Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Odi/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci žalobcu: T. B., a. s., so sídlom R. XXX/A, XXX XX T. - F. E., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Roman C., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. P. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Brož, s. r. o., so sídlom A. Bernoláka 1417/6, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 959 601, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 09.04.2019, ktorá bola doručená súdu dňa 15.04.2019, domáhal sa žalobca zrušenia oddlženia žalovaného na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. , ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 6985450388, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 18.02.2011 (ďalej len „zmluva“). Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy na titulom postúpenia nasledovne: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016, uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“). Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, , dlžník nebol platobne neschopný a , mal snahu poškodiť svojho veriteľa. Žalovaný zároveň nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa . V čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 5946,00 eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, a teda je zrejmé, že žalovaný je osobou v pracovnom pomere v produktívnom veku, pričom žalobca poukazuje, že výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 158,00 eur. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich

záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Zákonnou podmienkou na vyhlásenie konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Táto neschopnosť sa v konaní podľa štvrtej časti preukazuje vyhlásením dlžníka, pri ktorom sa predpokladá pravdivosť takéhoto vyhlásenia. Ani konkurzný súd a ani Centrum právnej pomoci nedisponujú prieskumnou právomocou na preverenie, či dlžník skutočne je platobne neschopný. Žalobca má za to, že žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Zo správania dlžníka nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Poctivý zámer je v definovaný tak negatívnym ako aj pozitívnym spôsobom. Ustanovenie definuje, kedy možno predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého zámeru je keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností.. Vyhlásenie konkurzu je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcií, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného je zrejmé, že vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu sa finančná situácia výrazne zmení k lepšiemu. Dlžník by mal v prípade poctivého zámeru vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu, ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaný ani pred podaním návrhu nebol súčinný, keď žalovaný bol žalobcom a jeho právnym predchodcom niekoľkokrát kontaktovaný, či už písomnou alebo telefonickou formou a bola mu ponúknutá možnosť uhradiť svoj záväzok formou bezúročného splátkového kalendára, avšak tento tieto možnosti nevyužil. Žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný disponoval a disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov by bol schopný splatiť všetky svoje záväzky. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaný rozhodol riešiť svoju situáciu formou oddlženia v konkurze. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára ( a nasl. ), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Poukazujeme na to, že žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Žalobca má za to, že žalovaný sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť svojej zodpovednosti, vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusel uhradiť svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok. Oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.08.2019, kde uviedol, že z prehľadu veriteľov je zrejmé, že neplnil svoje peňažné pohľadávky v lehote a v omeškaní so splácaním dlhu bol viac ako 180 dní. Uvedená skutočnosť vyplýva i vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, nakoľko uvedená pohľadávka v sume 10 522,74 eur sa stala v súlade s výzvou žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu splatnou dňa 24.06.2013, a teda bol v omeškaní viac ako 5 rokov po lehote splatnosti,

