Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/18/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, 9740 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100462518/2024 zo dňa 01.02.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 27.03.2024, doručenou správnemu súdu dňa 11.04.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100462518/2024 zo dňa 01.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102435906/2023 zo dňa 26.09.20223 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 275 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019, a zároveň vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“), odôvodňujúc ho tým, že v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu hrozí začatie výkonu exekúcie majetku žalobcu za účelom zaplatenia daňového nedoplatku ako aj sankcií z neho vyplývajúcich. Podľa žalobcu dôjde s určitosťou zo strany správcu dane k blokácií podnikateľského účtu žalobcu a tým k znemožneniu vykonávania bezhotovostných finančných operácií, čo môže mať za následok likvidáciu žalobcu a zníženie dôveryhodnosti voči ostatným podnikateľom, s ktorými vystupoval do obchodno-záväzkových vzťahov a iným osobám (napr. bankovým inštitúciám). Zároveň má žalobca za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom a správca dane nebude odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žiadnym spôsobom dotknutý, na rozdiel od žalobcu, ktorému nepriznanie môže zmariť výkon podnikateľskej činnosti.

3. Dňa 19.08.2024 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe, ktorého obsahom bolo aj vyjadrenie k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný nepovažuje jeho návrh za opodstatnený, keďže s ním uvedených dôvodov nevyplýva, žeby mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať žalobe odkladný účinok podľa . Na základe uvedeného žalovaný navrhol návrh žalobcu a priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej ( a ).

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.

13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

14. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca ( druhá veta ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30.05., v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. zo dňa 30.05.2018.

15. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu s vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, vrátane predloženého administratívneho spisu dospel k nasledujúcemu záveru.

16. Podľa žalobcu je hmotnoprávna podmienka hrozby ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody či iného nenapraviteľného následku naplnená tým, že výkon napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu ohrozuje jeho podnikateľskú činnosť s množným likvidačným dopadom. Neuviedol však žiadne ďalšie skutočnosti súvisiace s jeho hospodárskou a finančnou situáciu, ktoré by naplňovali dôvod na priznanie odkladného účinku. Žalobca len poukázal na výšku vyrubeného rozdielu dane a jeho úvahy o možných následkoch, to ale nepostačuje na preukázanie, že jeho bezodkladnou úhradou vznikne žalobcovi značná škoda, ktorej reálnu možnosť vzniku alebo jej hrozbu je potrebné preverovať s ohľadom na konkrétne hospodárske výsledky žalobcu (príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a ďalšie.), ktorých existenciu žalobca nijako nepreukázal. Aj v prípade začatia daňového exekučného konania je zablokovanie účtu žalobcu len jednou z možností výkonu daňovej exekúcie. To, že žalobca vyjadril obavu z možného zablokovania účtu správcom dane, rovnako nie je možné považovať za skutočnosť preukazujúcu reálny vznik škody na majetku žalobcu, skôr ide o vyjadrenie obavy z možného budúceho postupu správneho orgánu a jeho možných dopadov na žalobcu. Žalobcom tvrdená hroziaca škoda má tak iba hypotetický charakter, ktorú v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

17. Žalobca tak nielenže neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňuje priznanie odkladného účinku, ale zároveň neuniesol aj dôkazné bremeno, keďže tieto svoje všeobecné tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by mal správny súd za preukázané, že výkonom rozhodnutia by žalobcovi reálne hrozila značná hospodárska škoda či iná ujma, a teda preukazovali by súvis výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a ním opisovaným následkom, v dôsledku čoho tak nie je naplnená osobitná náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

18. Nad rámec uvedeného správny súd pripomína, že žalobca je podnikateľom a jeho činnosť so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

19. Žalobcove tvrdenia o jemu hroziacej ujme a negatívnych následkoch na jeho podnikateľskú existenciu správny súd nepovažoval za dostatočné. V nadväznosti na uvedené dospel správny súd k záveru, že žalobcov návrh neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §

185 písm. a) , nakoľko nebol preukázaný vplyv výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím na podnikateľskú činnosť žalobcu s likvidačným následkom.

20. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.

21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).