Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Pc/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou, v právnej veci navrhovateľky Q. N., bydliskom N. XXX/XX, T., štátnej občianky SR, zastúpenej Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou so sídlom Palárikova 7, Trenčín proti povinnej C. N., bydliskom X. XX, T., štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, Trenčín o určenie výživného takto

rozhodol:

I. Povinná je p o v i n n á prispievať navrhovateľke výživným v sume 40 eur mesačne od 26.05.2017 do 30.04.2019, sumou 70 eur mesačne od 01.05.2019 do 30.09.2019 a sumou 100 eur mesačne od 01.10.2019 vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám navrhovateľky.

II. Zameškané výživné v sume 1.279,30 eur sa povinnej p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia výživného zo strany povinnej, svojej matky, v sume 150 eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou 4. ročníka N. Z.ia v T.. V spoločnej domácnosti žije so svojim otcom a dvomi súrodencami. Od 30.09.2015 s nimi matka nežije v spoločnej domácnosti a celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej otec. Odo dňa, kedy matka opustila ich domácnosť, neprispela jej na výživu žiadnou sumou, aj keď ju o to žiadala.. Dňa 23.02. jej poslala 100 eur a ďalej jej pravidelne prispieva sumou 30 eur. Jej náklady však omnoho prevyšujú sumu 30 eur. Medzi svoje náklady zahrnula náklady na domácnosť, stravu, hygienické potreby, potreby spojené so zdravotnými ošetreniami, lieky, ošatenie, obuv, školské potreby, záujmové aktivity, školské akcie, ZRPŠ, cestovné, výlety, darčeky, čo spolu činí 250 eur. Počas konania uviedla, že od 9/2017 študuje na VŠ v T., kde platí nájom vo výške 100 eur. Jej vyjadrenie o striedavej starostlivosti sestry K. vyvolalo u povinnej neadekvátne reakcie, a preto si myslí, že jej chce povinná neprimerane uškodiť odstrihnutím od finančných prostriedkov. Navrhovateľka upresnila, že k jej výdavkom patrí ubytovanie v sume 100 eur mesačne, cestovné v sume 10 eur mesačne, knihy v sume 10 eur mesačne, strava v sume 50 - 70 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, hygienické potreby v sume 30 - 50 eur mesačne, kultúra 10 eur mesačne a mobil 10 eur á 3 mesiace. Jej zdravotný stav je dobrý, nemá s ním zvýšené výdavky. Popri štúdiu vykonávala brigádnickú činnosť, kde si privyrobila cca 130 eur mesačne, pričom aktuálne ju už nevykonáva, nakoľko sa v mieste štúdia nezdržiava a dochádzať tam cez prázdniny by sa jej neoplatilo. Majetok vyššej hodnoty nevlastní, úspory, o ktorých matka hovorí, dala otcovi, aby mohol matku vyplatiť z domu. Tieto úspory boli určené, ak by sa chcela v budúcnosti osamostatniť, na kúpu bytu. Keďže jej peniaze šetrili obaja rodičia, prišlo jej správne, poskytnúť ich teraz otcovi, ktorý ich potrebuje. Otec je podnikateľ a za zdaňovacie obdobie za r. 2016 vykázal základ dane

