Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/265/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, adresa na doručovanie Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 7.473,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -137 zo dňa 8. marca 2018 v spojení s opravným uznesením č. k -204 zo dňa 22. októbra 2019 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu"), takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.473,05 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 25.05.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (výrok II.). Súčasne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 448 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil svoj nárok titulom zavineného protiprávneho konania tretej osoby (vodiča motorového vozidla U. F., ktorý zavinil dopravnú nehodu, ale zraneniam podľahol) voči žalovanej (poisťovateľovi, u ktorého mal škodca uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) za dávky vyplatené z dôchodkového poistenia - sirotský a vdovský dôchodok v sume 7.473,05 eur - manželke poškodeného spolujazdca R. X., ktorý tiež zraneniam podľahol. Keďže škoda bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej tretia osoba zomrela, mal žalobca právo, aby poisťovateľ za ňu nahradil škodu spôsobenú sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla, ďalej„ZoPZP"). Okresný súd dospel k záveru, že žalobou uplatňovaný nárok má povahu nároku na náhradu škody, nakoľko si žalobca tento nárok uplatňoval podľa o sociálnom poistení (predtým o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 01.01.1995 do 31.12.2003), ktorá mu vznikla výplatou dôchodkových dávok. V tejto súvislosti okresný súd posudzoval aj námietku miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovanou, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Vychádzal

z ust. , ktoré popri všeobecnom súde žalovaného označuje na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť zakladajúca právo na náhradu škody. V danom prípade tak popri všeobecnom súde žalovanej (Okresný súd Bratislava I) bol miestne príslušným aj konajúci súd, lebo dôchodkové dávky vyplatila pobočka žalobcu so sídlom v Dolnom Kubíne. Vychádzal z nesporných skutočností, že dňa 16.02.2003 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel smrteľné zranenie R. X. a U. F.. Manželke zosnulého R.H. - R. X.alobca vyplatil v období od 11/2015 do 4/2017 vdovský dôchodok v sume 4.550,78 eur a jeho dcére O. X. sirotský dôchodok 2.922,27 eur, čo bolo preukázané potvrdeniami o výške vyplatených dôchodkových dávok. Žalovaná dávky odmietla žalobcovi refundovať, o čom ho upovedomila listom zo dňa 12.05.2017. K zavineniu dopravnej nehody poistencom žalovanej okresný súd uviedol, že uznesením Okresného úradu Justičnej polície PZ Námestovo zo dňa 31.03.2003 ČVS: OUJP-17/NO-2003 bolo zastavené trestné stíhanie pre jeho neprípustnosť, pričom z jeho odôvodnenia bolo zrejmé, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil a súčasne sa predmetného trestného činu (ublíženia na zdraví podľa , ) dopustil vodič U. F.. Napriek zisteniu, že došlo k spáchaniu trestného činu a je známe, kto ho spáchal, muselo byť trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel. Pre účely rozhodnutia súd z predmetného uznesenia vychádzal ( ) a uzavrel, že dopravnú nehodu zavinil poistenec žalovanej U. F.. Súčasťou poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení škodcu boli Všeobecné obchodné podmienky žalovanej („VOP") schválené úradom pre finančný trh dňa 16.10.2001. V ich článku III. pod písmenom f) je uvedená výluka z poistenia. Tento článok VOP obsahuje rovnaký text ako ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.01.2002. Z obsahu cit. zmluvného dojednania vyplýva, že pokiaľ nenastal prípad výluky z poistenia a v prejednávanej veci nenastal, (osoba zodpovedná za škodu sa zistila a nešlo o škodu vodiča motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená) mala žalovaná zmluvnú povinnosť nahradiť za poisteného škodu vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Preto neobstojí obrana žalovanej. Podľa názoru súdu aj v prípade neexistencie tejto jej zmluvnej povinnosti bolo povinnosťou žalovanej plniť žalobcovi uplatnený nárok. Tento má svoju oporu aj v ust. ZoPZP v znení účinnom od 01.01.2002, nárok Sociálnej poisťovne (predtým o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 01.01.1995 do 31.12.2003). Vzhľadom na tieto závery, súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Súčasne mu priznal aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky od momentu preukázaného začiatku omeškania žalovanej od 25.05.2017. Uviedol, že žalobca aj ako verejnoprávna inštitúcia má právo na úrok z omeškania podľa , keďže tento je príslušenstvom pohľadávky na náhradu škody ( ), preto mu ho priznal v zmysle ust. v spojení s a nariadenia vlády č. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. v súlade s požiadavkou žalobcu, ktorý si výslovne právo na náhradu trov konania neuplatnil. V zmysle ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, ktorý vyčíslil v súlade s ust. , v spojení s položkou 1 písm. a) I. časti sadzobníka .

