000 € čerpal jednorazovo bankovým prevodom dňa 26.6.2013, pričom na úver neuhradil ani jednu splátku. Z priloženého výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že suma úveru bola dňa 26.6.2013 odoslaná na účet klienta č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol na tento účel uvedený v zmluve o úvere.
6. Žalobkyňa písomnosťou zo dňa 23.1.2014 vyzvala žalovaného na splatenie celého úveru čerpaného na základe predmetnej úverovej zmluvy, pričom dlžnú čiastku vo výške 8 590,33 € žiadala od žalovaného zaplatiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Jej odoslanie na poštovú prepravu žalobkyňa preukazovala podacím hárkom.
7. Žalovaný na jedinom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, uviedol, že sa stal podvod na jeho osobu, keďže pán D., pán T. a jeho bývalá manželka brali na neho pôžičky. Vyslovil, že o tomto úvere nemá žiadnu vedomosť. Už sa spojil s právnikom a je rozhodnutý, že podá trestné oznámenie na bývalú manželku aj v súvislosti s týmto úverom. Tvrdil, že predmetnú zmluvu nepodpísal. Navrhol preto v konaní vyslúchnuť svoju bývalú manželku V.. D..
8. Súd vyššie uvedenú svedkyňu vyslúchol na pojednávaní uskutočnenom dňa 7.8.2020 a to v neprítomnosti strán sporu, keďže žalobkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť konania a žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené na ním uvedenú adresu pobytu s použitím fikcie doručenia, a tiež na e-mailovú adresu, ktorú uvádzal vo svojich predošlých žiadostiach o odročenie pojednávania, svoju neprítomnosť na pojednávaní nijako neospravedlnil. Svedkyňa v rámci výsluchu uviedla, že žalovaný je jej bývalý manžel, manželstvo s ním uzavrela 15.8.2015 a rozvádzali ich 26.3.2019. O predmetnej úverovej zmluve nevie nič, t.j. kedy ju podpisoval, s kým a koľko peňazí mu bolo vyplatených. Vie len toľko, že zhruba pred pol rokom jej dvakrát volal, že mu prišlo zaplatiť peniaze. Žiadal od nej, aby mu zaplatila polovicu s tým, že sa jej vyhrážal, že keď nezaplatí, príde o prácu. Ďalej v rámci odpovedí na otázky súdu svedkyňa uviedla, že so žalovaným sa pozná od decembra 2012. Ešte keď neboli manželia, žalovaný si zobral úver na prerobenie chalupy, kam sa sťahovali, na názov banky si však nepamätá. Teraz sa dozvedela aj o tomto úvere. Vie, že v čase uzavretia tejto úverovej zmluvy žalovaný mal bankový účet, asi v Poštovej banke, nemala však k nemu dispozičné právo. Každý z nich mal svoj vlastný účet, preto nevie, či mu v tom čase boli na účet posielané nejaké peniaze titulom úverov. Nevie o tom, že by v súvislosti s týmto úverom bolo na ňu podané trestné oznámenie, prípadne sa viedlo trestné konanie. Svedkyňa poprela, že by zobrala predmetný úver na meno žalovaného s tým, že by to nemohla ani urobiť, nakoľko by musela mať k dispozícii jeho občiansky preukaz, číslo jeho účtu a musela by sa tam namiesto neho podpísať. Predmetnú zmluvu za žalovaného však určite nepodpisovala. Pôžičky na meno svojho muža nikdy nebrala, meno pán D. jej niečo hovorí a pán T. je ich spoločný známy. So žalovaným nežije od 15.9.2018 a od spomínaných telefonátov už s ním nebola v kontakte.
