Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-178-2019.pdf
PDF · 109.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/178/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: Podielnícke družstvo Horná Lehota, so sídlom 027 41 Horná Lehota 59, IČO: 31 583 806, zastúpeného Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou so sídlom H. XXXX, XXX XX M. E., proti žalovanej: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XXX/X, zastúpenej spoločnosťou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, v spore o určenie, že nájomný vzťah naďalej trvá, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/40/2018-123 zo dňa 28. januára 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku č. 20/2013, uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľom dňa 22.11.2013, naďalej trvá (výrok I.) a zároveň žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená nájomná zmluva špecifikovaná vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, predmetom ktorej boli pozemky vo vlastníctve žalovanej v k. ú. D. F. o výmere celkovo 5,7227 ha podľa zoznamu uvedeného v prílohe zmluvy s dojednanou dobou nájmu na 10 rokov. Súčasťou tejto zmluva (čl. II. bod 4 zmluvy) bolo splnomocnenie žalobcu žalovanou na jej „plné“ zastupovanie vo všetkých konaniach týkajúcich sa výkonu práva poľovníctva v zmysle platných právnych predpisov ZoP, vrátane uzatvárania zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva, dohôd o zániku zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva s poľovníckymi združeniami alebo inými subjektmi práva na pozemkoch vo vlastníctve prenajímateľa, zmena hraníc poľovných revírov, a to pred orgánmi štátnej správy na úseku LH a poľovníctva, pred súdmi, orgánmi samosprávy a ostatnými orgánmi verejnej správy. Listom z 18.09.2016 žalovaná odstúpila od nájomnej zmluvy v zmysle ust. § 48, § 49 a § 49a OZ a tento dôvod skutkovo vymedzila tak, že „...na základe tej skutočnosti, že ste bez môjho vedomia a priameho splnomocnenia zvolali Zhromaždenie vlastníkov uznaných poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Javorová, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.06.2016 v zasadacej miestnosti budovy Oravského výrobného družstva na ul. Nemocničnej č. 1 v Dolnom Kubíne.“ Súčasne požiadala žalobcu o okamžité a bezprostredné vrátenie a vydanie poľnohospodárskej pôdy. Žalobca s odstúpením nesúhlasil. Následne žalovaná tieto pozemky na základe novej zmluvy prenajala tretej osobe a tento nový nájomca vyzval žalobcu na vrátenie a vyčlenenie označených poľnohospodárskych pozemkov a v priebehu mesiaca máj 2018 na týchto pozemkoch pokosil trávu a túto si prisvojil.
3. S ohľadom na charakter žalobcom uplatneného nároku, sa v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP súd prvej inštancie primárne zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Dospel k záveru, že zvolený typ žaloby je spôsobilým prostriedkom na odstránenie tejto spornosti v právnom vzťahu založenom nájomnou zmluvou medzi stranami sporu. Spornosť je spojená s vyriešením otázky platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy, pričom sa táto spornosť prenáša aj do vzťahov, do ktorých v súvislosti s pozemkami tvoriacich predmet nájmu vstupujú s tretími osobami samostatne žalobca a žalovaná. Platnosť jednostranného právneho úkonu žalovanej zo dňa 18.09.2016 súd posudzoval v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že skutkový dôvod vymedzený v odstúpení od zmluvy (viď ods. 2. odôvodnenia), aj v prípade jeho reálneho naplnenia konaním žalobcu, nepredstavuje ani zmluvný, ani zákonný dôvod na odstúpenie žalovanej od zmluvy. Okrem takéhoto skutkového vymedzenia dané odstúpenie obsahovalo už len odkaz na ust. § 48 a § 49, § 49a OZ upravujúce rôzne zákonom stanovené predpoklady pre možnosť odstúpenia od zmluvy, pričom danosť a konkretizácia ktoréhokoľvek z nich nebola v odstúpení nijako (tobôž určite a zrozumiteľne) vymedzená. Súd uzatvoril, že vymedzený skutkový dôvod nepredstavuje spôsobilý dôvod pre odstúpenie žalovanej od nájomnej zmluvy a pokiaľ žalovaná odstúpenie odôvodňovala len odkazom na citované zákonné ustanovenia bez akéhokoľvek skutkového vymedzenia existencie niektorého z nich (existencie tiesne za súčasného naplnenia aj nápadne nevýhodných podmienok alebo existencie omylu na strane žalovanej v podstatnej okolnosti pre jeho uskutočnenie, ktorý by žalobca vyvolal, alebo o ňom musel vedieť, poprípade omylu žalovanej, ktorý by bol žalobcom vyvolaný úmyselne), takéto vymedzenie je absolútne neurčité a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ. Na tomto základe nemožno považovať odstúpenie žalovanej za platné, a preto nájomný vzťah založený predmetnou nájomnou zmluvou naďalej trvá.
