Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-43-2019.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R. T. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.073,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4Csp/66/2017-227 zo dňa 17. septembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52, § 53 odsek 1, 2, 3 a 5, § 54 odsek 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, 5, § 2 písm. f), § 18 odsek 1, 2, § 25a odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), čl. 8, § 149, § 150 odsek 1, § 151 odsek 1 a 2, § 290, § 295 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“). Výrok o trovách konania právne odôvodnil ust. § 255 odsek 1, 2, § 262 odsek 1, 2 C.s.p.
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb zo dňa 3.7.2012 vyplýva, že žalovanému bol zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v eurách. V zmysle čl. II zmluvy, zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt zriadený na základe zmluvy. Zo Zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na účte zo dňa 8.10.2013 plynie, že banka zriadila žalovanému povolené prečerpanie do výšky 1.500,- eur na účte číslo XXXXXXXXXX/ XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Ďalej v záverečnom ustanovení zmluvy sa uvádza, že zmluva sa spravuje ustanoveniami § 710 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov v platnom znení a Občianskym zákonníkom. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že k prvému čerpaniu povoleného prečerpania účtu došlo hneď po zriadení povoleného
prečerpania účtu a to 8.10.2013 v sume 658,47 eur. Následne v období od 31.10.2013 do 31.12.2014 absentuje akýkoľvek dôkaz od žalobcu o pohyboch na účte s tým, že vo výpise z účtu (čl. 28) plynie, že výška limitu povoleného prečerpania platná od 1.12.2014 je 0 eur. Od tohto dátumu sú na účte žalovaného evidované len položky úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu, upomienky.
4. Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahovala okrem iného údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), x) zákona o spotrebiteľských úveroch. V priebehu sporu žalobca nepreukázal, aby zmluva formou povoleného prečerpania uzavretá medzi ním a žalovaným takéto náležitosti obsahovala. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov.
5. V danom prípade však bez ohľadu na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spornou skutočnosťou bola výška poskytnutého plnenia a zároveň výška prijatých platieb od žalovaného. Vo vzťahu k týmto rozporovaným skutočnostiam žalobca nepredložil relevantný dôkaz. V tejto súvislosti súd I. inštancie uviedol, že v tomto prípade nemožno nepredloženie dôkazu v koncentračnej lehote stanovenej súdom nahrádzať výzvou súdu na doplnenie skutkových tvrdení, resp. predloženie dôkazov, nakoľko takýto postup by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, naviac v konaní so slabšou stranou sporu, kde by súd vyzývaním dodávateľa na doplnenie dôkazov napomáhal v spore proti slabšej strane a to spotrebiteľovi.
6. Z priložených listinných dôkazov nevyplýva, k akým obratom dochádzalo v rozhodnom období od 31.10.2013 do 1.12.2014, kedy malo dôjsť k zmene limitu povoleného prečerpania, a teda žalobca nepreukázal výšku požadovaného nároku, ktorý žalovaný v celom rozsahu rozporoval. Keďže žalobca ani v koncentračných lehotách na vyjadrenie k podaniam žalovaného, ale ani do dňa opakovane odročovaného pojednávania dňa 17.9.2019 dôkaz o uvedených skutočnostiach, ktoré by preukazovali výšku jeho nároku nepredložil, súd žalobu zamietol.
7. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 odsek 1 písm. b) C.s.p. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Mal za to, že ak súd považoval jeho návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie/ opravu podľa § 129 ods. 1 C.s.p. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 C.s.p. uvedeným postupom. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Žalobca doplnil výpisy z účtu až do zatvorenia účtu, t.j. výpisy z účtu za obdobie 11/2013 až 6/2017.
9. K povahe povoleného prečerpania a prekročenia žalobca uviedol, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. K forme zmluvy vyhotovenej vo viacerých nadväzujúcich dokumentoch poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 Home Credit c/a Klára Bíroová. Mal za to, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal.
