Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Sa-15-2019.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: D. U., bytom M. A. XXXX/X, XXX XX D. Y. proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s.: 7043/2019/301, č.k.: PV 301/00001/2019/R, č.z.: 51035/2019 zo dňa 28.6.2019 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, uložil platobným výmerom č.k.: PV 301/00001/2019 zo dňa 15.1.2019 žalobcovi povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Union Zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava (ďalej len zdravotná poisťovňa) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 500,06 eur podľa ust. § 19 ods. 9 zák.č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 580/2004 Z.z.) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni trovy konania vo výške 5 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že výkaz nedoplatkov č. 1890239129 zo dňa 13.11.2018 vydaný zdravotnou poisťovňou Union, ktorého výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2017 bol u žalobcu nedoplatok vo výške 500,06 eur považoval za nesprávny, keď zdravotná poisťovňa žiadnym spôsobom nepreverovala na základe akých dokladov považovala oznámenia zamestnávateľov za dôveryhodnejšie ako boli predložené ním. Poukázal na to, že v prípade zamestnávateľa G. U. bol odhlásený zo zdravotného poistenia o 5 dní skôr ako dostal dohodu o ukončení pracovného pomeru. V prípade zamestnávateľa - AMORSA, s.r.o. zistil, že tento zamestnávateľ ani nemal osobitné povolenie na výkon činností dočasného zamestnávania a doposiaľ mu prevažnú časť mzdy ani nezaplatil. Okrem toho prácu u tohto zamestnávateľa vykonával v domácom prostredí, a preto zamestnávateľ nemôže mať doklady o dochádzke, na základe ktorých by ho nahlasoval iba na dni, ktoré reálne odpracoval. Tiež poukázal na to, že s týmto zamestnávateľom mal uzavretú dohodu o vykonaní práce a nie o pracovnej činnosti. Zdôraznil, že zdravotná poisťovňa sa s týmito jeho námietkami náležitým spôsobom nevysporiadala.
3. Žalovaný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou svojim rozhodnutím č.s.: 7043/2019/301, č.k.: PV 301/00001/2019/R, č.z.: 51035/2019 zo dňa 28.6.2019 (ďalej len rozhodnutie žalovaného)
zmenil platobný výmer vydaný prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 15.1.2019 tak, že nedoplatok žalobcu na poistnom z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2017 znížil zo sumy 510,06 eur na sumu 500, 07 eur, a to s poukazom na znenie ust. § 19 ods. 9 zák.č. 580/2004 Z.z. . Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zdravotná poisťovňa vykonala za platiteľa poistného ročné zúčtovanie poistného za rok 2017, ktorého výsledkom bol nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017. Na základe tejto skutočnosti zdravotná poisťovňa vydala výkaz nedoplatkov pod č. 1890239129 dňa 13.11.2018, ktorým platiteľovi poistného predpísala nedoplatok na poistnom vo výške 500,06 eur. Sporným teda zostala určená suma ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v časti zamestnanca, nakoľko údaje o trvaní pracovného pomeru platiteľa poistného vykázané jeho zamestnávateľmi sú v rozpore s tvrdeniami platiteľa poistného. Vzhľadom k týmto nezrovnalostiam, resp. odlišným argumentom zamestnávateľov a platiteľa poistného zdravotná poisťovňa pri zaevidovaní platiteľa poistného ako zamestnanca postupovala v zmysle § 19 ods. 6 zák.č. 580/2004 Z.z. ako aj v zmysle čl. 2 ods. 17 Metodického usmernenia č. 12/7/2014, podľa ktorého „evidencia osoby, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sa realizuje iba v dňoch, kedy sa práce skutočne vykonávajú. Na dni, kedy nie je vykonávaná závislá činnosť, sa prihliada ako na dni, kedy osoba nie je zamestnancom“, pričom žalobcu ako platiteľa poistného zaevidovala nasledovne: od 24.2.2017 do 26.2.2017 ako zamestnanec - dohodár spoločnosti AMORSA, s.r.o., IČO: 45 923 612 a od 7.8.2017 do 7.11.2017 ako zamestnanca spoločnosti G. U. - TAXI DONAU, IČO: 41 611 268.
4. Zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z. v súlade s § 5 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 159/2018 Z.z. Z listinných dôkazov (mesačné výkazy) predložených zdravotnou poisťovňou vyplýva, že platiteľ poistného mal u zamestnávateľa AMORSA, s.r.o. celkovú výšku príjmu v sume 70 eur a u firmy G. U. - TAXI DONAU mal celkovú výšku príjmu v sume 251,26 eur. Výška odpočítateľnej položky u platiteľa poistného za rok 2017 je v sume 251,26 eur. Odpočítateľná položka sa neuplatňuje u zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce) a u zamestnanca s odvodovou úľavou. Za tohto stavu žalobcov príjem u zamestnávateľa AMORSA, s.r.o. v sume 70 eur tvoril aj vymeriavací základ za zamestnanca pre výpočet ročného zúčtovania poistného 2017. Na základe údajov, ktoré mala zdravotná poisťovňa k dispozícii táto vykonala ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z. v súlade s § 5 Vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z. nasledovne: urobila súčet vymeriavacieho základu zamestnanca (§ 13 ods. 1) vo výške 70 eur s vymeriavacím základom samoplatiteľa, ktorý predstavoval sumu 3 643,72 eur, pričom úhrn vymeriavacích základov bol vo výške 3 713,72 eur, ktorý bol vypočítaný podľa § 5 ods. 3 písm. a) a c) Vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z. Poistné za rok 2017 bolo vypočítané podľa § 5 ods. 7 Vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z. vynásobením výsledného vymeriavacieho základu podľa odseku 6 sadzbou poistného:
- za zamestnanca v sume 2,80 eur (70 eur x 4%) a za samoplatiteľa v sume 510,12 eur (3 643,72 eur x 14%). U zamestnanca vznikol preplatok na poistnom v sume 10,05 eur ako rozdiel poistného a úhrnu vykázaných preddavkov na poistné za zamestnanca v sume 12,85 eur (2,80 eur - 12,85 eur). U samoplatiteľa vznikol nedoplatok na poistnom v sume 510,12 eur ako rozdiel sumy poistného a úhrnu preddavkov na poistné (510,12 - 0,00 eur). Celkový výsledok ročného zúčtovania 2017 predstavoval u žalobcu nedoplatok v sume 500,07 eur (510,12 eur - 10,05 eur).
5. Z uvedeného vyplýva, že zdravotná poisťovňa mala nárok pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2017 uplatniť si nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie výkazom nedoplatkov, resp. platobným výmerom predpísaným úradom. V súvislosti s podanými námietkami zo strany žalobcu ako platiteľa poistného ako aj uplatnením si pohľadávky z ročného zúčtovania poistného 2017 na úrade predseda úradu uviedol, že vydanie výkazu nedoplatkov je osobitným konaním zdravotnej poisťovne, ktoré je ukončené podaním návrhu na vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou na úrad z dôvodu, že zdravotná poisťovňa neakceptovala námietky žalobcu ako platiteľa poistného voči výkazu nedoplatkov v plnom rozsahu.
II. Žaloba a žalobné dôvody
6. Proti druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal, že správne orgány nekonali pri zisťovaní povinností platiteľa poistného s náležitou starostlivosťou, čím určili povinnosť v nesprávnej výške. Poukázal na to, že správne orgány si osvojili tvrdenia zdravotnej poisťovne a zamestnávateľov, ktoré nekonfrontoval s listinnými dôkazmi ním predloženými a tieto
nevyhodnotil. Za tohto stavu mal za to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a okrem toho nebol zo strany správnych orgánov riadne zistený skutkový stav veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho odhlásenie, v prípade zamestnávateľa G. U. - TAXI DONAU, s.r.o. vykonala zdravotná poisťovňa bez relevantných dokladov o ukončení pracovného vzťahu, nakoľko vychádzala z dátumu 6.11.2017 o ukončení pracovného pomeru, napriek tomu, že táto dohoda bola zo strany žalobcu prijatá až dňom 13.11.2017. Tvrdil, že ako dátum ukončenia pracovného pomeru mal byť akceptovaný dátum 13.11.2017, nakoľko pri ukončení pracovného pomeru ide o dvojstranný právny úkon. Pokiaľ ide o zamestnávateľa AMORSA, s.r.o., tak zdravotná poisťovňa nebrala zreteľ na povahu pracovnej zmluvy
- domáca práca, pri ktorej zamestnávateľ nemôže prihlasovať a odhlasovať zamestnanca len za dni, ktoré odpracoval (bolo by to možné v prípade, ak by takýto údaj zamestnanec sám zamestnávateľovi uviedol). Okrem toho namietal, že v prípade tohto zamestnávateľa nemalo ísť o dohodu o vykonaní práce, nakoľko práca bola špecifikovaná len čo do druhu, ale nie čo do množstva, resp. konkrétneho predmetu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že podľa zamestnávateľa mal za jeden deň odpracovať 14 hodín, pričom tento mu neposkytol technické prostriedky na zaznamenávanie odpracovaného času, pričom on mu oznamoval obdobie od 21. do 28.2.2017. Za tohto stavu preto nešlo ani o dohodu o pracovnej činnosti, nakoľko tá je obmedzená čo do týždenného pracovného času.