4. S poukazom na § 35 ods. 2 OZ súd konštatoval, že pri výklade vôle žalovanej vyjadrenej v spornom právnom úkone nie je prípustné nad rámec toho, čo z jeho jazykového prejavu vyplýva, dopĺňať do neho to, čo tam slovne prejavené vôbec nebolo. Preto súd považoval za úplne nadbytočné a nehospodárne vykonať dôkazy navrhnuté žalovanou - jej výsluch ohľadom pohnútok, ktoré ju viedli k odstúpeniu od zmluvy, nech by v danom smere uvádzala čokoľvek. Rovnaký dôvod vzhliadol aj na výsluch svedka Mgr. Z. S. ohľadom skutkových tvrdení žalovanej, že na jednom zo zhromaždení vlastníkov uznaných poľovných pozemkov mu bolo umožnené zastupovať žalovanú a na druhom - neskoršom nie. Vzhľadom na úspech žalobcu v spore o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, riadne a v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľka zotrvala na vykonaní ňou navrhnutých dôkazov - jej výsluchu a výsluchu jej syna Mgr. Z. S., nakoľko len vykonaním týchto dôkazov je možné preukázať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto opätovne navrhla vykonať. Odstúpenie od Zmluvy o nájme č. 20/2013 zo dňa 18.09.2016 považovala za platné, nakoľko od tejto zmluvy odstúpila na základe konkrétneho dôvodu a v súlade s ust. § 48, § 49 a § 49a OZ. Poukázala, že v ust. čl. II bod 4 zmluvy je rozsah splnomocnenia obmedzený konkrétnymi oprávneniami nájomcu uvedenými v predmetnom ustanovení zmluvy. Žalobcovi neudelila splnomocnenie, ani ho žiadnym iným spôsobom nesplnomocnila na zastupovanie jej osoby na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Javorová, ani v úkonoch súvisiacich so zvolaním, resp. zvolávaním vlastníkov poľovných pozemkov podľa ust. § 3 - § 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Potvrdzuje to skutočnosť, že na takomto skoršom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 26.03.2014 (teda po uzavretí zmluvy) na jej zastupovanie splnomocnila syna Mgr. Z. S. na základe plnomocenstva zo dňa 17.03.2014, ktorému bolo umožnené tohto sa zúčastniť a konať za žalovanú v celom rozsahu. Mala za to, že nebola splnená obligatórna podmienka žaloby o určenie a to podmienka naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení, že nájomný vzťah naďalej trvá. V tejto súvislosti poukázala, že medzi odstúpením od zmluvy (september 2016) ako i predžalobnej výzvy (12.04.2017) a podaním žaloby na súd (14.06.2018) uplynulo dlhé časové obdobie, čo rozporuje danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu ako obligatórnej podmienky takejto žaloby. Konajúci súd sa nedostatočne zaoberal týmito
skutočnosťami, následkom čoho dospel k nesprávnym a nedostatočným skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil.
6. Žalobca nesúhlasil s podaným odvolaním a navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal vo svojom rozsudku. Súd správne zamietol žalovanou navrhnuté dôkazy ako nadbytočné a uviedol dôvody, ktoré ho k tomu viedli, s ktorými sa žalobca stotožnil. Dal do pozornosti, že splnomocnenie udelené žalobcovi v rámci zmluvy, žalovaná v odstúpení od zmluvy vypovedala (správne má byť „odvolala“). Zotrval na tom, že odstúpenie od zmluvy bolo neurčité a zmätočné, opierajúce sa o viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré si navzájom odporujú, pričom skutkové dôvody odstúpenia od zmluvy nezodpovedali ani jednému ustanoveniu Občianskeho zákonníka na odstúpenie od zmluvy. Navyše, tieto skutkové tvrdenia neboli pravdivé a ak by sa aj preukázali, ani tak by nepredstavovali dôvod na skončenie zmluvy odstúpením. Zotrval na tom, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a zopakoval dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žaloby. Od začiatku považuje odstúpenie od zmluvy žalovanou za neplatné. Žalobca (na rozdiel od spoločnosti Agrodružstvo Lehota, s.r.o.) prenajatú pôdu aj naďalej obhospodaroval, taktiež požiadal o dotáciu na túto pôdu. Určovaciu žalobu podal v časovej a skutkovej súvislosti po tom, ako v máji 2018 spoločnosť Agrodružstvo Lehota, s.r.o. pozemky pokosila a trávnu masu si prisvojila, pričom žalobca je toho názoru, že ak by aj k tejto situácii nedošlo, naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby by mal stále, a to vzhľadom práve na existenciu dvoch tvrdených nájomných vzťahov na totožný predmet nájmu.