529,98 eur. Otec má 3 vyživovacie povinnosti, avšak výživné na žiadne z nich neplatí, nakoľko ona a aj jej brat bývajú s otcom a najmladšia sestra je zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Otec vlastní polovicu domu, v ktorom bývajú. Úvery nemá žiadne, o úsporách nevie, jeho zdravotný stav je dobrý. Okrem otca a súrodencov s nimi nikto nebýva v spoločnej domácnosti. Otec jej dáva vreckové približne okolo 20 eur mesačne a platí jej aj bývanie v Trnave. Má za to, že povinná nemala záujem s ňou tráviť nejakú budúcnosť, keď sa odsťahovala 3 dni po jej 18 - tych narodeninách. Zo začiatku aj povinnej dvihla telefón, ale ona akúkoľvek informáciu, ktorú jej povedala, prekrútila na súde v konaní o zverenie mal. K.. Preto dospela k záveru, že jej radšej nič nepovie a telefón jej nedvihne. Od samého začiatku povinnej netelefonovala. Navštevovať ju nechodí, sms správy jej nepíše, ale občas jej na Vianoce odpíše. O tom, že matka mala úraz a bola v nemocnici, ani nevedela, potom sa to však dozvedela, ale vie, že jej nebolo nič vážne a bola tam asi jednu noc. Sms - ku jej vtedy nepísala, ani jej nevolala, lebo vedela, že jej nič vážne nie je, čo jej povedal otec. Matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti pre nezhody s otcom. Zdôraznila, že o svoju matku záujem neprejavuje. Platenie výživného si matka vynucuje návštevami. Má za to, že darčeky by jej mohla poslať aj po bratovi, keby jej ich tak strašne chcela dať. K danej samovražde uviedla, že sme s kamarátkami zjedli -3-

lieky, ktoré následne zapili alkoholom. Je pravdou, že vtedy bola v nemocnici, ale nemala ísť na žiadne liečenie. Následne bola aj u psychiatra, ktorý jej po dvoch sedeniach povedal, že je v poriadku. Jej vzťah s povinnou do dňa opustenia spoločnej domácnosti bol neutrálny. Zopakovala, že nevidí dôvod, prečo by mala povinnej telefonovať alebo sa s ňou rozprávať. Matka proste odišla a tým to považuje za vybavené.

2. Povinná s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že SMS komunikáciou z 11, 12/2015 navrhovateľku prosila o dohodnutie sa na sume, ktorou jej bude prispievať, ale zo strany navrhovateľky nebol záujem. Poznamenala, že navrhovateľka má vedený účet v N., na ktorý jej od detstva šetrili a na ktorom je našetrená čiastka viac ako 16.000 eur určená na jej zabezpečenie v dospelosti, náklady a štúdium na VŠ a s touto sumou môže disponovať. Ďalej dodala, že je zamestnaná na základnej škole. Po odpočítaní povinných nákladov na bývanie jej ostane 332 eur mesačne. Má tri deti, z toho jedno maloleté, nezaopatrené a toto je zverené do striedavej starostlivosti bez určenia výživného. Dve deti sú dospelé, na výživu prispieva aj staršiemu synovi, ktorý študuje na VŠ. Vlastní polovicu nehnuteľnosti, kde navrhovateľka býva. Okrem toho nemá žiadny iný majetok. Nemá žiadne úspory ani úvery. Jej zdravotný stav je dobrý, zvýšené výdavky s ním nemá. Zvýšené výdavky má však v súvislosti so svojou prácou, kde sa zúčastňuje rôznych školení. Naposledy za školenie zaplatila 120 eur. Tieto sú nevyhnutné pre jej prácu. Z domu sa musela odsťahovať a zabezpečiť si podnájom. Zdôraznila, že o navrhovateľku sa starala a vychovávala ju podľa jej najlepšieho vedomia. Venovala jej maximum lásky a pozornosti, celé detstvo a dospievanie povýšila jej záujmy nad svoje vlastné potreby. Navrhovateľku zachránila, keď sa pokúsila o samovraždu, zaručila sa za ňu, aby nemusela stráviť pobyt v liečebni. Teraz s ňou nekomunikuje, nedvíha telefón, neodzdraví na pozdrav, nepríde ju pozrieť do nemocnice, len žiada peniaze. Daňový bonus na navrhovateľku aktuálne nedostáva. Aj napriek prosbám a snahy spojiť sa s navrhovateľkou telefonicky, nekomunikuje. Neinformovala ju o mieste štúdia, spôsobe bývania, nebola ochotná poslať jej potvrdenie o štúdiu. Ďalej dodala, že je zamestnaná a jej mesačný príjem predstavuje 896,18 eur mesačne. Okrem toho žiaden ďalší príjem nemá. K jej výdavkom patrí nájomné vo výške 200 eur. Okrem toho platí služby spojené s užívaním bytu a elektrinu vo výške 240 eur, televízia a internet 21 eur mesačne, komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti 3 eur mesačne. Ďalej platí životnú poistku 29 eur mesačne. Okrem toho platí navrhovateľke výživné 30 eur mesačne, výživné plnoletému synovi 70 eur mesačne a výdavky má aj s najmladšou dcérou, ktorá je druháčka na ZŠ. Mesačný príjem, ktorý jej zostáva, je asi 250 eur, pričom náklady na dcéru K. vyčísliť presne nevie. Povinné výdavky, ktoré dcéra potrebuje v škole, si delia s otcom napoly, ostatné jej kupuje. Čo sa týka úspor, ktoré N mala, považuje to za účelové, že tieto dala otcovi, nakoľko otec nemá vôľu sa s ňou majetkovo vysporiadať. Keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, zobrala si len časť svojich osobných vecí, jeden TV a jednu pračku a nezobrala nič, čo by im mohlo chýbať. Keď si prišla pre zvyšok svojich vecí, navrhovateľka a jej otec po nej hádzali odpadky. Potvrdila, že asi pred 3 - 4 rokmi mala k dispozícii sumu asi 25.000 eur, ale tieto investovala všetky do zariadenia bytu, v ktorom aktuálne býva.

