Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11C/150/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, proti obci T., zast. JUDr. Radomír Jakab, PhD., s.r.o. so sídlom Štefánikova 993/50, Košice, pracovisko Bočná 10, Košice, IČO: 51 663 783, o zaplatenie 3 319,39 eur (100 000,- Sk)

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému 100% trov tohto konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Pôvodnú žalobu podali žalobkyne W. X., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom K. XX, U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, pôvodné konanie sa viedlo pod sp. zn. proti žalovanému obec T.. Predmetom tohto konania bola náhrada škody vo výške 100 000,- Sk, ktorú si žalobkyne uplatili na tom základe, že pôvodne rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX zapísanej na LV č. XXX katastrálneho územia T. vlastnil L. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Táto nehnuteľnosť sa stala predmetom konfiškácie na základe rozsudku bývalého Okresného súdu v Košiciach zo dňa 30.4.1955 sp. zn. a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.11.1952, ktorým bol otec žalobkyne 1/ uznaný za vinného z trestného činu sabotáže podľa ust. Okrem trestu odňatia slobody a iných trestov mu bol uložený i trest prepadnutia všetkého majetku. Uznesením zo dňa 26.9.1990 sp. zn. rozhodol Mestský súd v Košiciach, že otec žalobkyne 1/ je účastný rehabilitácie a zároveň bol zrušený predchádzajúci rozsudok v časti, v ktorej bol uznaný za vinného z trestného činu sabotáže. Trest prepadnutia majetku už uložený nebol. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí požiadala žalobkyňa 1/ Poľnohospodárske družstvo v Čani - Gyňov so sídlom v Čani, ktoré predmetnú nehnuteľnosť užívalo o ich spätné vydanie. Dňa 5.1.1993 uzavreli dohodu o vydaní predmetných nehnuteľností, ktorú ku dňu 20.1.1993 schválil Pozemkový úrad Košice-vidiek. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 24.5.1993. Tvrdili, že rodinný dom bol po 2. svetovej vojne takmer úplne zničený a rodina žalobkyne 1/ ho nanovo vybudovala. Dom teda bol skonfiškovaný vo veľmi dobrom stave a keď bol vrátený nachádzal sa v značne zdevastovanom stave, o čom svedčí aj obrazová fotodokumentácia, dokumentačná príloha žaloby. Žalobkyňa žiadala finančnú výpomoc od Obecného úradu v Gyňove, avšak tento pomoc odmietol poskytnúť s konštatovaním, že po jej otcovi žiaden majetok nezostal. Na predmetný rodinný dom bol dňa 26.5.2004 vyhotovený znalecký posudok č. 71/2004 znalkyňou Ing. Marianou Brestovičovou, CSc., Kokšov-Bakša 96, z ktorého vyplýva, že vypočítaná cena nehnuteľností vrátane rodinného domu, plotu hospodárskej stavby, ktorá je súčasťou nehnuteľností, pozemku a trvalých porastov je 143 350,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, v akom stave bol rodinný dom a celá nehnuteľnosť v čase zhabania a v akom stave bola vrátená do vlastníctva žalobkyne žiadali adekvátne vyrovnanie náhrady škody zo strany užívateľa nehnuteľností počas doby, v ktorej nebola žalobkyňa 1/ jej

vlastníkom od žalovaného. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, a to jednak z dôvodu, že nárok žalobkýň je premlčaný a vzniesol námietku premlčania a tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyne v žalobe nijakým spôsobom neuviedli a nepreukázali základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa 1/ zomrela dňa XX.X.XXXX a ako dedičia prichádzajú do úvahy jej manžel G. X., ktorý však zomrel dňa XX.XX.XXXX a jej deti: U. H., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX - žalobkyňa X/, T. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX - žalobca v tomto konaní a V. X., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a dedili po ňom jeho deti: Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., F. XXX/XX, U. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. pri B., D. XX/XX a K. G., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., D. XXX/XX, U. X. zomrel dňa XX.X.XXXX slobodný, bezdetný a bez zanechania závetu a U. X. zomrel v roku XXXX slobodný, bezdetný bez zanechania závetu. F. s týmito dedičmi pokračoval v konaní na strane žalobcu a títo žalobcovia, to znamená X/, X/, 5/ vzali žalobu späť a takisto vzala žalobu späť aj pôvodne žalobkyňa 2/, v tomto konaní neskôr žalobkyňa 1 po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného. Žalobca 2/ T. X., t.j. žalobca v tomto konaní trval na podanej žalobe, a preto tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

2. V tomto spore sú strany sporu T. X. ako žalobca a obec Gyňov ako žalovaný. Predmet sporu je totožný ako vo veci , a to náhrada škody za poškodený rodinný dom.

3. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že trvá na podanej žalobe, ale aj napriek poučeniu zo strany súdu tvrdil, že on nie je stranou sporu, je len svedok a nie žalobca. Potvrdil, že on nie je vlastníkom predmetného domu, ktorého výlučnou vlastníčkou je U. H., ktorá časť tejto nehnuteľnosti získala ako dar od W. X., svojej matky. Uviedol, že tento rodinný dom užívala obec a počas užívania ho aj zničila a vznikla im škoda, ktorú žiadal, aby žalovaný uhradil všetkým dedičom. Taktiež prehlásil, že žiadne listiny súdu nepredloží, ani sa na súd už nedostaví, nakoľko všetky doklady má p. H..

