Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu N.. X.. T. P., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom I. T., V. XXX/XX, proti žalovanému G. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Mesto I. T., v spore o zaplatenie 2915 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2615 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 854,64 eura od 20. 11. 2019 do zaplatenia a zo sumy 300 eur od 12. 8. 2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta .

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,4 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 4. 5. 2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2915 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2330 eur od 1. 5. 2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 1. 2. 2018 uzatvoril nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo užívanie bytu na Ulici Š. XXXX/XX P. I. T.. Žalovaný od septembra 2018 prestal platiť nájomné. Po skončení nájomnej zmluvy bol problém s jeho vysťahovaním. Zmluvný vzťah bol ukončený k 1. 2. 2019. Žalovaného sa podarilo vysťahovať k 1. 4. 2019. Pri vysťahovaní mu vznikli náklady s nosením nábytku, odvozom a likvidáciou vecí, ktoré si žalovaný mal do 30 dní prevziať. Byt nebol uvedený do predchádzajúceho stavu, bolo potrebné vymaľovať a urobiť dezinsekciu za účelom vyhubenia ploštíc. Prvú dezinsekciu urobili spolu s ďalším nájomníkom vlastnými silami, avšak neúspešne, preto 2 krát museli vykonať dezinsekciu profesionáli. Žalovaný bol vyzývaný k zaplateniu ústne, SMS správami, aj listami, ktoré nepreberal. Posledný krát mu žalovaný prisľúbil úhradu dňa 10. 2. 2020 pri osobnom stretnutí, k úhrade však nedošlo. Žalovaná suma pozostáva z neuhradeného nájomného za mesiace september 2018 až marec 2019 vo výške 2030 eur, skladného za nábytok podľa čl. V. bod 15 zmluvy vo výške 300 eur a nákladov na dezinsekciu spolu vo výške 585 eur.

2. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 19. 5. 2020, ktoré mu bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 10. 8. 2020.

3. V súlade so zákonným ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.

4. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalovaný mu ešte vo februári sľúbil, že mu dlh vyplatí. Žalovaného z bytu vysťahoval, musel si dohodnúť chlapov, aby poodnášali nábytok. Nábytok bol 30 dní v suteréne, pod kamerou, potom ho začal postupne likvidovať. Žalovaný doniesol do bytu ploštice, ktoré sa spolu s ďalším nájomcom snažili svojpomocne zlikvidovať, následne musel objednať odbornú dezinsekciu. Žalovaný mu opakovane sľuboval, že dlžnú sumu uhradí.

5. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok na skladné vo výške 300 eur bol dojednaný v nájomnej zmluve. Uplatnil si ho za mesiac apríl 2019. Nábytok z bytu mu vynosili kamaráti, vysporiadal sa s nimi tak, že im bol tiež pomôcť. Byt bolo potrebné poriadiť, vymaľovať, vyčistiť parkety. Uvedené práce vykonal sám, náklady mu v súvislosti s tým nevznikli. Nábytok žalovaného bol uložený vo vestibule, v spoločných priestoroch bytovky. Nebol uložený v sklade, za jeho skladovanie mu nevznikli žiadne výdavky. Náklady za dezinsekciu v júni 2019 uhradil ďalší nájomca a on mu to odpustil z nájomného vo výške uhradených nákladov. Aj po prvej vykonanej dezinsekcii sa nepodarilo ploštice zlikvidovať. Žalovaného vyzýval na úhradu dlhu osobne, SMS-kami, telefonicky. Žalovaný mu povedal, že dlh zaplatí, ale nezaplatil. Ku skončeniu nájmu došlo uplynutím dojednanej doby. Výpovede, ktoré zaslal žalovanému, nepovažuje za platné, keďže žalovanému doručené neboli.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 1. 2. 2018 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom 2 izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. L. X. J. U. Č. XXXX B. D. Š. P. I. T.. Nájom bol dojednaný na dobu určitú, od 1. 2. 2018 do 1. 2. 2019. V čl. IV. ods. 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli mesačnú úhradu nájomného vo výške 290 eur. V čl. IV. ods. 2 nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli splatnosť nájomného mesačne vopred, do 15. dňa bežného mesiaca. V čl. V. ods. 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca sa zaväzuje, že poruchy a poškodenia, ktoré v byte spôsobí sám, uhradí v plnej výške. V čl. V. ods. 15 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný ku dňu skončenia nájmu prenajatý byt uvoľniť a odovzdať prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Ak nájomca neuvoľní byt ku dňu skončenia nájmu, ani v nasledujúci deň, má prenajímateľ právo byt otvoriť, veci nájomcu po ich spísaní za účasti nestrannej osoby vypratať a umiestniť ich v priestoroch mimo bytu, kde si ich nájomca môže prevziať do 30 dní od skončenia nájmu. Za skladovanie uhradí nájomca prenajímateľovi poplatok v sume 10 eur za jeden kalendárny deň.