-4-

3. Rozsudkom č. k. -115 zo dňa 25.06.2018 rozhodol súd o návrhu navrhovateľky tak, že tento v celom rozsahu zamietol z dôvodu rozporu z dobrými mravmi.

4. Na odvolanie navrhovateľky odvolací súd uznesením č. k. -157 zo dňa 31.01.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o rozpore návrhu s dobrými mravmi, keď uviedol, že dôvodom pre postup podľa § 75 Zákona o rodine nemôže byť akékoľvek nevhodné správanie sa dieťaťa voči výživou povinnému rodičovi, ale len také správanie, ktoré z hľadiska nazerania spoločenských vzťahov je úplne neprijateľné vo vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. Muselo by teda ísť o natoľko nevhodné a závadné správanie sa, kedy by dieťa v určitom rozsahu, či s určitou intenzitou, prejavovalo neúctu k tomuto rodičovi, bolo k nemu vulgárne, resp. správalo sa takým spôsobom, ktorý je úplne spoločensky nezlučiteľný.

5. Po vrátení veci súd túto opätovne prejednal.

6. Navrhovateľka uviedla, že naďalej študuje na VŠ a k jej výdavkom patrí nájomné vo výške 100 eur, pričom túto sumu platí priamo majiteľke do ruky a zmluvu uzavretú nemajú, strava celkom 100 eur mesačne, cestovné 10 mesačne, školské materiály cca 20 eur mesačne. Zdravotné problémy zásadnejšieho charakteru nemá. Občas si kupuje vitamíny a navštevuje zubára, nakoľko trpí zvýšenou kazivosťou zubov. U zubára platí cca 100 eur ročne. Majetok výraznejšej hodnoty nemá, vyživovaciu povinnosť nemá. Potvrdila, že sumu 16.000 eur vybrala a dala ju otcovi na vyplatenie matky pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ošatenie a drogéria predstavujú sumu 60 eur mesačne. Dvakrát mesačne navštevuje kino, čo predstavuje sumu 10 eur. Vykonávala brigádnickú činnosť za dojednanú mzdu 3,80 eur/hod. Túto činnosť ukončila ku dňu 15.09.2020, nakoľko nastúpila opäť do školy. Aktuálne študuje na fakulte v Bratislave, pričom jej prestup nemá vplyv na jej výdavky. Aj naďalej býva v T.. Záverom dodala, že vzťah s matkou je naozaj rozvrátený, avšak za primárnu príčinu rozvratu vzťahov považuje rozvod rodičov. Domnieva sa, že k povinnej sa nespráva tak hrubo urážlivo a neúctivo, že by to mohlo mať vplyv na vyživovaciu povinnosť. Na jej nedobrý vzťah s matkou poukázal aj jej starší brat v znaleckom posudku. Tiež vníma rozdiely v správaní sa povinnej k nej a k bratovi, ktorému dobrovoľne prispievala na výživu viac ako dvojnásobok sumy.

