Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/428/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. H. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. O. XX, XXX XX S. O., o vymoženie 330,00 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. júna 2020, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. júna 2020 súd konajúci vyšším súdnym úradníkom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2020 domáhal od povinného vymoženia 330,00 Eur na základe exekučného titulu - rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii dňa 28.02.2017, pod č. OU-GA-OCDPK-2017/004003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2017 a vykonateľnosť dňa 05.04.2017 a rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii dňa 28.02.2017, pod č. OU-GA-OCDPK-2017/003997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2017 a vykonateľnosť dňa 07.04.2017. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (a ani v súčasnom znení) neobsahuje lehotu, v ktorej je potrebné vykonať rozhodnutie vydané podľa tohto zákona. V zmysle platí, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa (v znení v čase vydania uvedeného rozhodnutia, ako aj v súčasnom znení) platí, že ak ,14 až 18 neustanovujú inak, správca je povinný riadne a včas uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde, podať návrh na nútené vymáhanie pohľadávky štátu alebo uskutočniť výkon rozhodnutia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Zo znenia citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na výkon rozhodnutia v danej veci sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Výkon exekučných titulov bolo možné podľa Správneho poriadku nariadiť do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Súd zistil, že pri exekučnom titule (rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii dňa 28.02.2017, pod č. OU-GA-OCDPK-2017/004003) zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňom 06.04.2017 (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.04.2017) a uplynula dňom 06.04.2020 a pri exekučnom titule (rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii dňa 28.02.2017, pod č. OU-GA-OCDPK-2017/003997) zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňom 08.04.2017 (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.04.2017) a uplynula dňom 08.04.2020.

Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 14.04.2020. Na základe uvedených skutočností súd z úradnej povinnosti prihliadol na márne uplynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu predložených exekučných titulov, ktorá bráni ich vymáhateľnosti.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený dňa 08. 07. 2020 sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a pokračovania v konaní vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle podaného návrhu. Oprávnený podanie sťažnosti odôvodnil tým, že súd v napadnutom uznesení vec nesprávne právne posúdil, nakoľko pri posudzovaní zachovania lehoty na podanie návrhu na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenia z 25. marca 2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa , ustanovenie platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Podľa , lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto bol vyhlásený a publikovaný v Zbierke zákonov SR dňa 27. 3. 2020. Podľa oprávneného tak lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie v čase od 28. 3. 2020 do 30. 4. 2020 v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení neplynula, čo súd pri posudzovaní plynutia lehoty na podanie návrhu nezohľadnil. Pri aplikovaní by súd dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený v zákonnej lehote. Záver súdu o oneskorenom podaní návrhu preto nie je správny.

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver.

10. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že súd v preskúmavanom rozhodnutí na daný prípad neaplikoval ustanovenie a nesprávne tak dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal po uplynutí zákonnej lehoty podľa Správneho

poriadku. V prejednávanej veci preto posúdenie správnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, vyžaduje povinnosť zo strany sťažnostného súdu zaujať stanovisko k záverom súdu v preskúmavanom rozhodnutí, podľa ktorých predložené exekučné tituly stratili spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie, pretože do troch rokov od nadobudnutia ich vykonateľnosti nebol nariadený ich výkon v zmysle Správneho poriadku, resp. posúdiť, či podľa nedošlo k spočívaniu alebo k navráteniu lehoty určenej na nariadenie ich výkonu v tomto zákonnom ustanovení.

11. Podľa o správnom konaní v znení účinnom ku dňu vydania exekučných titulov (ďalej len „“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).

12. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

13. Podľa ustanovenie platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

14. Dôvodová správa k ust. a podáva nasledovný výklad: „Navrhované opatrenie má v za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä a . Na rozdiel od úpravy v , ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť. Predkladateľ od tohto opatrenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania, či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom. V rámci trestného konania sa navrhuje, aby táto úprava bola limitovaná len na lehoty na strane obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.“

15. Sťažnostný súd na podklade výkladu ust. a a aj na podklade dôvodovej správy k tejto právnej úprave predovšetkým konštatuje, že neobsahuje konkrétny výpočet lehôt, ktoré majú byť z dôvodu pandémie prerušené resp. navrátené. Len pokiaľ lehota spĺňa týmito ustanoveniami predpokladané znaky, budú sa na ňu vzťahovať vzťahuje opatrenia prijaté v súvislosti s mimoriadnou situáciou na území Slovenskej republiky v dôsledku šíriacej sa nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v na hmotnoprávne lehoty v súkromnoprávnych a v na procesné lehoty ustanovené osobitnými predpismi procesného práva. Súd bol preto povinný ustáliť, o akú lehotu sa v prípade Správneho poriadku jedná.