X. W. X. ako objednávateľ objednal v obchodnej spoločnosti G Steev s. r. o. dňa 6. 6. 2019 dezinsekciu ploštice posteľnej v jednej izbe, s cenou dezinsekcie 285 eur. Obchodná spoločnosť G Steev s. r. o. dňa 13. 6. 2019 vystavila potvrdenku o prijatí sumy 140 eur a 145 eur od W. X..

9. Faktúrou č. 2020/01/06, vystavenou dňa 21. 1. 2020, Ing. Patrik Herko - DePra, fakturoval žalobcovi dezinsekciu v celkovej výške 300 eur.

10. Dňa 20. 8. 2018 žalobca zaslal žalovanému na adresu I. T., Š. XXXX/XX, listinu, označenú ako „Vypovedanie nájmu z bytu“, v ktorej ho vyzval na vysťahovanie z bytu ku dňu 1. 9. 2015. Dňa 23. 10. 2018 žalobca listinou, označenou ako „Vypovedanie nájmu z bytu“, zaslanou žalovanému na adresu Š. XXXX/XX, I. T., oznámil žalovanému, že vypovedáva nájom z bytu, vyzval ho na vypratanie bytu ku dňu 1. 11. 2018 a na úhradu dlžného nájomného vo výške 2 x 290 eur. Zásielka sa vrátila od žalovaného neprevzatá v odbernej lehote. Listom zo dňa 14. 11. 2019, doručovaným žalovanému na adresu Mesto Liptovský Mikuláš, vyzval žalobca žalovaného na úhradu nájomného vo výške 2030 eur, úroku z omeškania vo výške 95,03 eura, skladného vo výške 300 eur, nákladov na dezinsekciu vo výške 285 eur, úrokov z omeškania zo skladného a dezinfekcie vo výške 15,62 eura, spolu 2661 eur, do 30. 11. 2019. Uvedená zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote.

11. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

12. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

13. Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

14. Podľa , nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. 15. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

21. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. S. X. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku právnym dôvodom úhrady nájomného za mesiace september až december 2018 a január až marec 2019, úhrady skladného, dojednaného v čl. V. bod 15 nájomnej zmluvy a náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vynaloženia nákladov za dezinsekciu bytu. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej žalovaný užíval byt vo vlastníctve žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že nájom bol dojednaný na dobu určitú, od 1. 2. 2018 do 1. 2. 2019. V tejto súvislosti súd len okrajom uvádza, že pokiaľ aj žalobca na pojednávaní predložil listiny, označené ako „Vypovedanie nájmu z bytu“, sám uviedol, že uvedené výpovede nepovažoval za platné a ku skončeniu nájmu došlo uplynutím dojednanej doby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi mesačné nájomné vo výške 290 eur, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca na ďalší kalendárny mesiac. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu, že za obdobie mesiacov september až december 2018 a január až marec 2019 neuhradil žalobcovi za užívanie bytu dojednané nájomné, ani iné plnenie. Nakoľko povinnosťou nájomcu je uhrádzať dojednané nájomné, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné za mesiace september až december 2018 vo výške 1160 eur (290 eur x 4 kalendárne mesiace), za mesiac január 2019 vo výške 290 eur a za 1 deň mesiaca február 2019,

t. j. ku dňu skončenia nájmu uplynutím dojednanej doby, v alikvotnej čiastke 10,36 eura (290 eur : 28 dní), spolu 1460,36 eura.