7. Povinná uviedla, že nemá problém prispievať navrhovateľke na výživu, ale nie v ňou požadovanej sume. Poznamenala, že navrhovateľka dostala sumu 16.000 eur, ktoré si z účtu vybrala a ktoré boli našporené na jej štúdium. K svojim výdavkom uviedla, že platí nájomné v sume 240 eur mesačne, elektrinu v sume 42 eur mesačne, TV a internet, cestovné do práce 20 eur mesačne, stravu celkom v sume 110 eur mesačne, hygiena spolu s mal. dcérou 50 eur mesačne, ošatenie a obuv 50 eur aj s maloletou. V rámci výkonu zamestnania sa zúčastňuje rôznych vzdelávacích programov, ktoré sú povinné a na ktoré zamestnávateľ neprispieva. Cena kurzu je okolo 80 eur. Každý školský rok sa zúčastní 10 kurzov. Zvýšené výdavky má so zubárom, keď mesačne hradí sumu 400 eur. Okrem toho potrebuje krém proti alergii na slnko, za ktorý platí 30 eur mesačne. Vlastní polovicu nehnuteľnosti na N. ulici v T.. S. sa o rodinný dom, ktorý obýva aj navrhovateľka. Okrem toho od 9/2019 vlastní -5-

3-izbový byt na X. ulici, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou od svojej sestry v 1/2020, pričom kúpnu cenu nevyplatila, nakoľko sa so sestrou dohodla, že jej za byt zaplatí, až keď sa vysporiada podielové spoluvlastníctvo k domu. Vlastní aj garsónku na H. C.. Kúpila ju sestra pre matku. Kúpna cena bola 10.000 eur, pričom sa jednalo o peňažné prostriedky jej sestry. Vlastnícke právo ku garsonke je na ňu vedené z toho dôvodu, že sestra žije v zahraničí. Úspory nemá žiadne. Mal. K. nemá zdravotné problémy. Platí jej ZRŠ 10 eur ročne, strava v škole 4 eur mesačne, školské potreby cca 10 eur mesačne, školský klub 6 eur mesačne, kurz angličtiny 25 eur mesačne, umelecká škola 6 eur mesačne. Výživné k maloletej určené nebolo, nakoľko je v striedavej starostlivosti. V spoločnej domácnosti žije s priateľom, ktorý jej na vedenie domácnosti prispieva sumou 200 eur. Garsónku prenajíma za sumu 300 eur mesačne, pričom v tejto sume sú zahrnuté aj služby spojené s užívaním bytu. Vyživovacia povinnosť k synovi K. jej zanikla v 4/2019. Záverom povinná súhlasila, že vzťah s navrhovateľkou jej rozvrátený, avšak k jej odchodu zo spoločnej domácnosti došlo v čase, keď navrhovateľka bola už plnoletá a vedela si na danú situáciu vytvoriť názor. Za celú dobu nezaznamenala posun v správaní sa navrhovateľky k lepšiemu. Poukázala na správanie navrhovateľky, ktorá o ňu nejavila záujem a sama sa vyjadrila, že odchod matky zo spoločnej domácnosti nevyhodnocuje negatívne a vzťah k matke považuje za uzavretý. Na rozdiel od nej, starí brat matke dvihol telefón, prišiel ju navštíviť a prejavoval o ňu záujem.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu navrhovateľky, SMS komunikácie, potvrdenií o návšteve školy, výpisov z účtu povinnej za obdobie od 2/2016 do 3/2018, zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.09.2015 a zo dňa 01.09.2017, rodného listu mal. K., rozsudku tunajšieho súdu č. k. -166 zo dňa 27.04.2017, potvrdením o príjme povinnej, daňového priznania otca navrhovateľky za rok 2016, 2017, 2019, súboru pokladničných bločkov navrhovateľky, dohody o brigádnickej činnosti študentov zo dňa 25.01.2018 a zo dňa 19.06.2020, dohody o skončení brigádnickej činnosti študentov zo dňa 28.05.2018 a zo dňa 17.08.2020, poistky č. XXXXXXXXXX na životné poistenie povinnej, lekárskych správ navrhovateľky, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch povinnej za rok 2018, 2019, daňového priznania povinnej za rok 2018, 2019, pokladničných dokladov o nákladoch u zubára, potvrdení o absolvovaní kurzov povinnej, výplatnej pásky povinnej za 5/2020, detailov platieb navrhovateľky, znaleckého posudku č. 42/2015, predpisu mesačných zálohových platieb povinnej, zmluvy o združenej dodávke elektriny povinnej zo dňa 16.08.2018, zmluvy o poskytovaní verejných služieb povinnej zo dňa 11.072018 v znení dodatku zo dňa 08.08.2019, rozhodnutia mesta T. o poplatku za smeti zo dňa 21.04.2020, rozhodnutia mesta T. o dani z nehnuteľností zo dňa 22.04.2020, zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.08.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Navrhovateľka je plnoletým dieťaťom povinnej, ktorá v súčasnosti študuje v 1. ročníku II. stupňa vysokej školy.

10. Z SMS komunikácie vyplýva, že navrhovateľka žiadala povinnú o platenie výživného, pričom povinná mala záujem sa osobne dohodnúť. Navrhovateľka nemala záujem na osobnej dohode a nemala záujem oznámiť povinnej ani svoje výdavky. Ďalej vyplynulo, že povinná sa opakovane snažila kontaktovať navrhovateľku telefonicky, -6-

avšak bezúspešne. Povinná posielala navrhovateľke správy pri príležitosti jej sviatkov a opakovane ju pozývala na stretnutie. Navrhovateľka na správy v krátkosti reagovala.

11. Z výpisov z účtu povinnej vyplýva, že navrhovateľke posielala v období od 2/2016 do 1/2019 výživné vo výške 30 eur.

12. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.09.2015 a 01.09.2017 vyplýva, že povinná si prenajala 3-izbový, za ktorý platila nájomné vo výške 200 eur. V cene nájmu neboli zahrnuté náklady za služby spojené s užívaním bytu.

13. Z rodného listu mal. K. vyplýva, že táto je maloletým dieťaťom povinnej, ktorá bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -166 zo dňa 27.04.2017 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom výživné nebolo určené.

14. Z potvrdenia o príjme povinnej vyplýva, že v období od 2/2017 do 1/2018 dosahovala priemerný čistý zárobok vo výške 896 eur.

15. Z daňového priznania otca navrhovateľky za rok 2016 vyplýva, že základ dane dosahoval výšku 4.333,31 eur. Z daňového priznania otca navrhovateľky za rok 2017 vyplýva, že základ dane dosahoval výšku 2.801,32 eur. Z daňového priznania otca navrhovateľky za rok 2019 vyplýva, že celkové príjmy predstavovali sumu 16.845 eur a výdavky sumu 12.722,43 eur.

16. Z dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že navrhovateľka od 01.02.2018 vykonávala brigádnickú prácu v P. K. T. v rozsahu 20 hodín týždenne za 2,80 eur/hod. brutto. Túto činnosť ukončila ku dňu 31.05.2018 na základe dohody o skončení dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 28.05.2018. Navrhovateľka tiež vykonávala brigádnickú činnosť na základy dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 19.06.2020 v rozsahu 20 hodín týždenne za sumu 3,80 eur/hod. Činnosť ukončila ku dňu 15.09.2020.

17. Z pokladničných bločkov navrhovateľky vyplýva nákup oblečenia, obuvi, drogérie. Z detailov platby vyplýva úhrada 7 eur spoločnosti V. a úhrada X. karty v sume 12 eur.

18. Z poistky č. XXXXXXXXXX vyplýva uzavretie kapitálového životného poistenia A. povinnou. Výška poistného predstavuje sumu 344,15 eur ročne. Z predpisu zálohových platieb za byt vyplýva, že povinná mesačne uhrádza zálohy vo výške 200 eur. Od 01.01.2020 záloha predstavuje sumu 240 eur. Z pokladničných bločkov predložených povinnou vyplýva úhrada u lekára v 6/2020 v celkovej sume 423,37 eur a v 7/2020 v sume 1.049,65 eur. Z potvrdení o absolvovaní kurzov vyplýva, že povinná absolvovala odborné kurzy v 6, 10, 11/2019. Z výplatnej pásky povinnej za 5/2020 vyplýva, že povinná v tomto období dosiahla čistý príjem vo výške 1.202,62 eur. Z rozhodnutí mesta o vyrubení dane z nehnuteľnosti a vyrubení poplatku za odpad vyplýva, že povinná uhrádza daň v sume 99,05 eur ročne a poplatok za odpad v sume 32,61 eur. Z daňového priznania povinnej za rok 2018, 2019 vyplýva, že základ dane povinnej v roku 2018 predstavoval sumu 9.612,71 eur a v roku 2019 -7-

to bolo 11.878,69 eur. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.08.2019 vyplýva, že povinná kúpila 3-izbový byt za kúpnu cenu 61.000 eur, ktorá mala byť zaplatená pri podpise zmluvy.

19. Z lekárskych správ navrhovateľky vyplýva, že táto v období roka 2015 navštevovala psychiatrickú ambulanciu K.. J.. Lekár uzavrel, že u navrhovateľky sa jedná o reaktívny depresívny syndróm v kontexte s patologickým vývojom vo vzťahu jej rodičov, ktorí sa odcudzili a ktorí sa obaja z určitého pohľadu javia ako psychicky chorí - otcove údaje diskvalifikujú mamu, mamine údaje diskvalifikujú otca. Mama sa usiluje o rozvod, otec sa tomu bráni. Rodičia sa priamo, či nepriamo snažia získavať dievča na svoju stranu. Aktívnejšia v tomto smere sa javí matka. Matka sa odsťahovala, napätie v domácnosti s odchodom matky opadlo.

20. Zo znaleckého posudku č. 42/2015 znalkyne z odboru psychológia vypracovaného v konaní o rozvod manželstva rodičov navrhovateľky a úpravu práv a povinností k mal. K. vyplynulo, že vzájomný vzťah rodičov bol veľmi konfliktný a ich vzájomná komunikácia výrazne narušená. Konflikty riešili v prítomnosti detí, ktoré využívali ako svedkov toho, že jeden rodič chce problém riešiť, ale druhý nie je schopný ustúpiť a deti majú rozhodnúť, ktorý z nich má pravdu. U oboch bola zistená manipulácia deťmi v neprospech druhého rodiča, pričom výraznejšie sa prejavovala u matky. V rámci znaleckého skúmania bola vyhodnotená aj správa z psychologických konzultácií vykonaných na ÚPSVaR T., kde sa Q. vyjadrila, že vzťah medzi rodičmi je hlboko narušený, rodičia sa stále hádajú, a to najmä v prítomnosti detí. Vzťah k matka hodnotila ako priateľský, aj keď nie dôverný, pretože matkino správanie sa zmenilo. Je manipulatívne, pričom matka sa snaží si ju získať na svoju stranu. Vykonaný bol aj telefonický rozhovor s bratom K., ktorý uviedol, že Q. má s mamou minimálny kontakt. On je s mamou tiež v minimálnom kontakte. Ich citová hladina je na bode mrazu, ale je to lepšie ako u Q.. Boli rôzne konflikty, pri poslednom konflikte, keď si mama brala veci z domu, musel aj on zasiahnuť, bránil Q.. Vzťahy v rodine boli dobré, len za posledné roky sa zhoršili. Myslí si, že zlom nastal na maminej strane, Matka sa správa tak, že chce zničiť otca.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

-8-

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Navrhovateľka je plnoletým dieťaťom povinnej, s ktorou v súčasnosti nežije v spoločnej domácnosti. Navštevuje 1. ročník II. stupňa vysokej školy a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie. Možno teda konštatovať, že navrhovateľka ešte nie je schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť povinnej ako jej matky voči navrhovateľke naďalej trvá. Ako vyplýva z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, súd v prípadoch vyživovacej povinnosti netýkajúcej sa maloletého dieťaťa z úradnej povinnosti prihliada na dodržiavanie dobrých mravov oprávneného voči povinnému. Keďže navrhovateľka je plnoletá, zaoberal sa súd na prvom mieste otázkou dodržiavania dobrých mravov zo strany navrhovateľky voči povinnej. Vzťah navrhovateľky ako dcéry a povinnej ako matky súd vyhodnotil ako hlboko narušený, keď navrhovateľka neprejavuje záujem o povinnú a ako sa sama vyjadrila, nevidí pre to dôvod. Vzťah k povinnej považuje za uzavretý; matka pre ňu prestala existovať. Na druhej strane však peniaze od nej požaduje. Súd neschvaľuje takéto správanie sa dieťaťa voči rodičovi a zdôrazňuje, že matka je rodič, matka nie je bankomat, a preto si zo strany dcéry - navrhovateľky zaslúži aspoň minimálny prejav úcty vo forme bežnej komunikácie. Ako však uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí, dôvodom pre aplikáciu ust. § 75 Zákona o rodine je len také správanie dieťaťa voči rodičovi, ktoré z hľadiska nazerania spoločenských vzťahov je úplne neprijateľné. Navrhovateľka sa voči povinnej nespráva hrubo urážlivo ani vulgárne, čo by napĺňalo znaky úplne neprijateľného správania sa. Navyše, ako vyplynulo najmä zo znaleckého posudku, na postoji navrhovateľky k povinnej sa do istej miery podpísalo aj správanie sa samotnej povinnej. Inak povedané, povinná sa svojim správaním do istej miery podieľala na vzniku negatívneho vzťahu navrhovateľky k nej, a to predovšetkým konfliktami, ktoré vznikali medzi ňou a otcom navrhovateľky v rámci manželského spolužitia, manipuláciou detí vo svoj prospech a pod.. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že správanie sa navrhovateľky, hoci s ním nemožno súhlasiť, nenapĺňa znaky správania sa predpokladané zákonom, a teda nie je daný dôvod na postup podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

25. V ďalšom sa súd zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení každý rodič je povinný prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich zárobkových a majetkových možností a schopností, pričom sa prihliada na odôvodnené potreby ako na strane oprávneného, tak aj na strane povinného. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľka je študentkou VŠ a k jej odôvodneným výdavkom patrí nájomné za ubytovanie v T. vo výške 100 eur mesačne, strava vo výške 100 eur mesačne, cestovné 15 eur mesačne, školské pomôcky 20 eur mesačne, zubár cca 10 eur mesačne, ošatenie a drogéria cca 50 eur mesačne a kultúra 15 eur mesačne. Výdavky navrhovateľky tak predstavujú sumu cca 310 eur mesačne. Okrem výdavkov má navrhovateľka aj príjem, keď si brigádne privyrába, pričom príjem z brigádnickej -9-

činnosti predstavuje priemerne cca 200 eur mesačne. Navrhovateľka disponovala aj vyššou peňažnou sumou, cca 16.000 eur, ktorú jej našetrili rodičia. Túto však vybrala a dala ju otcovi na účel nesúvisiaci s jej výživou. Takéto konanie navrhovateľky súd vyhodnotil, že sa bez vážneho dôvodu vzdala majetkového prospechu, ktorý mohla použiť na uspokojovanie svojich potrieb, a preto pri hodnotení majetkových pomerov navrhovateľky k tejto okolnosti neprihliadol. Čo sa týka majetkových pomerov povinnej, tieto sa počas konania podstatnejšie menili. Zatiaľ čo v čase začatia konania povinná bola zamestnaná s priemerným čistým zárobkom 896 eur, bývala v prenajatom byte, kde platila nájomné a služby spojené s užívaním bytu v celkovej výške 400 eur a mala 2 ďalšie vyživovacie povinnosti, v záverečnej fáze konania bola povinná stále zamestnaná, ale jej čistý mesačný zárobok vzrástol na sumu cca 1.200 eur a má už len 1 ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okrem toho jej odpadla povinnosť platiť nájomné v sume 200 eur, keď byt, v ktorom dovtedy bývala, si kúpila do svojho výlučného vlastníctva. Ďalej má, aj keď minimálny, príjem z prenájmu garsonky, ktorú taktiež nadobudla do osobného vlastníctva. V neposlednom rade každý mesiac dostáva 200 eur od svojho druha ako príspevok na vedenie spoločnej domácnosti. Naproti tomu jej vzrástli náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, keď pravidelne navštevuje zubného lekára, kde v priemere zaplatí 150 eur mesačne a vznikli jej náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie, keď absolvovala niekoľko školení a kurzov v priemernej hodnote 50 eur. Ostatné bežné výdavky ako strava vo výške 110 eur mesačne, ošatenie a drogéria 50 eur mesačne, cestovné 20 eur mesačne, elektrina 42 eur, služby spojené s užívaním

bytu vo výške 240 eur (na začiatku konania 200 eur) mesačne a náklady na mal. K. približne 100 eur mesačne zostali bez zásadnejších zmien. Súd preto výšku výživného rozlíšil podľa toho, ako sa v tom ktorom období menili majetkové pomery povinnej. Keďže na začiatku konania povinná dosahovala príjem 896 eur mesačne, pričom z neho hradila nájomné a služby spojené s užívaním bytu vo výške 400 eur, výživné pre najstaršieho syna vo výške 70 eur, výživné pre navrhovateľku vo výške 30 eur, stravu vo výške 110 eur, cestovné vo výške 20 eur, náklady na mal. K. vo výške 100 eur mesačne, drogéria, ošatenie, elektrina spolu cca 100 eur, dospel súd k záveru, že nie je v možnostiach povinnej prispievať navrhovateľke vyššou sumou ako 40 eur mesačne. Zmena nastala v 4/2019, keď povinnej odpadla vyživovacia povinnosť k najstaršiemu synovi. Preto v období od 5/2019 do 9/2019 bola povinná schopná prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou, a to sumou 70 eur mesačne. V 9/2019 si povinná kúpila byt, preto jej odpadla povinnosť platiť nájomné vo výške 200 eur a bezpochyby došlo k miernemu nárastu príjmu. Pribudli jej však náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a náklady na zvyšovanie kvalifikácie. Tieto skutočnosti tiež súd vyhodnotil ako zmenu pomerov na strane povinnej odôvodňujúcu zvýšenie výživného, a preto od 10/2019 určil povinnej prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne. Je dôležité pripomenúť, že súd v každom jednotlivom období neprihliadal len na majetkové pomery povinnej, ale aj na schopnosť navrhovateľky aspoň čiastočne uspokojovať svoje potreby príjmom z brigádnickej činnosti ako aj skutočnosť, že navrhovateľka mohla svoje potreby taktiež aspoň čiastočne uspokojovať z nasporených peňažných prostriedkov vo výške 16.000 eur, keby sa ich bez vážneho dôvodu nevzdala. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

-10-

26. Keďže súd určil výživné odo dňa podania návrhu, t. j. od 26.05.2017, bolo potrebné vyčísliť i výšku zameškaného výživného od tohto dňa až ku dňu rozhodnutia súdu. Prihliadol pritom na skutočnosť, že povinná počas celej doby konania prispievala navrhovateľke výživným v sume 30 eur mesačne, čo potvrdila aj sama navrhovateľka. Zameškané výživné za prvé obdobie, t. j. od 26.05.20117 do 30.04.2019 predstavuje sumu 239,30 eur (alikvotná čiastka za mesiac máj - 6 dní = 9,30 eur, 5/2017 - 4/2019

- 23 mesiacov po 10 eur = 230 eur), v druhom období, t. j. od 01.05.2019 do 30.09.2019 je výška zameškaného výživného v sume 200 eur (5 mesiacov po 40 eur = 200 eur) a v poslednom období je výška zameškaného výživného 840 eur (12 mesiacov po 70 eur = 840 eur). Celkom zameškané výživné predstavuje sumu 1.279,30 eur, ktoré povinnej povolil splácať po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade, ak povinná nebude riadne a včas vyživovaciu povinnosť v zmysle tohto rozsudku plniť.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný z výživného dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľka môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.