III. Vyjadrenie žalovaného
7. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 28.10.2019, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj predseda úradu postupoval v súlade s § 77a zák.č. 581/2004 Z.z., keď bol dodržaný procesnoprávny postup v súlade s ust. § 3 zák.č. 71/1967 Zb. Nakoľko ust. § 77a zák.č. 581/2004 Z.z. je špeciálnym procesným konaním k správnemu poriadku, prvostupňový správny orgán sa riadil týmito ustanoveniami za subsidiárneho použitia správneho poriadku v prípadoch, ktoré neboli obsiahnuté v ust. § 77a zák.č. 581/2004 Z.z. Poukázal na ust. § 77a ods. 5 posledná veta zák.č. 581/2004 Z.z. účinného do 28.2.2019, keď platobný výmer sa vydával na základe skutočností uvedených v návrhu. Ustanovením § 77a ods. 5 sa prelomila jedna zo zásad správneho konania - zásada materiálnej pravdy, upravená v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že platobný výmer ako prvostupňové rozhodnutie mal obsahovať iba skutočnosti, ktoré boli uvedené v návrhu zdravotnej poisťovne a prvostupňový správny orgán nemal oprávnenie skúmať podklady, z ktorých návrh zdravotnej poisťovne vychádza. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, pričom má všetky náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku a taktiež sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v odvolacom správnom konaní, pričom v rozhodnutí žalovaného je uvedený podrobný výpočet výsledku ročného zúčtovania poistného za rok 2017 spolu so správnou úvahou predsedu žalovaného. Pokiaľ ide o podklady, ktoré mal správny orgán k dispozícii pri rozhodovaní uviedol, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
8. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, pričom v predmetnej veci postupom podľa § 107 ods. 1 SSP nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil a zistil, že žaloba je dôvodná.
9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28.9.2020 uviedla, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v predmetnej veci správne. Zdôraznila, že údaje o trvaní pracovného pomeru v prípade žalobcu vykázané jeho zamestnávateľmi boli v rozpore s jeho tvrdeniami, a preto zdravotná poisťovňa pri zaevidovaní platiteľa poistného ako zamestnanca postupovala v zmysle § 19 ods. 6 zák.č. 580/2004 Z.z. ako aj v zmysle článku 2 odsek 17 Metodického usmernenia č. 12/7/2014, z ktorého vyplýva, že evidencia osoby, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sa realizuje iba v dňoch, kedy sa práce skutočne vykonávajú. Na dni kedy nie je vykonávaná závislá činnosť sa prihliada ako na dni, kedy osoba nie je zamestnancom. Uviedla, že v prípade žalobcu mal žalovaný ako aj zdravotná poisťovňa k dispozícii potrebné doklady, a to mesačné výkazy od zamestnávateľov žalobcu ako aj oznámenie o začatí a ukončení evidencie, resp. pracovného pomeru, t.j. kedy bol pracovný pomer začatý a ukončený a z týchto podkladov aj žalovaný vychádzal. Ďalej uviedla, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán mal k dispozícii údaje, resp. podklady, na základe ktorých dospel k sume ročného zúčtovania poistného za rok 2017, pričom
spôsob výpočtu bol v rozhodnutí špecifikovaný. Zdôraznila, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z mesačných výkazov, ktoré im boli predložené zo strany zamestnávateľov žalobcu, pričom žalobca správnym orgánom nepredložil žiadne iné doklady, ktoré by spochybnili tieto mesačné výkazy, resp. ktoré by preukazovali iný príjem u týchto zamestnávateľov. Taktiež nebolo preukázané zo strany žalobcu, že by u týchto zamestnávateľov pracoval v inom období ako bolo preukázané. Taktiež poukázal na to, že žalobca neplatnosť dohody o ukončení pracovného pomeru v spoločnosti G. U. - TAXI DONAU, s.r.o. nenapadol na súde žalobou, a teda je potrebné mať za to, že došlo k platnému ukončeniu pracovného pomeru.
