Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-25-2020.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/25/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinným: 1. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 2, T., 2. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 2, T., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, Exekútorský úrad so sídlom Baštová 44, Prešov, pod sp. zn. EX 5/2009, o vymoženie pohľadávky 18.874,26 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 08.10.2019, č.k. 39Er/138/2009-40, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že poverením č. 5803 068888 zo dňa 16.01.2009 poveril Okresný súd Košice II súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinným, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 03.02.2010, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.01.2009.
3. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V č. k. 3Zm/32/08-16 dňa 19.03.2008.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený mu dňa 20.01.2016 doručil doplnený návrh na vykonanie exekúcie. Uviedol, že dňa 28.07.2006 uzavrel ako veriteľ s povinnými ako dlžníkmi Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len ,,Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere poskytol povinným peňažné prostriedky. Na základe Zmluvy o úvere boli povinným ako stavebným sporiteľom/dlžníkom poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. I ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy, ako aj sankcie spojené s odstúpením od zmluvy boli uvedené v Zmluve o úvere. Na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinnými. V zmysle dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia biankozmenky bankou boli uvedené v Zmluve o úvere. Keďže povinní nedodržali podmienky Zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa Dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnému a vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy v Oznámení o vyplnení zmenky. Povinný dosiaľ zmenkovú sumu neuhradil. Zmenková suma ku dňu vyplnenia zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s príslušenstvom. S doplnením návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil súdu prvej inštancie fotokópiu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.07.2006, fotokópiu Dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 28.07.2006, fotokópiu zmenky č. 2763742001/20060724, fotokópiu Výzvy na úhradu omeškaných splátok zo dňa 24.07.2007,
fotokópiu Oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 13.09.2007 a fotokópiu Oznámenia o vyplnení zmenky zo dňa 12.11.2007. Ďalej konštatoval, že exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa oprávnenému priznal nárok proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súd prvej inštancie zistil, že táto bola uzavretá dňa 28.07.2006 medzi oprávneným a povinným, pričom oprávnený bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a povinný údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Zo zmluvy nevyplývalo, že by účel čerpania pôžičky bol podnikateľský. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplynulo, že oprávnený ho odôvodnil len tým, že vystavením zmenky zo dňa 28.07.2006 sa dlžník zaviazal, že zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 568.606,- Sk dňa 10.12.2007. Keďže odporca zmenkovú sumu nezaplatil, bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. K návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol pripojený len prvopis zmenky. Exekučný súd konštatoval, že vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 EP, prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému (v danom prípade zmenkového platobného rozkazu), ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd sa po oboznámení s pripojeným, spisom Okresného súdu Bratislava V a tiež doplnením návrhu na vykonanie exekúcie však konštatoval, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu nemal k dispozícii Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej došlo k vzniku zmenkou zabezpečovaného hlavného záväzkovo- právneho vzťahu, a zmenkový súd preto nemohol ani teoreticky podrobiť podmienky zmluvy kontrole z hľadiska ich možnej neprijateľnosti. Oprávnený ako žalobca v základnom konaní svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnil na základe predloženého originálu zmenky bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo zrejmé, že žalovaná zmenková suma bola v návrhu uvedená v celku, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Z uvedeného exekučný súd vyvodil, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenky. Odčlenil teda zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Exekučný súd sa nevie vyjadriť k tomu, či uplatnený nárok naozaj vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže z návrhu nie je zrejmé, z akých čiastkových nárokov uplatnená suma pozostávala a či tieto nároky mali základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach. Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, mala charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia, ako i podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka). Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ- oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom
- povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, výpis z obchodného registra oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a v podstate skutočnosť, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, ani nijako nenamietal. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP (§ 243f ods. 4 EP), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP nie je daný, exekúciu zastavil.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní exekúcie alebo uznesenie zrušil a vrátil vec exekučnému súdu prvého stupňa.
6. Oprávnený v odvolaní uviedol, že riadne doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote v zmysle § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.03.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), keďže mal za to, že vzájomný vzťah medzi oprávneným a povinnými je vzťah spotrebiteľský. Ďalej uviedol, že ak by mali súdy bez ďalšieho skúmania obsahu doplnených návrhov na začatie exekúcie automaticky všetky exekúcie vedené na podklade zmenkových platobných rozkazov zastavovať, poprel by sa tým účel celej právnej úpravy. Oprávnený má zato, že ak exekučný súd na základe skutočností a dôkazov predložených oprávneným v rámci doplnenia návrhu žiadne konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali poskytnutie ochrany spotrebiteľovi neidentifikuje, konštatoval, že je jeho povinnosťou rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/20/2010 odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu OSP dáva, teda procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a preto je oprávnený názoru, že v zmysle týchto požiadaviek neobstojí odôvodnenie napádaného uznesenia súdu prvej inštancie, ale bolo úlohou súdu prvej inštancie určiť, ktorú podmienku v úverovej zmluve pokladá za neprijateľnú, ako jej aplikovanie ovplyvnilo v neprospech povinného rozhodnutie súdu v základnom konaní, teda prečo, pri zohľadnení neprijateľnosti tejto podmienky, nemá oprávnený nárok na to, čo mu bolo priznané exekučným titulom. Neskorší právny predpis, podľa názoru oprávneného, nemá nárok byť vykladaný v súlade s Ústavou SR tak, že ukladá subjektu práva povinnosť, ktorú objektívne nie je možné splniť. Z uvedeného, podľa názoru oprávneného, vyplýva, že ak má byť splnená požiadavka práva oprávneného domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde garantovaného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rozpracovaného v rozhodnutí Ústavného súdu SR III. ÚS 71/97, v spojení so zásadou iura novit curia, mal pri náležitej aplikácii všetkých relevantných právnych noriem súd prvej inštancie dospieť k záveru, že výklad príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ku ktorému súd prvej inštancie dospel, kladie na oprávneného nesplniteľnú a v súvislosti s procesnou úpravou základného konania a časovou pôsobnosťou jednotlivých právnych predpisov nesplniteľnú požiadavku. Na základe tohto zistenia mal potom súd prvej inštancie dospieť k možnému nesúladu právnej úpravy s garanciou základných práv zakotvených v Ústave SR a za predpokladu, že sám súd prvej inštancie na základe uvedeného nedospel k záveru, že je potrebné v zmysle uvedeného rozhodnúť o pokračovaní exekúcie, mal sa obrátiť na Ústavný súd s otázkou zlučiteľnosti aplikovaných zákonov s Ústavou SR v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
7. Povinné ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len "C.s.p.") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, iba ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v ustanovení § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2007 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
11. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
14. Odvolací súd mal za preukázané, že oprávnený sa domáha proti povinným v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 18 874,26 eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/32/2008-16 zo dňa 19.03.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 16.01.2009.
15. S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, súd prvej inštancie vychádzal z prezumcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 zastavil.
16. Exekučným titulom, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia, je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Zo samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu vôbec neskúmal, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Uvedené však podľa právneho názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
17. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 je len tá skutočnosť, že zmenkový súd v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmeny, neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy, ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por č. 93, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie, ale rovnako, aj na exekučné konanie, a podľa ktorého: 1. ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že 1.) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II./ Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je túto možné skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III./ Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
19. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 4 Exekučného poriadku iba za predpokladu, že má konkrétne dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite aj odôvodniť.
20. V predmetnej exekučnej veci takto súd prvej inštancie nepostupoval, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil túto vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu posúdiť, či v rozhodovanej veci je alebo nie je daný konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 4 Exekučného poriadku tak, ako je to vyššie uvedené a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.
22. Podľa ustanovenia § 391 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).