7. V odvolacej replike žalovaná v podstate zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu. Zvlášť zdôraznila absenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V tejto súvislosti uviedla, že žalovanej bol od žalobcu doručený list dňa 07.10.2016, ktorý okrem vyjadrenia k odstúpeniu od zmluvy obsahoval výzvu pre žalovanú na zrušenie odstúpenia a upozornenie na dôsledky odstúpenia od zmluvy - ukončenie členstva v družstve. Následne doručil žalovanej rozhodnutie o ukončení členstva v družstve vylúčením zo dňa 24.10.2016, s odvolaní sa na platné stanovy žalobcu, ktoré žalovaná porušila. Rozhodnutím o ukončení členstva žalovanej samotný žalobca uznal odstúpenie od zmluvy za platné, nakoľko v dôsledku predmetného odstúpenia vyvodil voči žalovanej následky v podobe vylúčenia žalovanej z družstva žalobcu a práve odstúpenie od zmluvy bolo príčinou vylúčenia žalovanej. Na preukázanie týchto tvrdení predložila listinné dôkazy (list zo dňa 07.10.2016 a rozhodnutie o ukončení členstva zo dňa 24.10.2016), s ktorými počas konania nedisponovala a z tohto dôvodu ich nemohla bez svojej viny predložiť skôr. Tieto dôkazy zabezpečila až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po odôvodnení predmetného rozhodnutia. V celom rozsahu namietala splnenie obligatórnej podmienky žaloby o určenie existencie naliehavého právneho záujmu.
8. V odvolacej duplike žalobca poukázal na zásadu koncentrácie konania. Je neprípustné, aby žalovaná predkladala dodatočné dôkazy vo fáze odvolacieho konania, pokiaľ nespĺňa zákonné podmienky o novotách v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Je nepostačujúce, ak žalovaná uviedla, že tieto dôkazy nemala k dispozícii počas konania na súde prvej inštancie a z tohto dôvodu ich nemohla predložiť bez svojej viny skôr pred súdom prvej inštancie a údajne ich zabezpečila až po jeho rozhodnutí. Nie je zrejmé, prečo žalovaná uvedené listinné dôkazy nemala k dispozícii, keďže ide o listiny jej adresované. Nielenže nepredložila nijaký dôkaz o existencii relevantných okolností, na základe ktorých nemala tieto listiny k dispozícii skôr, ale takéto okolnosti ani len netvrdila a nesnažila sa vysvetliť, z akých dôvodov tieto nemohla súdu predložiť. Preto, podľa názoru žalobcu, na tieto listiny nemožno prihliadnuť. Pre úplnosť dodal, že platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu nie je daná tým, či zmluvná strana právny úkon uzná za platný, ale je daná zo zákona. Tieto listiny by nepreukazovali nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Žalobca sa po celý čas správal tak, ako by bola platná nájomná zmluva a nič na tom nemení skutočnosť ukončenia členstva so žalovanou.
9. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ešte pred doručením žaloby žalovanej, zobral žalobca žalobu späť v bode I. žalobného petitu (o určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej z 18.09.2016 od nájomnej zmluvy), o čom okresný súd nerozhodoval v zmysle ustanovenia § 145 ods. 3 CSP.
10. Pri dodržaní procesného postupu súdom prvej inštancie podľa § 374 CSP, v rámci odvolacieho konania nedisponoval odvolací súd s ďalšími podaniami strán sporu.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP) a postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo veci samej vo výroku I., ako aj v závislom výroku o trovách konania, t. j. vo výroku II., podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovanej za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
14. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam len zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
15. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:
16. Všeobecným predpokladom, aby súd určovacej žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci výrok rozsudku pre neho právne významný, aby mal pre neho zmysel. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok „naliehavý“ je chápaný tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu, teda určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, čo logicky vedie k tomu, že žalobca je povinný v žalobe uviesť skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby.
17. Naliehavý právny záujem žalobca v žalobe zdôvodnil tým, že medzi stranami sporu existuje v súvislosti s otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy stav právnej neistoty. Žalobca odstúpenie považuje za neplatné a tak sa aj správa a naopak, žalovaná ho považuje za platné a na tomto základe uzavrela novú nájomnú zmluvu s treťou osobou, kde následne vzniká medzi žalobcom a touto treťou osobou spor v tom, kto z nich má k pozemku užívacie právo a s tým súvisiace práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a iné. S tým súvisí otázka, či nájomná zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou, je stále platná a nájomný vzťah z tejto zmluvy trvá. Bez požadovaného určenia žalobca nemôže s istotou vedieť, či pozemky vo vlastníctve žalovanej môže a je povinný i naďalej užívať, obhospodarovať ich a žiadať na ne podporu v poľnohospodárstve, platiť žalovanej nájomné a podobne, alebo či takéto práva a povinnosti patria inej osobe na základe novej nájomnej zmluvy. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie mal nesporne preukázané tvrdenia žalobcu ohľadom naliehavého právneho záujmu. Na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci je v zmysle § 137 písm. c) CSP daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Znak naliehavosti sa tak odvíja od existencie (trvania) spornosti alebo neistoty v konkrétnom právnom vzťahu a nie vo význame bezprostredného /neodkladného/ uplatnenia tejto spornosti žalobou na súde, teda časové hľadisko vzniku a uplatnenia ochrany práva podľa názoru odvolacieho súdu nie je významné.