10. Podľa § 23 ods. 1 písm. g) zák.č. 581/2004 Z.z. predseda úradu rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa nevyhovela, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
Podľa § 11 ods. 3 zák.č. 580/2004 Z.z. v znení od 1.1.2013 do 29.12.2018 zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti, poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).
Podľa § 13 ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z. v platnom znení vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak § 13a neustanovuje inak.
Podľa § 14 zák.č. 580/2004 Z.z. rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu (§ 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.
Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zák.č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.
Podľa § 20 ods. 4 druhá veta zák.č. 580/2004 Z.z. účinného od 1.1.2017, ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 nepredloží zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10.
Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného. V ročnom zúčtovaní poistného podľa § 19 ods. 1 až 18, 21 a 22 zákona sa vypočíta a) úhrn vymeriavacích základov b) minimálny vymeriavací základ c) koeficient d) výsledný vymeriavací základ e) poistné f) rozdiel sumy poistného a úhrnu preddavkov na poistné
g) zníženie výsledku ročného zúčtovania poistného o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, ak ide o preddavok na poistnom h) započítanie pohľadávok a záväzkov i) preddavok na poistné, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu.
11. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej žalobe. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach rozhodnutím alebo postupom orgánov verejnej správy, má Ústavou zaručené právo domáhať sa ochrany na správnom súde. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav a či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplynuli z vykonaných dôkazov a tiež, či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Správny súd v tejto veci v súlade s ust. § 134 ods. 2 písm. d) SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu ako aj z dôvodov uplatnených v žalobe, pričom nezistil dôvod, pre ktorý by napadnuté rozhodnutie o povinnosti žalobcu zaplatiť zdravotnej poisťovni 500,07 eur ako nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2017, že by bolo v rozpore so zákonom.
12. Žalobné námietky nezákonnosti spočívajúce v nedostatočne zistenom skutkovom stave Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neboli dôvodné. Úrad pri výkone dohľadu nad verejným zdravotným poistením postupuje podľa zákona č. 581/2004 Z.z., pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rámci týmto zákonom vymedzenej pôsobnosti úradu, keď posudzoval, či nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v zmysle ust. § 19 ods. 9 zák.č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol uvedený správne. Podľa § 77 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z. sa na konanie a rozhodovanie úradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že pokiaľ tento osobitný predpis na úpravu procesného postupu na takto upravený postup sa zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok nepoužije. Úrad v prvostupňovom konaní postupoval podľa § 77a ods. 4 a 5 zák.č. 581/2004 Z.z., podľa ktorého sa o začatí konania účastník neupovedomuje a podľa ktorého úrad rozhoduje o pohľadávke v zdravotnej poisťovne platobným výmerom, ktorý sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.
13. V konaní bolo zistené, že žalobca ako platiteľ poistného bol evidovaný v zdravotnej poisťovni od 1.1.2017 do 20.2.2017, od 11.5.2017 do 6.8.2017, od 1.12.2017 do 31.12.2017 ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zák.č. 580/2004 Z.z., t.j. ako „samoplatiteľ“ na základe oznámenia poistenca/platiteľa poistného, ďalej od 21.1.2017 do 23.2.2017, od 27.2.2017 do 10.5.2017, od 8.11.2017 do 12.11.2017 ako fyzická osoba, u ktorej zdravotná poisťovňa do 31.5.2017 neevidovala žiadneho platiteľa poistného, a preto sa na účely vykonania ročného zúčtovania poistného považoval za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zák.č. 580/2004 Z.z., to znamená za samoplatiteľa a bolo mu vyčíslené poistné z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 v súlade s § 19 ods. 7 a v spojení s § 20 ods. 4 druhá veta zák.č. 580/2004 Z.z. a od 13.11.2017 do 30.11.2017 ako poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 písm. m) bod 1 zák.