10. Žalobca mal za to, že Zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa 8.10.2013, obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle čI. 1 Zmluvy Banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej ako „VOP') - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a teda niektoré z náležitostí sa nachádzajú priamo v texte zmluvy o PP a niektoré sú upravené vo VOP. Žalovaný preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve. Zmluva uzavretá prostredníctvom formulárovej predtlače nie je
právom zakázaná a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho podpisom nesúhlasil.
11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. V zmysle čl. 8 základných princípov C.s.p. sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa § 150 odsek 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
16. Podľa § 151 odsek 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17. Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
18. Podľa § 366 písm. d) C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( § 154 C.s.p.).
20. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol, nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal výšku poskytnutého plnenia a zároveň výšku prijatých platieb od žalovaného.
21. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k nepovolenému prečerpaniu účtu vo výške žalovanej istiny 3.073,72 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 31.1.2019 uviedol, že z karty vyčerpal asi 1.500,- eur, a od žalobcu mal aj iný úver vo výške 3.000,- eur. Úver riadne splácal v sume 84,- eur mesačne. Neskôr však nemal finančné prostriedky. Ďalej žalovaný uviedol, že platí žalobcovi každý mesiac šekom 20,- eur mesačne.
22. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd I. inštancie Výzvou zo dňa 27.09.2017 (č.l. 47) vyzval žalobcu, aby špecifikoval uplatnenú pohľadávku v rozsahu - s akou sumou sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania, a ktorým dňom; od ktorého dňa nepovolené prečerpanie uplatnené žalobou už nevyrovnal; z čoho presne uplatnená pohľadávka pozostáva.
23. Súd I. inštancie výzvou zo dňa 27.2.2019 (č.l. 189) pre riadne ozrejmenie požadovaného nároku, zmenu žaloby a opakovane nutné vyzývanie na doplnenie skutkových tvrdení vyzval žalobcu, k účasti na pojednávaní, nakoľko jeho účasť je pre rozhodnutie vo veci samej na nariadenom pojednávaní dňa 13.5.2019 nevyhnutná. Zároveň vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k posúdeniu o neprijateľnosti podmienky a k zmene žaloby.
24. Aj napriek výzve súdu, žalobca podaním zo dňa 11.3.2019 žiadal o ospravedlnenie z účasti na všetkých ďalších nariadených pojednávaniach z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania, s úmyslom predísť navyšovaniu trov konania.
25. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.
26. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že došlo k nepovolenému prečerpaniu zo strany žalovaného, a teda k vzniku dlhu, bol povinný predložiť listinný dôkaz, ktorým by potvrdil výšku čerpania a zároveň platieb žalovaného v rozhodnom období od 31.10.2013 do 1. 12. 2014.
27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu I. inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 37 cit.: „preto je neprípustné, aby sa strany sporu dožadovali od súdu, aby ich požiadal o dôkazy, ktoré sú potrebné na potvrdenie ich skutkových tvrdení, resp. aby s poukazom na „nekompatibilné dôkazy“ nimi predkladanými, mali byť súdom dotazovaní na dodatočnú úpravu skutkových tvrdení „zapadajúcim“ k týmto nimi predloženým dôkazom. Je potrebné pripomenúť, že je súdu z úradnej činnosti známou skutočnosťou, že sa tak zo strany žalobcu deje opakovane, kedy si neplní povinnosť v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP.“
28. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.
29. Odvolací súd nemôže prihliadať na listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, keďže skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nemôžu byť v zásade odvolacím dôvodom. Žalobca súdu nepreukázal, že by listinné dôkazy preukazujúce vznik dlhu žalovaného nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny.
30. Žalobca tým, že napriek opakovaným výzvam súdu nepredložil všetky dôkazy do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie, sa sám diskvalifikoval z ďalších dôkazov a odvolací súd v súlade s § 366 C.s.p. nemôže na nový dôkaz predložený v odvolacom konaní prihliadať.
31. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný.
32. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).