4. Súd z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu zistil, že rodinný dom č. súp. XX sa nachádza na parcele č. XX a je zapísaný na LV XXX katastrálneho územia T. pôvodne ako výlučné vlastníctvo W. X., ktorá ho v celosti aj darovala svojej dcére U. Ujcovej darovacou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený do katastra 22.3.2005. W. X. darovala U. H. na základe ďalšej darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2005 parcelu č. XX/X záhrada o výmere XXXX mX a parcelu č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré sú vedené na LV XXX katastrálneho územia T. a ktorej vklad bol povolený do katastra dňa 6.2.2005.

5. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní a ako dôvod uviedol, že žalobca nepreukázal vlastnícky vzťah k tejto nehnuteľnosti, ktorá bola poškodená a škoda vznikla aj ostatným dedičom, nielen jemu. Výšku ani príčinnú súvislosť vzniku škody taktiež nepreukázal.

6. Ako prvotné súd skúmal námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa jedná v prípade, ak žalobca, ktorý tvrdí, že je nositeľom hmotného práva v konaní nepreukáže, že je takýmto nositeľom. V danom prípade nebolo sporné, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha vznikla na nehnuteľnosti, ktorej však vlastníkom nie je žalobca, ale U. H., bytom P. XXX.

7. Žalobca potvrdil, že on nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, predmetného rodinného domu a súd zistil, že ani predtým vlastníkom tejto nehnuteľnosti nebol, bol ním U. L., nar. XX.XX.XXXX až do smrti XX.XX.XXXX. Po nebohom U. L. zdedila nehnuteľnosť W. X., rod. L., nar. X.X.XXXX, ktorá darovala túto nehnuteľnosť U. H., rod. X., nar. XX.X.XXXX, svojej dcére.

8. Žalobca vstúpil do konania na mieste žalobkyne 1/ W. X., ktorá počas konania zomrela. Pôvodná žalobkyňa 1/ darovala žalobkyni 2/ darovacou zmluvou zo dňa 3.3.2005 predmetnú nehnuteľnosť v celosti. Žalobca už v tomto konaní nikdy vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nebol. Žalobkyňa 2/ v podaní zo dňa 29.5.2009 () uviedla, že predmetná nehnuteľnosť nebola vydaná Pozemkovým úradom, nešlo o reštitúciu, ale išlo o rozhodnutie súdu, ktorým bolo určené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

9. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. -111 zo dňa 30.3.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2001 bolo určené, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom U. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

10. Tvrdenie žalobkyne 2/, že navrátenie predmetnej nehnuteľnosti nebolo reštitučným nárokom bolo jednoznačne vyvrátené rozhodnutím Pozemkového úradu Košice-vidiek č. 828/1993/Mi zo dňa 24.9.1993 (ktoré je súčasťou spisu ), ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 15.4.1993 oprávnené osoby U. L., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX a W. X., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, dcéry U. L. a povinnou osobou bola Obec T.. Podľa uzavretej dohody sa oprávneným osobám priznalo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

11. Výlučnou vlastníčkou sa stala W. X., ktorá darovala tieto nehnuteľnosti U. H. na základe darovacích zmlúv zo dňa 24.1.2005 a 3.3.2005.

14. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, lebo ako to bolo vyššie uvedené, išlo o reštitučný nárok, ktorý si uplatnila W. X. a jej sestra U. L., ktorým aj predmetné nehnuteľnosti boli vydané na základe dohody s obcou T., ktorá bola schválená rozhodnutím Pozemkového úradu zo dňa 24.9.1993. Žalobca nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, vlastníčkou je U. H., ktorá vzala žalobu späť v konaní voči obci T. po tom, čo bola vznesená námietka premlčania. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je subjektom majetkových práv k predmetnej nehnuteľnosti a takisto nebola v čase podania žaloby vo veci žalobkyňa 1/ W. X., ktorá počas konania zomrela a žalobca v tomto konaní vstúpil na strane žalobkyne 1/ do konania, lebo predmetnú nehnuteľnosť darovala ešte za života U. H.. Po tomto zistení súd dospel k jednoznačnému záveru, že u žalobcu chýba aktívna vecná legitimácia, nakoľko síce súd pripúšťa, že škoda na predmetných nehnuteľnostiach vznikla, ale nie na majetku žalobcu.

12. Ďalšou námietkou, ktorú súd posúdil bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania.

13. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa prvá veta premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

15. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. Zmyslom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty v zmysle citovaného je rozhodujúci deň, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. V posudzovanej veci nejde o škodu spôsobenú úmyselne, objektívna premlčacia lehota je teda 3-ročná a plynie od škodnej udalosti, ktorou je v tomto prípade vznik škody samej. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Súd posúdil vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že pôvodné oprávnené osoby, t.j W. X. a jej sestra U. L. pri prevzatí predmetnej nehnuteľnosti zistili, v akom stave je táto nehnuteľnosť a mohli sa domáhať náhrady škody s tým, že objektívna lehota začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia Pozemkového úradu Košice-vidiek č. 828/1993-Mi zo dňa 24.9.1993. Žalobkyňa W. X. uplatnila svoj nárok na náhradu škody až 30.7.2007 podaním žaloby, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty. Nič nebránilo oprávneným osobám, aby

si nárok uplatnili už počas vydania tejto nehnuteľnosti, preto súd aj keby žalobca bol aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní by žalobu zamietol, lebo táto žaloba bola podaná po uplynutí oboch lehôt, jednak objektívnej a subjektívnej.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V tomto konaní mal úspech žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu uhradiť mu trovy konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.