Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-136-2022.pdf
PDF · 113.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/136/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému v I. rade: AUDAZ s.r.o., Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 615 028, žalovanému v II. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, v konaní o zaplatenie 326,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/56/2014-174 zo dňa 20.01.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/56/2014-174 zo dňa 20.01.2022 v napadnutej časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný v II. rade má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie voči žalovanému v I. rade zastavil, II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a III. výrokom žalovanému v II. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobu podanou dňa 29.04.2014 na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia istiny 326,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 326,01 eur od 25.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že podľa oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 26.02.2013 došlo dňa 01.02.2013 k poistnej udalosti v Poprade, na parkovisku tak, že vodič vozidla MAN M40, EČV: G. patriaceho žalovanému v I. rade zacúval do zaparkovaného vozidla poisteného. Poistenému z titulu poistenia vznikol nárok na plnenie vo výške 326,01 eur, ktoré mu následne žalobca vyplatil. Poukázal na ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca vyplatil plnenie poistenému, prešlo na neho právo na náhradu škody. Nakoľko mal vlastník vozidla v čase nehody uzavreté poistenie u žalovaného v II. rade, uplatnil si žalobca nárok priamo u žalovaného v II. rade. K úhrade však neprišlo.
3. Žalovaný v II. rade sa bránil tým, že nakoľko jeho poistený vznik škodovej udalosti nenahlásil a dopravná nehoda nebola šetrená PZ, nie je dostatočne preukázané, že škoda bola spôsobená práve motorovým vozidlom ich poškodeného. Mal za to, že neexistuje žiadny hodnoverný dôkaz, že škoda na
motorovom vozidle bola spôsobená práve motorovým vozidlom ich poisteného. Navrhol výsluch svedka K. T..
4. Z výsluchu svedka K. T., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, T., vykonaného prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Prešov vyplýva, že svedok uviedol, že si nepamätá takúto udalosť. Nepamätal sa, že by spôsobil škodovú udalosť, žiadnu náhradu neposkytol a nepamätal si na škodovú udalosť z Popradu.
5. Na pojednávaní dňa 26.10.2021 súd vypočul svedka C. T., M. C. XX, D. P., M.: C.:XXXXXX, ktorý uviedol, že pracuje pre spoločnosť, v danom areáli sú v podnájme, zaparkoval na dvore súkromné vozidlo. Počas dňa nacúvalo do jeho auta nákladné auto, asi spoločnosti Via Transport, z Prešova, svedkom nebol, len mu bolo povedané, že má nabúrané auto. Pokiaľ vie, vodič vozidla, ktoré malo zaviniť nehody, tam nebol. Kontaktoval majiteľa Via Transport, presne si to nepamätá, ale že to pôjde cez jeho poistku. Nepamätal sa, či niečo spisovali. Po nahliadnutí na oznámenie o poistnej udalosti nachádzajúce sa v spise uviedol, že ho písala jeho mama, čítal ho a podpísal. K listinám predloženým spolu s oznámením (asistenčná karta, občiansky preukaz a vodičský preukaz druhého vodiča) vie, že pán T. pracoval pre spoločnosť Via Transport, ale nevie, či to bol on. Nevidel, ako sa to stalo, alebo či išlo o konkrétneho vodiča. Zjavne to auto tam stálo, tak preto bolo uvedené v oznámení.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 2, § 443, § 788 ods. 1, § 813 ods. 1, § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 149, § 161 ods. 1, 2, § 64, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 7. Na základe výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaný v I. rade zanikol dňa 06.05.2014 s právnym nástupcom, spoločnosťou AUDAZ, s.r.o., Námestie SNP 16, Banská Bystrica, IČO: 47 615 028, ktorý bol dňa 01.06.2016 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dobrovoľným výmazom. Vzhľadom na to, že žalobca zanikol bez právneho nástupcu, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, pre ktorý bolo potrebné v súlade s ust. § 64 CSP konanie zastaviť.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil nasledujúci skutkový stav a dospel k nasledujúcim právnym záverom:
9. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 01.02.2013 došlo k poistnej udalosti na motorovom vozidle KIA CEEED EČV: G. J.. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné vozidlo bolo v čase udalosti havarijne poistené u žalobcu, ktorý predmetnú škodovú udalosť likvidoval a poistenému priznal poistné plnenie vo výške 326,01 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca predmetné plnenie poistenému vyplatil. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu z bankového účtu (č.l. 7). Aktívna legitimácia sporná nebola.