pričom jeho majetkové pomery mu ju neumožňovali splatiť. Pre posúdenie platobnej neschopnosti pritom nie je rozhodujúca miera zárobkových pomerov dlžníka, ale skutočnosť, či dlžník je schopný plniť svoje záväzky alebo či túto schopnosť nemá. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu ako i z dokladov priložených k tomuto vyjadreniu je pritom zrejmé, že možnosť splniť záväzok svojim veriteľom nemal a bol v omeškaní viac ako 180 dní so splnením svojich peňažných záväzkov. Vo vzťahu k skutočnosti, že svojim správaním chcel poškodiť alebo zvýhodniť niektorého svojho veriteľa uviedol, že počas celej doby nenakladal so svojim majetkom, tento neprevádzal na tretie osoby a všetok majetok zahrnul do zoznamu majetku, ktorý bol prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného dôvodu žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom mal záujem poškodiť alebo zvýhodniť svojich veriteľov. Je síce pravdou, že jeho majetkové pomery sa nijakým spôsobom nezmenili, avšak pri výške záväzkov a jeho zárobkových pomerov uviedol, že po vykonaní zrážok zo mzdy, ktoré boli odpočítané z jeho príjmu, mu nezostávalo ani na základné životné potreby. V tomto smere poukázal, že má dve maloleté deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného dôvodu bol v tzv. úverovej špirále, kedy jeden úver prekrýval ďalším úverom, resp. na zabezpečovanie svojich výdavkov si bral ďalšie a ďalšie pôžičky. V tomto smere poukázal, že i keď si plnil tak, ako uvádza žalobca vo svojej žalobe, vo výzve právneho predchodcu zo dňa 24.06.2013 bola výška istiny uvedená v sume 8245,60 eur a po údajných piatich rokoch splácania si veriteľ (žalobca) v prihláške uviedol rovnakú sumu istiny v sume 8245,60 eur, ku ktorej napočítal 5 % úrok, a teda výška jeho záväzku má predstavovať sumu 10 522,74 eur (oproti pôvodnej výške 9445,97 eur k 24.06.2013). Z uvedeného je teda zrejmé, že došlo k navýšeniu pohľadávky o cca 1000 eur, a to i napriek tomu, že žalovaný mal dlh splácať v mesačných splátkach, naposledy vo výške 158 eur, a takto mal zaplatiť sumu vo výške 5946 eur. Žalovaný teda vyvinul maximálne úsilie splniť svoje záväzky voči veriteľom, avšak zo zlej finančnej situácie sa mu napriek snahe nepodarilo vymaniť, a to i napriek tomu, že sa snažil splatiť svoj dlh formou splátok. V poslednom rade poukázal na to, že výzva veriteľa (žalobcu) na splatenie celého dlhu mu bola doručená v mesiaci 6/2013, a teda pri uplatňovaní trojročnej premlčacej lehoty by mala byť pohľadávka žalobcu premlčaná. V tejto súvislosti poukázal na § 54a, v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť, možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby okresný súd návrh zamietol.

4. Zo zmluvy o úvere na č. l. 16 súd zistil, že táto je uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a. s. Bratislava a žalovaným dňa 18.02.2011 a jej predmetom je poskytnutie úveru vo výške 8500 eur. Úver bol dojednaný pri úrokovej sadzbe 15,9 % p. a., výška úveru 8500 eur a konečná splatnosť úveru je 10.02.2021.

5. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2016 na č. l. 12 - 15 došlo k postúpeniu pohľadávky Poštovej banky, a. s. Bratislava voči žalovanému žalobcovi.

6. Z lustrácie na č. l. 52 v Sociálnej poisťovni ohľadne vymeriavacieho základu, z ktorého bolo platené sociálne poistenie žalovaného súd zistil, že vymeriavací základ žalovaného, z ktorého platil sociálne poistenie v období od júna 2017 do mája 2019 sa pohybovalo od 972,11 eur až po 2522,23 eur.

7. Medzi stranami nebolo sporné, tak ako to aj vyplýva z prehľadu splácania záväzku žalovaného na č. l. 108, že žalovaný od 09.11.2016 až do 09.08.2018 pravidelne mesačne splácal záväzok voči žalobcovi vo výške 158 eur.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. súd zistil, že uznesením č. k. -23 zo dňa 19.12.2018, Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil správcu JUDr. Mariana Ďuranu, PhD., vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok a vo výroku IV. dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.01.2019.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. súd oboznámil ako dôkaz aj zoznam veriteľov dlžníka - žalovaného, ktorých okruh žalobca nerozporoval a z ktorého vyplýva, že okrem žalobcu boli veriteľmi žalovaného aj BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, CETELEM SLOVENSKO, a. s., E. C., R. C., EOS KSI Slovensko, s. r. o., Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha,

Justičná pokladnica, obchodná spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., mesto Vrútky, POHOTOVOSŤ, s. r. o., Poštová banka, a. s., Slovak Telekom, a. s., Slovenská konsolidačná, a. s., Tatra banka, a. s., E. Q., R. Q. a Union zdravotná poisťovňa, a. s.

10. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

11. Podľa z. č. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

12. Podľa veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. 12. Podľa dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 13. Podľa dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

14. Podľa súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

15. Podľa súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

16. Podľa poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

17. Medzi stranami sporu v zásade neboli rozpory pokiaľ išlo o skutkový stav.

18. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka formou oddlženia je právnym nástrojom určeným výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Za súčasného právneho stavu tak nezabezpečený veriteľ, ktorým žalobca nesporne je, nedisponuje účinnými právnymi prostriedkami, ktorými by za stavu plurality veriteľov a pri nedostatku majetku dlžníka na uspokojenie všetkých záväzkov dosiahol pri podaní návrhu dlžníkom na vyhlásenie konkurzu oddlžením iné než pomerné uspokojenie.

19. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obmedzuje povolenie oddlženia podmienkou zistenia poctivosti zámeru, čo však súd pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka neskúma. Táto podmienka je vyjadrením snahy eliminovať možnosti dlžníka o zneužitie tohto inštitútu, čo však súd zisťuje len na základe návrhového konania dotknutého veriteľa potom, ako k oddlženiu dlžníka došlo. Záver konkurzného súdu o tom, že návrhom na povolenie oddlženia nesledoval dlžník poctivý zámer je tak výsledkom hodnotenia konania a správania sa žalovaného ako dlžníka súdom, kedy práve táto podmienka poskytuje konkurznému súdu pomerne široký priestor a súčasne korektív na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s vyhodnotením poctivosti, či nepoctivosti zámeru dlžníka nielen pred podaním návrhu na jeho oddlženie ním samotným, ale aj pri jeho podaní a aj následne v každej jednej prejednávanej veci posudzované súdom s individuálnym prístupom.

20. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje v § 166g ods. 1 poctivý zámer s ohľadom na správanie sa dlžníka potom, ako podal na súd návrh na oddlženie konkurzom. V ods. 2 § 166g ZoKR je pri fakultatívne uvedených konaniach dlžníka definujúcich jeho nepoctivý zámer časový moment, v ktorom k nepoctivému konaniu dlžníka mohlo dôjsť, rôzny. Súd tak posudzuje nepoctivosť zámeru dlžníka nielen v čase podania návrhu na jeho oddlženie, napr., neuvedenie relevantných údajov v zozname majetku, v zozname veriteľov, ale aj po podaní návrhu, napr. vo vzťahu súčinnosti so správcom, príp. po určení splátkového kalendára, ako aj jeho správanie sa a konanie pred podaním návrhu na oddlženie.

21. Zásadnou otázkou, ktorá je podstatná pre rozhodnutie tohto sporu, sa javí otázka, či zo skutočnosti, že dlžník pred vyhlásením konkurzu a jeho oddlžením, pri existencii množstva iných veriteľov splácal pravidelne svoj záväzok voči žalobcovi, možno vyvodiť záver, že dlžník pri vyhlásení konkurzu nebol platobne neschopný a pri oddlžení nemal poctivý zámer. Na takto postavenú otázku súd v okolnostiach konkrétneho posudzovaného prípadu musel odpovedať záporne. Stav platobnej schopnosti znamená, že dlžník je schopný v čase splatnosti priebežne uhrádzať svoje splatné záväzky voči svojim veriteľom. Zo samotnej skutočnosti čiastočnej pravidelnej úhrady záväzku voči jednému z veriteľov záver o platobnej schopnosti dlžníka urobiť nemožno, pričom treba poukázať najmä na to, že žalovaného záväzok voči žalobcovi bol už niekoľko rokov po splatnosti, mnohonásobne prevyšoval výšku pravidelnej splátky dlžníka a popri žalobcovi mal žalovaný množstvo veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti. Nemožno tak pochybovať o existencii plurality veriteľov žalovaného, hoci tá už od 1.3.2017 nie je definičným znakom stavu platobnej neschopnosti fyzickej osoby (viď ). V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neuhrádzal svoje záväzky pred vyhlásením konkurzu účelovo v snahe umelo vytvoriť stav svojej platobnej neschopnosti. Oddlženie je typovo určené pre dlžníkov, ktorí napriek snahe pri svojich príjmoch nie sú schopní či už naraz alebo v primeranej dobe splátkovým kalendárom postupne uhradiť svoje záväzky. Vedený týmito úvahami preto súd nezistiac existenciu nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení, žalobu žalobcu zamietol.

22. Súd záverom dodáva ešte k argumentu žalovaného prednesenom na pojednávaní dňa 29.9.2020 poukazujúceho na predčasnosť podanej žaloby, keďže konkurzné konanie na majetok dlžníka stále

prebieha, že v konaniach podľa štvrtej časti síce konkurzný súd v jednom uznesení rozhodne o vyhlásení konkurzu aj o oddlžení dlžníka, no ide v podstate o dve uznesenia, ktorých výroky sú z dôvodov procesnej ekonómie obsiahnuté v jednom uznesení. Oddlženie dlžníka nastáva právoplatnosťou uznesenia bez ohľadu na ďalší priebeh konkurzu vyhláseného tým istým uznesením.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle tak, že žalovanému úspešnému v celom rozsahu priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( ) Podľa (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).