č. 580/2004 Z.z. Sporným teda zostal výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2017, nakoľko žalobca ako platiteľ poistného namietal výšku nedoplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v časti zamestnanca, resp. zamestnanca - dohodára (vypočítaný z príjmov zo závislej činnosti), ako aj evidenciu trvania pracovných pomerov u jednotlivých zamestnávateľov. Vzhľadom k tomu, že údaje o trvaní pracovného pomeru žalobcu ako platiteľa poistného vykázané zamestnávateľmi boli v rozpore s tvrdením žalobcu, tak zdravotná poisťovňa pri zaevidovaní platiteľa poistného ako zamestnanca správne postupovala v zmysle § 19 ods. 6 zák.č. 580/2004 Z.z. ako aj v zmysle článku 2 odsek 2 Metodického usmernenia č. 12/7/2014, podľa ktorého „evidencia osoby, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sa realizuje iba v dňoch, kedy sa práce skutočne vykonávajú. Na dni, kedy nie je vykonávaná závislá činnosť, sa prihliada ako na dni, kedy osoba nie je zamestnancom“. Znamená to, že relevantnými pri určení doby zamestnania sú dni skutočného výkonu práce a nie doba, na ktorú bola dohoda uzatvorená. Z takto uvedeného odôvodnenia
je zrejmé, že je v ňom obsiahnuté tak pomenovanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých bolo rozhodnuté ako aj ich právne posúdenie. Treba k tomu doplniť, že pokiaľ žalobca videl nedostatok odôvodnenia v tom, že chýba vyrovnanie sa s jeho námietkami proti výkazu nedoplatkov, tak tieto boli podané pred začatím administratívneho konania, a boli predložené správnemu orgánu spolu s návrhom na vydanie platobného výmeru, vrátane stanoviska zdravotnej poisťovne. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že vydanie výkazu nedoplatkov je osobitným konaním v zdravotnej poisťovne, ktorej ukončené podaním návrhu na vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou na úrad z dôvodu, že zdravotná poisťovňa neakceptovala námietky platiteľa poistného voči výkazu nedoplatkov v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že činnosť vydávania výkazov nedoplatkov patrí v celom rozsahu do kompetencie zdravotnej poisťovne a nie úradu. Na konanie o vydaní výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 17a ods. 9 zák.č. 580/2004 Z.z.) a preto úrad nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť tento proces. Úradu teda nevyplýva zo zákona povinnosť zaoberať sa priebehom, ktorý predchádzal vydaniu výkazu z nedoplatkov, skutočnosťami v ňom uvedenými ako aj námietkami platiteľa poistného k výkazu nedoplatkov, nakoľko od podania návrhu zdravotnou poisťovňou začína osobitné konania úradu vo veci vydania platobného výmeru a výkaz nedoplatkov stráca platnosť. V predmetnej veci je potrebné tiež konštatovať, že tak žalovaný ako aj zdravotná poisťovňa mala k dispozícii potrebné doklady (mesačné výkazy od zamestnávateľov žalobcu) ako aj potrebné údaje o tom, kedy bol pracovný pomer u jednotlivých zamestnávateľov začatý a ukončený a z týchto podkladov aj žalovaný vychádzal. Zo strany správnych orgánov boli vykonané šetrenia ohľadne trvania zamestnania žalobcu v obchodnej spoločnosti AMORSA, s.r.o. (od 24.2.2017 do 26.2.2017) a taktiež aj ohľadne obdobia, keď bol zamestnancom spoločnosti G. U. - TAXI DONAU, s.r.o. (išlo o obdobie od 7.8.2017 do 7.11.2017) a tiež mali správne orgány k dispozícii mesačné výkazy vzťahujúce sa pôsobeniu v týchto spoločnostiach. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že dohoda o ukončení pracovného pomeru mu bola doručená až 13.11.2017 (napriek tomu, že dátum ukončenia pracovného pomeru bol dojednaný ku dňu 7.11.2017), tak táto skutočnosť podľa názoru správneho súdu nemá vplyv na platné ukončenie pracovného pomeru, nakoľko samotný žaloba sa súdnou cestou nedomáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a naviac toto ukončenie pracovného pomeru bolo zrealizované dvojstranným právnym úkonom. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že samotný žalobca v podstate bližšie nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by mal byť postup správnych orgánov nesprávny a nariadeného pojednávania, na ktorom tieto dôvody mohol bližšie špecifikovať sa nezúčastnil.
14. Preskúmaným spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú vecne správne, pričom nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie na rok 2017 bol vyrubený v súlade s právnymi predpismi, ktoré upravujú postup pri vyrubovaní nedoplatkov na ročnom zúčtovaní, pričom aj samotná špecifikácia tohto výpočtu bola v odôvodnení rozhodnutia žalovaného dostatočným spôsobom špecifikovaná.
15. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalovanému nepriznal podľa § 168 SSP trovy konania, keďže u žalovaného ide o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade a súd takéto dôvody v danom prípade nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.