3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie riadne a včas žalovaná z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (, , ). Z týchto dôvodov navrhla zmeniť napadnutý rozsudok, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietala, že súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu nesprávne právne posúdil a na tomto základe aj nesprávne právne posúdil vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti, v zmysle ktorej mal byť spor postúpený príslušnému súdu - Okresnému súdu Bratislava I. Za predpokladu, že by pán F. nepodľahol zraneniam, ktoré utrpel pri zavinenom protiprávnom konaní, bol by osobou, voči ktorej by žalobcovi patrilo právo podľa ust. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003. Je však presvedčená, že žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa tohto nároku na náhradu škody priamo proti žalovanej ako komerčnej poisťovni, pretože mu takéto právo nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani žiadnej zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, vôbec sa nezaoberal argumentáciou žalovanej z jej vyjadrení k žalobe zo dňa 21.08.2017 a zo dňa 20.12.2017. V nich zdôvodnila, že žalobca nemôže mať status poškodeného v zmysle jeho obsahu stanoveného v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP"). Ak teda žalobca nemá postavenie poškodeného, tak sa v súlade s platným právom nemôže domáhať nárokov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP účinného k 16.02.2003 (čas dopravnej nehody) v spojení s § 15 ods. 1 cit. zákona. Súčasne nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom škody. Žalobcovi škoda nevznikla priamo v súvislosti s dopravnou nehodou, ale až neskôr v dôsledku zavineného protiprávneho konania nebohého U. F., a to až výplatou dávok pozostalým po nebohom R. X., a teda je v tomto prípade vzťah príčiny a následku len sprostredkovaný a nie priamy. Aj keď by eventuálne takýto nárok na náhradu škody žalobcovi vznikol v zmysle záveru prezentovaného súdom, že žalovaná mala zmluvnú povinnosť nahradiť za poisteného škodu, tak táto povinnosť bola dojednaná len medzi žalovanou a poisteným U. F. a žalobkyňa so žalovanou nie sú v predmetnej veci v žiadnom zmluvnom, ani inom vzťahu vyplývajúcom z hmotného práva. Žalovaná takéto plnenie môže dobrovoľne poskytnúť priamo žalobcovi a ak ho prijme, nedôjde na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, avšak žalobca nemôže takýto nárok na takúto náhradu škody priamo uplatniť proti žalovanej pred súdom. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy aj ďalšiu zákonnú výluku, nakoľko výlukou, ktorou sa zaoberal v bode 23. a 24. odôvodnenia rozsudku nie je jedinou výlukou. Ďalšou je, že ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. A keďže podľa názoru žalovanej táto nastala, tak aj keby sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má postavenie poškodeného v zmysle ZoPZP, tak poisťovateľ nie je povinný nahradiť škodu, ktorá žalobkyni vznikla výplatou dôchodkových dávok, pretože takáto škoda nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Opakovane zdôraznila, že žalobca nemá postavenie poškodeného, pretože v zmysle definície tohto pojmu v ust. § 2 písm. g) ZoPZP, pretože tento nárok má len poistený a ten, kto prevádzkou motorového vozdila utrpel škodu. Nesúhlasila ani s názorom súdu, ktorý postavenie žalobcu ako poškodeného (v bode 27. odôvodnenia rozsudku) odvodil z ustanovenia o sociálnom poistení, resp. ustanovenia o Sociálnej poisťovni. V tejto súvislosti poukázal na právny názor uvedený v odbornej literatúre, z ktorého vyvodil, že ani po vykonaní zmeny zákona o povinnom zmluvnom poistení nedošlo k zjednoteniu obsahu pojmu príslušný subjekt (v našom prípade žalobcu) s obsahom pojmu poškodený. Uvedené len podporuje záver, že žalobcu nebolo, ani v súčasnosti nie je možné považovať za poškodeného v zmysle ust. ZoPZP účinného, keďže je žalobca len príslušným subjektom v zmysle ust. ZoPZP účinného od 01.04.2007. Keďže žalobca nebol poškodeným podľa ust. ZoPZP a nie je ním ani dnes, tak nemohol a nemôže v súlade s ust. ZoPZP nárok na náhradu škody účinne uplatniť proti žalovanej. Súd prvej inštancie pochybil aj pri posúdení oprávnenosti uplatneného príslušenstva pohľadávky. V tejto súvislosti poukázala na obsah ust. a ZoPZP, ktoré je vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam upravujúcim povinnosti dlžníka v omeškaní špeciálnou zákonnou úpravou. V zmysle tejto špeciálnej právnej úpravy, ktorá má prednosť, jej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Po doručení výzvy žalobcu na náhradu škody zo dňa 04.05.2017 poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu odmietla poskytnúť poistné plnenie, a to v liste zo dňa 12.05.2017, čím si žalovaná splnila svoju zákonnú povinnosť. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožnil so spôsobom vybavenia veci, nemožno považovať za nesplnenie zákonnej povinnosti žalovanej, nakoľko až právoplatným rozhodnutím súdu môže byť výška škody ustálená a žalobkyni nárok na náhradu škody v takom rozsahu priznaný. Žalovaná sa tak môže dostať do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu až v prípade nevyplatenia nároku priznaného súdom v lehote určenej právoplatným súdnym rozhodnutím.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s právnym názorom žalovanej a navrhol rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Do pozornosti na podporu právneho názoru, že náhradu škody je žalovaná povinná za tretie osoby nahradiť, žalobca predložil do spisu aj rozhodnutia iných odvolacích súdov a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Z doteraz známych rozhodnutí súdov v identických prípadoch sa žiaden z týchto súdov nestotožnil s právnym názorom žalovanej. Vyjadrenia žalovanej popierajú celý zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j., aby poisťovňa, s ktorou mal poistený v čase dopravnej nehody platne uzatvorenú poistnú zmluvu plnila za neho všetky finančné plnenia, ktoré vznikli poškodeným v súvislosti s dopravnou nehodou, pričom plnenia, na ktorých preplatenie od poistiteľa má poistený zákonný nárok sú výslovne uvedené v § 4 ods. 2 ZoPZP, teda jednoznačne aj dávky dôchodkového poistenia. Táto povinnosť žalovanej vyplýva z ust. § 5 ods. 1 písm. f) ZoPZP účinného do 31.10.2003, ako aj zo všeobecných zmluvných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde v článku II. bod 1