10. Medzi stranami bola sporná pasívna legitimácia žalovaného v II. rade, ktorý sporoval, že v konaní žalobca nepreukázal, že by ku škodovej udalosti došlo zavineným konaním vodiča vozidla MAN M40 PO XXXEI, ktoré bolo povinne zmluvne poistené v čase danej nehody u žalovaného. Skutočnosť, že vozidlo EČV: MAN M 40 PO XXXEI bolo v čase predmetnej škodovej udalosti povinne zmluvné poistené u žalovaného sporná nebola. Žalovaný uviedol, že ich poistený im danú udalosť nehlásil a k nehode nebola volaná ani polícia.
11. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by k danej nehode došlo zavineným konaním vodiča vozidla poisteného u žalovaného v II. rade. Žalobca uvedenú skutočnosť preukazoval oznámením o poistnej udalosti, ktorú im zasielal ich poistenec. Súd pri posudzovaní predmetného nároku vychádzal z výpovede svedka, vodiča T., ktorý uviedol, že si danú udalosť nepamätá. Súd prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že značný časový odstup od nehody a výpovede uvedeného svedka môže mať vplyv na jeho výpoveď, avšak mal za to, že predmetným výsluchom svedka sa tvrdenie žalobcu nepodarilo preukázať. Súd vychádzal aj z výsluchu druhého svedka, pána T., ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že on sám predmetné oznámenie o poistnom plnení nevypĺňal, vypĺňala ho jeho mama, a on nebol účastníkom uvedenej udalosti a nevidel túto udalosť. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by priamo potvrdzoval účasť, resp. zavinenie daného vozidla na uvedenej udalosti. Súd prisvedčil tvrdeniam žalovaného, že žalobca mohol mať k dispozícii doklady k predmetnému vozidlu tvrdeného vinníka a vodiča, a to vzhľadom na tvrdený záväzkový vzťah medzi subjektmi zmluvy o preprave, ktorý
v konaní sporovaný nebol. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu v rozsahu 100 %.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. a III. výroku, ktoré odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
13. Namietal, že napriek tomu, že rozpor medzi dôkaznými prostriedkami odstránený nebol, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Domnieval sa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže:
- žalobca v konaní predložil oznámenie o poistnej udalosti, ktoré mu bolo doručené dňa 28.02.2013 poškodeným. V oznámení bolo jednoznačne uvedené, že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom MAN M40, EČV: G. vo vlastníctve žalovaného v I. rade, povinne zmluvne poistené u žalovaného v II. rade na základe poistnej zmluvy č. 6565160711/14, ktorého vodičom v čase vzniku škodovej udalosti bol p. K. T..
- k oznámeniu o poistnej udalosti bola priložená Asistenčná karta - PZP, biela a zelená karta k motorovému vozidlu MAN M40, EČV: G. spolu s občianskym a vodičským preukazom p. K. T..
- za účelom objasnenia skutočností tvrdených žalobcom bol vykonaný výsluch p. C. T., L.. XX.XX.XXXX, J.: M. C. XXX, XXX XX D. P.. Podľa svedka oznámenie o poistnej udalosti nevypĺňal on, ale jeho mama. Poukázal na skutočnosť, že oznámenie bolo podané poškodenou spoločnosťou LK KURIER, s.r.o. ako poistníkom, ktorej konateľkou bola matka svedka p. C. T.. Je logické, že v prípade oznámenia o poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu oznámenie vyplní a zašle priamo poistník a nie vodič poškodeného motorového vozidla. Skutočnosť, že oznámenie nevyplnil priamo svedok, tak nemôže byť žalobcovi na ťarchu.
- z výpovede svedka vyplynulo, že komunikoval s vlastníkom motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu, konkrétne s konateľom spoločnosti VIA DEVELOPMENT, s. r. o. C.. C. C. o spôsobenej škode, o čom svedčí aj skutočnosť, že poškodený k oznámeniu o poistnej udalosti pripojil aj asistenčnú, bielu a zelenú kartu spolu s dokladmi totožnosti vodiča p. T., ktorý v tom čase pracoval pre právneho predchodcu žalovaného v I. rade.
