Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-44-2019.pdf
PDF · 85.57 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/44/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 725,45 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8Er/712/2005-34 zo dňa 26.05.2015, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k I. výroku p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov( ďalej len „ Exekučného poriadku“ alebo EP), § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.).
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade predmetný exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 20.01.2000 čo znamená, že 10-ročná prekluzívna lehota uplynula dňa 20.1.2010. Na základe uvedenej skutočnosti, citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na preklúziu práva oprávneného súd rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia v súlade s ustanovením § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, súd prvej inštancie podľa § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
4. Súd súčasne zaviazal povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 128,50 Eur. Proti výroku o zastavení konania ( I. výrok napadnutého uznesenia) podal odvolanie pôvodný oprávnený - Sociálna poisťovňa. V odvolaní uviedol námietky, v zmysle ktorých podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Odvolateľ tvrdí, že nakoľko predmetné rozhodnutie č. 200-514-JB-4101/97 zo dňa 16.9.1997, právoplatné a vykonateľné dňa 20.1.2000, nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou vyššie citovaného zákona č. 461/2003 Z. z., nie je možné naň aplikovať uvedené ustanovenie. V čase vydania a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu bol v platnosti zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č.242/2001 Z. z. účinného do 30.06.2001, ktorý v ustanovení § 24 ods.2 upravoval premlčanie práva vymáhať poistné, pričom v žiadnom ustanovení neupravoval zánik práva z dôvodu preklúzie. Povinný do dnešného dňa nevzniesol námietku premlčania, preto právo priznané rozhodnutím doteraz nezaniklo. Na základe toho odvolateľ konštatuje, že súd pri rozhodovaní postupoval nesprávne a navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie.
5. Povinný a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali, ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku „ďalej len CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP a § 57 ods. 1 písmeno b) EP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 CSP a § 57 ods. 1 písm. b) EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 9a ods. 1 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (1). Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Odvolací súd uznesením č. k. 14CoE/44/2019-73 zo dňa 27.02.2020 pripustil návrh na zmenu účastníka konania tak, že namiesto pôvodného oprávneného do konania vstúpila Slovenská konsolidačná a.s. ako nový oprávnený.
12. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že predmetná exekúcia prebieha na základe exekučného titulu rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č. 200-514-JB-4101/97 zo dňa 16.9.1997, týkajúceho sa poistného, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.1.2000. Exekučné konanie, ktorého predmetom je vymoženie tejto pohľadávky, sa začalo dňom 27.10.2005 (dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie). Výkaz nedoplatkov poistného bol vydaný v zmysle zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol zrušený zákon č. 274/1994 Z. z. Predmetná pohľadávka nebola povinným do dnešného dňa uhradená. Predmetná pohľadávka vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená.
13. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
14. Prechodným ustanovením vo vzťahu k povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a k povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a nebola do 31. decembra 2003 splnená, je ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom podľa tohto ustanovenia sa pri platení a vymáhaní nedoplatkov poistného po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31.12.2003) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
16. Predpisom účinným do 31. decembra 2003 je aj ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni(v znení účinnom do 31. 12. 2003).
17. Odvolací súd sa stotožnil s vecným zdôvodnením súdu prvej inštancie o neúčinnosti exekučného titulu, aj keď súd prvej inštancie nesprávne citoval ustanovenie § 148 zákona č. 461/2003 Z. z., namiesto správnej citácie ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Odvolací súd dôvodí, že v čase vydania exekučného titulu zákon č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2001 neobsahoval ustanovenie o obmedzení vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia v lehote desiatich rokov, avšak toto obmedzenie bolo doplnené s účinnosťou od 1. júla 2010 zákonom č. 242/2001 Z. z. V tejto súvislosti súd dodáva, že ak by mal zákonodarca v úmysle, aby výkon skôr vzniknutých pohľadávok titulom vydaných rozhodnutí nebol obmedzený lehotou desať rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, v prechodných ustanoveniach by určil, že pri vymáhaní a platení pohľadávok vzniknutých do 30.6.2001 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30.06.2001. Vzhľadom na absenciu takéhoto prechodného ustanovenia je zrejmé, že aj na pohľadávky vzniknuté pred účinnosťou zákona č. 242/2001 Z. z. sa použije ustanovenie § 25 ods. 2 účinné od 01.07.2001.
18. Vzhľadom na uvedené sa na rozhodnutie č. 200-514-JB-4101/97 zo dňa 16.9.1997 v danej exekučnej veci vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2003, a teda sa použije aj ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2003.
19. Lehota uvedená v ustanovení § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. má prekluzívny charakter, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia - rozhodnutia zo dňa 16.9.1997 zaniká. Záver, že ide o prekluzívnu lehotu vyplýva aj z výkladu § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v súvislosti s § 24 tohto zákona, nakoľko § 24 obsahuje premlčacie lehoty ohľadom práva predpísať poistné a práva vymáhať poistné - teda začať výkon rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Z pojmu uvedeného v § 25 ods. 2 cit. zákona je nesporné, že v lehote 10 rokov je potrebné výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva sa prihliada z úradnej povinnosti.
20. Nakoľko exekučný titul, rozhodnutie č. 200-514-JB-4101/97 zo dňa 16.9.1997, právoplatné a vykonateľné dňa 20.1.2000, bolo možné vykonať len do 20.01.2010, po tomto dátume už nemožno v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na túto skutočnosť je tu daný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, exekúcia je teda neprípustná a musí byť zastavená.
21. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).