18. Okresný súd správne vymedzil spornosť otázky platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a túto v súlade s vykonaným dokazovaním a právnou argumentáciou správne uzatvoril. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovanou vymedzený skutkový dôvod odstúpenia od zmluvy nezodpovedá dohodnutým zmluvným ustanoveniam a iný zákonný dôvod v zmysle jeho určitého a zrozumiteľného skutkového vymedzenia odstúpenie žalovanej neobsahoval. Z tzv. „teórie prejavu vôle“ vyplýva, že sa
prihliada len na to, čo bolo prejavené. V zmysle tohto pravidla je potrebné posudzovať obsah a zmysel každého právneho úkonu, prejav vôle musí byť výslovný, dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby mohli nastať jeho účinky. Nie je možné, aby súd obsah právneho úkonu výkladom dopĺňal či domýšľal, alebo z neho vyvodil závery, ktoré z jeho obsahu nevyplývajú. Jedným zo základných predpokladov platnosti právneho úkonu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačný, a tým i neurčitý je jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu úkonu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ust. § 35 OZ. V posudzovanom prípade je takáto neurčitosť právneho úkonu spojená s odstúpením od zmluvy, ktorú neurčitosť nie je možné preklenúť ani výkladom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu prejav vôle žalovanej v predmetnom odstúpení od zmluvy práve takúto náležitosť postráda, čo bolo dôvodom jeho neplatnosti.
19. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd je povinný súčasne dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodne skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. O vykonaní alebo nevykonaní navrhnutého dôkazu súd rozhoduje priebežne počas konania, pričom svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazu je povinný uviesť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie stručne, jasne a vecne zdôvodnil, z akých dôvodov nevykonal žalovanou stranou navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalovanej, ako aj ňou navrhnutého svedka. Vzhľadom na správny záver okresného súdu ohľadom podstaty sporu, a to neplatnosti predmetného odstúpenia od zmluvy žalovanou, vykonanie ďalších dôkazov bolo neúčelné. Teda aj v tomto bol záver okresného súdu správny a nevykonaním uvedených dôkazov nevylúčil dôkaz, ktorý by bol relevantný pre rozhodný skutkový stav veci.
20. Koncepcia kontradiktórneho civilného sporového konania predpokladá, že skutkový stav veci musí byť riadne zistený už súdom prvej inštancie a je to tiež súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci vykoná. Pokiaľ odvolateľka predložila listinné dôkazy v odvolacom konaní v rámci odvolacej repliky (dávno po uplynutí lehoty na podanie odvolania), na nové dôkazy môže odvolací súd prihliadnuť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa novoty v odvolacom konaní, ktoré v systéme neúplnej apelácie boli nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. To znamená, že nové sú také prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré nevyšli najavo pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ tieto nové prostriedky uplatnené neboli, nemôže k nim odvolací súd prihliadať, a to, aj keby vyšli najavo v odvolacom konaní, ak by neboli uplatnené v súlade s § 366 CSP. Bolo teda úlohou odvolateľky v odvolaní zároveň preukázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza až teraz, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Jednoducho odvolateľka mala opísať konkrétnu prekážku, ktorá jej bránila predmetné listiny predložiť (z akých dôvodov s listinami nedisponovala), pritom zároveň malo ísť o také skutočnosti, ktoré by vylúčili akýkoľvek podiel viny žalovanej, že tak nemohla konať skôr, napr. že nešlo len o jej nedbanlivosť včas predlžiť dôkazy. Na tomto základe sa odvolací súd nemohol uspokojiť len so všeobecným tvrdením zákonnej podmienky, tak ako ju uviedla žalovaná. Ak teda žalovaná nesplnila zákonom vyžadovaný predpoklad na uplatnenie novoty v odvolacom konaní, odvolací súd nemohol na tieto listinné dôkazy prihliadnuť. Inak povedané, nezdôvodnenie tohto základného predpokladu na uplatnenie novôt v odvolacom konaní postačovalo na diskvalifikáciu predložených novôt, a preto sa odvolací súd týmito dôkaznými prostriedkami nezaoberal. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje, že v tomto smere bol vo svojej činnosti limitovaný aj ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého na odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
21. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalovanej vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň
nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
23. Na rozhodnutie o trovách konania odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a v zmysle zásady úspechu sporovej strany v spore priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).