- svedok popísal, ako malo dôjsť k poistnej udalosti, pričom jeho popis sa zhodoval s popisom uvedeným v oznámení o poistnej udalosti. Navyše svedok nemal nijaký záujem na výsledku sporu (ako naznačoval žalovaný v II. rade), keďže poistné plnenie mu už bolo vyplatené na základe poistnej zmluvy o poistení motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a úrazu.
- súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného o tom, že „žalobca mohol mať k dispozícii doklady k predmetnému vozidlu tvrdeného vinníka a vodiča, a to vzhľadom na tvrdený záväzkový vzťah medzi subjektami, zmluvy o preprave“ (žalobca predpokladá, že súd mal na mysli, že poškodený mohol mať k dispozícii dané podklady a nie žalobca, ako uviedol vo svojom odôvodnení). Mal za to, že ide o ničím nepodložené tvrdenie, resp. domnienku žalovaného v II. rade v rámci jeho procesnej obrany, z ktorého nemohol prvoinštančný súd primárne vychádzať.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nemohol žalobu voči žalovanému v II. rade bez ďalšieho zamietnuť. Okrem toho namietal nepreskúmatelnosť napadnutého rozhodnutia, keď prvoinštančný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami uvádzanými žalobcom a svoje odôvodnenie obmedzil iba na jeden odsek (ods. 31), pričom takto radikálne zjednodušené odôvodnenie nemôže spĺňať elementárne zákonné požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie. Navyše súd prvej inštancie neodôvodnil rozhodnutie v časti výroku I., ktorým zastavil konanie voči žalovanému v I. rade. S poukazom na uvedené sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v II. rade podaním doručeným súdu dňa 04.05.2022. Napadnutý rozsudok považoval za zákonný, vecne a právne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal nevyhnutné a dostatočné dokazovanie vo veci samej a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 220 CSP. Uviedol, že z odvolania žalobcu vyplýva, že v zásade len nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, čo však nie je odvolacím dôvodom, a ďalej, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými (podľa žalobcu údajne len) v ods. 31. odôvodnenia rozsudku, čo však nie je
dané/dôvodné a obzvlášť ani to nie je odvolacím dôvodom. Každopádne z odôvodnenia napadnutého rozsudku nespochybniteľne vyplýva, že súd prvej inštancie sa veľmi rozsiahlo i podrobne oboznámil so skutkovým stavom a okolnosťami (nie len) predmetnej škodovej udalosti. Ako vyplýva zo súdneho spisu, súd prvej inštancie veľmi trpezlivo a obozretne vykonal (žalobcom) navrhované dokazovanie, a to dokonca aj prostredníctvom dožiadaného súdu, t.j. súd prvej inštancie objektívne vytvoril podmienky konania tak, aby bolo možné čo najviac zistiť skutkový stav veci. Dokonca aj po tom, ako sám žalobca rozporoval výsluch svedka K. T. (ako zavádzajúci vzhľadom na to, že k poistnej udalosti došlo v roku 2013 a k výsluchu svedka až v roku 2021), súd prvej inštancie na návrh žalobcu vypočul aj svedka C. T., a to aj napriek tomu, že tento dôkaz žalovaný v II. rade namietal ako nehospodárny. Z výsluchu svedka T. však vyplynulo, že nebol svedok nehody. V druhom rade svedok T. výslovne pri svojom výsluchu uviedol, že na predmetnom parkovisku (v deň žalobcom tvrdenej nehody) odparkoval svoje „súkromné auto“. Z listín, ktoré predložil samotný žalobca na preukázanie svojich tvrdení však vyplýva, že motorové vozidlo, ktoré malo byť poškodené, bolo predmetom lízingu s oprávneným užívateľom: LK KURIER s.r.o.. Z výsluchu (žalobcom navrhovaného) svedka T. nebolo preto možné stotožniť ani vozidlo, ktoré malo byť na predmetnom parkovisku poškodené. V listine „Oznámenie o poistnej udalosti“ je síce uvedené, že „Incident bol nafotený šoférom vozidla C. T.