24. Žalovaný nerozporoval ani skutkové tvrdenie žalobcu, že byt užíval aj po skončení nájmu, pričom z bytu bol vyprataný žalobcom dňa 31. 3. 2019. Keďže žalovaný užíval byt po skončení nájmu bez právneho dôvodu, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný žalobcovi vydať. Výšku bezdôvodného obohatenia, vyčísleného žalobcom v sume nájomného dojednaného so žalovaným, súd považoval za primeranú, nakoľko predstavuje obvyklú výšku nájomného za užívanie bytov v predmetnom mieste a čase (prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že žalobca si so žalovaným uvedenú výšku nájomného dojednali). Súd preto uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za mesiac február 2019, a to od 2. 2. 2019, vo výške 279,64 eura (alikvotná časť za 27 dní, a to 290 eur : 28 dní x 27 dní) a za mesiac marec 2019 vo výške 290 eur. Žalovaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu od 2. 2. 2019 do 31. 3. 2019 žiadnym spôsobom nerozporoval. V tejto súvislosti súd len okrajom uvádza, že nebol viazaný právnym posúdením nároku uplatneného žalobcom, uvedeným v žalobe. Súd je viazaný skutkovým vymedzením žalovaného nároku, pričom preukázaný skutkový stav je povinný subsumovať pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia, a to bez viazanosti právnym posúdením uplatneného nároku v žalobe. Pokiaľ aj teda žalobca v žalobe uviedol, že aj za obdobie po skončení nájmu si uplatňuje voči žalovanému nájomné, avšak skutkovo popísal, že sa jedná o nárok, ktorý vznikol z dôvodu užívania bytu žalovaným po skončení dojednanej doby nájmu, nebol súd viazaný právnym posúdením uplatneného nároku v žalobe.

25. Súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu škody vo výške vynaložených nákladov na dezinsekciu bytu. Žalovaný ako nájomca bol povinný, v zmysle zákonného ustanovenia , užívať byt riadne. Pod uvedenú povinnosť je možné subsumovať aj povinnosť užívať byt tak, aby nedochádzalo k jeho poškodeniu. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v dôsledku porušenia uvedenej povinnosti žalovaným, a to nezabezpečením riadnej starostlivosti o byt, boli v byte vnesené ploštice. Uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalobca na uvedenie bytu do pôvodného stavu vynaložil náklady na dezinsekciu. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občianskoprávna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá). Súd mal preukázané splnenie všetkých atribútov zodpovednostného právneho vzťahu, nakoľko v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného užívať prenajatý byt riadne vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v nákladoch vynaložených na dezinsekciu bytu. Súd mal taktiež preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu, keďže nebyť porušenia právnej povinnosti žalovaným, ku škode na strane žalobcu by nedošlo. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný sa priamo v článku V. ods. 4 nájomnej zmluvy zaviazal, že poškodenia, ktoré v byte spôsobí, uhradí v plnej výške. Výšku žalobcovi vzniknutej škody mal súd preukázanú z objednávky dezinsekcie u obchodnej spoločnosti G Steev s. r. o. a následných príjmových pokladničných dokladov, ako aj z faktúry vystavenej Ing. Patrikom Herkom

- DePra. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ aj náklady na dezinsekciu v júni 2019 uhradil obchodnej spoločnosti G Steev s. r. W. X., žalobca náležite odôvodnil, prečo uvedená suma predstavuje škodu na jeho majetku, nakoľko o ňu následne W. X.C. znížil nájomné. V dôsledku toho preto došlo k ujme na jeho majetku.

26. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy 854,64 eura, pozostávajúcej z bezdôvodného obohatenia vo výške 569,64 eura a náhrady škody vzniknutej v dôsledku dezinsekcie vykonanej v júni 2019 vo výške 285 eur, od 20. 11. 2019 do zaplatenia a zo sumy náhrady škody vzniknutej v dôsledku dezinsekcie vykonanej v januári 2020 vo výške 300 eur od 12. 8. 2020 do zaplatenia. Uvedené nároky, t. j. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj nárok na náhradu škody, sú nárokmi, pri ktorých čas plnenia nie je zmluvnými stranami dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, ani určený v rozhodnutí. Žalovaný bol preto povinný dlh splniť, v súlade so zákonným ustanovením , dňom nasledujúcim po doručení výzvy žalobcu na úhradu dlhu. Súd mal preukázané, že prvou kvalifikovanou výzvou na úhradu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 2. 2. 2019 do 31. 3. 2019 a náhrady škody vo výške 285 eur bola výzva zo dňa 14. 11. 2019. Uvedená výzva bola doručovaná žalovanému na adresu trvalého bydliska, ktorým, podľa lustrácie

v Registri obyvateľov SR, bolo od 19. 2. 2018 Mesto Liptovský Mikuláš. Zásielka bola doručená na adresu trvalého bydliska žalovaného dňa 18. 11. 2019, s poznámkou „výhrada odnášky“. Uvedeným dňom sa zásielka dostala do sféry dispozície žalovaného. Žalovaný bol preto povinný dlh splniť dňom nasledujúcim, t. j. 19. 11. 2019 a dňom 20. 11. 2019 sa dostal s plnením dlhu do omeškania. Vo vzťahu ku náhrade škody vo výške 300 eur súd nemal preukázané doručenie inej kvalifikovanej výzvy žalovanému, než doručenie samotnej žaloby. Keďže žaloba bola doručená žalovanému dňa 10. 8. 2020, žalovaný bol povinný dlh plniť dňa 11. 8. 2020 a do omeškania sa dostal počnúc dňom 12. 8. 2020. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania z priznaného nájomného vo výške 1460,36 eura, nakoľko podľa zákonného ustanovenia prislúcha prenajímateľovi v prípade neuhradenia nájomného poplatok z omeškania. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému z nezaplateného nájomného ako príslušenstvo nárok na úroky z omeškania a napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci, vykonanému súdom na pojednávaní dňa 28. 9. 2020, na takto uplatnenom nároku trval.

27. Súd podanú žalobu v časti o zaplatenie skladného vo výške 300 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca si uvedený nárok uplatnil v súlade so zmluvným dojednaním, uvedeným v čl. V. bod 15 nájomnej zmluvy, podľa ktorého mal nárok na poplatok za skladovanie vo výške 10 eur za kalendárny deň v prípade skladovania vecí nájomcu po ukončení nájmu. Z výpovede žalobcu však mal súd preukázané, že žalobca veci žalovaného neskladoval, uvedené veci neboli uložené v žiadnom sklade, alebo obdobnom, na skladovanie určenom mieste, ale len v spoločných priestoroch bytového domu. Žalobcovi v súvislosti s uložením vecí v spoločných priestoroch nevznikli žiadne náklady, preto mal súd za to, že mu neprislúchalo žiadne plnenie z titulu nákladov za skladovanie. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu protihodnotu v súvislosti s uložením jeho vecí vo vestibule bytového domu, veci neuložil v žiadnom osobitnom skladovacom priestore a za ich uloženie nezaplatil žiadnu odplatu.

28. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade so zákonným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov konania v spore úspešnejšiemu žalobcovi. Úspech žalobcu v spore predstavoval 2615 eur, čo v percentuálnom vyjadrení činí 89,7 %, jeho neúspech 300 eur, čo v percentuálnom vyjadrení činí 10,3 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 79,4 % (89,7 % - 10,3 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,4 %. V súlade so zákonným ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.