sa definuje rozsah poistenia a v článku III. písm. f) sú taxatívne definované výluky z poistenia. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že žalobca nemá status poškodeného v zmysle ZoPZP, keďže na účely tohto zákona sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, pričom nebol vymedzený rozsah poistenia zodpovednosti ani okruh osôb, voči ktorým má poisťovateľ právnu povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané nároky. , ktorým bol novelizovaný ZoPZP účinným od 01.11.2003 sa v stanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok nemocenského a dávok dôchodkového poistenia. Teda z tohto ustanovenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa je v prípade náhrady škody vzniknutej úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia poškodeným, ktorý je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Súčasne konštatoval, že dotknutí poisťovatelia motorových vozidiel, vrátane žalovanej, ak škoda bola spôsobená pri dopravnej nehode, náhradu poskytnutých dávok z dôchodkového zabezpečenia žalobkyni plnili. Novely zákona o PZP len precizovali právnu úpravu zodpovednosti poisťovateľov, t.j. bol len explicitne osobitným odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov - poškodených. Žalobkyňa mala aj pred novelou ZoPZP nárok na náhradu škody proti tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania ( a ), čomu zodpovedá aj úprava v ust. účinného k 31.10.2003. K príslušenstvu uplatnenému nároku uviedol, že ide o zákonný úrok z omeškania a Sociálna poisťovňa si ho uplatnila v zmysle o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. V tomto smere tiež žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovanej, že výška škody môže byť ustálená až právoplatným rozhodnutím súdu. Výšku vyplatených dôchodkových dávok žalovaná nikdy nespochybňovala. Predmetom súdneho konania bola iba ich náhrada ako škody a nie jej výška.

5. Žalovaná v odvolacej replike spochybnila relevanciu súdnych rozhodnutí, na ktoré žalobca vo svojom vyjadrení poukázal, nakoľko v žiadnom z týchto rozhodnutí sa súdy dostatočne nevysporiadali s výkladom pojmu „poškodený" v zmysle obsahu, aký mu priznáva Následne v podstate žalovaná zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu. Žalovaná nespochybňovala tvrdenie žalobcu, že novelami zákona o PZP sa len precizovala právna úprava zodpovednosti poisťovateľov, dala však do pozornosti, že realizácie tohto práva sa môže pred súdom domáhať len osoba, ktorej toto právo priznáva právny poriadok, pričom v predmetnom spore ním nie je žalobca. Žalobkyňa môže svoj nárok v súdnom konaní uplatňovať priamo len voči škodcovi.