“, avšak ani toto tvrdenie svedok nepotvrdil (a navyše by to de facto bolo aj vylúčené, pretože podľa opakovaného vyjadrenia svedka T., tento nebol svedkom tohto „incidentu“ a ani ho nevidel). Za ďalšiu dôležitú skutočnosť vyplývajúcu z výsluchu svedka T. žalovaný považoval to, že nevedel uviesť, či ten, kto mu mal na jeho vozidle spôsobiť poškriabanie laku, bol konkrétne p. T. alebo nie. Svedok T. totiž uviedol, že spoločnosť LK KURIER s.r.o. vykonáva prepravu, a spoločnosť, pre ktorú jazdil vodič T., pre nich tiež vykonávala prepravu. Nejedná sa teda o nekritické prevzatie tvrdenia žalovaného súdom prvej inštancie, ako uvádza žalobca v odvolaní, ale o skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania (navrhovaného samotným žalobcom). Žalobca nepreukázal, že listiny Asistenčná karta - PZP, biela a zelená karta k predmetnému MV spolu s OP a VP p. T. mu predložil jeho poistený a ani to, že tieto boli predložené (údajným) vinníkom dopravnej nehody a v priamej súvislosti (aj príčinnej súvislosti) práve s predmetnou dopravnou nehodou, ktorá je predmetom sporu. Podotkol, že svedok T. síce uvádzal akúsi telefonickú komunikáciu s p. C. (ohľadom tvrdenej nehody), avšak tohto stotožnil ako konateľa spol. VIA TRANSPORT. A napokon svedok T. pri svojom výsluchu uviedol, že nevie, prečo je v Oznámení poistnej udalosti uvedené práve MV s takou ŠPZ (vinníka). Faktom je, že žalobca svoj tvrdený nárok nepreukázal, čo je v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. pre úspešné uplatnenie tvrdeného nároku (ako i pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v II. rade) nevyhnutné, t.j. žalobca nepreukázal, že tvrdená škoda na motorovom vozidle havarijne poistenom u žalobcu bola spôsobená práve motorovým vozidlom poisteným u žalovaného v II. rade. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, žalobcom tvrdený vznik, okolnosti a tvrdenú príčinnú súvislosť, že by vozidlom poisteným u žalovaného (a žalobcom označeným vodičom) vznikla žalobcom tvrdená škoda. V ďalšom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach vo veci samej. Dodal, že žalobca v odvolaní len opakuje tie isté argumenty, ktoré už uvádzal v priebehu konania (hoci ich nepreukázal), avšak s ktorými sa súd prvej inštancie riadne v napadnutom rozsudku vysporiadal. Uviedol, že ak by súd vyhovel žalobe čo i len sčasti, umožnil by tým žalobcovi bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovaného v II. rade. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. K vyjadreniu žalovaného v II. rade sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.05.2022, ktorým zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v odvolaní. Namietal, že súd prvej inštancie nekriticky prebral závery žalovaného v II. rade k vykonaným dôkazom bez toho, aby ich hodnotil podľa čl. 15 CSP a § 191 CSP a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v II. rade podaním doručeným súdu dňa 05.07.2022, ktorým zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.
18. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
19. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 27Cb/56/2014-174 zo dňa 20.01.2022 je potrebné v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdiť ako vecne správny.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/56/2014-174 zo dňa 20.01.2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
23. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 326,01 eur s príslušenstvom. S poukazom na ust. § 813 Občianskeho zákonníka žalobca tvrdil, že nakoľko vyplatil plnenie poistenému v uvedenej sume, prešlo na neho právo na náhradu škody. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom - I. výrokom konanie voči žalovanému v I. rade zastavil, II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a III. výrokom žalovanému v II. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by k danej nehode došlo zavineným konaním vodiča vozidla poisteného u žalovaného v II. rade. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) CSP.