9. Žalovaným navrhnutá svedkyňa teda výslovne poprela, že by predmetnú zmluvu za žalovaného podpísala, resp. že by na jeho meno brala akúkoľvek pôžičku. Tvrdeniu žalovaného, že zmluvu nepodpísal a nemal o nej do doručenia žaloby žiadnu vedomosť nenasvedčuje ani jeho správanie po podaní žaloby, resp. po súdnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, keďže podľa svedkyne jej dvakrát volal a žiadal od nej, aby mu zaplatila polovicu dlžnej sumy, nie však celý dlh, ako by sa dalo logicky predpokladať v situácii, keď by žiadne peniaze z úveru nečerpal. Žalobkyňa navyše doložila do spisu výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že suma úveru bola poukázaná na číslo účtu, ktoré bolo uvedené v úverovej zmluve a v zmysle nej malo patriť klientovi, teda žalovanému. Žalovaný sa nezúčastnil ani len výsluchu svedkyne, hoci mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené aj na e-mailovú adresu, ktorú používal v súvislosti so žiadosťami o odročenie pojednávania, teda je tu reálny predpoklad, že o termíne výsluchu mal vedomosť. Na prvom pojednávaní síce uviedol, že v súvislosti s týmto úverom podá trestné oznámenie okrem iného aj na svedkyňu - svoju bývalú manželku, avšak i napriek poučeniu súdu, že vykonanie takéhoto úkonu je potrebné v konaní bez zbytočného odkladu preukázať, žalovaný do rozhodnutia súdu žiaden doklad o podaní trestného oznámenia súdu nedoložil a zvyšných dvoch pojednávaní sa už bez ospravedlnenia nezúčastnil. Svedkyňa pritom výslovne uviedla, že nemá
vedomosť o tom, že by sa voči nej viedlo trestné konanie v súvislosti s predmetným úverom. Žalovaný vykonanie ďalších dôkazov (napr. znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo) na preukázanie toho, že predmetnú zmluvu nepodpísal, nenavrhol a v konaní zostal úplne pasívny. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho považoval úverovú zmluvu za podpísanú žalovaným a teda platne uzavretú.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej táto poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7 000 €. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
24. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky náležitosti zmluvy tak, ako ich určuje ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy.
25. Zmluva o úvere totiž neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ). Splnením zákonnej požiadavky uviesť konečnú splatnosť úveru nie je formulácia 66 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15 dňa v poslednom mesiaci, nakoľko z úverovej zmluvy nevyplýva konkrétny dátum ani konkrétne určená doba, dokedy je veriteľ povinný úver poskytnúť. Rovnako dojednanie § 3 hlavy 4 úverových podmienok, podľa ktorého spoločnosť poskytne úver klientovi „až po obdržaní originálov riadne vyplnenej úverovej zmluvy, prípadne ďalších s klientom či predajcom dohodnutých dokumentov“ nie je možné považovať za určitú a zrozumiteľnú dohodu o okamihu vzniku povinnosti poskytnúť úver. Ak by takéto znenie bolo vyjadrením okamihu poskytnutia úveru, okamih konečnej splatnosti úveru by mohol nastať kedykoľvek, výlučne jednostranne v závislosti od vôle veriteľa, aké iné doklady bude požadovať od klienta a kedy v konečnom dôsledku poskytne úver.
26. Zmluva neobsahuje ani korektný údaj o RPMN, keďže tento je uvedený len rozmedzím od 40,90 % do 43 % s tým, že výšku RPMN jednostranne oznamuje veriteľ až po poskytnutí úveru. Takáto úprava je však v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, ktorý taxatívne určuje, že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Je totiž výlučne vecou veriteľa, ktorého postup dlžník nemôže ovplyvniť, kedy peniaze z titulu úveru dlžníkovi poukáže. Veriteľ by mal peniaze z úveru dlžníkovi poskytnúť v deň uzavretia úverovej zmluvy, kedy je RPMN nad akúkoľvek pochybnosť známa. Ak tak urobí neskôr, musí znášať riziko zmeny RPMN vo svoj prospech, ale aj neprospech a je neprípustný prenos tejto zodpovednosti za postup veriteľa na dlžníka. Zákon vyžaduje nielen pri celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale aj pri ročnej percentuálnej miere nákladov výpočet na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie v čase poskytnutia financií. Ak by sa tento spôsob výpočtu mal vzťahovať iba na určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zákonodarca by v slove vypočítaný použil jednotné číslo (celkovú čiastku, vypočítanú ....), text zákona však obsahuje číslo množné (vypočítané).
27. Vzhľadom na absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ ZoSÚ súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
28. Konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru znamená, že žalovaný bol povinný uhradiť žalobkyni len istinu úveru, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez zmluvných úrokov a poplatkov vrátane poistenia. Keďže žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 7 000 € a žalovaný naň žiadnu sumu neuhradil, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni celú istinu 7 000 € a
v časti požadovaných úrokov vo výške 1 425,67 €, poistného 128,66 € a poplatkov za upomienky 36 € žalobu zamietol.
29. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného, t.j. k 8.2.2014 (dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 23.1.2014) bola 5,25 % ročne. Vychádzajúc z uvedeného potom súd viazaný petitom žaloby žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy neuhradenej istiny 7 000 € od ňou požadovaného dátumu 13.2.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 8 590,33 €, pričom žalobkyňa bola úspešná v sume 7 000 €, t.j. 81,49 % a žalovaný v sume 1 590,33 €, t.j. 18,51 %. Vo veci tak bola úspešnejšia žalobkyňa, ktorej vzniklo voči žalovanému právo na pomernú náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 62,98 % (81,49
- 18,51). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).