16. Na vykonanie rôznych procesných úkonov ustanovuje rôzne lehoty a spôsob ich počítania. Ich zmyslom je racionálne využitie času počas správneho konania v súlade so základnými pravidlami konania, najmä so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Pod pojmom lehota sa v právnej teórii rozumie určité, časovo vymedzené obdobie, v ktorom sa môže, prípadne musí vykonať určitý úkon. Každý takýto časový úsek je ohraničený jeho začiatkom (napr. doručením písomnosti) a koncom (uplynutím určeného času). Lehoty hmotnoprávne obsahujú väčšinou jednotlivé predpisy materiálneho práva. S ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva, resp. oprávnenia. S plynutím týchto lehôt je spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva. ako právny predpis procesného práva v zásade obsahuje najmä procesné lehoty. To však neznamená, že všetky lehoty v ňom upravené možno považovať výlučne za procesné. Obdobne ako v prípade lehôt v prípade predpisov hmotného práva, pokiaľ štátnym orgánom uplynutím hmotnoprávnej lehoty zaniká oprávnenie na výkon určitého atribútu verejnej moci (napr. uložiť sankciu za porušenie právneho predpisu), alebo ako v tomto prípade, dosiahnuť nariadenie núteného výkonu rozhodnutia správneho orgánu, je nutné takúto lehotu považovať za hmotnoprávnu. Sťažnostný súd je preto toho názoru, že lehota ust. v Správneho poriadku je hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou. Tento záver je umocnený aj komentárom k uvedenému zákonnému ustanoveniu (zdroj ASPI) podľa ktorého: „V záujme právnej stability ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Niektoré osobitné zákony ustanovujú dĺžku tejto lehoty odchylne. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.“

17. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, kde súd na podporu svojich záverov poukázal aj na právne závery vyslovené v uznesení Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.11.2012, sp. zn.: , podľa ktorých v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku zákon ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán z úradnej povinnosti (ex offo). Aj na podklade tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že aj vyšší súdny úradník sa charakterom tejto lehoty pred vydaním svojho rozhodnutia zaoberal, pričom v obsahovej zhode s názorom sťažnostného súdu dospel k záveru, že lehota upravená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku je lehotou hmotnoprávnou, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal práve na uvedené súdne rozhodnutie.

18. Následne sa súd na podklade obsahu podanej sťažnosti oprávneného zaoberal otázkou, či do jej plynutia zákonom predpokladaným spôsobom zasiahlo ust. , ktoré sa vzťahuje práve na plynutie hmotnoprávnych lehôt, avšak s negatívnym záverom. Zákon v citovanom zákonnom ustanovení výslovne určuje, že sa musí jednať o „lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde“.

19. Lehota podľa Správneho poriadku však vzhľadom na povahu tohto právneho predpisu nemôže byť považovaná za ustanovenú právnym predpisom v súkromnoprávnych vzťahoch, preto je sťažnostný súd toho názoru, že plynutie tejto lehoty nebolo nijako dotknuté.

20. Z obsahu podanej sťažnosti je možné vyvodiť, že oprávnený zastával právny názor, že lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku je lehotou procesnou, avšak tento názor je v zmysle vyššie uvedeného výkladu potrebné považovať za nesprávny.

21. Súd pre úplnosť dodáva, že lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku končí uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom, keď rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť na plnenie, nadobudlo vykonateľnosť. Ak taký deň v mesiaci nie je, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia posledný deň v mesiaci. Ak koniec lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň (, Správneho poriadku, k tomu porovnaj Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 624.).

22. Pokiaľ potom oprávnený predložil exekučnému súdu ako exekučný titul rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Galanta, odbor cestnej

dopravy a pozemných komunikácii dňa 28.02.2017, pod č. OU-GA-OCDPK-2017/004003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2017 a vykonateľnosť dňa 05.04.2017, trojročná lehota uplynula dňa 05.04.2020, ktorý deň pripadol na nedeľu, pričom najbližší pracovný deň pripadol na deň 06.04.2020. Pokiaľ potom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade tohto rozhodnutia až dňa 14.04.2020, aj sťažnostný súd je toho názoru, že bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

23. Oprávnený súdu predložil ako podklad pre vedenie exekúcie aj rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaného Okresným úradom Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii dňa 28.02.2017, pod č. OU-GA-OCDPK-2017/003997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2017 a vykonateľnosť dňa 07.04.2017. V tomto prípade potom trojročná lehota uplynula dňa 07. 04. 2020. Aj v tomto prípade sťažnostný súd v obsahovom súlade so závermi vyslovenými súdom v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že prekluzívna lehota na nariadenie výkonu tohto rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku dodržaná nebola, keďže návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal až dňa 14. 04. 2020.

24. Porovnaním spôsobu počítania lehôt upraveného v ust. § 27 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, ktorý vo svojom výklade použil aj sťažnostný súd nekorešponduje so spôsobom, ktorý využil súd obsadený vyšším súdnym úradníkom. Je ale zrejmé, že nesprávny postup súdu v danom prípade nemal za následok nesprávnosť prijatého rozhodnutia.

25. Dôsledkom uplynutia lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku na nariadenie výkonu predložených rozhodnutí je strata práva oprávneného domáhať sa ich núteného výkonu. Tento záver plne zodpovedá účelu ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorým je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Trojročná lehota, v ktorej možno nariadiť výkon správneho rozhodnutia, je vlastnosťou tohto exekučného titulu. Len pokiaľ je jeho výkon nariadený v tejto lehote, zachováva si spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie.

26. Súd v preskúmavanom rozhodnutí preto dospel k správnemu právnemu záveru, že vykonávané správne rozhodnutia nemôžu byť pre uplynutie trojročnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty v § 71 ods. 3 Správneho poriadku podkladom pre vedenie exekúcie voči povinnému, z ktorého dôvodu aj správne návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

27. Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnostný súd prijal záver, že sťažnosť oprávneného nemôže byť dôvodná a preto ju podľa v spojení s Exekučného poriadku zamietol.

28. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

29. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).