24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalobcu a následnými vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň konanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
25. V súvislosti s námietkou žalobcu voči hodnoteniu dôkazov konajúcim súdom považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu a nie sporových strán. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých dôkazov súd vychádzal, ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 326,01 eur s príslušenstvom, pričom žalovaný v II. rade v konaní namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď sporoval, že by škoda na motorovom vozidle havarijne poistenom u žalobcu bola spôsobená zavineným konaním vodiča vozidla MAN M40 PO XXXEI, ktoré bolo povinne zmluvne poistené v čase nehody u žalovaného v II. rade, pre úspech v spore bol žalobca povinný preukázať, že mu takýto nárok voči žalovanému v II. rade vznikol a na tento účel predložiť relevantné dôkazy. Uvedenú skutočnosť sa však žalobcovi v priebehu konania preukázať nepodarilo.
27. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by k danej nehode došlo zavineným konaním vodiča vozidla poisteného u žalovaného v II. rade a súvisiace
námietky žalobcu považuje za nedôvodné. V danom prípade nepostačuje na unesenie dôkazného bremena v spore len predloženie samotného oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, ku ktorému bola priložená asistenčná karta spolu s občianskym a vodičským preukazom p. K. T., ako údajného vinníka predmetnej poistnej udalosti. Skutočnosti uvedené v predmetnom oznámení totiž neboli v tomto konaní preukázané, keďže z výpovede svedka vodiča T. vyplýva, že si danú udalosť nepamätá a z výsluchu svedka T., ktorý mal byť v čase poistnej udalosti vodičom poškodeného vozidla vyplýva, že on sám predmetné oznámenie o poistnej udalosti nevypĺňal, vypĺňala ho jeho mama, a on nebol účastníkom uvedenej udalosti a nevidel túto udalosť. Z uvedeného je zrejmé, že žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, že by vozidlom poisteným u žalovaného v II. rade vznikla žalobcom tvrdená škoda. Odvolací súd podotýka, že v oznámení o poistnej udalosti sa uvádza, že „Incident bol nafotený šoférom vozidla C. T..“; uvedené fotografie však žalobca súdu v priebehu konania nepredložil, pričom uvedenému odporuje i tvrdenie svedka T. v jeho výpovedi, a síce, že on nebol účastníkom uvedenej udalosti a nevidel túto udalosť. Žalovaný v II. rade tiež dôvodne poukázal na to, že svedok T. pri svojom výsluchu nevedel uviesť, či ten, kto mu mal na jeho vozidle spôsobiť poškriabanie laku bol konkrétne p. T. alebo nie. Konajúci súd sa vysporiadal i s dokladmi, ktoré mali tvoriť prílohu oznámenia o poistnej udalosti, a to asistenčná karta spolu s občianskym a vodičským preukazom p. K. T., keď prisvedčil tvrdeniam žalovaného, že žalobca mohol mať k dispozícii doklady k predmetnému vozidlu tvrdeného vinníka a vodiča, a to vzhľadom na tvrdený záväzkový vzťah medzi subjektami, zmluvy o preprave, ktorý v konaní sporovaný nebol. Keďže žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by priamo potvrdzoval účasť, resp. zavinenie žalobcom označeného vozidla na uvedenej udalosti, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom zamietol.
28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. S poukazom na uvedené neobstojí námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, i keď nebol odstránený rozpor medzi dôkaznými prostriedkami, keďže dôkazné bremeno ohľadne preukázania tvrdenia, že k danej poistnej udalosti došlo zavineným konaním vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného v II. rade, viazlo na žalobcovi.
29. Nad rámec vyššie uvedeného k tvrdeniu odvolateľa, že súd prvej inštancie neodôvodnil rozhodnutie v časti I. výroku, ktorým zastavil konanie voči žalovanému v I. rade, odvolací súd podotýka, že voči uvedenému výroku žalobca odvolanie nepodal, keď v úvode odvolania výslovne uviedol, že napáda predmetný rozsudok v časti II. a III. výroku. Okrem toho sa žiada dodať, že výrok I. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil v bode 21. až 27. napadnutého rozsudku, keď dôvodom zastavenia konania voči žalovanému v I. rade bol jeho zánik bez právneho nástupcu, čo spôsobilo nedostatok procesnej podmienky konania, pre ktorý bolo potrebné v súlade s § 64 CSP konanie voči spoločnosti AUDAZ s.r.o. zastaviť.
30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/56/2014-174 zo dňa 20.01.2022 v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný v II. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.
33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).