6. V odvolacej duplike žalobca opätovne vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovanej s tým, že neuviedla žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by odvolací súd nemal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Sociálna poisťovňa je subsumovaná pod pojem poškodený, pričom je poškodená práve z dôvodu, že je to ona, ktorá vypláca dávky dôchodkového poistenia manželke a dieťaťu poškodenej osoby. Iný výklad nie je možný. Žalobca, keďže tretia osoba pri poistnej udalosti zomrela, nemala možnosť alternatívneho práva a musela si uplatniť právo na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

7. Pre úplnosť treba dodať, že súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. -204 zo dňa 22. októbra 2019 opravil zrejmú nesprávnosť vo výroku I. rozsudku, správne označil osobu, ktorej má žalovaná zaplatiť súdom priznanú pohľadávku, t.j. namiesto žalovanému uviedol žalobcu.

8. Pri dodržaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ust. s ďalšími podaniami strán sporu odvolací súd v priebehu odvolacieho konania nedisponoval.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov ( a ) podaného odvolania a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) toto rozhodnutie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania, podľa ako vecne správne potvrdil aj keď nie z úplne totožných dôvodov.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a zistil, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Z takto zisteného skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní.

11. S ohľadom k obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľka sa nestotožnila s právnymi závery súdu prvej inštancie tak vo vzťahu k základu ako aj príslušenstvu uplatneného nároku, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie dopĺňa rešpektujúc odvolaciu argumentáciu žalovanej nasledovne:

13. Právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody v čase škodovej udalosti súdenej veci bolo upravené v ust. o Sociálnej poisťovni. V zmysle tohto ustanovenia mala Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. (R 26/2005), dospel k záveru, podľa ktorého nárok Sociálnej poisťovne podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia je jej samostatným regresným nárokom. Vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať dávky aj v tých prípadoch, keď za vznik nároku na dávky sú zodpovedné tretie osoby; poskytnutím dávok z dôchodkového zabezpečenia vzniká v takom prípade Sociálnej poisťovni majetková ujma. Ide o samostatný nárok na náhradu škody vyplývajúci priamo z predmetného ustanovenia, ktoré má z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok, povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody. Dôvodová správa k konštatovala, že právna úprava obsiahnutá v tomto ustanovení bola prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003. To znamená, že aj od 1. januára 2004 sú závery z judikátu R 26/2005 naďalej aktuálne.

14. Podľa o povinnom zmluvnom poistení v stave účinnom k škodovej udalosti, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Pričom ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti všeobecné predpisy, t.j. (). Pri usmrtení sa uhrádzali peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým ju zomretý (R. X.), poskytoval alebo bol povinný poskytovať, pričom náhrada nákladov na výživu pozostalým patrila, pokiaľ sa tieto náklady neuhrádzali dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu ( ) ako v tomto prípade. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal aj pred novelizáciou nárok na náhradu škody proti tretím osobám, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich protiprávneho konania (, , ) a ako poškodený si ho mohol uplatniť priamo proti žalovanej ( ). Tomu zodpovedala aj úprava v ust. ZoPZP účinného k 31.10.2003, podľa ktorého poisťovateľ (žalovaná) nahradí pri nesplnení podmienok v bode 1. a . (neboli splnené) za poisteného (U. Seidelmana) škodu, ak ide o škodu vzniknutú uhradením dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu usmrtenia, teda postavenie poškodeného žalobcovi priznáva zákon, keďže on vyplatil dôchodkové dávky, čomu zodpovedá aj úprava dojednaná v čl. III. písm. f/ všeobecných poistných podmienok tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku prvej inštancie.

15. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj v časti priznaného príslušenstva pohľadávky. Ak poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v . Ustanovenie citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa v spojení s . Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému

usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade poistného plnenia dostane do omeškania. Opačný výklad by totiž chránil poisťovňu i v prípadoch, keď sa v súdnom konaní preukáže, že nedôvodne odmietla (celkom alebo sčasti) poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd odklonil od právneho názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v rozsudku sp. zn zo dňa 22.11.2018. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľky v tomto smere.

16. Odvolacie dôvody žalovanej vyhodnotil preto krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil v postupe okresného súdu ani nedostatky, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným v spojení s výslovnou požiadavkou žalobcu, ktorý si trovy konania neuplatnil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi hoci bol úspešnou stranou v spore v súlade s jeho výslovnou požiadavkou, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, tento mu proti žalovanej nepriznal.

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )