Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Ing. Jána Zelizňaka a Mgr. Marty Britaňákovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2020 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

S. G., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom X., J. H. XXX/XX, okr. Kežmarok, t. č. bytom G.Ň. XXX, okr. Nové Zámky,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v dobe odo dňa 22.01.2000 do času 17.30 hod. dňa 28.06.2017 v obci X., v rodinnom dome na ul. J. H. Č.. XXX/XX, okr. Kežmarok, v nepravidelných intervaloch útočil na jeho manželku S. G. verbálne tak, že jej vulgárne nadával, a fyzicky tak, že ju bil pravou rukou do oblasti tváre a kopal ju nohou do oblasti pravého stehna, so zvyšujúcou sa intenzitou týchto útokov v období posledných rokov, v počte až trikrát týždenne, pričom pri jednom z týchto útokov v roku 2000 manželku S. G. fyzicky napadol tak, že ju udrel rukami po tvári s následkom krvnej podliatiny nad pravým okom, taktiež dňa 31.01.2017 o 18.00 hod. manželku S. G. napadol tak, že jej vulgárne nadával, následne ju udrel pravou rukou do oblasti tváre a pravého ramena s následkom krvnej podliatiny na bicepse pravej ruky, potom ju chytil za ľavú ruku a chcel jej ju v oblasti lakťa zlomiť o jeho koleno, dňa 28.06.2017 v čase o 17.30 hod. v kuchyni ich domu vulgárne nadával manželke S. G., kričal, že čaká, kedy môže vypadnúť z domu a užiť si s niekým, pričom jej v chodbe domu povedal, že či ju má udrieť s pohárom po hlave, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci na jar roku 2002 od manželky S. G. proti jej vôli vyžadoval intímny styk, kde pritom ako kľačala na podlahe v obývacej izbe domu pri maloletej dcére E..G.., J.. XX.XX.XXXX, sa k nej priblížil s nožom v ruke, avšak neublížil jej, nakoľko ušla preč, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci v jeseni roku 2014 v doobedňajších hodinách, v spálni domu od manželky S. G.j vyžadoval proti jej vôli intímny styk, pričom ju následne zvalil na posteľ, roztrhal jej tričko, podprsenku, stiahol jej nohavičky, rukami jej držal ruky tak, že sa nemohla hýbať, nasilu jej roztiahol nohy, pohlavným údom jej vnikol do vagíny a vykonal pohlavný styk, v presne nezistených dňoch a čase v dobe odo dňa 22.01.2000 do 17.30 hod. dňa 28.06.2017 manželku S. G. obmedzoval tým, že jej bránil odchádzať z domu samej, stýkať sa s rodinou a priateľmi a zamestnať sa, vyhrážal sa, že ju zabije, čím týmto konaním u manželky S. G. vyvolával pocit strachu, stresu a obavy z ďalšieho násilia z jeho strany voči nej a obavy o jej zdravie a život,

t e d a

- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

- násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , (s poukazom na ),

- zločin znásilnenia podľa , (s poukazom na ).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , a na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov. Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 10.04.2018 obžalobu pod sp. zn. -83 na S. G. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, že v dobe odo dňa 22.01.2000 do času 17.30 hod. dňa 28.06.2017 v obci Lendak, v rodinnom dome na ul. J. H. Č.. XXX/XX, okr. Kežmarok, v nepravidelných intervaloch útočil na jeho manželku S. G. verbálne tak, že jej vulgárne nadával, a fyzicky tak, že ju bil pravou rukou do oblasti tváre a kopal ju nohou do oblasti pravého stehna, so zvyšujúcou sa intenzitou týchto útokov v období posledných rokov, v počte až trikrát týždenne, pričom pri jednom z týchto útokov v roku 2000 manželku S. G. fyzicky napadol tak, že ju udrel rukami po tvári s následkom krvnej podliatiny nad pravým okom, taktiež dňa 31.01.2017 o 18.00 hod. manželku S. G. napadol tak, že jej vulgárne nadával, následne ju udrel pravou rukou do oblasti tváre a pravého ramena s následkom krvnej podliatiny na bicepse pravej ruky, potom ju chytil za ľavú ruku a chcel jej ju v oblasti lakťa zlomiť o jeho koleno, dňa 28.06.2017 v čase o 17.30 hod. v kuchyni ich domu vulgárne nadával manželke S. G., kričal, že čaká, kedy môže vypadnúť z domu a užiť si s niekým, pričom jej v chodbe domu povedal, že či ju má udrieť s pohárom po hlave, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci na jar roku 2002 od manželky S. G. proti jej vôli vyžadoval intímny styk, kde pritom ako kľačala na podlahe v obývacej izbe domu pri maloletej dcére E..G.., J.. XX.XX.XXXX, sa k nej priblížil s nožom v ruke, avšak neublížil jej, nakoľko ušla preč, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci v jeseni roku 2014 v doobedňajších hodinách, v spálni domu od manželky S. G. vyžadoval proti jej vôli intímny styk, pričom ju následne zvalil na posteľ, roztrhal jej tričko, podprsenku, stiahol jej nohavičky, rukami jej držal ruky tak, že sa nemohla hýbať, nasilu jej roztiahol nohy, pohlavným údom jej vnikol do vagíny a vykonal pohlavný styk, v presne nezistených dňoch a čase v dobe odo dňa 22.01.2000 do 17.30 hod. dňa 28.06.2017 manželku S. G. obmedzoval tým, že jej bránil odchádzať z domu samej, stýkať sa s rodinou a priateľmi a zamestnať sa, vyhrážal sa, že ju a jej deti pozabíja, viackrát sa stalo, že fyzicky napádal ich deti, čím týmto konaním u manželky S. G. a u ich detí E.. G.., narodenej XX.XX.XXX, O.. G.., narodenému XX.XX.XXXX a S.. G.., narodenému XX.XX.XXXX vyvolával pocit strachu, stresu a obavy z ďalšieho násilia z jeho strany voči nim a obavy o ich zdravie a život, a ktorý prokurátorka právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie , a zároveň ako zločin znásilnenia podľa , s poukazom na ustanovenie .

Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2020 po poučení v zmysle urobil vyhlásenie v zmysle , a to, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej, svedkov, znalkyne, oboznámením obsahu znaleckých posudkov, listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní po poučení o jeho právach vyplývajúcich z príslušných ustanovení využil svoje právo a odmietol vypovedať. Preto súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 30.06.2017. Zároveň však súd poukazuje na nezákonnosť výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní realizovaného dňa 03.07.2017 pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie obžalovaného do väzby, a to z

dôvodu, že zo zápisnice o tomto výsluchu absentuje poučenie o jeho právach. Preto súd tento dôkaz na hlavnom pojednávaní, a to prečítaním obsahu tejto výpovede obžalovaného, nevykonal.

Obžalovaný S. G. dňa 30.06.2017 po vznesení obvinenia ku skutku vypovedal, že s poškodenou S. G. žije v manželstve od 22.01.2000 s tým, že už pred svadbou, keď spolu chodili asi jeden mesiac, fyzicky napadol svoju manželku, kedy ju udrel dvakrát rukou po tvári, a to preto, lebo chodila s partiou na guláš a porezala sa po iných chlapoch. Vtedy bola poškodená už tehotná s dcérou E.. Potvrdil, že dňa 31.01.2017 niekoľkokrát udrel poškodenú S.Á. G. po tvári a taktiež po ramene, lebo bol nahnevaný, pretože jeho syn O. v škole prepadol. Je pravdou, že poškodenú S. G. bil v nepravidelných intervaloch a to tak štyrikrát do roka, pri hádkach, keď si poškodená v rámci rodiny neplnila svoje povinnosti alebo míňala rodinné peniaze na nepotrebné veci. Obžalovaný však poprel, že by jej bránil v styku s rodinou, s priateľmi alebo sa zamestnať. Raz jej zakázal ísť do práce lebo chcel, aby sa učila teóriu do autoškoly. Potvrdil, že keď mala dcéra E. 2 roky, chcel od poškodenej S. G. intímny styk, ktorý ona nechcela a preto pred ním ušla k bratovi, ktorý žije v susedstve. Poprel, že by sa vtedy chcel priblížiť k manželke s nožom v ruke. Zhruba pred troma rokmi chcel vykonať s manželkou pohlavný styk a vtedy ju zvalil na posteľ v spálni ich domu, kde jej roztrhal tričko, podprsenku, stiahol jej nohavičky a vykonal s ňou súlož, aj keď to ona vtedy nechcela. Obžalovaný to odôvodnil svojou potrebou. Tiež je podľa obžalovaného pravdou, že dňa 28.06.2017 poškodenej S. G. nadával, že je kurva, piča prijebaná a tiež jej povedal, že len čaká, kedy ju príde niekto pojebať a kedy môže vypadnúť z domu a užiť si to. Tiež jej na chodbe ich rodinného domu povedal, či jej má „prijebať“ s pohárom, ktorý mal vtedy v ruke a z ktorého pil víno. Priznal, že svojej manželke a deťom sa vyhrážal zabitím, ale nemyslel to vážne a chcel ich iba postrašiť. Bolo to niekoľkokrát ale už nevie, kedy.

Obhajca k tejto výpovedi obžalovaného z prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedol, že neverí, že by bol obžalovaný schopný takto vypovedať, pretože nie je schopný poskladať jednu vetu v slovenskom jazyku, čo bolo zrejmé aj na predchádzajúcich zasadnutiach súdu. K tomu súd uvádza, že v zápisnici, ktorej text si obžalovaný prečítal (a nie je zrejmé, že by nevedel čítať) sám uviedol, že sa po fyzickej a psychickej stránke cíti dobre, je na invalidnom dôchodku lebo je sluchovo postihnutý ale používa strojček. Chápe zmysel trestného konania. Počuje a rozumie hovorenému slovu a tak môže vypovedať. Súd pritom poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. - 382 zo dňa 29.01.2020, ktorým tento súd zrušil sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie tunajšieho súdu o vrátení veci do prípravného konania a uložil tunajšiemu súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podľa odvolacieho súdu nič nenasvedčuje ťažkostiam s porozumením a vyjadrovaním obžalovaného či vyjadrovaním sa obžalovaného ako vypočúvanej osoby. Poukázal tiež na závery psychiatrického posudku vypracovaného v prípravnom konaní znalcom S.. W.J. v tom, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného neboli nejakým spôsobom znížené a boli plne zachované, že je schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotnej účasti na všetkých procesných úkonoch trestného konania. Rovnako odvolací súd poukázal aj na znalecký posudok znalkyne K.. Ľ. K., z obsahu ktorého vyplýva, že obžalovaný má priemerné pamäťové schopnosti, dokáže reprodukovať podstatu zmysluplného textu s menším počtom detailov, mechanická pamäť je dobrá a obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Odvolací súd poukázal aj na záver znaleckého posudku tejto znalkyne, v ktorom poukázala na sklon obžalovaného ku skresľovaniu prežitých udalostí v zmysle zbavovania sa zodpovednosti. Odvolací súd vo vzťahu k tejto výpovedi obžalovaného v prípravnom konaní neprisvedčil súdu prvého stupňa, že prípravné konanie trpí procesnými chybami. Vzhľadom na uvedený obsah zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní a závery odvolacieho súdu vo vzťahu k zákonnosti tohto úkonu, považuje súd tento dôkaz za zákonný a ako taký ho na hlavnom pojednávaní vykonal a pri hodnotení dôkazov z jeho obsahu aj vychádzal.

Poškodená S. G.H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2020 využila svoje právo uvedené v a ako manželka obžalovaného odmietla vypovedať. Preto súd na návrh prokurátora prečítal oba jej výpovede z prípravného konania, ktoré podala po vznesení obvinenia obžalovanému S. G.. Vo svojej výpovedi dňa 30.06.2017 S. G. uviedla, že s obžalovaným S. G. sú manželia už 17 rokov, pričom z manželstva pochádzajú štyri deti - E. G., nar. XX.XX.XXXX, O. G., nar. XX.XX.XXXX, S. G., nar. XX.XX.XXXX a X. G., nar. XX.XX.XXXX. V priebehu manželstva dochádzalo medzi ňou a obžalovaným mnohokrát k nezhodám, nakoľko jej manžel je žiarlivý a má agresívnu povahu. Pri týchto hádkach ju obžalovaný slovne napádal vulgárnymi výrazmi, že je kurva, že čaká, kedy odíde do práce a že sa potom pôjde kurviť. Pri týchto hádkach ju obžalovaný častokrát aj fyzicky napadol tak, že ju udieral pravou rukou do tváre a kopal nohou do oblasti pravého stehna. Tieto verbálne ale aj

fyzické útoky sa podľa poškodenej vyskytovali počas ich manželstva pomerne často ale v nepravidelných intervaloch, pričom v posledných rokoch to bolo asi trikrát do týždňa. Po žiadnom z fyzických útokov nevyhľadala lekárskej ošetrenie a ani nepodala trestné oznámenie, lebo sa jej obžalovaný vyhrážal, že ak to urobí, bude zle. V roku 2000, keď bola tehotná a čakala dcéru E., ju obžalovaný fyzicky napadol tak, že ju bil rukami po tvári a pod okom mala krvnú podliatinu. Dňa 31.01.2017 v čase okolo 18.00 hod. ju v rodinnom dome obžalovaný fyzicky napadol, a to preto, lebo syn O. na pol roka v škole prepadol. Obžalovaný na ňu kričal, že je to jej vina, lebo sa o deti nestará, hoci je na materskej dovolenke. Taktiež jej vtedy vulgárne nadával, že je kurva a piča vyjebaná. Následne ju obžalovaný chytil za rameno a sotil tak, že spadla na podlahu v obývacej izbe. Potom ju obžalovaný udrel pravou rukou po tvári a po pravom ramene až sa jej na bicepse ruky vytvorila krvná podliatina. Potom obžalovaný odišiel, ale po chvíli sa vrátil, opäť jej vulgárne nadával, chytil ju za ľavú ruku v mieste predlaktia a chcel ju zlomiť o svoje koleno. Svedkom uvedeného bola aj poškodená E. G.. Obžalovaný v tom čase nepracoval a alkohol nepožíva. Útoky na podľa poškodenej odohrávali v čase, keď bol v triezvom stave. Počas manželstva ju obžalovaný obmedzoval tak, že jej bránil s týkať sa s rodinou a s priateľmi. Tiež jej bránil sa zamestnať. Vyžadoval, aby bola stále s ním a nechcel ju pustiť samú von. Keď vyšla pred dom, obžalovaný ju sledoval cez okno. Niekedy na jar roku 2002, keď mala poškodená E. G. asi dva roky, chcel obžalovaný od nej pohlavný styk, s ktorým ona nesúhlasila, pretože sa jej zhnusil svojim správaním. Keď kľačala pri svojej dcéru na podlahe, videla, ako sa k nej obžalovaný priblížil s nožom v ruke. Vtedy ušla k bratovi P. E.. Na jeseň roku 2014 v doobedňajších hodinách od nej obžalovaný v ich rodinnom dome požadoval pohlavný styk, ktorý ona odmietla. Následne ju obžalovaný hrubou silou zvalil na posteľ, roztrhal jej tričko a podprsenku a stiahol jej nohavičky. Potom, keď ostala na posteli nahá, obžalovaný jej chytil obe ruky tak, aby sa nemohla hýbať, nasilu jej roztiahol nohy a vnikol pohlavným údom do jej vagíny, pričom vykonal pohlavný styk. O tejto udalosti najprv nikomu nevravela a nebola ani na lekárskom ošetrení. Až keď dcéra E. našla roztrhané tričko a podprsenku, o celej udalosti jej poškodená povedala. Dňa 28.06.2017 v čase okolo 17.30 hod. došlo v kuchyni ich rodinného domu k ďalšiemu sporu s obžalovaným, kedy obžalovaný popíjal biele víno a hľadal hygienické vreckovky, ktoré nemohol nájsť, čo ho rozčúlilo a začal na ňu kričať, že je to jej vina. Pritom hodil pohár do kuchynského drezu. Následne jej začal nadávať, že je kurva a piča pojebaná. Poškodená sa zľakla a odišla z kuchyne do chodby. Po chvíli za ňou prišiel obžalovaný, ktorý v ruke držal druhý pohár s vínom, ktorého obsah úmyselne rozlial na podlahu a opýtal sa jej, či jej má prijebať s pohárom po hlave. To videla ich dcéra E., ktorá keď počula, ako obžalovaný kričí na poškodenú S. G., utekala do susedného domu pre priateľa S. E.D., s ktorým prišla naspäť. Keď obžalovaný videl S. E., začal na neho kričať, aby vypadol z domu a začal mu vulgárne nadávať. Keď sa medzi nich postavila dcéra E., obžalovaný ju sotil na podlahu chodby. Keď S. E. začal hovoriť obžalovanému, aby sa ukľudnil, obžalovaný ho začal strkať a potom aj S. E. začal strkať obžalovaného. Obžalovaný sa potom pošmykol a spadol na podlahu, kde ešte chvíľu obžalovaný a S. E. spolu zápasili. Potom poškodená, jej dcéra a S. E. odišli do domu S. E.. Podľa poškodenej sa v poslednej dobe agresívne správanie obžalovaného stupňuje, pričom ona sa cíti ohrozená ďalším násilím z jeho strany a má obavu o svoj život a svoje zdravie ako aj o život a zdravie svojich detí. V priebehu manželstva sa stalo, že obžalovaný napadol ich deti a keď bol rozčúlený, aj jej a ich deťom sa vyhrážal zabitím. Prístup k strave jej obžalovaný neodopieral, ale musela odovzdať všetky peniaze, ktoré jej potom obžalovaný vydeľoval, a to asi 10,- Eur na deň. Obžalovaný jej bránil chodiť samej na lekárske vyšetrenie, kde mohla chodiť iba v jeho prítomnosti. Okrem toho jej obžalovaný zakazoval ísť z domu von za rodinou a známymi. Obžalovaný nebol nikdy za toto svoje správanie postihovaný, pretože toto správanie nikomu neoznamovala. Keď sa obžalovaný ku nej správal agresívne, mala z jeho konania strach, triasla sa na tele a mala bolesti brucha. Za týždeň schudla aj 6 kíl.

Dňa 22.02.2018 táto svedkyňa poškodená v prípravnom konaní vypovedala tak, že netrvá na svojej predchádzajúcej výpovedi a nechce, aby obžalovaný sedel vo väzení. Chce, aby bol s ňou a s deťmi. Je jej ľúto, čo sa medzi nimi stalo a že to tak vyšlo ale mala nervy. Mala toho dosť a vtedy nerozmýšľala, čo tým narobí sebe i deťom. Vypovedala nepravdu o tom, že jej obžalovaný držal nôž pri krku. Len ušla a bála sa obžalovaného, pretože tento je podľa nej agresívny. Vtedy sa dosť pohádali. Obžalovaný bol za ňou s tým, že je mu to ľúto. K deťom sa správal slušne a dobre, nikdy ich nebil a oni sa ho nebáli. Vyhrážky zabitím podľa nej obžalovaný kričal len z nervov ale podľa nej to nemyslel vážne. Po prepustení z väzby ju telefonicky kontaktoval a pýtal sa na deti a rodinu. Poškodená nechce, aby bol obžalovaný vo väzení ale aby bol s nimi a pomáhal im, pretože je to finančne náročné. Je jej ľúto, čo sa medzi nimi stalo. Urobila to preto, aby obžalovaný vedel, že sa ho nebojí a preto sa mu postavila čelom. Chodila za ním na návštevu do väzby, rozprávali sa o tom a zhodli sa, že budú ďalej spolu žiť.

Rovnako ako poškodená S. G.H., aj svedkyňa - poškodená E. G. využila svoje právo vyplývajúce z ustanovenia a ako dcéra obžalovaného odmietla vypovedať. Súd na návrh prokurátora vykonal dokazovanie oboznámením obsahu DVD nosiča, na ktorom je zachytený obrazovo - zvukový záznam o výpovedi tejto svedkyne - poškodenej z prípravného konania zo dňa 29.06.2017, teda pred vznesením obvinenia. Z prvých štyroch minút tohto záznamu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehraný je zrejmé, že pri výsluchu svedkyne - poškodenej absentuje poučenie v zmysle , čím nie je splnená podmienka zákonnosti tohto výsluchu, čo je v zmysle zároveň prekážka na to, aby súd mohol tejto výsluch prehrať prostredníctvom DVD záznamu ako dôkaz. Preto súd návrh prokurátora na prehranie záznamu o výsluchu poškodenej E. G.H. na DVD nosiči ako aj prečítaním zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania pred vznesením obvinenia odmietol.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok - opatrovníka poškodených maloletých detí S.. S. I., ktorá vypovedala, že spisovú dokumentáciu ohľadom maloletých detí neviedli a dozvedeli sa o tejto skutočnosti až v súvislosti s ustanovením za opatrovníka v prejednávanej trestnej veci. O násilí v rodine im nebolo nič oznámené a to ani matkou detí, ktorá nevyhľadala ich pomoc. Žiadne stretnutia s poškodenými vykonané neboli.

Súd so súhlasom strán trestného konania prečítal výpoveď zástupkyne občianskeho združenia na pomoc obetiam trestných činov K. S.. H. Z. z prípravného konania, ktorá vypovedala, že o spolužití v rodine G.H. nemajú žiadne informácie.

Svedkyňa I. G. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo zakotvené v a odmietla vypovedať. Preto súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora vykonal dôkaz prečítaním obsahu jej výpovede z prípravného konania, ktorú podala dňa 10.10.2017, teda po vznesení obvinenia obžalovanému S. G. a pri ktorej po zákonnom poučení v zmysle svoje právo nevypovedať nevyužila. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že spolu s obžalovaným, jeho manželkou a štyrmi deťmi žijú v jednom rodinnom dome, kde na prízemí má samostatnú bytovú jednotku ona a na poschodí domu žije rodina G.. Dňa 28.06.2017 nebola svedkom žiadneho incidentu a nepočula ani žiaden krik. Na ľavé ucho je nedoslýchavá a nosí strojček. K udalostiam, ktoré sa mali odohrať v roku 2000, 2002, 2014 a 31.01.2017, kedy mal obžalovaný verbálne a fyzicky zaútočiť na poškodenú a ktoré poškodená S. G. opísala vo svojej prvotnej výpovedi, sa svedkyňa vyjadriť nevedela, nebola svedkom žiadneho konania obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu a o týchto udalostiach nič nepočula. Podľa nej obžalovaný určite nebránil poškodenej, aby sa stretával s rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi, prípadne, aby chodila do práce. Na tele poškodenej S. G. nikdy nevidela žiadne známky, ktoré by svedčili, že by ju obžalovaný bil a taktiež na ňu poškodená nespôsobila ustráchaným dojmom. Poškodená S. G.H. sa jej ani nikdy nezdôverila, že by jej mal obžalovaný akýmkoľvek spôsobom ubližovať.

Svedok S. E. taktiež na hlavnom pojednávaní využil svoje právo zakotvené v ustanovení a ako priateľ poškodenej E. G., považujúc sa za blízku osobu, odmietol vypovedať. Preto súd na návrh prokurátora prečítal obsah jeho výpovede z prípravného konania, ktorú podal po vznesení obvinenia obžalovanému a pri ktorej po zákonnom poučení o práve odmietnuť vypovedať, toto svoje právo nevyužil. Svedok S. E.k v prípravnom konaní vypovedal, že nebol svedkom celého incidentu, ktorý sa odohral dňa 28.06.2017 v čase asi okolo 17.30 hod. Tohto dňa prišla v popoludňajších hodinách za ním domov jeho priateľka E. G.Á. a volala ho, aby prišiel k nim domov, že sa u nich doma niečo deje. Keď vyšiel na horné poschodie domu obžalovaného, videl, ako sa obžalovaný a poškodená S. G. na chodbe domu hádajú, kedy obžalovaný svojej manželke vulgárne nadával ale svedok si už s odstupom času nepamätá, čo jej obžalovaný hovoril. Keď si ho obžalovaný všimol, opýtal sa ho, čo tam robí. Keď poškodená E. G. povedala obžalovanému, aby sa ukľudnil, obžalovaný reagoval tak, že chytil E. a zvalil ju na podlahu. Vtedy svedok zareagoval tak, že pristúpil k obžalovanému, chytil ho obidvoma rukami, kedy ho ľavou rukou chytil pod krk, pravou rukou za rameno a zložil ho na podlahu, pričom obžalovaného udrel pravou rukou do oblasti tváre. Obžalovaný, ktorý ho neudrel, sa schúlil na podlahe a kryl si tvár. Potom už svedok nechal obžalovaného na pokoji a z domu obžalovaného odišiel spoločne s priateľkou - poškodenou E. G., poškodenou S.V. G. a X. G.. K rodine G. predtým nechodieval a to bolo prvý krát, kedy bol u nich doma. Nikdy predtým nevidel, že by obžalovaný slovne alebo fyzicky zaútočil na svoju manželku alebo deti. Asi mesiac pre uvedenou udalosťou mu poškodená E. G. na mobilnom

telefóne ukazovala fotografiu zachycujúcu krvnú podliatinu na tele poškodenej S. G., pričom sa jednalo o fotografiu 2 až 3 dni starú.

Svedok P. E., švagor obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s rodinou obžalovaného sa stretával asi raz za mesiac. Býva tri domy od nich a buď sa stretávali na ulici alebo poškodená S. G. prišla k nemu domov. Poškodená sa mu nikdy nesťažovala na to, že by sa obžalovaný k nej nevhodne správal. Raz k nemu prišiel poškodený O. G., aby prišiel k nim domov, že obžalovaný sa s poškodenou S. G. hádajú a že obžalovaný poškodenú vyfackal. Keď prišiel do domu G. nič nevidel, pobudol tam 10 až 15 minút a išiel domov. Vtedy plakala poškodená a aj ich syn S.. Obžalovaný vtedy stál vo dverách a bol pokojný. Žiadne zranenia na tele poškodenej nevidel. Svedok pri odstraňovaní rozporov s jeho výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedol, že vtedy pribehla k nemu domov poškodená S. G. a vravela mu, že ju muž vyfackal a to po Veľkej noci 2017, potvrdil pravdivosť tejto svojej výpovede v prípravnom konaní. Obžalovaného na hlavnom pojednávaní charakterizoval ako normálneho chlapa ale pri odstraňovaní rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania, svedok potvrdil pravdivosť časti svojej výpovede z prípravného konania v tom, že o obžalovanom by povedal, že sa s ním niečo psychicky deje, že na poškodenú neskutočne žiarlil a keď si manželka obžalovaného našla prácu, obžalovaný jej neustále vyvolával a kvôli tomu musela v práci skončiť.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých K.. Ľ. Q. (predtým K.), a to vo vzťahu ku znaleckým posudkom č. 54/2017 a č. 55/2017, ktoré vypracovala o obžalovanom a poškodených v prípravnom konaní. Táto znalkyňa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na obsahu týchto znaleckých posudkov, vrátane ich záverov. Po vyšetrení obžalovaného S. G.Á. dospela k záveru, že sa jedná o osobnosť s priemernými pamäťovými a intelektovými schopnosťami, pričom v kritických, najmä emocionálne odfarbených situáciách u neho dochádza k zníženiu jeho mentálneho výkonu a do popredia sa môžu dostať fantazijne produkcie. U obžalovaného sa jedná o osobnosť zúženú, zameranú na svoje prežívanie. Prítomná je u neho neurotická nadstavba, ktorá s veľkým percentom pravdepodobnosti súvisí so sluchovým hendikepom. Na to nadväzuje jeho tendencia subjektívne spracovať podnety z okolia, pričom racionalita sa dostáva do úzadia. Jeho správanie z veľkej miery ovplyvňujú neuspokojené túžby a neúspechy, pričom tolerancia voči neúspechu je u neho nízka. Obžalovaný má podľa súdnej znalkyne sklon potierať názory iných a v kritických situáciách má sklon k reakciám na nižšom vývinovom stupni. Dochádza u neho často k prekvapivému správaniu ale môže sa objaviť aj otvorené agresívne správanie. Obžalovaný má celkovo problém s nadväzovaním kontaktov, čo opäť súvisí so sluchovým hendikepom. Sám si je sebou neistý a preto od ľudí, s ktorým má bližší vzťah, napr. partnerka, deti a pod., vyžaduje absolútnu oddanosť a otvorenosť. Na to môžu nadväzovať problémy v oblasti sexuality a strach z opustenia. Zvýšená úzkosť u obžalovaného vedie k tomu, že to zvýšené napätie a neistotu môže podľa súdnej znalkyne obžalovaný odvádzať často až bizarným spôsobom, môže byť nekompromisný a keďže ten sluchový hendikep je výrazný, tak to môže viesť k domýšľaniu a subjektívnemu dokresľovaniu reality. Čo sa týka prognózy obžalovaného z hľadiska recidívy, osobnosť obžalovaného sa podľa súdnej znalkyne len tak nezmení. Bola by potrebná nejaká dlhodobá psychoterapia, ktorá by mala byť zameraná na zvládanie nadmernej úzkosti a k učeniu overenia si niektorých informácií skôr, než začne obžalovaný reagovať. Čo sa týka resocializácie, tam je veľmi dôležité aj to, ako sa bude atmosféra v rodine vyvíjať a tiež ako budú ochotní sa rodinní príslušníci zapojiť do takého učenia sa vzájomnej komunikácie. Vo vzťahu k priebehu vyšetrenia obžalovaného v súvislosti so sluchovým hendikepom súdna znalkyňa uviedla, že intelekt obžalovaného je priemerný, obžalovaný je plne orientovaný v realite, rozumie, čo sa okolo neho deje ale napriek tomu, že rozumie slovenskému jazyku, bolo potrebné počas vyšetrenia hovoriť s ním veľmi pomaly a bola potrebná výrazná artikulácia, pretože obžalovaný odčíta z pier. Okrem toho obžalovanému kládla otázky opakovane, aby sa uistila, že im porozumel. To súdna znalkyňa zdôraznila aj v znaleckom posudku, a to, že s obžalovaným treba komunikovať tak, aby bolo jasné, že kladeným otázkam rozumie. Pri vyšetrení obžalovaný rozumel kladeným otázkam v slovenskom jazyku, ale znalkyňa tie otázky kládla veľmi jednoduchým spôsobom. V reči obžalovaného je veľa agramatizmov a jeho slovná zásoba je chudobná, čo je prirodzené vzhľadom na jeho sluchový hendikep.

Vo vzťahu k osobe poškodenej S. G. súdna znalkyňa K.. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vyšetrením poškodenej neboli zistené poruchy vnímania. V kritických situáciách u nej dochádza k zhoršeniu jej mentálneho výkonu a do popredia sa dostávajú fantazijné produkcie. Poškodená má tendenciu dopĺňať to, čo si nezapamätá a s tým treba rátať aj pri posudzovaní jej výpovedí. Pri znaleckom vyšetrení mala poškodená tendenciu cenzurovať svoje odpovede, neuvádzala napr. fyzické útoky, ktoré

spomínala vo svojej výpovedi, ale po konfrontácií s jej výpoveďou už nemala tendenciu potom zapierať. Intelektové schopnosti poškodenej S. G. sú podľa súdnej znalkyne podpriemerné, jej osobnosť je disharmonicky štruktúrovaná, afektivita je labilná a v popredí je nebrzdená impulzivita. Jej správanie je vo väčšine prípadov ovplyvnené aktuálnymi okolnosťami. Poškodená S. G. má tendenciu skrývať, nepovedať nič dôležité a ako keby sa vyhýbať nepríjemným situáciám. Úroveň jej sebapoznania je nízka a v posudzovaní je zvýšenie subjektivistická. V emocionálne napätých situáciách má tendenciu reagovať neadekvátne, môže sa objaviť aj agresívne správanie. K závažným zmenám psychického stavu u poškodenej podľa súdnej znalkyne nedošlo.

Podľa súdnej znalkyne K.. Q. bol u všetkých poškodených detí vývin ich osobností ovplyvnený disharmonickým rodinným prostredím, ale nedá sa povedať, že obžalovaný je jediným, kto toto prostredie vytváral. Podľa súdnej znalkyne treba brať do úvahy aj správanie matky. U poškodených detí bola zaznamenaná zvýšená úzkosť, ktorú nevedeli adekvátne spracovať, hádky rodičov mali výrazný vplyv na ich schopnosť dôverovať ľuďom a na ich schopnosť vytvárať plnohodnotné vzťahy. Nepredvídateľné správanie obžalovaného v nich vyvolávalo neistotu. Čo sa týka prognózy, vzhľadom na vek detí a vzhľadom na to, že je súdna znalkyňa skôr skeptická v otázke zmeny osobnosti rodičov a to nielen obžalovaného ale aj matky, tá prognóza je podľa nej skôr neistá a môže to ísť aj pozitívnym aj negatívnym smerom. Čo sa týka schopnosti objektívne popísať okolností vyšetrovaných vecí, u poškodenej E. G. neboli preukázané nadpriemerne tendencie k fantazijnému spracovaniu. Je však u nej tendencia skresľovať niektoré detaily, a to, čo si nezapamätá, môže dopĺňať na podklade vlastných skúseností alebo predpokladov. Čo sa týka poškodených O. a S.Á., obaja majú k obžalovanému pozitívny vzťah a pri znaleckom vyšetrení mali tendenciu ho vykresliť v čo najlepšom svetle. U poškodených O. a S. boli zistené podpriemerné intelektové schopnosti, ich osobnosť je nezrelá, u oboch bola zaznamenaná zvýšená úzkosť. U poškodenej E. boli intelektové schopnosti v spodnej časti priemeru, jej osobnosť je zúžená, vzťah k vonkajšiemu svetu menej vrelý, je uzavretá, neistá, ťažšie sa rozhoduje, je nadmerne prispôsobivá a v situáciách, keď má podať výkon, dochádza u nej k uzavretiu až k stuhnutiu.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obsah písomných znaleckých posudkov č. 54/2017 a 55/2017, ktoré v prípravnom konaní vypracovala súdna znalkyňa K.. Ľ. Q. a ktorých obsah korešponduje s obsahom vyššie uvedenej výpovede tejto súdnej znalkyne na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil obsah písomného znaleckého posudku č. 53/2017, ktorý v prípravnom konaní vypracovala súdna znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria S.. M. V., a to vzťahu k poškodenej S. G.. Znalkyňa po preskúmaní zdravotnej dokumentácie poškodenej, obsahu súdneho spisu v stave ku dňu vypracovania znaleckého posudku ako aj vlastným vyšetrením poškodenej dospela k záveru, že u poškodenej S. G. nebola zistená prítomnosť duševnej choroby alebo duševnej poruchy. Poškodená nemá porušené vnímanie, jej myslenie je v kontakte s realitou, je schopná pamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Jej pamäťové schopnosti a intelekt nejavia známky hrubého poškodenia. Osobnosť poškodenej S. G. je podľa súdnej znalkyne akcentovaná a emocionálne plochšia. Poškodená chápe zmysel trestného konania. Konanie obžalovaného u poškodenej neviedlo rozvoju duševnej poruchy alebo duševnej choroby. Poškodená S. G. podľa súdnej znalkyne netrpí neurotickou alebo depresívnou symptomatológiou. Poškodená S. G. netrpí žiadnou formou závislosti.

Súd na hlavnom pojednávaní tiež oboznámil obsah písomného znaleckého posudku č. 150/2017, ktorý v prípravnom konaní vypracoval súdny znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, Sexuológia S.. Z.. Z. W. a to vzťahu k obžalovanému S. G.. Súdny znalec po preskúmaní zdravotnej dokumentácie obžalovaného, jeho vlastným odborným vyšetrením a po preštudovaní obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, má rozumové schopnosti v pásme populačného priemeru, dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie, nenarušené pamäťové schopnosti, nenarušenú schopnosť vytvorenia si vlastného úsudku a nebola u neho zistená závislosť na alkohole a ani na iných návykových látkach. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného sú plne zachované. Obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotnej účasti na všetkých procesných úkonoch konania. Obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný, nie je závislý na alkohole a ani na iných návykových látkach, netrpí sexuálnou deviáciou a preto mu nie je potrebné nariadiť žiadny druh ochranného liečenia.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obsah trestného oznámenia, ktoré do zápisnice na OO PZ Spišská Belá podala poškodená S. G. dňa 29.06.2017 a ktoré doplnila toho istého dňa. V tomto trestnom oznámení uviedla skutočnosti zhodné s tým, ako ich neskôr opísala vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 30.06.2017, avšak v doplnení trestného oznámenia poprela svoje predchádzajúce tvrdenie, že by jej obžalovaný držal nôž pri krku. Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 29.06.2017 v čase o 12.32 hod. vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej obcou X. v prípravnom konaní dňa 19.02.2018 vyplýva, že obžalovaný požíva v obci dobrú povesť a jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný nemá zaznamenaný žiaden priestupok. Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný S. G. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktorých vykonanie považoval aj súd za nevyhnutné pre náležité zistenie a následné správne a zákonné posúdenie skutočností rozhodujúcich pre toto trestné konanie, a teda, aký skutok sa stal, či je tento skutok trestným činom, a ak áno, akým, či tento skutok spáchal obžalovaný a či je obžalovaný osobou trestne zodpovednou za svoje konanie. Všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce súd vyhodnocoval samostatne avšak zároveň vo vzájomnom kontexte, ktorý spoločne vytvárajú. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí publikovanom pod č. 44/2007 ZSP poukázal na to, že základnou podstatou konania páchateľa, ktorým môže naplniť skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa je vždy pôsobenia fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti zaopatrovaná, a to bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa páchateľ dopustí. Súd tiež zdôrazňuje, že trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa sa musí vyznačovať dlhodobosťou a intenzitou zlého zaobchádzania, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Zároveň musí ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorú súd, ako už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, považuje za zákonnú, priznal konanie, ktoré sa mu kladie vo vzťahu k poškodenej S. G. v obžalobe prokurátorky za vinu, vrátane násilného pohlavného styku s poškodenou S. G.. Poprel, že by poškodenú S. G. sledoval alebo jej bránil stretávať sa s jej priateľmi alebo s jej rodinou. Vo vzťahu k jeho výpovedi, ktorá je podrobným opisom jeho správania zachyteného v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, súd odkazuje na závery znalkyne K.. Ľ. Q., ktorá obžalovaného zo psychologického hľadiska charakterizovala ako osobu s priemernými pamäťovými a intelektovými schopnosťami. Znalec S.. Z. W. odborným psychiatrickým vyšetrením nezistil u obžalovaného žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu, jeho rozumové schopnosti podobne ako znalkyňa K.. Q. hodnotil ako priemerné, s tým, že má dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie. Obžalovaný má nenarušené pamäťové schopnosti a nenarušenú schopnosť vytvorenia si správneho úsudku. Uvedené závery znalcov charakterizujúce osobu obžalovaného zo psychologického ako aj psychiatrického hľadiska dávajú súdu predpoklad na vyslovenie záveru, že obžalovaný vypovedal o svojom správaní voči svedkyni - poškodenej S. G. pravdivo a jeho výpoveď poskytuje ucelený obraz o jeho správaní sa voči poškodenej manželke.

Výpoveď obžalovaného je plne potvrdzovaná neskoršou výpoveďou svedkyne - poškodenej v prípravnom konaní dňa 30.06.2017, ktorá podrobne, do detailov a v logických súvislostiach vypovedala o správaní sa obžalovaného tak, ako ho podrobne opísala v podanom trestnom oznámení spolu s jeho doplnením a ako je tento skutkový dej zachytený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Integrálnou zložkou žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa je pojem „domáce násilie“ ktoré sa často odohráva v domácom prostredí, z ktorého sú a priori vylúčené iné osoby, ktoré do tejto domácnosti nepatria. Konanie, ktoré je obžalobou kladené obžalovanému za vinu má nepochybne charakter tohto domáceho násilia. Charakter žalovaného konania je z vyššie uvedeného dôvodu objektívne typizovaný absenciou veľkého množstva dôkazov, ktoré by objektivizovali výpoveď poškodených - v tomto prípade prvotnú výpoveď poškodenej S. G. zo dňa 30.06.2017. Je preto potrebné, aby súd v procese vyhodnocovania získaných dôkazov veľmi kriticky posúdil vierohodnosť výpovede svedkyne - poškodenej S. G., ktorá je v tomto prípade prirodzene ťažiskovým dôkazom a ktorej výpoveď zo dňa 30.06.2017 by mala byť potvrdzovaná aj inými dôkazmi. V priebehu súdneho konania také dôkazy súdom vykonané boli. Svedok S. E. podrobne a do detailov vo

svojej výpovedi v prípravnom konaní opísal udalosť, ktorá sa odohrala dňa 28.06.2017 v rodinnom dome G., kedy opísal, ako obžalovaný slovne vulgárne útočil na poškodenú S. G. a ako napadol dcéru E. G. tak, že ju zhodil na podlahu. Aj keď uvedené konanie nie je samo o sebe možné vzhľadom na vyššie uvedené charakteristiku zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa považovať za naplnenie znakov tohto trestného činu, predsa len určitým spôsobom dokresľuje konanie a správanie sa obžalovaného v jeho verbálne a fyzicky brachiálnej podobe, kedy sa obžalovaný neštítil udrieť, resp. sotiť vlastnú dcéru a vulgárne nadávať svojej manželke, a to len preto, že nemohol nájsť hygienické vreckovky. Tento incident opísaný svedkom S. E. potvrdzuje názor súdu o pravdivosti prvotnej výpovede svedkyne - poškodenej S. G. z prípravného konania zo dňa 30.06.2017 nielen vo vzťahu k tejto udalosti ale aj vo vzťahu k celkovému správaniu sa obžalovaného, ktoré vo výpovedi opisovala poškodená a ktorého ukážkou bol S. E.D. svedkom. Svedok S. E. tiež vypovedal, že poškodená E. G. mu na mobilnom telefóne ukazovala modriny na rukách svojej mamy, ktoré jej mal spôsobiť obžalovaný. Svedok P. E. opísal, ako poškodená k nemu prišla po Veľkej noci roku 2017 s tým, že ju obžalovaný vyfackal a že na ňu kričí. Opísal tiež, ako k nemu raz prišiel poškodený O.J. G. a zavolal ho na pomoc, pretože obžalovaný fackal poškodenú S. G.Ú., Po príchode svedka do domu manželov G. poškodení S. G. a S. G.H. plakali. Podobne ako v prípade výpovede svedka S. E., aj výpoveď svedka P. E. vytvára obraz o správaní sa obžalovaného, ktoré má agresívne prejavy a opäť nepriamo potvrdzuje pravdivosť už spomenutej výpovede svedkyne - poškodenej S. G. zo dňa 30.06.2017.

Správanie obžalovaného, ktoré vo svojej výpovedi zo dňa 30.06.2017 opísala poškodená S. G.H. a vo vzťahu k čiastkovým útokom obžalovaného na osobu poškodenej S. G.H. vo svojich výpovediach aj svedkovia S. E. a P. E., je z psychologického hľadiska vysvetlená disharmonicky štruktúrovanou osobnosťou obžalovaného zistenou súdnou znalkyňou K.. Ľ. Q.. Afektivita obžalovaného je podľa nej labilná a má nebrzdenú impulzivitu. V emocionálne vypätých situáciách sa u neho môže prejaviť agresívne správanie. Má sklony potierať názory iných. Uvedená odborná charakteristika osoby obžalovaného poskytuje z vedeckého pohľadu náhľad na správanie sa obžalovaného, ktoré opísala poškodená S. G. a ktoré napokon ani sám obžalovaný nepoprel.

Pokiaľ sa jedná o zmenu výpovede svedkyne - poškodenej S. G. v prípravnom konaní dňa 22.02.2018, z obsahu tejto jej zmenenej výpovede je zrejmá účelovosť tohto jej radikálne zmeneného postoja. Tá vyplýva zo samotných vyjadrení poškodenej pri tejto výpovedi v tom, že s obžalovaným nielen počas väzby ale aj po jeho prepustení z väzby komunikovala a spolu sa zhodli, že chcú žiť spolu. Motív tejto zmeny výpovede je daný jej vyjadrením, že nechce, aby obžalovaný sedel vo väzení, chce, aby bol s deťmi a finančne pomáhal rodine. Avšak aj v tejto zmenenej výpovedi uviedla, že často sa s obžalovaným hádali a že obžalovaný je dosť agresívny. Vypovedala o správaní obžalovaného preto, aby obžalovaný vedel, že sa ho nebojí a že sa mu vie postaviť čelom. Aj uvedené vyjadrenia svedkyne - poškodenej potvrdzujú nielen názor súdu o účelovosti zmeny jej výpovede ale nepriamo potvrdzujú pravdivosť jej prvotnej výpovede zo dňa 30.06.2017 a dôvod, prečo tak vypovedala. Ak obžalovaný, ako tvrdí poškodená pri výpovedi dňa 22.02.2018 bol vzorným manželom a otcom, nie je súdu zrejmé, prečo sa potrebovala poškodená mu postaviť a dokázať, že sa obžalovaného nebojí. Aj znalkyňa K.. Q.Q. poškodenú S. G. charakterizovala ako osobu, ktorá má tendenciu cenzurovať svoje odpovede. Má tendenciu skrývať a nepovedať nič dôležité a má tendenciu vyhýbať sa nepríjemným situáciám. Skutočnosť, že znalkyňa S.. V. u poškodenej nediagnostikovala neurotickú a ani depresívnu symptomatológiou nie je samo o sebe skutočnosťou, pre ktorú by súd mohol urobiť záver, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa nestal.

Preto súd na základe výpovede svedkyne - poškodenej S. G. zo dňa 30.06.2017, v časti skutkového deja potvrdzovanej výpoveďami svedkov S. E. a P. E. dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý konanie kladené mu za vinu priznal vo svojej výpovedi v prípravnom konaní s výnimkou toho, že by poškodenej S. G. bránil odchádzať z domu samej a stýkať s priateľmi a s rodinou. Všetky vykonané dôkazy, ktoré súd vyhodnotil tak, ako je to uvedené v tomto odôvodnení vedú súd nutne k záveru, že obžalovaný týmto konaním blízkej osobe - manželke S. G. spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, pričom také konanie spáchal závažnejším spôsobom konania, ktorým je konanie po dlhší čas v zmysle , za ktorý aj napriek nutnosti dlhodobého pôsobenia páchateľa na obeť tohto trestného činu, ktoré vyplýva z jeho podstaty, možno považovať obdobie 17 rokov. Obžalovaný zároveň v skutkovej vete opísaným konaním donútil násilím svoju manželku S. G.,

ako blízku osobu k súloži. Týmto konaním tak obžalovaný naplnil dva trestné činy, a to zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie a zároveň zločin znásilnenia podľa , s poukazom na ustanovenie .

Vo vzťahu k otázke, či konanie obžalovaného uvedené v obžalobe predstavuje jednočinný alebo viacčinný súbeh súd uvádza, že deliacim momentom konania páchateľa na viac skutkov je následok, ktorý obžalovaný z hľadiska trestného práva spôsobil alebo chcel spôsobiť. Jeden skutok musí totiž spájať aj jednotiaci prejav vôle páchateľa spojený zavinením a smerujúci k následku, ktorý je znakom niektorého z trestných činov. V tomto prípade obžalovaný ako súčasť fyzického a psychického násilia, ktoré poškodenej S. G. spôsoboval, násilím ju prinútil k súloži. Uvedené násilné konanie, ktoré sa v tomto prípade neprejavilo iba fackami a kopaním, malo povahu násilia smerujúceho k prekonaniu odporu poškodenej voči súloži a to za účelom uspokojenia sexuálnej potreby obžalovaného. Medzi oboma konaniami je teda nielen logická nadväznosť ale vo vzťahu k násilnému prejavu existuje aj jednotiaci zámer obžalovaného ich spáchať ako jeden celok. Preto súd oba zločiny posúdil ako spáchané v jednočinnom súbehu.

Prokurátorka kládla v obžalobe obžalovanému za vinu, že sa konania majúceho znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby , mal dopustiť aj voči poškodeným E. G., O. G. a S. G.. V priebehu dokazovania v konaní pred súdom však nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by svedčil v prospech tohto tvrdenia prokurátorky. Poškodená S. G. len vypovedala, že sa obžalovaný vyhrážal zabitím jej a jej deťom, ale už bližšie nekonkretizovala, kedy a za akých okolností sa to stalo, pričom vyšetrovateľ v ďalšom priebehu výsluchu poškodenej dňa 30.06.2017 uvedenú skutočnosť žiadnym ďalším spôsobom nepreveroval otázkami kladenými vypočúvanej poškodenej. Vyhrážky zabitím adresované svojim deťom potvrdil vo svojej výpovedi v prípravnom konaní aj obžalovaný ale s tým, že ich tiež bližšie nešpecifikoval a len uviedol, že ich nemyslel vážne. Za tohto stavu, kedy ani ďalší svedkovia vôbec neuviedli konanie, ktoré sa obžalovanému v obžalobe kladie za vinu vo vzťahu k poškodeným deťom, súd vyššie uvedené vyhrážky tak, ako boli opísané, nemôže samozrejme vôbec kvalifikovať ako žalovaný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ale ani ako iný trestný čin, ktorého znaky by mohol obžalovaný za tejto dôkaznej situácie vo vzťahu k maloletým deťom naplniť. Nie je totiž zrejmé, aké a najmä za akých okolností boli tieto vyhrážky obžalovaným vyslovené a ako tieto vyhrážky z hľadiska možnosti ich naplnenia vnímali poškodené deti. Iné násilné konanie obžalovaného vo verbálnej alebo fyzickej rovine voči poškodeným deťom z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou K.. Ľ. Q. vo vzťahu k maloletým deťom vyplýva, že u všetkých je vývin osobností ovplyvnený disharmonickým rodinným prostredím, ale nedá sa podľa znalkyne povedať, že by obžalovaný bol jediným, kto toto prostredie vytváral. Podľa súdnej znalkyne treba brať do úvahy aj správanie matky. U poškodených detí ňou bola zaznamenaná zvýšená úzkosť, ktorú nevedeli adekvátne spracovať, pričom hádky rodičov mali výrazný vplyv na ich schopnosť dôverovať ľuďom a na ich schopnosť vytvárať plnohodnotné vzťahy. Poškodení O. a S. vo svojich vyjadreniach v rámci znaleckého vyšetrenia uvádzali pozitívny vzťah k obžalovanému a zjavne nechceli obžalovanému priťažiť. Ani u jedného z týchto poškodených nebol znalkyňou zistený syndróm týranej osoby. Na základe absencie dôkazov svedčiacich pre trestnú činnosť obžalovaného namierenú voči poškodeným E. G., O. G. a S. G. súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že by sa skutok, ktorý sa obžalovanému vo vzťahu k týmto poškodeným kladie za vinu stal, prípadne, že by sa obžalovaný voči nim dopustil iného konania, ktoré by malo povahu trestného činu. Preto súd skutok uvedený v obžalobe upravil tak, že skutkové okolnosti vzťahujúce sa na konanie obžalovaného voči maloletým poškodeným zo skutku obžaloby vypustil a skutok formuloval tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného S. G. súd na základe dokazovania zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním prejednávaných trestných činov riadny život / /. Súd vychádza z toho, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, pričom aj obcou je jeho hodnotenie pozitívne. Na strane druhej súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa , a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov /zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie a zároveň zločin znásilnenia podľa , s poukazom na ustanovenie /. Pritom nie je rozhodujúce, že oba zločiny boli obžalovaným spáchané v jednočinnom súbehu. Preto pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 1: 1, súd bez úpravy trestnej sadzby v zmysle a nasledujúce odseky tohto § , pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej v , a to od 7 rokov až do 15 rokov. Oba zločiny, za ktoré súd uznal obžalovaného za vinného majú vo svojich kvalifikovaných skutkových podstatách ( a ) rovnakú trestnú sadzbu (od 7 rokov až do 15 rokov) ale vychádzajúc zo systematiky trestných činov uvedenej v , súd považuje zločin znásilnenia za závažnejší, pretože poradie hláv a následne trestných činov zohľadňuje ich závažnosť a tým aj hierarchiu hodnôt a záujmov štátu (dôvodová správa z ). Pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu za splnenia podmienok uvedených v uložil trest úhrnný. Nakoľko oba zločiny neboli spáchané dvoma alebo viacerými skutkami (pretože išlo o jednočinný súbeh), súd neaplikoval zvýšenie trestnej sadzby uvedené v (asperačná zásada).

Pri ukladaní trestu súd na jednej strane zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný viedol riadny život. Na strane druhej, na strane obžalovaného absentovala úprimná ľútosť nad svojím konaním, ktoré sa dopustil voči poškodenej S. G. a skutočnosť, že sa tohto konania dopúšťal počas celého ich manželstva, teda po dobu 17 rokov. Súd tiež musí nutne zohľadnil skutočnosť, že svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch zločinov. Preto mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, teda bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje súd za primeraný a spravodlivý, zohľadňujúci všetky aspekty trestu uvedené v , zvýrazňujúc najmä represívny účel trestu a jeho individualizáciu s prvkom generálnej prevencie.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho za splnenia podmienok uvedených v na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko poškodení si náhradu škody neuplatnili, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval.

- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

- násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.